Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Uznesenie_5Co-223-2019.pdf
PDF · 99.14 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/223/2019
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: COFIDIS, so sídlom Parc de la Haute Borne, avenue Halley 61, Villeneuve-d´Ascq, CEDEX 59866, Francúzska republika, na území Slovenskej republiky konajúci prostredníctvom organizačnej zložky COFIDIS SA, pobočka zahraničnej banky so sídlom Einsteinova 11/3677, 851 01 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 50 595 628, zast.: spoločnosťou URBÁNI & Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Skuteckého č. 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanému: W. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. č. XXXX/XX, XXX XX U., o zaplatenie sumy 1.364,09 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Ruţomberok, č. k. 9Csp/16/2019-55 zo dňa 31.07.2019, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vo výroku, ktorým rozhodol o práve na náhradu trov konania, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
V ostatnej odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.364,09 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 12,97 % ročne zo sumy 4.891,04 eur od 21.12.2017 do 24.07.2018, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.891,04 eur od 25.07.2018 do 04.10.2018 a spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.364,09 eur od 05.10.2018 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 38,38 %, ktoré mu je žalovaný povinný zaplatiť vo výške stanovenej samostatným uznesením Okresného súdu Ružomberok. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.03.2019 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.364,09 eur spolu s úrokom vo výške 12,97 % ročne zo sumy 4.891,04 eur od 21.12.2017 do 24.07.2018, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.891,04 eur od 25.07.2018 do 04.10.2018, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.364,09 eur od 05.10.2018 až do zaplatenia a nákladmi spojenými s výkonom zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva vo výške 790,-eur a súčasne, aby mu nahradil trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia. S poukazom na to, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere nesporne vykazuje znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z., keď predmetná skutočnosť vyplýva aj priamo zo samotnej zmluvy, pričom podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je svojím charakterom typovou zmluvou na predtlačenom formulári obsahujúcom zmluvné podmienky, ktorých obsah žalovaný ako spotrebiteľ nemohol pri jej uzavretí ovplyvniť, súd na predmetný zmluvný vzťah aplikoval ustanovenia právnych predpisov obsahujúcich ochranu spotrebiteľa. Z uvedeného dôvodu podrobil v rámci limitov stanovených v spotrebiteľskom sporovom konaní obsah predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere preskúmaniu z hľadiska jej súladu s normami spotrebiteľského práva, pričom
dospel k záveru, že predmetná zmluva obsahuje všetky náležitosti prezumované zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy. Pokiaľ sa však žalobca v súdenej veci domáhal aj zaplatenia nákladov spojených s výkonom zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva v celkovej výške 790,-eur, okresný súd dospel k záveru, že nárok žalobcu v uvedenej časti nie je dôvodný. Súd poukázal na znenie § 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 13.06.2014, podľa ktorého „Zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné.“. Za týmto účelom okresný súd potom podľa § 138 CSP vyzval žalobcu na späťvzatie žaloby v časti čo do zaplatenia nákladov spojených s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva. Pokiaľ žalobca nezobral v tejto časti žalobu späť, argumentujúc prechodným ustanovením uvedeným v § 879p Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „Ustanoveniami § 53 ods. 4 písm. s) a t), § 53 ods. 7 a § 614a sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 13. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 13. júnom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 12. júna 2014, ak nie je ustanovené inak.“, pričom dospel k záveru, že nároky plynúce zo vzťahu založeného zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva boli ponechané v režime úpravy do 12.06.2014, súd sa s touto argumentáciou nestotožnil. Súd poukazuje na to, že z tvrdení žalobcu, ako aj z listinných dôkazov založených v súdnom spise, a to konkrétne z finančného plánu na čl. 21 spisu vyplýva, že žalovaný riadne splnil svoje povinnosti ohľadne zaplatenia 44 splátok v zmysle finančného plánu, t.j. riadne uhrádzal pohľadávky až do 11. mesiaca 2017. K realizácii práva vyplývajúceho zo zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, ako zabezpečovacieho inštitútu k zmluve o úvere č. 17359, mohlo teda dôjsť až potom, ako žalovaný porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere a riadne a včas nesplácal predmetný dlh. K porušeniu jeho povinností splácať predmetný dlh do 12.06.2014 však nedošlo (k porušeniu povinnosti žalovaného splácať úver došlo až nezaplatením splátky úveru splatnej dňa 20.12.2017), a teda žalobca sa v spore nedomáhal nárokov, ktoré vznikli pred 13.06.2014. Z tohto dôvodu, keď k realizácii výkonu zabezpečovacieho prevodu práva došlo až v roku 2018, nevznikli nároky súvisiace s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva do 12.06.2014, a preto na ne ustanovenie § 879p Občianskeho zákonníka v platnom znení nemožno aplikovať. Z uvedených dôvodov okresný súd žalobu v časti čo do nákladov spojených s výkonom zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu značky ŠKODA OCTAVIA DIESEL zamietol. Na základe uvedeného súd potom žalobcovi priznal nárok na zaplatenie sumy vo výške 1.364,09 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 12,97 % ročne zo sumy 4.891,04 eur (zostatok dlhu ku dňu 21.12.2017) od 21.12.2017 až do 24.07.2018 (t.j. do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru). Okresný súd súčasne priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.891,04 eur odo dňa nasledujúceho po účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (v zmysle čl. 20 Všeobecných podmienok zmluvy o úvere sa úver stal splatný 8. dňom odo dňa odoslania oznámenia o vyhlásení splatnosti úveru, keď oznámenie o vyhlásení splatnosti úveru je datované dňom 16.07.2018, t.j. celý dlh sa stal splatný dňa 24.07.2018) a následne vo výške 5 % ročne zo sumy 1.367,09 eur (po ponížení istiny o kúpnu cenu predmetného motorového vozidla) od 05.10.2018 (keď k započítaniu predmetnej dlžnej sumy došlo dňa 04.10.2018) až do zaplatenia. Pokiaľ ide o výšku úrokov z omeškania, táto neprevyšuje výšku podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v platom a účinnom znení, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 5 % bodov vyššia, ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že priznal žalobcovi, ktorý mal v spore prevažný úspech (žalobca mal v spore úspech v časti čo do zaplatenia istiny vo výške 1.364,09 eur, zmluvného úroku vo výške 12,97 % ročne zo sumy 4.891,04 eur od 21.12.2017 do 24.07.2018, ako aj úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.891,04 eur od 25.07.2018 do 04.10.2018 a vo výške 5 % ročne zo sumy 1.364,09 eur od 05.10.2018 až do zaplatenia) právo na náhradu trov konania voči žalovanému, ktorý mal v spore úspech v pomerne menšej časti (žalovaný mal v spore úspech v časti čo do zaplatenia nákladov spojených s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva vo výške 790,-eur, ohľadne ktorých súd žalobu zamietol). Keďže žalobca bol vo vzťahu k žalovanému úspešný v rozsahu 69,19 % predmetu konania (pri zohľadnení pomeru výšky uplatnenej istiny, zmluvných úrokov, úrokov z omeškania, ohľadne ktorých bol v spore úspešný a nákladov spojených s výkonom zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva ohľadne ktorých súd žalobu zamietol), súd priznal žalobcovi nárok na pomernú náhradu trov konania v rozsahu 38,38 % (čo predstavuje rozdiel úspechu žalobcu v rozsahu 69,19 % predmetu konania a jeho neúspechu v rozsahu 30,81 % predmetu konania). Pri výpočte pomeru úspechu žalobcu v spore okresný súd vychádzal z pomeru súčtu všetkých nárokov uplatnených žalobcom spolu s úrokmi z omeškania
ku dňu vyhlásenia rozsudku, keď súčet týchto nárokov sa rovná sume 2.631,39 eur a súčtu žalobcovi priznaných nárokov, ktoré ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavovali sumu 1.841,39 eur.
2. Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie proti II. a III. výroku. Súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na znenie ustanovenia § 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 13.06.2014, podľa ktorého zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, ktorý poukázal na prechodné ustanovenie § 879p Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu, že podľa názoru konajúceho súdu nároky súvisiace s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva nevznikli do 12.06.2014, a preto na tieto nemožno aplikovať ustanovenie § 879p Občianskeho zákonníka. Žalobca so záverom konajúceho súdu nemôže súhlasiť, pričom má za to, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávne posúdeného skutkového stavu veci a následne nesprávneho právneho posúdenia veci. Z ustanovenia § 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka účinného v čase podpisu Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 15.03.2014 vyplýva, že zákonodarca zakázal vo vzťahu k spotrebiteľským záväzkom ich zabezpečenie prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva k nehnuteľnosti, avšak tento zákaz sa nevzťahoval na hnuteľné veci. V čase uzavretia Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva medzi žalobcom a žalovaným tak v súlade s účinným znením Občianskeho zákonníka bolo možne platne a účinne dojednať zabezpečenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k hnuteľnej veci, ako bolo tomu v prejednávanom prípade, kedy účastníkmi sporu bolo zabezpečenie dojednané vo vzťahu k motorovému vozidlu. Až novelou Občianskeho zákonníka, ktorá nadobudla účinnosť 13.06.2014 zákonodarca stanovil, že počnúc týmto dňom nie je možné zabezpečiť spotrebiteľský záväzok zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva. Predmetným novelizovaným ustanovením však ani s poukazom na ustanovenie § 879p Občianskeho zákonníka nebola zavedená priama retroaktivita, ktorou by zákonodarca zasiahol do už existujúcich právnych vzťahov a nárokov z nich odvodených, ale retroaktivita nepravá, ktorou zákonodarca ponechal na právne vzťahy vzniknuté zo zabezpečovacieho prevodu práva pred účinnosťou ich vznik a nároky z nich plynúce v režime doterajšej právnej úpravy. Zhrnúc doteraz uvedené žalobca zastáva názor, že Okresný súd Ružomberok na základe nesprávneho zistenia skutkového stavu nesprávne právne posúdil danú vec, v dôsledku čoho je rozsudok Okresného súdu Ružomberok, č. k.: 9Csp/16/2019-55 zo dňa 31.07.2019, nesprávny, nespravodlivý a nezákonný. V súvislosti s uvedeným žalobca taktiež namieta výrok Okresného súdu Ružomberok o trovách konania. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca žiada, aby odvolací súd podanému odvolaniu vyhovel a v zmysle ustanovenia § 388 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe vyhovie a prizná náhradu trov konania alebo alternatívne v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku tento rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žalobca navrhuje, aby súd priznal žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu (100%).
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozhodnutie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojitosti s ust. § 391 CSP zrušuje a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaním nenapadnutej časti ostáva rozsudok nedotknutý.
5. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
6. Podľa ust. § 391 ods. 1 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
7. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, súdneho spisu a toho, čo strany uviedli v rámci odvolacieho konania, odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť, nakoľko v prejednávanej veci došlo zo strany súdu k postupu v rozpore so zákonom, keď nesprávne vyhodnotil aplikáciu ustanovenia právneho predpisu, pričom súd svojim postupom odňal strane možnosť konať pred súdom, čo je potrebné považovať za okolnosť, pre ktorú je potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť.
8. Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť procesne nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Civilným sporovým poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva.
9. Zákon teda výslovne trvá na tom, že k odňatiu možnosti konať pred súdom muselo dôjsť postupom súdu. Pod postupom súdu pritom treba rozumieť nielen postup senátu a predsedu senátu (samosudcu), ale aj faktickú činnosť súdu v širšom zmysle slova vrátane činnosti kancelárie súdu vykonávajúcej určité úkony v rámci jej pôsobnosti, ak vadný postup v tejto inej činnosti súdu sa následne premietol do vadného postupu senátu alebo predsedu senátu (samosudcu) prejednávajúceho vec, prípadne iného orgánu súdu povereného určitými úkonmi v civilnom konaní tak, že strane bola v dôsledku toho odňatá možnosť konať pred súdom v rozsahu oprávnenia daného mu zákonom.
10. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na znenie ustanovenia § 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 13.06.2014, podľa ktorého zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné.
11. V zmysle § 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné. Podľa ustanovenia § 879p Občianskeho zákonníka ustanoveniami § 53 ods. 4 písm. s) a t), § 53 ods. 7 a § 614a sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 13. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 13. júnom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 12. júna 2014, ak nie je ustanovené inak. Podľa ustanovenia § 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka účinného v čase podpisu zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva (15.03.2014) platilo, že zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva k nehnuteľnosti je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné.
12. Okresný súd v napadnutom rozsudku uviedol, že k realizácii práva vyplývajúceho zo zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, ako zabezpečovacieho inštitútu k zmluve o úvere č. 17359, mohlo dôjsť až potom, ako žalovaný porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere a riadne a včas nesplácal predmetný dlh. K porušeniu jeho povinností splácať predmetný dlh do 12.06.2014 však nedošlo (k porušeniu povinnosti žalovaného splácať úver došlo až nezaplatením splátky úveru splatnej dňa 20.12.2017), a teda žalobca sa v spore nedomáhal nárokov, ktoré vznikli pred 13.06.2014. Z tohto dôvodu, keď k realizácii výkonu zabezpečovacieho prevodu práva došlo až v roku 2018, nevznikli nároky súvisiace s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva do 12.06.2014, a preto na ne ustanovenie § 879p Občianskeho zákonníka v platnom znení nemožno aplikovať. S uvedeným sa odvolací súd nestotožňuje.
13. Odvolací súd je názoru, že prechodné ustanovenie § 879p Občianskeho zákonníka je nutné spájať s časovým okamihom zavŕšenia právneho úkonu, t. j. podpisu zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva a nie k porušeniu povinnosti splácať dlh a vzniku nároku žalobcu predmetný dlh vymáhať.
14. V čase uzavretia zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva (15.03.2014) bola účinná právna úprava, ktorá v prípade spotrebiteľských zmlúv zabezpečenie prevodu práva zakazovala len vo vzťahu k nehnuteľnosti, pričom v danom prípade išlo o motorové vozidlo, ktoré patrí medzi hnuteľné veci. Preto je odvolací súd názoru, že táto zmluva bola uzavretá platne a legálne. Aj napriek tomu, že došlo k
zmene právnej úpravy a zákon po 13.06.2014 v prípade spotrebiteľských zmlúv zakázal zabezpečenie prevodu práva plošne na všetky veci a prípady, citované prechodné ustanovenie riešilo danú situáciu a to tak, že vznik právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 13. júnom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 12. júna 2014, ak nie je ustanovené inak. Jedná sa o nepravú retroaktivitu, ktorou zákonodarca ponechal na právne vzťahy vzniknuté zo zabezpečovacieho prevodu práva pred účinnosťou ich vznik a nároky z nich plynúce v režime doterajšej právnej úpravy.
15. Keďže v prejednávanej veci došlo zo strany súdu prvej inštancie k postupu v rozpore so zákonom, považoval odvolací súd za správne, rozsudok v napadnutej časti zrušiť podľa ust.§ 389 ods. 1 písm. b) CSP a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a zjednať tak nápravu. V ostatnej odvolaním nenapadnutej časti ostáva rozsudok nedotknutý. Úlohou okresného súdu bude opätovne posúdiť nárok žalobcu v zamietnutej časti v kontexte s názorom okresného súdu o výklade a aplikácii prechodného ustanovenia. Okresný súd opätovne rozhodne aj o trovách prvostupňového konania.
16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle ust. § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)