Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cob/27/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v právnej veci žalobcu: B.Q.M., spol. s r.o., so sídlom M. Nešpora 40, 080 01 Prešov, IČO: 31 663 605, zastúpeného PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r.o., so sídlom Masarykova 13, 080 01 Prešov, IČO: 36 492 086, proti žalovanému: K. T. J. N., D. D. O.J. - J. - D.. XX, Y. - J., G. XXX XX, D.M. O. L., zastúpeného JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom, so sídlom kancelárie Hlavná 17, 080 01 Prešov, IČO: 36164666, o zaplatenie 114.033,65 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -789 zo dňa 18.12.2017, takto jednohlasne

rozhodol:

Odmieta odvolanie žalovaného proti výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie vylúčil vzájomný návrh na vydanie veci zo dňa 9.6.2015 na samostatné konanie.

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v zostávajúcej časti, t.j. o uložení povinnosti žalovanému plniť žalobcovi a vo výroku o náhrade trov konania.

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozhodol takto: „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 114.033,65 Eura s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.118,56 Eura od 05.08.2010 do zaplatenia, zo sumy 8.056,21 Eura od 21.09.2010 do zaplatenia, zo sumy 17.949,52 Eura od 22.09.2010 do zaplatenia, zo sumy 7.321,60 Eura od 22.9.2010 do zaplatenia, zo sumy 13.239,13 Eura od 06.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 13.609,50 Eura od 06.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 1.989,57 Eura od 13.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 34,00 Eur od 19.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 12,00 Eur od 19.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 16.226,75 Eura od 19.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 10.186,91 Eura od 19.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 5.200,05 Eura od 19.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 2.571,06 Eura od 19.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 4.200,12 Eura od 19.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 1.174.64 Eura od 19.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 3.097,65 Eura od 23.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 5.453,83 Eura od 23.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 337,32 Eura od 23.12.2010 do zaplatenia a zo sumy 255,07 Eura od 23.12.2010 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Pokiaľ ide o vzájomný návrh na vydanie veci zo dňa 09.06.2015, tento vylučuje na samostatné konanie.“

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 10.12.2010 sa žalobca proti žalovanému domáha zaplatenia 114.033,65 eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný na základe objednávok od augusta do novembra 2010 neuhradil vystavené faktúry za dodaný tovar a služby. Išlo o faktúru č. XXX-XXXX so splatnosťou 4.8.2010, kde bola neuhradená suma 3.118,56 eur, č. XXX-XXXX so splatnosťou 21.9.2010, kde bola neuhradená suma 17.949,52 eur, č. XXX-XXXX so splatnosťou 20.9.2010, kde bola neuhradená suma 8.056.2 eur, č. XXX-XXXX so splatnosťou 21.9.2010, kde bola neuhradená suma 7.321,60 eur, č. XXX-XXXX so splatnosťou 5.10.2010, kde bola neuhradená suma 13.239,13 eur, č. XXX-XXK so splatnosťou 5.10.2010, kde bola neuhradená suma 13.609,50 eur, č. XXX-XXXX so splatnosťou 18.10.2010, kde bola neuhradená suma 34,- eur, č. XXX-XXXX so splatnosťou 12.10.2010, kde bola neuhradená suma 1.989,57 eur, č. XXX-XXXX so splatnosťou 18.10.2010. kde bola neuhradená suma 12,- eur, č. XXX-XXXX so splatnosťou 18.10.2010, kde bola neuhradená suma 16.226,75 eur, č. XXX-XXXX so splatnosťou 18.10.2010, kde bola neuhradená suma 10.186,91 eur, č. XXX-XXXX so splatnosťou 18.10.2010, kde bola neuhradená suma 5.200,05 eur, č. XXX-XXXX so splatnosťou 18.10.2010, kde bola neuhradená suma 2.571,06 eur, č. XXX-XXXX so splatnosťou 18.10.2010, kde bola neuhradená suma 4.200,12 eur, č. XXX-XXXX so splatnosťou 22.12.2010, kde bola neuhradená suma 5.453,83 eur, č. XXX-XXXX so splatnosťou 22.12.2010, kde bola neuhradená suma 337,32 eur, č. XXX-XXXX so splatnosťou 22.12.2010, kde bola neuhradená suma 255,07 eur, č. XXX-XXXX so splatnosťou 18.10.2010, kde bola neuhradená suma 1.174,64 eur, č. XXX-XXXX so splatnosťou 22.10.2010, kde bola neuhradená suma 3.097,65 eur.

3. Žalovaný dňa 27.5.2011 podal proti Európskemu platobnému rozkazu odpor a zároveň aj započítaciu námietku do výšky nároku uplatňovaného žalobcom v európskom platobnom rozkaze. Započítaciu námietku žalovaný odôvodnil tým, že žalobca porušil ustanovenia zmluvy a žalovanému, ktorý je vlastníkom systému B., spôsobil škodu vo výške 120.587,40 eur. Dôvodom má byť skutočnosť, že žalobca vykresľoval strihy aj pre konkurenta žalobcu, s ktorým priamo spolupracuje firma K. a ktorý umiestňoval výrobky na tom istom trhu.

4. Žalovaný si uplatnil započítaciu námietku z toho dôvodu, že tvrdí, že žalobca spôsobil žalovanému škodu a získal bezdôvodné obohatenie tým, že na technologickom zariadení patriacemu žalobcovi vykonával práce pre iné subjekty, čo bolo v rozpore s predchádzajúcou dohodou. Je jedno, či tak žalobca urobil v rozpore so zmluvou o užívaní zariadenia B. alebo by to urobil aj bez tejto zmluvy.

5. Sporná v tomto prípade nie je pohľadávka žalobcu, ktorú si uplatňuje v tomto konaní, pretože žalovaný túto nijak nespochybnil. Žalovaný vzniesol započítaciu námietku do výšky nároku uplatneného spoločnosťou B.Q.M., spol. s r.o. v návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu, čo potvrdil aj právny zástupca žalovaného v záverečnej reči, kde si uplatnil započítaciu námietku do výšky uplatňovaného nároku. Sporná medzi účastníkmi je započítacia námietka z toho dôvodu, že žalobca, podľa tvrdenia žalovaného, spôsobil škodu, resp. získal bezdôvodné obohatenie tým, že na jeho technologickom zariadení vykonával práce pre iné subjekty, čo bolo v rozpore s predchádzajúcou dohodou.

6. Žalovaný si uplatnil svoju pohľadávku proti žalobcovi na započítanie v rovnakom rozsahu, ako je pohľadávka žalobcu. Ide o tzv. kompenzačnú námietku. Kompenzačná námietka žalovaného predstavuje procesnú obranu vykonanú vo forme hmotnoprávneho úkonu započítania pohľadávok.

7. Voči uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu podal žalovaný včas odvolanie. Krajský súd v Prešove rozsudok Okresného súdu v Prešove zrušil uznesením pod sp. zn. -524 zo dňa 28.8.2014 a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

8. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného podľa zásad uvedených v , , a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné v tom smere, že doposiaľ súd prvého stupňa nedostatočným spôsobom zistil skutkový stav ohľadom vlastníckeho práva k stroj netechnologickému zariadeniu B., a z tohto dôvodu, ak neuznal započítaciu námietku žalovaného oproti pohľadávke žalobcu a zaviazal žalovaného na plnenie žalobcovi, jeho rozhodnutie je predčasné.

9. Z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Prešove vyplýva, že počas celého konania, tak prvostupňového ako aj odvolacieho, každý z účastníkov tvrdil, že systém B. je v jeho výlučnom vlastníctve. Súd prvého stupňa uzavrel, že jeho vlastníkom je žalobca, pretože žalovaný spätné odkúpenie systému od žalobcu riadnym relevantným daňovým dokladom nepreukázal. Zároveň zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania, kde si žalovaný vymenil vlastníctvo k systému B., neuznal na dôkaz tvrdiaci o vlastníctve tohto systému žalovaného. Z tohto dôvodu neuznal ani započítaciu námietku žalovaného oproti pohľadávke žalobcu tvoriacej predmet sporu, v dôsledku čoho návrhu žalobcu ako nespochybniteľnému v celom rozsahu vyhovel. Odvolací súd sa stotožňuje v tejto súvislosti s námietkou žalovaného, že pre rozhodnutie sporu, teda či je spôsobilá započítacia námietka žalovaného oproti pohľadávke žalobcu, je rozhodujúce vyriešenie otázky, ktorý z účastníkov je vlastne vlastníkom systému B..

10. Ďalej vo svojom odôvodnení uviedol, že na č. 1. 185 spisu sa nachádza slovenský preklad medzi žalovaným a spoločnosťou R., D..O..M.., G., ktorú podľa jej obsahu posúdiť ako zmluvu uzavretú medzi žalovaným ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom. V tejto zmluve sa deklaruje, že firma K. T. N. (v tomto konaní žalovaný) je vlastníkom systému B. Q. XXXX, pričom sa ďalej uvádza, z akých komponentov tento systém pozostáva, a že lokalitou pre systém je spoločnosť žalobcu (ešte pod pôvodným obchodným menom R.). V tejto zmluve sa zároveň uvádza, že systém sa smie používať iba pre výrobu firmy žalovaného. Strihy, šablóny a diskety sú takisto majetkom a nesmú sa poskytovať žiadnej inej firme k dispozícii. Zmluva zostáva v platnosti v priebehu 10 rokov po ukončení spolupráce. Používanie systému B. prostredníctvom iných odvetví si vyžaduje písomné schválenie zo strany žalovaného a následne sa uskutočňuje podľa stanovených nákladových sadzieb. Zmeny alebo doplnenia tejto zmluvy sa môžu vykonať iba v písomnej forme. Zmluva je riadne podpísaná účastníkmi, avšak nie je odátumovaná.

11. Tak ako odvolateľ, aj odvolací súd bol toho názoru, že absencia dátumu zmluvy ešte nespôsobuje jej neplatnosť. Z obsahu tejto zmluvy odvolací súd aj vychádzal, teda že systému je najpravdepodobnejšie žalovaný, aj keď zmluva nie je odátumovaná. Nič však nebránilo v ďalšom konaní žalobcovi preukázal opak.

12. V tomto štádiu konania Krajský súd v Prešove poukázal na to, že bolo nesporné, že zmluva na č.1. 185 medzi účastníkmi konania uzavretá bola, aj keď okresný súd uzavrel, že sa mu nepodarilo zistiť, či bola uzavretá pred alebo po zakúpení systému B.. Ohľadom tohto uložil súdu prvého stupňa povinnosť vykonať ďalšie dokazovanie (, veta ).

13. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie a následne Krajský súd uznesením pod č.k. -745 zo dňa 1.2.2017 odvolaniu vyhovel a zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak najsamprv rozhodol medzitýmnym rozsudkom o vlastníctve systému B. žalovaným, nie je správne. Je totiž dôvodná odvolacia námietka žalobcu, že nič nebráni v rozsudku súdu prvej inštancie súčasne s vyriešením predbežnej otázky, kto z účastníkov je vlastníkom systému B. rozhodnúť aj o uplatnenom finančnom nároku žalobcu a zároveň o dôvodnosti započítacej námietky žalovaného do výšky predmetu sporu. Medzitýmny rozsudok predstavuje rozsudok o základe uplatneného nároku. Súdna prax už v minulosti dospela k záveru, že za základ prerokovanej veci, o ktorom súd môže rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom, treba spravidla považovať všetky sporné otázky vyplývajúce z uplatňovaného návrhu, ktoré musí súd posúdiť, ak má o veci rozhodnúť, s výnimkou výšky nároku. Sú to všetky okolnosti determinujúce výšku predmetu konania, ktoré musí súd posúdiť, ak má o veci rozhodnúť. Týmto rozsudkom sa súd vyjadruje k tomu, že žalobca má vôbec na požadované plnenie právo a v akom rozsahu. Rozhodnutie o základe veci je v prvom rade rozhodnutím o skutkovom základe sporu, ktorým je uplatnený nárok charakterizovaný a z ktorého sa odvíja právne posúdenie základu veci.

14. Medzitýmnym rozsudkom musí tak byť rozhodnuté o celom základe prerokovanej veci, nielen o určitej spornej otázke týkajúcej sa uplatneného žalobného nároku. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na to, že ak súd prvej inštancie rozhodol medzitýmnym rozsudkom, jeho postup nebol správny v tom, že rozsudkom nerozhodol o základe nároku, ale len o predbežnej otázke, teda o tom, kto je vlastníkom systému B.. Podľa zaužívanej judikatúry, medzitýmny rozsudok by mal vyjadriť skutočnosť, že uplatnený nárok je dôvodný a v akom rozsahu, či celkom alebo čiastočne, a že výrok o konkrétnej výške nároku a tiež o trovách konania bude predmetom konečného rozsudku. Rozhodnutím o základe

prerokovanej veci nie je riešenie predbežnej otázky pre rozhodnutie vo veci samej. Možno rozhodnúť iba kladným medzitýmnym rozsudkom, ktorý určuje, že právny základ nároku je daný; záporný medzitýmny rozsudok neprichádza do úvahy.

15. Teda výrok napadnutého rozsudku, že vlastníkom označeného systému B. je žalovaný, nie je vyriešením základu uplatneného nároku, je iba vyriešením predbežnej otázky, ktorú mohol súd prvej inštancie posúdiť v rámci konania o dôvodnosti návrhu žalobcu a zároveň v rámci konania o započítacej námietke žalovaného oproti pohľadávke žalobcu. Ako už bolo vyššie uvedené, rozsudkom by sa malo v zásade vždy rozhodnúť o celej prerokovanej veci. Rozhodnutím o základe prerokovanej veci nie je riešenie predbežnej otázky pre rozhodovanie vo veci samej.

16. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. , , a .

17. Následne podľa súdu prvej inštancie vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že pohľadávka žalobcu, ktorú si uplatňuje v tomto konaní, sporná nie je, pretože túto žalovaný nijak nespochybnil, túto uznal v celom rozsahu, čo do dôvodu a výšky.

18. Po uplatnení pohľadávok žalovaného proti žalobcovi na započítanie v rovnakom rozsahu ako je pohľadávka žalobcu, sa podľa súdu prvej inštancie dôkazné bremeno otáča v neprospech žalovaného. Žalovaný od toho momentu je povinný produkovať také dôkazy, ktoré preukážu opodstatnenosť jeho nároku, čo sa týka uplatnených pohľadávok. Táto skutočnosť vyplýva aj z odôvodnenia Uznesenia Krajského súdu Prešov zo dňa 1.2.2017 v bode 16 - Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie predovšetkým rozhodnúť o celej prejednávanej veci a v tejto súvislosti skúmať dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu, dôvodnosť vzájomného návrhu (započítacej námietky) žalovaného do výšky uplatneného nároku, pričom je na posúdení súdu, či započítaciu námietku posúdi z titulu náhrady škody, resp. bezdôvodného obohatenia. Túto vznesenú započítaciu námietku bude musieť však žalovaný právne zdôvodniť a súd prvej inštancie sa bude musieť, ako už bolo vyššie uvedené, zaoberať aj je opodstatnenosťou a jej výškou. Žalovaný však, pokiaľ ide o preukázanie vlastníckeho práva k systému B., žiadne iné dôkazy oproti predchádzajúcim súdu nepredložil. Poukázal pritom na odôvodnenie Uznesenia Krajského súdu Prešov zo dňa 01.02.2017 stým, že zo slovenského prekladu zmluvy na č.l. 181 z jej obsahu vyplýva najpravdepodobnejšie, že vlastníkom systému B. nie je žalobca, ale žalovaný. Z toho odvolací súd aj vychádza, a keď zmluva nie je odátumovaná a podpísaná. Nič však nebráni žalobcovi v ďalšom konaní preukázať opak. V konaní však doposiaľ žalovaný nepreukázal, že je výlučným vlastníkom systému B.. Na tom nič nemení ani vyššie citovaná zmluva, na ktorú sa odvoláva žalovaný, aj vzhľadom na to, že úvaha odvolacieho súdu je len v hypotetickej rovine. Žalobca v tomto štádiu konania nemusí preukazovať, že on je vlastníkom systému B., opak nepreukázať žalovaný. Žalovaný len stroho konštatuje, že došlo k porušeniu dohodnutých podmienok v zmluve, a že výlučným vlastníkom systému B.R. je žalovaný. Z toho dôvodu si uplatnil započítaciu námietku, pokiaľ ide o jeho pohľadávku z titulu náhrady škody, resp. bezdôvodného obohatenia. Žalovaný síce označil aj ďalších odberateľov od firmy B.Q.M., spol. s r.o., ktorá mala byť konkurenciou pre žalovaného a žiadal nariadiť znalecké dokazovanie na preukázanie opodstatnenosti svojich pohľadávok spôsobilých na započítanie. Stanovenie výšky spôsobenej škody odhadom tak, ako to uviedol žalovaný v porovnaní s inou konkurenciu, je v tomto prípade nepostačujúce. Ak žalovaný dostatočným spôsobom nepreukázal opak toho, že vlastníkom systému B. nie je žalobca, ak aj žalobca porušil zmluvné podmienky (zmluva bez dátumu), v tomto štádiu konania, nie je dôležité, kto je skutočným vlastníkom systému B., ale aká bola spôsobená škoda pre porušenie zmluvných povinností na strane žalovaného a v akej výške. Žalovaný bez ďalšieho len označil konkurenčné firmy, pre ktoré firma B.Q.M., spol. s r.o. zhotovovala strihy. Nariadiť znalecké dokazovanie v účtovníctve B.Q.M., spol. s r.o. je predčasné, preto ho okresný súd nevykonal.

19. Pokiaľ ide o ďalšiu započítaciu námietku z titulu bezdôvodného obohatenia, k tomu je podľa súdu prvej inštancie treba uviesť, že podľa ust. , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

20. Okresný súd sa stotožňuje so stanoviskom žalobcu, ktoré vychádza z komentára k Civilnému poriadku rok 2016 k a nasl., v ktorom je uvedené, že prechodné ustanovenia sú založené na princípe okamžitej aplikability procesno-právnych noriem, čo

prakticky znamená, že procesné úkony subjektom civilného súdneho vykonané počas platnosti a účinnosti skoršieho procesného predpisu, sa vo sfére svojich účinkov prejavujú s relevanciou pre konanie samotné aj počas účinnosti nového predpisu, teda sporové strany nemožno sankcionovať do minulosti, v ktorej uvedená právna úprava neexistovala a nemohla sa niekoľko rokov trvajúcom spore ani predpokladať. Teda výklad konkrétnej procesno-právnej normy, resp. ust. § 470 sporového poriadku prezentovaný žalovaným na pojednávaní dňa 27.11.2017 tak, ako to uviedol právny zástupca žalovaného, neobstojí.

21. Znalecký posudok č. XX/XXXX vyhotovený znalkyňou W.. I. G., znalkyňou v odbore textílie - technológia textilnej výroby, výrobky z textilu, je z mája 2016, ktorý bol zadaný zadávateľom T. O.Ľ. G., M. T. G., V. X, XXX XX G., G. Č.: T.-XX/X-E.-G.-XXX, už vtom čase bol k dispozícií žalovanému a podľa súdu prvej inštancie nič nebránilo žalovanému, aby tento dôkaz označil včas.

22. Podľa základných princípov - procesné povinnosti a procesné bremená, ako aj podľa - sudcovská koncentrácia, v konaní je potrebné uplatniť prostriedky procesného úkonu a prostriedky procesnej obrany včas, inak sa na ne nemusí prihliadať, najmä, ak si to vyžaduje nariadenie ďalšieho pojednávania, alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Dôkazná povinnosť je prosnou povinnosťou, ktorou je zaťažená sporová strana a nie súd. Procesná pasivita a následne neunesenie dôkazného bremena v kontradiktórnom spore zaťažuje svojím následkom sporovú stranu a nie súd, a to dokonca tým, že nebude môcť o uplatnenom nároku meritórne rozhodnúť. Súd prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedené ustanovenia preto na tento dôkaz neprihliadal.

23. Kompenzačné námietky žalovaného okresný súd preskúmal, či existujú predpoklady na započítanie podľa hmotného práva, ktorými sú vzájomnosť pohľadávok, musí ísť o rovnaký druh plnenia a spôsobilosť pohľadávky na započítanie, ktorá sa posudzuje podľa zákona. Vzhľadom na vykonané dokazovanie žalovaný spôsobilosť pohľadávok na započítanie nepreukázal.

24. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd s poukazom na ust. priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorom bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením podľa .

25. Vzájomný návrh na vydanie veci zo dňa 9.6.2015 súd prvej inštancie vylúčil na samostatné konanie, v ktorom sa bude rozhodovať o vlastníctve k systému B., ako aj pohľadávkach žalovaného proti žalobcovi. Súd pri rozhodovaní zobral v úvahu aj hospodárnosť konania, pretože rozhodovanie o vydanie vecí v tomto konaní by predĺžilo samotné konanie, čím by sa zhoršilo postavenie žalobcu, ktorého nárok bol dostatočným spôsobom preukázaný, ktoré žalovaný nespochybnil.

26. Proti vyššie uvedenému rozsudku podal včas a v celom rozsahu odvolanie žalovaný.

27. Podľa žalovaného súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný nikdy nenamietal základ pohľadávky žalobcu, ale namietal ich výšku, keď ako vlastník systému B. si uplatňoval započítaciu námietku proti žalobcovi, ktorá spočívala v náhrade škody, ktorá žalovanému vznikla tým, že žalobca používal toto žalovanému patriace technologické zariadenie spôsobom, ktorý odporoval zmluve uzavretej medzi nimi ako zmluvnými stranami. Žalovaný ako vlastník systému B. tento zveril žalobcovi, aby na ňom mohol vykonávať úkony pre žalovaného v záujme spoločnej obchodnej spolupráce. Veril tomu, že žalobca na tomto systéme v rozpore so zmluvou vykonával aj úkony pre tretie osoby, vyčíslil predbežne škodu, ktorá mu tým bola spôsobená, pričom už niekoľko rokov žiadal súd, aby uložil žalobcovi povinnosť predložiť doklady, z ktorých by bolo možné znaleckým dokazovaním zistiť rozsah týchto úkonov a následne tak vyčísliť spôsobenú škodu. Toto však súd neumožnil ani po 7 rokoch od začatia sporu. Žalovaný produkoval dôkazy o zakúpení systému B. a o prevzatí tohto systému v Prešove, v sídle žalobcu a platení aktualizácie softvéru. Napriek tomu podľa žalovaného súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku konštatuje, že doposiaľ nepreukázal, že je výlučným vlastníkom systému B.. Ak teda súd prvej inštancie má za to, že nepreukázal vlastníctvo k systému B., nebol podľa žalovaného dôvod vylučovať jeho vzájomný návrh, ktorým sa domáhal určenia, že je vlastníkom tohto systému na samostatné konanie, ale bez ďalších pochybností vychádzajú z dôvodov napadnutého rozsudku bolo nevyhnutné návrh žalovaného zamietnuť.

28. Žalovaný tvrdil, že prvoinštančný súd mu neumožnil vykonať jeho práva, ak nevykonal dokazovanie žalovaným navrhnutým smerom na zistenie výšky započítacej námietky z titulu náhrady škody za používanie systému B., v rozpore s dohodnutou zmluvou. Ak by boli predložené dôkazy zo strany žalobcu, z ktorých by jasne plynulo koľko strihov pre iných obchodných partnerov urobil, za sporné obdobie, mohol by žalovaný podľa svojho vyjadrenia si dať vypracovať súkromný znalecký posudok na preukázanie výšky škody a nepochybné spresnenie započítacej námietky.

29. Okrem toho v prebiehajúcom trestnom konaní žalovaný získal znalecký posudok, ktorý preukazoval, že žalobca mu nevrátil ani nemal k dispozícií nespotrebovaný materiál, ktorý žalobcovi dodal, respektíve žalobca zakúpil pre žalovaného za finančné prostriedky žalovaného v hodnote 129.768,07 eur. Tento znalecký posudok bol vypracovaný pre účely trestného konania v roku 2016. V máji 2017 bolo žalovanému doručené uznesenie prokuratúry o zamietnutí sťažnosti žalovaného proti zastaveniu trestného stíhania, po ktorom sa žalovanému podarilo zabezpečiť znalecký posudok a ktorý predložil súdu, keď použil zásadu sudcovskej koncentrácie.

30. Žalovaný sa domnieval, že v tomto došlo k porušeniu jeho procesných práv, pričom nesúhlasil s tvrdením prvoinštančného súdu, že je možné použiť v tomto konaní, ktoré začalo pred účinnosťou nového zásadu sudcovskej koncentrácie tak dogmaticky, ako ju použil prvoinštančný súd, keď je treba si uvedomiť, že ide o niekoľkoročné konanie, zložité vzájomné vzťahy účastníkov konania a takisto aj zložité právne posúdenie veci.

31. Žalovaný uviedol, že podniká predovšetkým v domácom podnikateľskom prostredí v Nemecku, pričom podľa jemu známej súdnej praxe započítacie námietky sú akceptovateľné, pretože ak mu veriteľ dlhuje finančné prostriedky je prirodzené, že sa vzájomné finančné nároky kompenzujú. Podľa názoru žalovaného žalobca mu dlhuje finančné prostriedky za škodu spôsobenú prevádzkovaním systému B. v rozpore so zmluvou, a túto škodu predbežne vyčíslil na sumu 120.587,40 eur vo svojom podaní zo dňa 21.7.2011. Ako sa neskôr zistilo žalobca nevrátil žalovanému a už ani nedisponuje nespotrebovaným materiálom z výroby zo spoločnej obchodnej činnosti v hodnote 129.768,07 eur. To vlastne znamená, že žalovaný má voči žalobcovi až dva finančné nároky, ktoré prevyšujú žalobcov uplatňovaný nárok. Žalobca je podľa žalovaného spoločnosťou, ktorá už nevykonáva podnikateľskú činnosť, nič nevyrába a nič nevlastní. Ak by mu žalovaný zaplatil ním uplatňovanú čiastku nebude môcť žalovaný v prípade úspechu od neho vymáhať svoje pohľadávky. Preto žalovaný očakáva, že v tomto súdnom spore, aj keby to malo byť časovo alebo dôkazne náročné, sa jednoznačne preukáže oprávnenosť, či neoprávnenosť pohľadávok žalovaného, aby mohlo dôjsť k spravodlivému a komplexnému vyriešeniu vzájomných obchodných vzťahov.

32. Žalovaný sa domnieval, že minimálne tá započítacia námietka, ktorá spočíva v započítaní hodnoty jemu patriacemu nevrátenému, nespotrebovanému materiálu, ktorý mu mal žalobca vrátiť je opodstatnená a oprávnená. Táto započítacia námietka je podľa žalovaného započítania schopná, lebo v tomto prípade sú splnené všetky podmienky na jej započítanie. Zároveň sa žalovaný domnieva, že je oprávnená ďalšia započítacia námietka ohľadom škody z titulu porušenia zmluvných povinností, avšak táto nie je doposiaľ presne špecifikovaná z dôvodu, že mu to prvoinštančný súd neumožnil.

33. Žalovaný v rámci svojho odvolacieho návrhu žiadal, aby krajský súd sa stotožnil s jeho názorom o započítaní pohľadávky proti žalobcovi z titulu nevráteného, nespotrebovaného materiálu, a aby napadnutý rozsudok zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol. Zároveň si uplatňoval náhradu trov konania.

34. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne s tým, že sporná v tomto prípade nie je pohľadávka žalobcu, ktorú žalovaný nijak nespochybnil, pričom právne posúdenie vychádza z ust. .

35. Ďalej žalobca v podanom odvolaní uviedol nasledovné: „Predmetné sporové konania sa počnúc dňom 1.7.2016 predsa riadi podľa ust. práve novým procesným kódexom a obe strany sporu teda mali nielen povinnosť, ale i priestor v rozsahu jeden a pol roka, či 18 (osemnástich) mesiacov, aby na to zákonom

predpokladaným spôsobom zareagovali a nie aby spochybňovali správnu aplikáciu právneho poriadku súdom tak, ako to v odvolaní uvádza žalovaný.

Podľa ČI. 8 Základných princípov - Procesné povinnosti a procesné bremená, ako aj podľa ust. - Sudcovská koncentrácia konania je potrebné uplatniť prostriedky procesného úkonu a prostriedky procesnej obrany včas, inak sa na ne nemusí prihliadať, najmä ak si to vyžaduje nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Dôkazná povinnosť je procesnou povinnosťou, ktorou je zaťažená sporová strana a nie súd. Procesná pasivita a následné neunesenie dôkazného bremena v kontradiktórnom spore zaťažuje svojim následkom sporovú stranu a nie súd a to dokonca tým, že súd nebude môcť o uplatnenom nároku meritórne rozhodnúť.

Žalovaný následne vzniesol započítaciu námietku na pojednávaní súdu prvej inštancie, ktoré sa uskutočnilo dňa 27.11.2017. Predmetnú procesnú obranu vo forme započítacej námietky vzniesol nasledovne: Prvá pozostáva z našej námietky, že žiadame započítať ako náhradu škody konanie spoločnosti B.Q.M., ktorá s prístrojom, ktorý patril, bol vo vlastníctve spoločnosti K. T. J., nakladala v rozpore so zmluvou o užívaní tohto prístroja, používala ho pre tretie osoby a tým spôsobila spoločnosti škodu. Ďalšia započítacia námietka, tá ktorú sme teraz predložili, tá tiež prevyšuje žalovanú sumu. Preto žiadame, aby súd posúdil obidve započítacie námietky, ak má za to, že aspoň v jednej je tá suma, ktorá prevyšuje uplatňovaný nárok, aby žalobu zamietol práve z toho dôvodu.

Nič však žalovaný nepreukazoval, len pasívne čakal aj po odročení pojednávania. Nie je tak namieste ani to, čo uvádza v závere svojho odvolania.

Podľa písomného podania žalovaného zo dňa 24.11.2017 označeného Vyjadrenie, započítacia námietka a návrh na doplnenie dokazovania žalovaný uviedol: V tejto súvislosti opakujeme a vznášame započítaciu námietku voči nároku žalobcu a táto naša započítacia námietka do výšky nároku uplatneného žalobcom predstavuje hodnotu nespotrebovaného materiálu vo vlastníctve žalovaného, ktorý žalobca žalovanému dodnes nevydal, pričom podľa znaleckého posudku W.. I. G., ktorý v prílohe v 2 vyhotoveniach predkladáme, celková hodnota materiálu žalovaného, ktorý zostal v sklade žalobcu, predstavuje 129.768,07 eur. Žalovaný poukázal na Znalecký posudok č. XX/XXXX (vrátane troch príloh zviazaných hrebeňovou väzbou), znalkyne z odboru textílie - technológie textilnej výroby, výrobkov z textilu, ktorý bol podaný v trestnej veci vedenej na T..O. G.,M., G.. Č.: T.-XX X-E.-G.-XXXX. Žiadame, aby súd do výšky uplatňovaného nároku uznal našu započítaciu námietku a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

Samozrejme aj s poukazom na platný a tiež na závery odvolacieho súdu uvedené v jeho uznesení zo dňa 1.2.2017, bolo povinnosťou žalovaného a nie súdu prvej inštancie v spore nielen právne ale aj skutkovo uplatnený nárok preukázať - uniesť dôkazné bremeno tvrdenia.

Podobne tak je úplne nesprávne tvrdenie odvolateľa o tom, že má byť vlastníkom systému B. a že predložil v konaní dôkazy o zakúpení systému B.. keďže zo spisu a ani z odvolania to predsa nevyplynulo.

Vo vzťahu k systému B. z dôvodu istoty uvádzame, že vlastníctvo preukazujeme v konaní písomnou kúpnou zmluvou. To. že k nijakému prevodu vlastníckeho práva žalobcu nedošlo, je preukázané aj listinným dôkazom - Znaleckým posudkom č. X/XX/XXXX W.. J.. Y. E. zo dňa 11.11.2014 a aj právnym faktom, že aj z účtovnej dokumentácie a záznamov o hmotnom investičnom majetku žalobcu vyplýva, že vlastnícke právo, ktoré nadobudol od rakúskej spoločnosti B. kúpou - kúpnou zmluvou a odovzdaním predmetu kúpy. Od roku nadobudnutia žalobca nikdy prevodom na tretí subjekt (vrátane žalovaného) vlastníctvo nestratil, čo preukázali aj výsluchy strán sporu a svedkov.

Naopak žalovaný hodnoverným spôsobom tvrdené nadobudnutie vlastníckeho práva kúpnou zmluvou od vlastníka - od žalobcu nepreukázal aj napriek skutočnosti, že v čase ním tvrdenej zmeny vlastníckeho práva by musel byť tento prevod hnuteľnej veci dovezený z cudziny písomne zaznamenaný aj colnými, či daňovými orgánmi pretože SR ešte nebola v EÚ.

Žalovaný nikdy nenadobudol vlastníctvo predmetného systému - strihacieho zariadenia B., nepredali sme mu ho. Žalovaný samozrejme ani nemá titul nadobudnutia k tejto hnuteľnej veci a k príslušenstvu. Žalovanému bola síce vystavená dňa 26.09.2001 tzv. proforma faktúra č. XX/XXXX. no predmetom tejto proforma faktúry bolo len zaúčtovanie (zdokladovanie) poskytnutej pôžičky (teda iného právneho úkonu, odlišného od kúpnej zmluvy, ktorý má úplne iné následky) na jej zakúpenie. Nešlo o plnenie vo vzťahu k prevodu vlastníckeho práva medzi žalobcom a žalovaným, ktoré sme my nadobudli kúpou následne od spoločnosti B. D. N. C.. J.. Y.., E.. Proforma faktúra nemôže byť v konaní za daného skutkového a právneho stavu vyhodnotená ako dôkaz, ktorý by mal preukázať vlastníctvo systému B. žalovanému.

Predmetná pôžička vo výške 59.162 DM (nemeckých mariek) bola v zmysle vzájomnej dohody a odsúhlasení započítaná vzájomne schváleným a odsúhlaseným spôsobom, o čom svedčí nielen naša účtovná evidencia a vzájomné písomné potvrdenia, ktoré sme už súdu predložili a nachádzajú sa v súdnom spise. Finančná protihodnota bola riadne veriteľovi dlžníkom vrátená v súlade s dohodou, inak by to žalovaný súdu dávno od roku 2010, resp. 2011 uviedol. Z listinných dokumentov, ktoré obsahuje súdny spis vyplýva, že sa tak preukázateľne dialo priebežne a po vzájomnom odsúhlasení vzájomných záväzkov. Boli kompenzované plnenia s neuhradenými faktúrami, ktoré žalobca riadne vystavil za služby a tovar v nasledujúcich rokoch (2004 až 2007) a tieto odplaty boli riadne uhradené - boli na základe zhodných prejavov vôle vzájomne obojstranne započítané. Nemožno predsa v súdnom konaní pri úvahách o vzniknutých právnych vzťahoch len tak zamieňať inštitút kúpnej zmluvy so zmluvou o pôžičke.

Objednávku softwaru, ktorého použitie je prísne viazané na vlastníka hardwaru - systém B., pričom ide o oblasť obchodovania, kde sa iste prísne rešpektujú autorské práva (dodávateľ z O.), by predsa nemohla urobiť naša spoločnosť vo svojom mene ak by nebola aj podľa rakúskeho výrobcu a dodávateľa vlastníkom systému B.. Mohla by tak nanajvýš urobiť v mene a na účet vlastníka (podľa súdu žalovaného) a potom by aj servisná zmluva (príloha), vyúčtovanie a faktúra bola vystavená na žalovaného ako vlastníka a nie na našu spoločnosť. Vyššie uvedené vyúčtovanie nesvedčí na prospech žalovaného vo vzťahu k údajnému vlastníckemu právu žalovaného, ale vyúčtovanie bolo urobené daným spôsobom preto, že sme ako vlastník systému B. nepotrebovali daný Software. Obchodný partner - žalovaný - nás požiadal, aby sme Software pre zákazky realizované na jeho objednávky zakúpili. Preto sme tento hotový výdavok - náklad - preniesli priamo na spoločnosť K. T. predmetnou faktúrou za aktualizáciu systému. Servisná zmluva s firmou B. D. bola podpísaná po skončení dohodnutej doby záruky. Stalo sa tak v roku 2003 a podpisoval ju vtedajší konateľ. Ak by sme neboli majiteľmi systému B., ale majiteľom by bol žalovaný v tomto konaní, servisnú zmluvu by predsa zo strany predajcu vo Viedni a jeho servisnej organizácie nepodpisovala naša spoločnosť, ale vlastník.

Pred súdom prvej inštancie predsa odzneli účastnícke výpovede štatutárnych zástupcov žalovaného, kde sami súdu povedali, že oni to nemali v účtovníctve a ani nemali mať prečo. Dokonca aj v písomnom podaní adresovanom súdu žalovaný zopakoval, že „stroj bol kúpený R. D..O..M.., nikým iným". Ďalej v konaní žalovaný uviedol súdu, že „celá dohoda od počiatku bola vlastne taká, že B. zakúpi na svoje meno R., D.. O.. M.. / B.Q.M., spol. s r. o., ale pretože nemá peniaze, odpredá ju nám a zaplatí peniazmi, ktoré jej po kúpe pre nás poukážeme na náš účet.“ K odpredaju, ako je to vidieť zo zmluvnej a účtovnej evidencie oboch subjektov, nachádzajúcej sa v súdnom spise, nikdy nedošlo.

Dovolíme si k časovej súvislosti poukázať aj na stále platnú zásadu rímskeho práva, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv, než sám vlastní. Pre tento prípad to znamená, že nemohlo dôjsť nejakou proforma faktúrou z 26. septembra 2001 k prevodu vlastníckeho práva k veci na žalovaného, ktorú ešte sám ani len "prevodca“ - žalobca nevlastnil, lebo "obchod" bol ešte len v štádiu ponúk medzi firmou B. E. S. R. D.. O.. M.. - teraz žalobcom B.Q.M, s r. o. Až dňa 28. septembra 2001 nám predávajúci - O. D. - B. D. vystavila daňový doklad, ktorý musel byť najskôr poštovou prepravou doručený našej spoločnosti. Až po zaplatení kúpnej ceny, teda po pripísaní kúpnej ceny poukázanej kupujúcim na účet predávajúceho, čo vtedy trvalo niekoľko dní, sme mohli prevziať predmet kúpy ako kupujúci od predávajúceho. K prevzatiu predmetu kúpy došlo vo E. dňa 9. októbra 2001 a vtedy sme sa stali vlastníkmi. Z výsluchu bývalého štatutára našej spoločnosti pred súdom toto predsa taktiež vyplynulo a vyplynulo aj to ako a kedy sme ju doniesli do sídla spoločnosti.

Nie je tak vôbec možné prijať skutkový a právny záver, že vlastníkom je žalovaný na základe kúpy od žalobcu, keďže to ani len na základe právnej teórie možné nie je. Navyše by sme ako následný „predávajúci" museli bez vadným a preukázateľným, či nepochybným spôsobom prejaviť vôľu previesť naše vlastnícke právo na „kupujúceho", čo sa skutočne nestalo.

Považujeme sa za vlastníka hnuteľnej veci - systému B., titulom nadobudnutia kúpou. Aj keď sme iste vlastníci veci nadobudnutím kúpou od O. dodávateľa, pričom sme naše vlastníctvo nikdy nepreviedli na tretiu osobu a ani na žalovaného v tomto konaní len z dôvodu istoty a procesnej ekonómie sme v priebehu tohto konania súdu uviedli, že je nevyhnutné, aby súd skúmal s poukazom na zásadu hospodárnosti konania nadobudnutie vlastníctva podľa ust. - vydržaním. Ide predsa o hnuteľnú vec ktorú sme stále nepretržite od jej kúpy od nášho rakúskeho dodávateľa považovali a považujeme za svoju. Nepochybne by sme boli oprávneným držiteľom po dobu dlhšiu ako 3 roky. Aj z výsluchu predchádzajúceho konateľa žalobcu, ktorý v danom čase za spoločnosť konal vyplynul záver, že žalobca sa stále cítil byť dobromyseľným vlastníkom veci. Po zmene v štatutárnom orgáne spoločnosti a po nástupe novej konateľky nebol dôvod na „zmenu, či prehodnotenie“ tohto objektívneho zmyslového vnímania, navyše, ak to nevyplýva z ústnej, či osobnej komunikácie, ale aj z účtovných a iných písomných dokladov, či dokumentov spoločnosti žalobcu.

Odvolací súd v závere odôvodnenia svojho skoršieho rozhodnutia výslovne uviedol: „Ak žalovaný úspešne nepreukáže vlastnícke právo k systému B., až potom bude možné prijať záver o nespôsobilosti pohľadávky žalovaného na jeho započítanie, a to či už z titulu škody, resp. bezdôvodného obohatenia proti pohľadávke žalobcu uplatnenej v tomto konaní. “

Z predmetného právneho záveru odvolacieho súdu a z pokynu odvolacieho súdu tak vyplýva, že primárnou otázkou v ďalšom konaní pred súdom prvej inštancie malo byť riadne preukázanie vlastníckeho práva žalovaného k systému B., a to žalovaným - uniesť dôkazné bremeno tvrdenia.

Bolo a je tak na žalovanom, aby jednoznačne a nespochybniteľné predložil relevantný dôkaz svedčiaci o jeho vlastníckom práve k systému B. k dátumu uplatnenia si započítacej námietky v tomto súdnom konaní. Odvolací súd jednoznačne uviedol, že dané dôkazné bremeno je na žalovanom v tomto konaní a bez vyriešenia tejto otázky nemožno prijať záver o spôsobilosti započítania. Žalovaný v tejto časti súdneho konania pred súdom prvej inštancie a ani v ďalšom konaní neprodukoval návrhy na vykonanie dokazovania, či akékoľvek dôkazy a súd ani prípadné ďalšie dôkazy nevykonal. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia vo vzťahu k vlastníctvu atak nemožno prijať záver o dôvodnosti započítacej námietky či už z titulu škody alebo bezdôvodného obohatenia oproti pohľadávke žalobcu uplatnenej v tomto konaní.

Žalovaný ako podnikateľ, ktorý zo zákonom stanovenej povinnosti účtuje svoj majetok v účtovných knihách a zaradzuje ho do svojho majetku, by to mal preukázať jednoducho na základe tejto povinnej účtovnej a majetkovej evidencie. Zákonom predpokladaným a stanoveným spôsobom tzv. odpisuje majetok, čo má vplyv na základ dane a výšku daňovej povinnosti. Navyše žalovaný by musel v danom čase preukázať splnenie colných povinnosti (JCD) súvisiacich s trvalým dovozom, prípadne dočasným dovozom, či vývozom veci na územie SR (či z územia SR), ktorá v danom čase ešte nebola členskom štátom EU. Žalovaný túto iste bazálnu a jednoduchú dôkaznú situáciu nezvládol, keďže sa nikdy vlastníkom veci nestal a ani necítil byť. Neboli zrealizované tieto úkony, ktoré by boli nevyhnutné pre vlastníka hnuteľnej veci v danom strete vtedy rôznych právnych, či colných režimoch. Aj toto predsa preukazuje, že žalovaný ako neplatič len v tomto spore, v rámci procesnej obrany, tvrdí (zneužíva procesné právo) niečo, čo sa v skutočnosti preukázateľne nestalo. Súčasne v inej časti konania žalovaný tvrdí, že ani systém B. nechce, ak nebudeme trvať na zaplatení vyúčtovaného plnenia, teda na predmete konania (...).

Dovolíme si k nadobudnutiu vlastníctva zopakovať, ak by k predaju hnuteľnej veci medzi podnikateľmi

- účastníkmi tohto konania došlo, bol by o tom musel vzniknúť listinný dokument - kúpna zmluva (resp. pre úplnosť darovacia, či zámenná zmluva). Muselo by dôjsť k odovzdaniu veci. Naša spoločnosť nikdy neprejavila vôľu previesť svoje vlastnícke právo na žalovaného v tomto konaní. Opakujeme, v danom období, ktoré žalovaný označuje, že mal systém B. nadobudnúť kúpou, SR ešte nebola členom EÚ a minimálne z dôvodu platných účtovných, daňových (DPH a daň z príjmu), či colných predpisov (JCD, CMR a vývozné a dovozné clá), by doklad o evidencii musel vzniknúť a existovať ak nie u žalovaného,

tak na príslušných a právomocných orgánoch štátnej správy SR. Rakúska, či SRN. Žalovaný by ním aj teraz jednoducho mohol preukázať vlastníctvo. Špekulatívnosť tvrdení žalovaného a nezmyselnosť jeho obrany spočívajúcej v kompenzačnej námietke a údajnom vlastníctve systému B. vyplýva i zo záveru vyjadrenia adresovaného súdu, kde žalovaný uvádza, že „celá dohoda od počiatku holá vlastne taká, že B. zakúpi na svoje meno R. / B.Q.M., spol. s r. o., ale pretože nemú peniaze, odpredá ju nám a zaplatí peniazmi, ktoré jej po kúpe pre nás poukážeme na náš účet. “

Dovoľujeme si pre úplnosť dať do pozornosti samotného žalovaného výsluch konateľa, ktorý sa uskutočnil dňa 25.4.2012, kde pán I.Ü. C. D. súdu uviedol: V. K. T. uhradila peniaze na účet spoločnosti vtedy ešte R. a táto spoločnosť R. D..O..M.. G. uhradila spoločnosti B. za dodanie toho zariadenia. Záver: Kupujúci R., nie K. T. a predávajúci - O. D. B. a nie R.. Ďalej uviedol, že firma K. T. nikdy nebola v kontakte s firmou B.. So spoločnosťou B. sa kontaktovala spoločnosť B.Q.M. V konečnom dôsledku my sme za tým stáli a všetko sme financovali my. Záver: Financovať kúpu (stáť za ňou - pôžička, úver, leasing, hypotéka a podobne), bez ďalšieho neznamená právne byť vlastníkom predmetu kúpy. V závere svojej výpovede napriek tomu dokonca konateľ žalovaného uvádza, že spoločnosť B. im dodala systém do G.. Ďalej uviedol, že spoločnosť K. T. neuhrádzala daň z pridanej hodnoty a ani si neuplatňovala odpočet. Na tom istom pojednávaní konateľ O. S. M. uviedol, že zariadenie bolo financované spoločnosťou K. T. a preto mali uzatvorenú veľmi detailnú zmluvu, kde boli dohodnuté podmienky ohľadne prenájmu tohto zariadenia. Na doplnenie súdu uviedol, že zmluva bola uzavretá preto, aby mali istotu , že tento systém nebude používaný pre výrobu iných zákazníkov. Ďalej uviedol „A možno to bolo uzavreté ešte predtým. Mohlo to byť vo fáze rozhodovania (!), pokiaľ ide o túto investíciu, pretože to bolo strašne veľa peňazí. Pre nás to bolo úplne jasné, že táto obrovská investícia musí byť zmluvne zabezpečená a ošetrená.“ Podobne tak žalovaný vo svojom podaní zo dňa 20.6.2012 adresovanom súdu uviedol, že došlo k dohode, že systém B. si objedná navrhovateľ, a že systém B. zakúpil pôvodne žalobca, ale pre našu spoločnosť. Ďalej je potrebné zobrať do úvahy aj skutočnosť, že pán D. podpísal a odsúhlasil v roku 2007 inventarizáciu a stalo sa tak potom, čo prebehli kompenzácie faktúr na výrobky a služby so zálohovou faktúrou XXXXXX (pozri súdny spis). Poukazujeme aj na ďalší obsah súdneho spisu a účtovné dokumenty, ako aj správy audítorov.

Nedatovaná zmluva (E.) medzi žalovaným a žalobcom v tomto konaní bola tak ako to uviedol konateľ žalovaného pripravená len ako jedna z možností, ako alternatíva pre istý spôsob financovania, o ktorom sa taktiež ako o iných (napr.: leasing cez spoločnosť, či úver cez banku) predbežne jednalo, čo vyplýva z obsahu súdneho spisu a výpovedí (súdny spis). Na zmluve je podpísaný za K. T. pán I. D. s označením ppa. čo označuje jeho vtedajšie postavenie v spoločnosti. Pán I. D. bol toho času zamestnancom spoločností žalovaného a od 23.7.2001 aj prokuristom. Nebol konateľom, ktorý by mohol zaväzovať spoločnosť a k tomu odkazujeme na úplný Výpis z Obchodného registra, resp. historický register spoločnosti, ktorý je vedený v SRN (pozri súdny spis), a podľa ktorého sa dalo a dá zistiť obdobie spracovania danej zmluvy (E.), ktorá bola ako sme to už vyššie uviedli len jednou z alternatív a nie konečnou dohodou, ako sa to snaží žalovaný vo svojej procesnej obrane predostrieť súdu. Aj podľa vtedajšieho sídla našej spoločnosti - G., Š. 15, vyplýva, že táto „zmluva“ bola spísaná v čase pred zakúpením systému B. a jednoznačne obsahovo a právne ide o len akýsi pracovný záznam jednej z možností, o ktorej sa uvažovalo, no nakoniec sme zakúpili systém B. my. Systém B. bol zostal a je našim vlastníctvom, čo vyplýva z nášho účtovníctva a i z obsahu súdneho spisu a zakúpili sme ho z pôžičky vo výške 59.162,- DM od žalovaného, ktorú sme riadne vrátili, čo opäť vyplýva z nášho účtovníctva i z obsahu súdneho spisu. Súčasťou zmluvnej dokumentácie je i Dodatok k zmluve zo dňa 9.1.2002 (súdny spis). Ak by skutočne mala byť „hlavná“ zmluva podpísaná v ten istý deň, nebolo by to vôbec logické, aby sa bezprostredne predtým, či potom spisoval ďalší dodatok, ktorého predmetom bola len zmena názvu spoločnosti. Iste by sa táto skutočnosť prejavila v jednej jedinej zmluve.

Neobstojí tak započítacia námietka spočívajúca v škode a obohatení.

Žalovaný súdu prvej inštancie nakoniec predložil až bezprostredne pred pojednávaním dňa 24.1.2017 (piatok), či až na pojednávaní uskutočnenom dňa 27.11.2017 (pondelok) listinný dôkaz - Znalecký posudok, na ktorý poukazuje v odvolaní zo dňa 1.2.2018 a ktorým viedol novú procesnú obranu - vzniesol novú, či ďalšiu započítaciu námietku - hmotnoprávny nárok vo výške nami uplatneného nároku, ktorý predstavuje hodnotu nespotrebovaného materiálu vo vlastníctve žalovaného. Má ísť o ten istý, teda

totožný nespotrebovaný materiál, ktorého sa žalovaný domáha v konaní pred tunajším súdom vedeným pod sp. zn. , o vydanie veci. keďže preukázateľne žalovaný ako žalobca v konaní pod sp. zn. predložil súdu totožný znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 30.5.2016. (Odhliadnuc od faktu, že súd sporové strany predvolal na pojednávanie Predvolaním zo dňa 29.9.2017 a žalobca mal vedomosť o znaleckom posudku minimálne od let roku 2016, teda opäť konal len so zjavným záujmom predĺžiť konanie a zmariť prípadné i meritórne rozhodnutie súdu, žalovaný preukazuje nárok posudkom vyhotoveným podľa tam uvedeného vysvetlenia ku koncu roka 2008, 2009 a ku koncu spolupráce roku 2010. Hmotnoprávny nárok dokazuje žalovaný na základe akýchsi neurčených a neurčitých účtovných podkladov na akomsi USB kľúči, kde je kýmsi jednostranne zaznamenaná „spotreba“ na podklade neurčených faktúr, z čoho znalec mal pri znaleckom posudzovaní bez ďalšieho vychádzať, a pri dodanom materiály sa vychádzalo z podkladov dodacích listov a faktúr na nákup materiálu od firmy K. a doručených firme B.Q.M., a kde ako dodaný materiál bol počítaný materiál, ktorý firma B.Q.M., a kde ako dodaný materiál bol počítaný aj materiál, ktorý firma B.Q.M. fakturovala firme K., faktúry majú byť vo vyšetrovacom spise, či v hnedom obale, no nie v súdnom spise, pričom tam nachádzajúce sa faktúry sú pod tým istým číslom dvakrát a s iným obsahom. Vo faktúre podľa znalca nie je možné určiť predmet fakturácie, položka na faktúre sa v dokumentácii nenachádza a ide o 60 ks búnd a podobne. Znalkyňa okrem iného uvádza - v roku 2010 som následne po určení rozdielu medzi dodaným a spotrebovaným materiálom odpočítala množstvo a hodnotu firmou B.Q.M. vydaného materiálu, čím som stanovila konečný zostatok materiálu na sklade firmy B.Q.M. Zostatok materiálu ku konci roka 2008 stanovujem na 38.076,55 m. Jeho hodnotu ku koncu roka stanovujem na 320.380,48 eur (vtedy niečo okolo 10.000.000,- Sk). Zostatok drobných súčastí, ktoré sa mali reálne nachádzať na sklade firmy B.Q.M. ku koncu roka 2008 stanovujem na 4.468.294,532 ks (len pre zaujímavosť: čo znamená v skladovom hospodárstve napr.: 0,532 kusu a aká je jeho hodnota nie je zrejmé). Jeho hodnotu ku koncu roka stanovujem na 510.888,119 eur (vtedy niečo okolo 16.000.000.- Sk). Zostatok v roku 2009 by podľa tabuľky a stĺpca 5 mal byť 2.996,70 eur, v roku 2010 to má byť podľa stĺpca 10 - 3,95 eur (slovom Tri eur deväťdesiat päť centov). Celkovú hodnotu materiálu, ktorý firma B.Q.M. vydala stanovujem na 129.594,40 eur. Celkovú hodnotu drobných súčastí. ktoré firma B.Q.M. vydala stanovujem na 68.667,49 eur. Absentuje akýkoľvek záznam o obhliadke, riadnej, či mimoriadnej inventúre o kontrolných krížových výpočtoch a všetko je založené len na akýchsi neurčitých podkladoch od K. a na akomsi USB kľúči a v ňom niekým (kým?) zaznamenaných nejakých (akých?) záznamoch a z toho má plynúť záver, že hodnota materiálu, ktorý po vydaní zostal na sklade B.Q.M stanovujem na 65.570,13 eur a hodnotu drobných súčastí, ktoré po vydaní ostali na sklade firmy B.Q.M. stanovujem na 64.197,94 eur, celkovo 129.768,07 eur. Ako však uviedol žalovaný súdu na pojednávaní dňa 27.11.2017, aj trestné konanie, či trestná vec mala byť ešte v roku 2016 odložená, teda znalecký posudok nepreukazoval nič podstatné nielen pre orgány činné v trestnom konaní, ale nepreukazuje nič pre tento obchodnoprávny spor a započítací prejav žalovaného.)

Nový „nárok“ ktorý navyše zjavne vychádza len z jednostranných a zámerne neúplne predložených „podkladov“, ktoré nemožno označiť v civilnom sporovom konaní za riadny dôkaz, preukazujúci nárok žalovaného v civilnom sporovom konaní. Čo sa týka tzv. vrchného materiálu a drobnej prípravy, k tomu uvádzame, že sme žalovanému v zastúpení I.. Y.O., splnomocnencom, vydali v roku 2010 veci žalovanému patriace, o čom svedčia listinné dokumenty v spise nachádzajúce sa. Znalecký posudok „prekvapivo (?), či zámerne (!) vydaný materiál, čo bolo riadne zápisnične podchytené a fyzicky odovzdané, prebraté a odvezené niekoľkými kamiónmi žalovaného, do úvahy pri svojich záveroch neberie. Znalecký posudok nezohľadnil inventúru vykonanú v roku 2010 a fyzicky zrealizovanú a to dokonca na návrh a za odsúhlasenia žalovaného v máji 2010. Dovolíme si aj v odvolacom konaní položiť otázku, prečo?

V danom trestnom konaní predsa bola žalovanému informácia o inventúre a inventarizácií ľahko dostupná, keďže orgány činné v trestnom konaní si od roku 2014 zabezpečili vyhotovenie iného znaleckého posudku v roku 2015, ktorý sa v trestnom spise nachádza a ktorý však zohľadnil nielen záznamy o vydaní a prebratí, inventúru v roku 2010. ale aj iné skutočnosti a logicky prijal iný záver, z ktoré ho vyplynula nedôvodnosť vedenia trestného stíhania, pretože žiadne nevydané veci nemáme. Polícia naopak prijala v roku 2015 záver svedčiaci o našom správnom a zákonnom konaní, ktorého

následkom nebola ani sprenevera a ani škoda na strane žalovaného a ani bezdôvodné obohatenie sa na našej strane, ale záväzok žalovaného ako odberateľa voči nám ako dodávateľovi.

Znalecký posudok ani len dostatočne určito neoznačil jednotlivé položky. Znalecký posudok nezobal v úvahu, že materiál bol síce na výrobu pre nich. no nešlo výlučne o materiál v ich vlastníctve, ale aj v našom. Znalecký posudok nezobral do úvahy a na zreteľ tzv. nepoužiteľnú časť tovaru - nespotrebovateľnú časť, ktorú technicky nemožno použiť pri výrobe, keďže nie je reálne možné spotrebovať každý jeden centimeter látky, nite, či napríklad všetky gombíky, futrá. C i podložky a podobne, pričom technické normy a obchodné zvyklosti na tieto veci v textilnom, priemysle predsa existujú a sú akceptované dotknutými subjektmi.

Nespotrebovateľný a nepoužiteľný materiál bol dokonca podľa zákona vyvezený na skládku odpadov, o čom je predsa riadna evidencia, ktorú si vedieme.

Len z dôvodu hospodárnosti a procesnej ekonómie sa v konaní pred odvolacím súdom dovolávame námietky premlčania ďalšej započítacej námietky a teda vznášame námietku premlčania ďalšieho hmotnoprávneho nároku žalovaného uplatneného dňa 24.11.201“. resp. dňa 27.11.2017, do výšky 129.768.07 eur, ktorý je právne zdôvodnený žalovaným hodnotou nespotrebovaného materiálu vo vlastníctve žalovaného, ktorý údajne podľa žalovaného nemal byť vydaný. Žalovaný predsa daný nárok mohol prvý krát uplatniť už v roku 2008. 2009. či prípadne koncom októbra 2010, či začiatkom novembra 2010, alebo aj v roku 2011. Pôvodná, či predchádzajúca započítacia námietka žalovaného mala iný právny obsah a bola vznesená na základe úplne iného právneho titulu - náhrady škody, či prípadne bezdôvodného obohatenia sa, čo malo skutkovo a právne spočívať v neoprávnenom používaní systému B., ak by žalovaný prípadne preukázal titul nadobudnutia vlastníckeho práva k systému B. a súčasne vznik škody, jej výšku a priamu príčinnú súvislosť s našim konaním, či opomenutím, resp. ak by preukázal, že sme sa tak mali na jeho úkor bezdôvodne obohatiť, v akej výške a voči komu, čo od roku 2010 zjavne nepreukázal, keďže sa počas celého konania domáhal len rozhodnutia medzitýmnym rozsudkom o ..základe" jeho nároku a to mu stačilo. Samotné narátanie údajnej škody odporcom je úplným právnym nezmyslom, bez preukázaného skutkového základu, čo okrem odkazu na dôvody uvedené v započítacej námietke fakticky preukazujeme tým. že samotný stroj B. má hodnotu na trhu okolo 20.000,- eur a prípadnú škodu sme mali spôsobiť za obdobie uvedené odporcom v šesťnásobnej výške. Právo žalovaného dotknuté týmto našim úkonom (námietka premlčania) realizovaným s poukazom na hospodárnosť nemôže byť, keďže prebieha na tunajšom súde konanie na základe žaloby žalobcu (a v tomto konaní ide o žalovaného) o vydanie veci, kde naša spoločnosť je žalovaná.

Záverečný prednes žalovaného na pojednávaní dňa 18.12.2017 bol prednesený v znení: „Preto sa domnievame, že sú tu dve možnosti na rozhodovanie súdu. Alebo súd rozhodne o vlastníctve zariadenia B. a zvyšok sa vylúči na samostatné konanie, alebo súd rozhodne o tom, že uznáva naše započítacie námietky, zamietne žalobu a vyhovie našej vzájomnej žalobe o tom, že firma T., teda žalovaný je vlastníkom systému B.", čo podľa nášho názoru preukazuje jediný motív žalovaného aj v tomto čase

- naďalej pokračovať v aktivite smerujúcej predlžovať obštrukciami súdne konanie a oddialiť plnenie vyplývajúce so zmluvy, keďže ním navrhovaný spôsob - Alebo súd rozhodne o vlastníctve zariadenia B. a zvyšok sa vylúči na samostatné konanie - už odvolací súd v uznesení zo dňa 1.2.2017 označil ako neakceptovateľný postup súdu pre nezákonnosť a - alebo súd rozhodne o tom, že uznáva naše započítacie námietky, zamietne žalobu a vyhovie našej vzájomnej žalobe o tom, že firma T., teda žalovaný je vlastníkom systému B. - nemožno akceptovať, a to nielen z dôvodu, že žalovaný vlastníkom systému B. preukázateľne nikdy nebol, alebo či len pre samotnú pasivitu žalovaného vo vzťahu k preukázaniu ním tvrdeného nároku uplatneného vo vzájomnej žalobe, no najmä s poukazom na vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie, ale tiež aj odvolacím súdom, či nakoniec aj z dôvodu, ako to sám žalovaný v závere svojho odvolania priznal, že doposiaľ jeho nárok v sporovom konaní nie je presne špecifikovaný, ani nebolo a nie je dôvodné takto o sporovej veci rozhodnúť, ako to v odvolaní navrhuje žalovaný. Súd prvej inštancie správne rozhodol o nami uplatnenom návrhu a tiež o vzájomnom návrhu žalovaného na vydanie systému B. s poukazom na hospodárnosť konania, keď súd prvej inštancie procesné rozhodol tak. že ho vylúčil na samostatné konanie a s poukazom na v ďalšej časti vyššie uvedené iste súdu preukážeme, že vzájomný návrh dôvodne uplatnený nie je.“

36. K uvedenému podali priamo vyjadrenie štatutárny zástupcovia žalovaného, v ktorom poukázali na skutočnosť, že na Slovensku podnikajú dlhšie, pričom v minulosti podnikali s firmou M. G., kde sa zoznámili s pani T., ktorá navrhla, že si sama založí firmu a bude pre nich vyrábať ona. Spočiatku bola spolupráca podľa konateľov žalovaného uspokojivá, až neskôr začali nezhody medzi pani T. a pánom M., ktoré sa odzrkadlili na celkovom chode žalobcu. Žalovaný žalobcovi pomáhal pôžičkami, ktoré boli odpočítané z faktúr žalobcu. Žalovaný zasielal všetok materiál potrebný na výrobu svojich zákaziek a žalobca posielal žalovanému hotové výrobky, pričom prepravu mal znášať žalobca, ale nakoľko toto neuhradil bola aj táto odpočítavaná z faktúr vystavenými žalobcom. Následne sa žalovaný dozvedel, že žalobca vyrába aj pre priameho konkurenta žalovaného, čo vylučovalo vzájomnú spoluprácu strán sporu. Následne z uvedeného dôvodu žalovaný ukončil so žalobcom spoluprácu, a v roku 2010 spolu s G.. Ď. založil firmu D. V. D..O..M.. Zároveň sa žalovaný snažil od žalobcu získať svoj majetok, ktorý mu žalobca dodnes zadržiava. Aj keby vychádzali z inventúry z roku 2010, tak by žalobca bol povinný vrátiť žalovanému sumu 109.628,97 eur. Ďalej konatelia žalovaného poukázali na skutočnosť, že žalobca si údajne neplní svoje pohľadávky voči štátu a bývalým zamestnancom.

37. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ) po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, a ), preskúmal rozsudok v napadnutej časti ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ) s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako to zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu ( v spojení s v ) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti výroku o uložení povinnosti žalovanému plniť žalobcovi ako aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v tejto časti ( ).

38. Krajský súd zároveň o odvolaní žalovaného proti výroku, ktorým súd prvej inštancie vylúčil vzájomný návrh na vydanie veci zo dňa 9.6.2015 na samostatné konanie ho odmietol podľa ust. , pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

39. Uvedené rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

40. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že v čase svojho konania a rozhodovania aplikoval ustanovenia , ktorý nadobudol účinnosť podľa dňom 1. júla 2016, keď aj z prechodného ust. vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom zároveň odvolací súd uvádza, že k vydaniu napadnutého rozhodnutia došlo už za účinnosti . Preto aj odvolacie dôvody boli aplikované podľa aktuálnej procesnej normy - .

41. Vo vzťahu k I. výroku odvolacieho súdu, ktorým došlo k odmietnutiu odvolania žalovaného proti napadnutému výroku súdu prvej inštancie, ktorým nárok žalovaného na vydanie veci vylúčil na samostatné konanie, krajský súd poukazuje na to, že aby došlo k vecnému prejednaniu odvolania odvolacím súdom, odvolanie musí spĺňať všetky zákonom predpísané podmienky prípustnosti tohto riadneho opravného prostriedku. Jednou z objektívnych zákonných podmienok prípustnosti odvolania je, aby smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné.

42. Podľa rozsudkom rozhoduje súd vo veci samej.

43. Podľa súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej.

44. Vzhľadom k vyššie citovaným ustanoveniam je nepochybné, že výrok rozsudku Okresného súdu, ktorým tento vylúčil vzájomný návrh žalovaného na samostatné konanie, nie je rozhodnutím vo veci

samej, a preto sa na predmetný výrok vzťahujú ustanovenia o uznesení v zmysle . Právna úprava pripúšťa podanie odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ak to zákon pripúšťa na uznesenia vymenované v . Zákon, a to proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorým bol vylúčený vzájomný návrh žalovaného na samostatné konanie odvolanie nepripúšťa, pretože v ustanovení nie je uvedené ako rozhodnutie, proti ktorému je odvolanie prípustné, a preto odvolací súd nemal inú možnosť ako odvolanie žalovaného proti tomuto výroku odmietnuť. Zároveň v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje primerane i na judikované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. O. XX/XXXX podľa ktorého „uznesením o vylúčení vzájomného návrhu na samostatné konanie sa upravuje vedenie konania. Proti takémuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné“. Z vyššie uvedeného je nesporné, že aj keď okresný súd výrokom III. rozhodol rozsudkom, nešlo o vec samú, a preto sa vzťahujú na predmetný výrok ustanovenia viažuce sa k spôsobu rozhodovania uznesením, voči ktorému odvolanie nie je prípustné. Krajský súd preto s poukazom na ust. rozhodol tak, že odvolanie žalovaného voči III. výroku okresného súdu odmietol.

45. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil s poukazom na ustanovenie , odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

46. Odvolateľ v podanom odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci s tým, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený, keď ani odvolateľ v podanom odvolaní vyššie tento dovolací dôvod nekonkretizoval, t.j. neuviedol pri aplikácií akej konkrétnej právnej normy došlo k pochybeniu zo strany súdu prvej inštancie, resp. akú právnu normu mal podľa odvolateľa súd prvej inštancie aplikovať na zistený skutkový stav, prípadne ako súd prvej inštancie pochybil pri interpretovaní aplikovanej právnej normy.

47. Pokiaľ odvolateľ namieta, že k porušeniu práv na spravodlivý súdny proces žalovaného došlo aj tým, že súd prvej inštancie odmietol vykonať ním navrhované dôkazy (znalecké dokazovanie), odvolací súd nepovažuje túto námietku za dôvodnú. Pravidlo, podľa ktorého súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní vychádza z článku 48 ods. 2 . Za dôkaz slúžia v súdnom konaní všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol dôvody, pre ktoré sa rozhodol navrhnuté dôkazy žalovaným nevykonať ( ). Dospel k záveru, že navrhnuté dôkazy sú pre skutkové a právne posúdenie veci irelevantné a správne už aj vzhľadom na dĺžku konania aplikoval zásadu sudcovskej koncentrácie konania s tým, že žalovaný ako poškodený v trestnom konaní mohol predmetný znalecký posudok znalkyne W.. G. predložiť už v júni 2016, kedy bol tento posudok predložený v rámci trestného konania a ani odvolací súd vzhľadom na zistený skutkový stav nepovažuje navrhované dôkazné prostriedky žalovaným za také, ktoré by bolo nevyhnutné vykonať, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a na zistený skutkový stav prijal správny právny záver. Ním zistený skutkový stav obstojí.

48. Za kruciálnu otázku považuje odvolací súd v tomto konaní posúdenie, ktorá zo strán sporu bola vlastníkom systému B., t.j. či žalovaný preukázal, aj keď tento systém užíval žalobca, že jeho vlastníkom je žalovaný. Dôkazné bremeno preukázať túto skutočnosť zaťažovalo žalovaného, kde naopak žalobca predložil písomnú kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol tento systém ako aj znalecký posudok W.. Y. E. č. XXX/XXXX, podľa ktorého bol tento systém riadne zaúčtovaný v hmotno-investičnom majetku

žalobcu. Pokiaľ by bolo pravdivé tvrdenie žalovaného, že tento nadobudol svoje vlastnícke právo k tejto hnuteľnej veci kúpnou zmluvou, nakoľko v tom čase ešte Slovenská republika nebola súčasťou Európskej únie, musel tento systém podliehať príslušným daňovým a colným predpisom, t.j. žalovaný by musel v prípade, ak by k tomu naozaj došlo predložiť, resp. disponovať s príslušnými colnými a daňovými písomnosťami vzťahujúcimi sa ku kúpe systému B. z štátu (Slovenská republika), ktorý v tom čase ešte nebol súčasťou Európskej únie. Pokiaľ teda u žalovaného absentuje titul nadobudnutia, keď predmetom proformo faktúry č. XX/XXXX bolo len zaúčtovanie poskytnutej pôžičky a nie kúpnej zmluvy, ktorej predmetom by bolo nadobudnutie strihacieho zariadenia B. žalovaným ako kupujúcim, ale naopak bol to žalobca, ktorý predložil kúpnu zmluvu o nadobudnutí tohto systému od spoločnosti B. D. N. C..J..Y. E., čomu nasvedčuje aj objednávka softvéru. Tvrdenia k štatutárov žalovaného, podľa ktorého došlo k dohode, že tento systém zakúpi žalobca ešte pod svojim predchádzajúcim obchodným menom R. D..O..M.. a z dôvodu svojej insolventnosti následne tento systém odpredá žalovanému, ktorý následne poukáže žalobcovi peňažné prostriedky na jeho účet neboli v konaní preukázané, ale naopak bol to žalobca, ktorý mal tak ako to vyplynulo z účtovnej evidencie, predmetný strihací systém riadne evidovaný vo svojom účtovníctve.

49. Nakoľko však súd prvej inštancie vylúčil nárok žalovaného na vydanie tohto systému spolu s príslušenstvom (hardvér aj softvér) na samostatné konanie, nič nebráni žalovanému, či už predložením písomných dôkazov, najmä účtovníctva, z ktorého by vyplývalo nadobudnutie vlastníckeho práva tohto systému žalovaným, prípadne daňových a colných dokladov, ktoré by túto skutočnosť potvrdzovali.

50. Žalovaný návrh žalobcu pokiaľ sa týka dôvodu nenamietal, ale ešte v rámci podaného odporu voči európskemu platobnému rozkazu si uplatnil započítaciu námietku spočívajúcu v náhrade škody žalobcu za používanie systému B. v rozpore s dohodnutou zmluvou.

51. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní dôvodil, že nemohol preukázať výšku započítacej námietky z dôvodu, že zo strany súdu prvej inštancie nebolo umožnené žalobcovi predložiť dôkazy, z ktorých by vyplynulo koľko strihov pre iných obchodných partnerov urobil za sporné obdobie, tak odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný ako poškodený mohol nahliadať do vyšetrovacieho spisu a zúčastňovať sa pri všetkých úkonoch vedených T. O. G. X. G. G. Č.: T.-XX/X-E.-G., pričom okrem iného, v rámci trestného konania boli za účelom zistenia množstva a časovej hodnoty materiálu dodaného žalovaným žalobcovi v tejto trestnej veci nariadené dve znalecké dokazovania, pričom pre uvedený dôvod bola v rámci tohto trestného konania zabezpečená účtovná dokumentácia oboch strán sporu. Tak ako to nepochybne vyplýva aj z uznesenia T. O. G. X. vydaného dňa 9.2.2017, ktorým zastavil trestné konanie začaté pre obzvlášť závažný zločin z prenevery s tým, že žalovaný ako poškodený mohol nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu. Boli mu doručované všetky rozhodnutia vrátane oboch znaleckých posudkov, a to znalkyne W.. N., znalecký posudok č. XX/XXXX a W.. G. č. XX/XXXX, ktorý aj predložil súdu prvej inštancie. Preto nič nebránilo žalovanému v prípade ak sa domnieval, že mu vznikla škoda spočívajúca v tom, že žalobca vykresľoval strihy aj pre jeho konkurenta, toto riadne zdokladovať predložením účtovnej evidencie, z ktorej by nepochybne táto skutočnosť musela vyplývať, t.j. by musela existovať fakturácia tejto činnosti žalobcu ako dodávateľa pre inú osobu ako žalovaného, ako odberateľa. Žalobca mohol predložiť len tie účtovné doklady, ktoré predložil v rámci vyššie uvedeného trestného konania a teda tie, s ktorými sa už mohol žalovaný s dostatočným časovým odstupom minimálne 5 rokov oboznámiť prípadne, ktoré mohli slúžiť ako podklad pre vypracovanie žalovaným uvádzaným súkromným znaleckým posudkom.

52. Prioritne odvolací súd na základe dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie zhodne so závermi súdu prvej inštancie uvádza, že žalovaný nepreukázal jeden zo základných predpokladov pre vznik zodpovednosti žalobcu za škodu, a to protiprávne konanie žalobcu, z ktorého mala škoda vzniknúť. Vzhľadom na vykonané dokazovanie žalovaný nijako nepreukázal protiprávne konanie žalobcu, ktorý mal v rozpore so zmluvnými dojednaniami vykonávať práce aj pre konkurenciu žalovaného, čím neuniesol svoje dôkazné bremeno na preukázanie jedného zo štyroch kumulatívnych predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu, keď žalovanému nič nebránilo tak, ako to sám uvádzal si dať vypracovať súkromný znalecký posudok z účtovných podkladov zabezpečených v trestnom konaní, z ktorého vy vyplývala nielen skutočnosť, že žalobca mal vykonávať práce pre priamu konkurenciu žalovaného, ale aj rozsah týchto prác.

53. Pokiaľ ide o ďalšiu započítaciu námietku spočívajúcu v nevydaní nespotrebovaného materiálu, ktorý bol vlastníctvom žalovaného zo strany žalobcu, tak je potrebné uviesť, že táto započítacia námietka vo výške 129.768,07 eur bola prvýkrát uplatnená na pojednávaní dňa 27.11.2017, keď prvýkrát si toto právo žalovaný mohol uplatniť pri ukončení spolupráce v roku 2010 s tým, že z dôvodu vznesenej námietky premlčania žalobcom je určujúcim zodpovedanie otázky možnosti aplikácie ustanovení , najmä ust. , na uplatnenú námietku premlčania žalobcom voči tejto započítacej námietke. Právna teória i súdna prax je už v podstate totožná v tom, že hoci právna úprava bezdôvodného obohatenia je upravená v a aplikuje sa aj na obchodné vzťahy, aplikácia pre posudzovanie premlčania obchodných vzťahov nemá miesto. Úprava premlčania v má celostný charakter a je možné aplikovať aj na problematiku premlčania pri inštitúte bezdôvodného obohatenia. Nič na tom nemení ani to, že upravuje osobitnú premlčaciu lehotu pre vydanie bezdôvodného obohatenia. Premlčanie a bezdôvodné obohatenie sú dva samostatné inštitúty a na tomto základe treba posudzovať aj ich právnu úpravu v oboch zákonníkoch a tým prispôsobovať aj výkladu aplikácií na obchodné vzťahy. To znamená osobitne pristupovať k právnej úprave bezdôvodného obohatenia nachádzajúceho sa v , ktorá sa bude aplikovať aj na obchodné vzťahy a osobitne pristupovať k právnej úprave inštitútu premlčania, ktorý ako celok pre obchodné vzťahy upravuje , a bude sa aplikovať aj na premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj napriek tomu, že neupravuje osobitnú premlčaciu dobu pre vydanie práva na bezdôvodné obohatenie. Aplikáciu na obchodné vzťahy nemožno podporiť ani ust. . Slovo zákon v tomto ustanovení môžeme vykladať len tak, že zákonodarca mal na mysli predovšetkým , ktorý na viacerých miestach upravuje pre jednotlivé práva inú dĺžku premlčacej doby, ako je všeobecná štvorročná lehota a následne mal na mysli osobitný zákon. Zákonodarca použil termín zákon, ktorý zahŕňa tak , ako aj osobitný zákon. neprichádza pritom do úvahy.

54. Medzi stranami v konaní nie je sporným, že tento vzájomný nárok žalovaného vznikol z obchodnej činnosti, pričom obe strany sporu sú podnikateľské subjekty. v ust. stanovuje, že pri právach vymáhateľných na súde akým je aj táto započítacia námietka spočívajúca vo vrátení finančnej hodnoty nespotrebovaného materiálu, ktorá je vymáhateľná na súde začína plynúť odo dňa, kedy sa mohlo uplatniť na súde prvýkrát, pričom nepochybne sa toto právo mohlo prvýkrát uplatniť na súde v roku 2010. Možno všeobecne konštatovať, že pre uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu plnenia bez právneho dôvodu, či z dôvodu plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol sa začiatok plynutia premlčacej doby posudzuje v zmysle úpravy danej ust. , podľa ktorého pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, kedy právo mohlo byť uplatnené. Pri aplikácií ust. , ktorý stanovuje všeobecnú štvorročnú premlčaciu dobu pri všetkých právach, na ktorých je aplikovateľný , t.j. vrátane tohto právneho vzťahu, keď stanovuje osobitnú premlčaciu dobu len pre právo na náhradu škody () pre náhradu škody pri preprave veci (), pre právo na určenie obsahu budúcej zmluvy a pre nárok na náhradu škody podľa () možno podľa odvolacieho súdu konštatovať, že tento vzájomný nárok žalovaného je bezpochyby v celosti premlčaný.

55. Právo z občianskoprávneho vrátane obchodnoprávneho vzťahu vzniká (okrem iného) spôsobom predpokladaným v . Predpoklady zániku pohľadávok započítaním sú a) vzájomnosť pohľadávok (musí ísť o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, kde veriteľ jednej pohľadávky je zároveň dlžníkom druhej a naopak), b) rovnaký druh plnenia (ten je splnený, ide o pohľadávky peňažné), c) spôsobilosť pohľadávok na započítanie (nejde o pohľadávky, ktorých započítateľnosť je vylúčená zákonom alebo dohodou účastníkov), d) právny úkon smerujúci k započítaniu (jednostranný, či dvojstranný). Ku kompenzácií treba, aby jeden z účastníkov urobil prejav smerujúci k započítaniu adresovaný druhému účastníkovi. Z ust. je zrejmé, že zákon vylučuje možnosť jednostranným prejavom započítať pohľadávky premlčané. Vzhľadom na uvedené preto nemôže žalovaný uplatniť započítaciu námietku premlčanej pohľadávky voči nespornej pohľadávke žalobcu, ktorá bola uplatnená včas.

56. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku ako vecne správny potvrdil podľa .

57. Vo vzťahu k III. výroku o náhrade trov konania žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne zdôvodnenie. Nakoľko odvolací súd považuje preskúmaný rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku, t.j. v napadnutej časti za vecne správny, keď žalovaný žiadnym relevantným spôsobom správnosť výroku o nároku na náhradu trov konania v rozsudku súdu prvej inštancie vychádzajúceho z tzv. zásady úspechu nespochybnil (v prípade ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody v jeho nesprávnosti), nie je preto jeho odvolanie ani proti výroku o náhrade trov prvoinštančného konania opodstatnené.

58. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , v spojení s ust. , pričom v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, keď zároveň je potrebné poukázať, že žalovaný bol nielenže neúspešný vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ale ním podané odvolanie proti výroku, ktorým súd prvej inštancie vylúčil vzájomný nárok žalovaného na samostatné konanie bolo odmietnuté, čo sa v procesnej rovine zhoduje so zastavením konania. Preto v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci postupom podľa .

59. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).