Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Cpr/9/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad - sudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v spore žalobcu: M. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Ž. XXX, občan SR, právne zastúpený: JUDr. Július Kvetan, advokát so sídlom AK Štefánikova 17, 066 01 Humenné, proti žalovanému: Cameron Company s.r.o., so sídlom 067 45 Topoľovka 80, IČO: 50 550 047, o náhradu mzdy s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy za mesiac september 2019 vo výške 427,11 € s 5 % úrokom z omeškania ročne od 1.11.2019 do zaplatenia, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy za mesiac október 2019 vo výške 341,56 € s 5 % úrokom z omeškania ročne od 1.12.2019 do zaplatenia, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy za štátny sviatok, deň 29.8.2019, vo výške 36,- € s 5 % úrokom z omeškania ročne od 1.10.2019 do zaplatenia, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu za stravné lístky vo výške 225,97,- € do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

VI. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 58 %, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.12.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1 076,- € s 8 % úrokom z omeškania od 30.11.2019 do zaplatenia, peňažnej náhrady vo výške 232,- € za stravné lístky a náhrady trov konania. Uviedol, že uzavrel so žalovaným dňa 1.8.2019 Pracovnú zmluvu na dobu neurčitú. V zmysle pracovnej zmluvy sa žalovaný zaviazal poskytovať mu mesačnú mzdu vo výške 520,- €, ktorá bola splatná vždy k 31.dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Podľa zmluvy nastúpil do práce dňa 2.8.2019. Dojednaný pracovný čas bol 40 hodín týždenne. Ku skončeniu pracovného pomeru došlo Dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 22.10.2019 v zmysle ust. . 2. Žalovaný mu za odpracovanú dobu podľa pracovnej zmluvy nevyplatil mzdu za mesiac september a október 2019 vo výške po 520,- €, za štátny sviatok v mesiaci august 2019 sumu 36,- € a peňažné prostriedky za stravné lístky za mesiace august až október 2019 v sume 232,- €. Ku mzde mu nepredložil

výplatné pásky. Na výzvu uhradiť uvedené sumy žalovaný kladne nereagoval, podmieňoval to tým, že nemá pre nich prácu, nemá žiadne zákazky, uvádzal, že peniaze bude vyplácať postupne, čo sa však do spísania žaloby nestalo. U žalovaného pracoval aj syn žalobcu, ktorému takisto uvedené sumy neboli vyplatené. 3. V priebehu konania žalobca zastúpený právnym zástupcom upravil žalobný návrh ohľadom úroku z omeškania a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu náhradu mzdy vo výške 1.040,-€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 520,- € odo dňa 1.11.2019 do zaplatenia. úrok z omeškania vo výške 5 % zo sumy 520,- € odo dňa 1.12.2019 do zaplatenia, náhradu mzdy vo výške 36,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % odo dňa 1.10.2019 do zaplatenia.

4. Na pojednávaniach právny zástupca žalobcu a žalobca trvali na podanej žalobe v celom rozsahu. 5. Štatutárny zástupca žalovaného žalobu neuznával. Uviedol, že skutočnosti, ktoré sú tam uvedené, hlavne pokiaľ ide o uvedené sumy, vôbec nevie odkiaľ na takéto sumy prišli. Nie sú ničím podložené, ani nie sú skutočné. Čiastočne mu výplata za mesiace, za ktoré si náhradu mzdy uplatňuje bola vyplatená. Dával mu to v hotovosti do ruky a nie oproti podpisu. Predložil súdu výplatné pásky, kde je uvedený p. Y., a to za mesiac september a október 2019 a z messengeru komunikáciu so synom p. Y., ktorý tiež dal žalobu na súd. Ako vyplýva z komunikácie so synom p. Y., mal by doplatiť p. Y. nejakých 635,- Eur, ale zároveň asi p. Y. zabudol, že mu kupoval, nie vždy, ale viackrát, tak raňajky, ako aj obed. Na stravu nemal peniaze a na cigarety mal a bol na zákazke, kde žalovanému bola spôsobená škoda. Boli to 2 zákazky. Ak bude ich spoločnosť zaviazaná uhradiť mu mzdu a náhradu za stravné lístky, podávajú žalobu tiež na p. Y. z dôvodu spôsobenej škody. Nie je sporné, že za stravné lístky žalobcu nevyplatil, ale sporná je výška uplatňovanej náhrady mzdy, dlhuje žalobcovi len 635,- €. 6. Žalobca uviedol, že nie je pravdou, žeby mu p. Č. kupoval raňajky a obedy. Áno kupoval, ale to bolo v období keď pracoval na dohodu od mája do augusta 2019, nie už keď mal riadnu pracovnú zmluvu. Popieral, že by mu z výplat za mesiace september a október bol vyplatil nejakú čiastku. Ak tu hovoril o spôsobenej škode ani toto nie je pravda, zákazníci boli spokojní, až na tú fóliu, ktorú robil jeho syn. 7. Svedok M. Y., syn žalobcu vypovedal, že tiež pracoval u žalovaného. K spôsobu vyplácanie mzdy uviedol, že bolo to tak, že p. Č. mu dal výplatu rovno do ruky, nedával im výplatné pásky, ani nič nepodpisovali. Za mesiac september im nevyplatil nič, ani za mesiac október s tým, že nemá zákazky alebo niečo také. Za mesiac august im výplatu dal, ale nezaplatil im sviatok, ktorý v auguste bol, zaplatil im to ako bežný pracovný deň. Stravné lístky im neboli vyplácané vôbec. 8. Z výsledkov vykonaného dokazovania, z Pracovnej zmluvy zo dňa 1.8.2019, z Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 22.10.2019, z Potvrdenia o dĺžke zamestnania a o zápočte dôb zamestnania, z výplatných pások za mesiace september a október 2019, z messengerovej komunikácie medzi synom žalobcu a štatutárnym zástupcom žalovaného, z 1.strany Uznesenia OR PZ v Humennom, OO PZ Humenné, zo dňa 21.1.2020 pod ČVS: ORP-735/HE-HE-2019, ako aj z ďalších listinných dôkazov v spise a svedeckej výpovede svedka M. Y. mal súd preukázané, že medzi stranami sporu, a to medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom bola dňa 1.8.2019 uzavretá pracovná zmluva s nástupom zamestnanca do zamestnania dňom 2. 8.2019. V zmysle pracovnej zmluvy ako druh práce je uvedené „aplikátor liatych podláh“. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú so skúšobnou dobou tri mesiace, pracovný čas na 40 hodín týždenne. Mzda bola dohodnutá na 520,- € mesačne, s výplatným termínom 31.deň nasledujúceho mesiaca. V zmysle vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca pracoval pre žalovaného od 2.8.2019 do 22.10.2019, ku ktorému dňu došlo k ukončeniu pracovného pomeru na základe Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 22.10.2019. Podľa článku II. tejto dohody sa pracovný pomer končí bez udania dôvodu v skúšobnej dobe. Ak došlo k nejakému porušeniu pracovných povinností zo strany zamestnanca a k spôsobeniu škody, toto v konaní preukázané nebolo, a ani to nie je jeho predmetom. Samozrejme svojich prípadných nárokov sa žalovaný môže domáhať samostatnou žalobou tak, ako to uviedol vo svojom vyjadrení na pojednávaní a tam môže svoje nároky preukázať. V prebiehajúcom konaní, čo sa týka nevyplatenej mzdy, mal súd výplatnými páskami preukázané, aká bola čistá mzda žalobcu v mesiacoch september a október 2019, nebolo preukázané, že táto bola čo i len čiastočne vyplatená, rovnako ako náhrada za štátny sviatok 29.8.2019, čo štatutárny zástupca ani nenamietal. Namietal výšku mzdy, ktorú by mal žalobcovi vyplatiť podľa žaloby, nakoľko tvrdil, že časť mzdy za mesiace september a október mu vyplatená bola a ostáva mu doplatiť celkovo sumu 635,- €. Toto ale v konaní bez akýchkoľvek pochybností preukázané nebolo a tu možno pripísať na ťarchu žalovanému, že mzdy zamestnancom odovzdával „z ruky do ruky“, nedával im podpisovať ich prevzatie, čo v konečnom dôsledku spôsobilo neunesenie dôkazného bremena žalovaným ohľadom vyplatenia časti mzdy. Odkaz na messangerovú komunikáciu so synom žalobcu, či časť uznesenia OO PZ nie je preukázaním, že tam uvedené sumy sú nevyplatenou mzdou

žalobcovi zo strany žalovaného. V messengerovej komunikácii sa uvádza synom žalobcu síce suma 637,- €, ktorú by mal žalovaný vyplatiť tak žalobcovi, ako aj jeho synovi a že „serie“ na lístky a dovolenky a v uznesení, že im obom nevyplatil za mesiace september a október (tiež za štátny sviatok) sumu najmenej 1 274,- €, toto však nie sú jednoznačné a nespochybniteľné dôkazy o tom, že by časť mzdy za uvedené obdobie bola žalovaným žalobcovi vyplatená. Takým dôkazom by bol podpis žalobcu pri preberaní mzdy, ak sa peniaze nevkladali na jeho účet. Takýto dôkaz však v konaní absentuje, a ani podľa vyjadrenia štatutárneho zástupcu žalovaného neexistuje. Peniaze sa odovzdávali do ruky, čo potvrdil aj vypočutý svedok. 9. Z messengerovej komunikácie vyplýva, že mzda vo výške 520,- € bola mzdou hrubou, z ktorej zamestnávateľ je povinný hradiť ešte príslušné odvody. Toto je preukázané aj výplatnými páskami za mesiace september a október 2019 a nepochybné je, že aj mzda vo výške 520,- € uvedená v pracovnej zmluve je mzdou hrubou tak, ako sa to v pracovných zmluvách vždy uvádza. Žalobca teda nemá nárok na vyplatenie hrubej, ale len čistej mzdy po odrátaní odvodov a naviac v mesiaci október 2019 odpracoval len 16 pracovných dní, a to od 1.10.2019 do 22.10.2019, kedy došlo ku skončeniu pracovného pomeru dohodou z toho istého dňa. 10. Podľa <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z. %2523151'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

11. Podľa - , pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

12. Podľa - , v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika, b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto), c) deň nástupu do práce, d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

13. Podľa - , v pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace, a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac šesť mesiacov. Skúšobnú dobu nemožno predlžovať.

Podľa ods. 2, skúšobná doba sa predlžuje o čas prekážok v práci na strane zamestnanca.

Podľa ods. 3, skúšobná doba sa musí dohodnúť písomne, inak je neplatná.

14. Podľa - , pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce.

15. Podľa - , v skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené inak. Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom, a musí ho náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné.

Podľa ods. 2, písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.

16. Podľa - zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

Podľa ods. 3 pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.

17. Podľa - za prácu vo sviatok zamestnancovi patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 100% jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie patrí aj za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni.

18. Podľa - mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.

19. Podľa - vyplácaná mzda sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor, ak kolektívna zmluva alebo zamestnávateľ vo vnútornom predpise neustanovujú priaznivejšiu úpravu zaokrúhľovania mzdy v prospech zamestnanca. Mzda sa zamestnancovi vypláca v peniazoch; v inom druhu plnenia alebo v cudzej mene možno mzdu vyplácať, len ak to umožňuje tento zákon alebo osobitný predpis.

Podľa ods. 2 mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. So zamestnancom vykonávajúcim domácku prácu možno dohodnúť výplatu mzdy aj za dodanie každej skompletizovanej pridelenej práce. Mzda podľa § 118 ods. 4 písm. a) sa vypláca v mesiaci jún príslušného kalendárneho roka a mzda podľa § 118 ods. 4 písm. b) sa vypláca v mesiaci december príslušného kalendárneho roka.

Podľa ods. 4 mzda sa vypláca v pracovnom čase a na pracovisku, ak sa v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Ak sa zamestnanec z vážnych dôvodov nemôže dostaviť po výplatu mzdy alebo ak pracuje na vzdialenom pracovisku, zašle mu zamestnávateľ mzdu tak, aby mu bola doručená v deň určený na jej výplatu, alebo najneskôr v najbližší nasledujúci pracovný deň na svoje náklady a nebezpečenstvo, ak sa nedohodnú inak.

Podľa ods. 5 pri vyúčtovaní mzdy je zamestnávateľ povinný zamestnancovi vydať doklad obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, o stave účtu konta pracovného času, ak je zavedené konto pracovného času, o vykonaných zrážkach zo mzdy a o celkovej cene práce. Doklad podľa prvej vety sa poskytne v písomnej forme, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú na jeho poskytovaní elektronickými prostriedkami. Celkovú cenu práce tvorí mzda vrátane náhrady mzdy a náhrady za pracovnú pohotovosť a osobitne v členení preddavok poistného na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na garančné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity a príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ. Na žiadosť zamestnanca mu zamestnávateľ predloží na nahliadnutie doklady, na ktorých základe bola mzda vypočítaná.

20. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný nevyplatil žalobcovi príslušnú sumu za stravné lístky za obdobie, kedy bol uňho zamestnaný na základe pracovnej zmluvy. Štatutárny zástupca žalovaného tvrdil, že mu kupoval raňajky a obedy, čo žalobca ale popieral, resp. uviedol, že áno, ale v čase, keď u žalovaného pracoval na dohodu, nie na riadnu pracovnú zmluvu. Na toto už štatutárny zástupca nereagoval a v konaní ani neboli produkované dôkazy, ktoré by preukázali, že raňajky a obedy, prípadne aspoň občas, kupoval žalovaný žalobcovi v čase trvania pracovného pomeru na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.8.2019.

21. Podľa - zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti; túto povinnosť má aj zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny. Povinnosť zamestnávateľa ustanovená v prvej vete sa nevzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.

Podľa ods. 2 zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa odseku 1 <aspi:// module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z.%2523152'&ucin-k-dni='30.12.9999'> najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.

Podľa ods. 3 zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa odseku 2 <aspi:// module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z.%2523152'&ucin-k-dni='30.12.9999'> v sume najmenej 55% ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Príspevok podľa prvej vety sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu.

Podľa ods. 4 pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.

Podľa ods. 6 zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok v sume uvedenej v odseku 3 <aspi://module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z.%2523152'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, len ak povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku alebo ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa odseku 2 <aspi:// module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z.%2523152'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, alebo ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom.

22. Podľa Opatrenia č. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o sumách stravného, účinného od. 1.7.2019 sumy stravného pre časové pásma sú a) 5,10 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín, b) 7,60 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín, c) 11,60 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.

23. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd žalobu zamietol v časti nad čistú mzdu za mesiac september 2019 a v časti nad odpracovaných 16 dní v mesiaci október 2019, kde priznal žalobcovi tiež len čistú mzdu, na ktorú má nárok. Rovnako priznal žalobcovi náhradu za stravné lístky len za odpracované dni (august 2019 - 22 dní, september 2019 - 21 dní, október 2019 - 16 dní), teda nie za celý mesiac október 2019 (59 x 3,83=225,97 €).

24. O trovách konania súd rozhodol podľa a , , teda čiastočne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 58 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobca žiadal priznať celkovo istinu vo výške 1308,- €, priznaných mu bolo 1030,64 €, teda úspech mal v 79 %, neúspech v 21 %, celkovo bol teda úspešný v 58 %, preto v takomto rozsahu mu súd aj priznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.

O Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

O Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

O Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

O Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

O Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možnoi meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

O Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

O Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).