Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Csp-23-2019.pdf
PDF · 92.36 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/23/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia s. r. o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava proti žalovanému: N. Q., W.. X.X.XXXX, M. F. T.. J. XXXX/X, XXX XX L., o zaplatenie 735,45 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Nárok na náhradu trov konania žalovanému n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca Všeobecná úverová banka, a. s. sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 29.1.2019 domáhala ako právny nástupca spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s. (CFH) zaplatenia sumy 735,45 eura s 5 % úrokom z omeškania ročne od 19.4.2016 do zaplatenia, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že „je právnym nástupcom spoločnosti CFH z titulu zlúčenia uvedenej spoločnosti s VÚB, a. s. Táto skutočnosť je uvedená vo výpise z OR Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, Vložka číslo 341/B. V zmysle Projektu rozdelenia zlúčením, spoločnosť VÚB a.s. ako právny nástupca pokračuje v prevádzkovaní tzv. ostatného podnikania zanikajúcej spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., ktorým sa rozumejú všetky ostatné zložky podnikania zanikajúcej spoločnosti okrem TRIANGEL - splátkového predaja a leasingu QCar. Ďalej zo žaloby vyplýva, že CFH a žalovaný uzatvorili dňa 11.7.2014 zmluvu o pôžičke č. 7140010, na základe ktorej bola poskytnutá žalovanému pôžička vo výške 1.500 eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 43,58 eura a to až do celkovej sumy pôžičky 2.614,80 eura. Do dňa podania žaloby uhradil z tejto sumy iba 1.413,12 eura. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas v súlade a podmienkami k zmluve, CFH ho listom zo dňa 27.1.2016 v predžalobnej upomienke vyzval na úhradu dlžných splátkach, pričom žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru, nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočnej poskytnutej lehote nedošlo, žalobca dňa 19.3.2016 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 3.4.2016
- Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Do dňa podania žaloby dlžné splátky neuhradil. Právo žalobcu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti upravuje čl. 12.2 Zmluvných podmienok. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 735,45 eura a žalobca si uplatňuje aj zákonné úroky z omeškania od 6.dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou. Ku dňu podania žalobného návrhu mal žalovaný uhradiť sumu 2.059,47 eura, ktorú sumu tvorí súčet predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu a suma po zosplatnení. Počet splátok Výška splátky Suma splátok (počet*výška) Suma po zosplatnení Spolu Istina (Eur)
19 43,58 828,02 1231,45 = 2059,47 Ku dňu podania žalobného návrhu Žalovaný uhradil sumu 1413,12 Eur, ktoré sú riadnymi splátkami poskytnutého finančného plnenia. Uvedená suma je v Prehľade splátok a úhrad evidovaná v stĺpci „Úhrada“. Súčasťou pohľadávky Žalobcu a sú aj náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, ktoré si Žalobca v tomto konaní uplatňuje vo výške 89,1 Eur / označené na konci výpisu ako stĺpec „MP3“/. Na základe vyššie uvedeného, celkovú výšku dlžnej sumy žalovaného ku dňu podania návrhu tvorí: Istina + Náklady na vymáhanie - Prijaté úhrady = Žalovaná suma 2059,47 Eur + 89,1 Eur - 1413,12 Eur = 735,45 Eur.
2. Žalovanému bola žaloba a listinné dôkazy doručené na vyjadrenie do vlastných rúk dňa 1.3.2019, avšak sa k nim nevyjadril.
3. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie spotrebiteľského sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
4. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
5. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo uverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 19.5.2020.
6. Súd sa oboznámil so žalobou a listinnými dôkazmi: Zmluva o poskytnutí pôžičky zo dňa 11.7.2014 č. 5570501531, prehľad splátok, predžalobná upomienka z 27.1.2016, návratka doručenky zo dňa 3.2.2016 s tým, že adresát je neznámy, uznesenie o pripustení zmeny žalobcu, rámcová zmluva o postúpení pohľadávok, podací hárok, oznámenie o postúpení pohľadávky z 18.4.2019 a zistil tento skutkový stav:
7. Dňa 11.7.2014 právny predchodca žalobcu CFH a žalovaný uzatvorili Zmluvu o poskytnutí pôžičky č. zmluvy 5570501531, pričom v časti V formulárovej zmluvy nazvanej Bezúčelová pôžička boli uvedené tieto náležitosti zmluvy: druh úveru: bezúčelové spotrebiteľský úver, celková výška a mena úveru (pôžička): 1.500 eur, celková čiastka 2.614,80 eura, celkové náklady spotrebiteľa: 1.114,80 eura, prvá splátka splatná 20.8.2014, priemerná hodnota RPMN 49,67 %, splátka 43,58 eura, počet splátok 60, termín konečnej splatnosti (mesiac/rok): 7/2019, ďalšie splátky splatné vždy: do 20.dňa v mesiaci. RPMN: 27,44 %, fixná ročná úroková sadzba: 27,44 %, doba trvania zmluvy: do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa tejto zmluvy.
8. Podľa prehľadu splátok a úhrad žalovaný mal prvú splátku uhradiť 20.8.2014, ktorá úhrada bola vykonaná riadne a včas. Následná úhrada bola 12.9.2014, 21.10.2014, 19.11.2014, 9.12.2014; 23.3.2015 vo výške 91,52 eura, 22.4.2015 43,58 eura, 11.6.2015 43,58 eura, 11.9.2015 43,58 eura, 12.10.2015 43,58 eura, 12.11.2015 43,58 eura, 10.12.2015 43,58 eura, 12.1.2016 43,58 eura s tým, že táto platba.
9. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že úver bol zosplatnený k 19.3.2016, kde suma je uvedená 1.231,45 eura. Žalovaný následne poskytoval na predmetnú pôžičku ešte splátky, avšak nepravidelne a celkom uhradiť sumu 1.413,12 eura.
10. Z predžalobnej upomienky zo dňa 27.1.2016 súd zistil, že CFH vyzval žalovaného k úhrade nedoplatku na splátkach vo výške 182,60 eura bezodkladne a upozornil žalovaného, že ak do 5.3.2016 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 11/2015, bude oprávnený úver zosplatniť. Predžalobná upomienka bola doručovaná na adresu trvalého bydliska, vrátila sa s tým, že adresát je neznámy. Vyhlásenie okamžitej splatnosti k žalobe a listinným dôkazom pripojené nebolo.
11. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
12. Predmetom je nárok žalobcu vyplývajúci z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
13. Podľa § 54a OZ, platného a účinného ku dňu 5.12.2018, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20191201?ucinnost=05.12.2018> tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
14. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 343/2018 Z.z., ktorým došlo k zavedeniu tejto právnej úpravy, zavedenie osobitnej úpravy uplatňovania premlčaných nárokov zo spotrebiteľských zmlúv a ich zabezpečenia je reakciou na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky , sp.zn. PL. ÚS 11/2016-60, zo dňa 7.2.2018, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Inštitúty premlčania a preklúzie sú v zásade inštitútmi „jednoduchého práva“, je však namieste používať ich po zohľadnení a vyvážení všetkých hodnôt, ktoré sú dotknuté. Je nesporné, že je prípustné, aby zákonodarca robil „sektorové výnimky“ pri normovaní obsahu inštitútov súkromného práva s ohľadom na premlčanie či preklúziu, a pre určité typy právnych vzťahov nastavoval jednak rozdielne premlčacie doby (rozlišovanie medzi všeobecnou premlčacou dobou a osobitnými) alebo aj rozdielne právne následky pre nevykonanie práva v určitej dobe (preklúzia podľa § 504 Občianskeho zákonníka). Pri subjektívnych majetkových právach zo spotrebiteľskej zmluvy je opodstatnené, aby sa po uplynutí premlčacej doby tieto práva dostali „ex lege“ do polohy naturálnych záväzkov. Predkladateľ je presvedčený, že po uplynutí premlčacej doby, najmä s ohľadom na súčasný stav trhovej ekonomiky, niet v zásade z pohľadu štátnej moci záujmu hodného ochrany na podpore vynucovania plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, ak sa právo niektorej zo strán premlčalo. Významom inštitútu premlčania nie je automatické oslobodenie dlžníka od plnenia záväzku. Základným cieľom navrhovanej právnej úpravy je vytvorenie priestoru na to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané len v rozumnom a primeranom čase a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku čoho by mohla byť oslabená jeho pozícia (napr. nebude už disponovať dôkazmi). Právo plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy sa uplynutím premlčacej doby tak ex lege dostáva do polohy naturálneho záväzku, ktoré je možné splniť dobrovoľne povinným subjektom, avšak toto právo nemožno vymáhať proti vôli povinného subjektu (dlžníka). V tomto prípade sa vylučuje kondikcia, t.. v prípade dobrovoľného plnenia premlčaného dlhu dlžníkom sa prijaté plnenie nepovažuje za bezdôvodné obohatenie (§ 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. Nemožnosť vymáhania premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy zohľadňuje dynamickosť spotrebiteľského prostredia a vedomie tohto rizika bude oprávnene motivovať veriteľov vymáhať svoje pohľadávky čo najskôr.
15. Pre uplatnenie nároku platí trojročná premlčacia lehota podľa ustanovenia § 101 a nasl. OZ.
16. Podľa § 565 OZ, môže veriteľ pre omeškanie s niektorou splátkou žiadať splatenie celého dlhu, len ak je to dohodnuté.
17. V takomto prípade podľa § 103 OZ plynie trojročná premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa však pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (565 OZ) začne plynúť premlčania doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
18. Ustanovenie § 103 OZ ukladá veriteľovi, aby čo najskôr prikročil k vymáhaniu svojej pohľadávky, a preto premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané, kedy veriteľ využije svoje právo podľa § 565 OZ, ale na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva, to znamená, že súd zisťuje, kedy mohol prvýkrát využiť toto právo mimoriadne zosplatniť dlh.
19. Súd poukazuje na to, že ustanovenie § 53 ods. 9 OZ umožňuje veriteľovi uplatniť toto právo až po trojmesačnom omeškaní, pričom v tejto časti toto ustanovenie je špeciálnym právnym predpisom
§ 565 druhej vete OZ, podľa ktorého možno toto právo uplatniť len do splatnosti nasledujúcej splátky. Ak pri pôžičke splácanej mesačnými splátkami teda musí uplynúť trojmesačné omeškania so splatením niektorej splátky, za ten čas sa stanú splatné najmenej dve ďalšie splátky.
20. V prípade spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ svoje právo uplatniť bez ohľadu na to, že medzičasom boli zročné ďalšie splátky, avšak to nemá vplyv na plynutie na plynutie premlčania.
21. V danom prípade súd zistil, že došlo k zosplatneniu predmetného úveru podľa tvrdenia žalobcu listom zo dňa 3.4.2016 s tým, že úver bol zosplatnený ku dňu 19.3.2016. Podľa predžalobnej upomienky úver mohol byť zosplatnený pre nezaplatenie splátky splatnej v mesiaci november 2015.
22. Deň splatnosti splátok bol stanovený na 20.-teho každého mesiaca, to znamená, že bolo potrebné každú konkrétnu splátku zaplatiť do 20-teho v mesiaci.
23. Žalobca mohol žalovať nárok zo zmluvy po 3 mesiacoch od omeškania so splatením splátok a musel tak urobiť do najbližšej splatnosti splátky. To znamená, že keď oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti adresoval 3.4.2016 k dátumu 19.3.2016, je potrebné počítať premlčaciu lehotu tak, že táto trojročná premlčacia lehota celého dlhu začala plynúť 3 mesiace dozadu od splatnosti splátky splatnej 20.12.2015, teda od 21.12.2015 začala plynúť 3 ročná premlčacia doba na uplatnenie celého zostatku dlhu.
24. Keďže žaloba bola podaná 29.1.2019, po uplynutí 3 ročnej premlčacej doby, a keďže podľa § 54a OZ nemožno po 5.12.2018 premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy vymáhať, žalobu zamietol.
25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení §§ 255 a 262 CSP., podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.
26. Keďže však úspešnému žalovanému trovy konania nevznikli, nárok na ich náhradu mu súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).