Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Csp-50-2019.pdf
PDF · 81.41 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/50/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Petrou Priečinskou, v sporovej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247 85 199, zastúpeného spoločnosťou ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., so sídlom Eliščino nábřeží 280/23, Hradec Králové, Česká republika, konajúca v Slovenskej republike prostredníctvom ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, so sídlom ul. Svornosti 43, Bratislava, proti žalovanému: H. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale hlásený pobyt T. - S., prechodný pobyt hlásený H. XX, T., o zaplatenie 584 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 584 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 584 € od 17.12.2016 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica a tunajšiemu súdu dňa 03.07.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia 584 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 584 € od 17.12.2016 do zaplatenia, titulom porušenia záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 22.06.2015 medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. a žalovaným. 2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní žalobe vyhovel v plnom rozsahu vydaním platobného rozkazu pod sp. zn. 13Up/1120/2018 zo dňa 19.12.2018. Platobný rozkaz sa žalovanému nepodarilo doručiť. 3. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní, ak platobný rozkaz nebolo možné žalovanému doručiť do vlastných rúk, súd o tom žalobcu upovedomí a vyzve ho, aby v lehote 15 dní navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. 4. Podľa § 10 ods. 3, prvá veta, zákona č. 307/2016 Z.z., ak žalobca v lehote podľa odseku 1 podá návrh na pokračovanie v konaní, platobný rozkaz sa zrušuje, súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku a žalobcu o tom upovedomí. 5. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 297 písm. b) CSP. 6. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 CSP, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v zákonnej lehote, sporové strany, resp. ich zástupcovia, na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní
7. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 22.06.2015, zmluvu o poskytnutí služby Komfort zo dňa 22.06.2015, vyhlásenie ku karte, výpis splátok a úhrad, oznámenie o postúpení pohľadávky s podacím hárkom, predžalobné výzvy žalobcu. 8. Žalovaný sa k podanej žalobe, ani k predloženým dôkazom písomne nevyjadril. 9. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, zmluvou o poskytnutí služby Komfort zo dňa 22.06.2015, vyhlásením ku karte, potvrdením o vyplatení pôžičky, predžalobnou výzvou, oznámením postupcu o postúpení pohľadávky, výpisom splátok a úhrad a zistil nasledovný skutkový stav: 10. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 22.06.2015 súd zistil, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Provident Financial, s.r.o. uzatvorila so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 680 € žalovanému. Úver bol žalovanému poskytnutý jednorazovo, formou predplatenej platobnej karty. Žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v 60 týždenných splátkach po 14,94 €, výška poslednej splátky 14,80 €. V zmluve bol tiež dohodnutý úrok vo výške 24,80 % p.a. zo sumy úveru, t.j. 105,63 €, poplatok za garantovanú službu pevnou sumou vo výške 110,63 €, celkové náklady spotrebiteľa - RPMN vo výške 63,97 %, celková čiastka, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť 896,26 €, priemerná hodnota RPMN vo výške 37,67 %. 11. Podľa výpisu splátok a úhrad žalovaný na splatenie úveru uhradil 96,-€ . 12. Listom zo dňa 16.12.2016 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 postúpil pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní na žalobcu. 13. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 15. Podľa § 2 písm. a), b) a d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. 16. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení súd považoval právny vzťah medzi stranami za spotrebiteľský, preto bolo potrebné na tento zmluvný vzťah právnu úpravu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 17. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne. Bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keď na jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a na strane druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Predmetnú zmluvu teda súd považoval za spotrebiteľskú zmluvu. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 680 € jednorazovo, formou predplatenej platobnej karty a žalovaný sa zaviazal úver splatiť v 60 týždenných splátkach po 14,94 €, výška poslednej splátky 14,80 €. 18. Súd mal za preukázané, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 680 €, pričom podľa tvrdení žalobcu a výpisu splátok a úhrad žalovaný vykonal úhrady, spolu vo výške 96 €. Žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu ani predložené listinné dôkazy nepoprel. Žalobca si v konaní uplatnil istinu 584 €, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom (680 €) a sumou, ktorú žalovaný z úveru podľa tvrdení žalobcu uhradil (96 €). Z uvedeného dôvodu súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy 584 € s príslušenstvom. 19. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas neplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
20. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z, platného v čase omeškania výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 21. Vzhľadom na to, že sa žalovaná dostala do omeškania s plnením svojich povinností, súd priznal žalobcovi aj nárok na zákonné úroky z omeškania, tak ako si ich uplatnil žalobca, t.j. od 17.12.2016, odo dňa nasledujúceho po účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávok. 22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v spore plne úspešný, preto mu súd priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 23. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to písomne v 2 vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku).