Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10Co-1-2020.pdf
PDF · 120.62 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/1/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v sporovej veci žalobcu: Y. W., B.. XX.X.XXXX, X. Š. X, XXX XX L., proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Račianska 71, 813 11 Bratislava, IČO: 00166073, o náhradu škody s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 17C/200/2016-114 z 27.9.2019, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku II., ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 294,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 3,70 % ročne z tejto sumy od 29.4.2016 do zaplatenia v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách rozhodol tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Vychádzal zo zistenia, že na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Prešov sp. zn. G. XXXXX/XX sa začalo proti povinnému (žalobca v tomto konaní) exekučné konanie vedené pod sp. zn. XXEr XXXX/XXXX. Exekučné konanie bolo vedené pod sp. zn. Q. XXX/XX u súdneho exekútora Y.. T. T.Ú.. Žalobca ako povinný uhradil dlžnú istinu spolu s exekučnými trovami spolu vo výške 5.310,- Sk (176,25 eur) vo forme štyroch splátok (dňa 8.1.2004 sumu 2.000,- Sk, dňa 22.3.2007 sumu 1.100,- Sk, dňa 22.5.2007 sumu 1.100,- Sk a dňa 20.6.2007 sumu 1.110,- Sk). Napriek tomu, že povinný celú dlžnú sumu uhradil, Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. XXEr XXXX/XXXX zo dňa 28.10.2014 na základe návrhu oprávneného zo dňa 3.7.2008 (teda návrh bol súdu doručený už v čase, kedy žalobca mal dlžnú pohľadávku spolu so všetkými trovami uhradenú) pripustil zmenu oprávneného, vyhovel návrhu na zmenu súdneho exekútora a vykonávaním exekúcie poveril T.. Š. T.. Zároveň priznal súdnemu exekútorovi Y.. T. T. trovy exekúcie vo výške 70,93 eur a ich vymáhaním poveril nového súdneho exekútora. T.. Š. T. vykonal exekúciu prikázaním pohľadávky z účtov žalobcu v Č. U. U., T. a U. U., H..U.. po 247,19 eur. Následne došlo k vráteniu vymoženej pohľadávky (preplatku) do Č. U. U. a U. U., H..U.. tak ako to vyplýva z prehľadu peňažných operácií časť X. z prijatého vyplatené - poznámka. Pohľadávka vymožená súdnym exekútorom T.. Š. T. tak predstavovala sumu 247,19 eur. Banky si za vykonanie peňažných operácií titulom exekúcie vyúčtovali bankové poplatky v zmysle ich sadzobníka a to takto: Č. U. U. sumu 20,- eur za vinkuláciu peňažných prostriedkov na účte klienta na základe exekučného rozhodnutia, sumu 12,- eur poplatok za odúčtovanie prostriedkov z účtu klienta na základe exekučného rozhodnutia, T. poplatok 9,96 eur za realizáciu vykonávania príkazu a U. U., H..U.. poplatok vo výške 1,20 eur.
3. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je súčasné (kumulatívne) splnenie troch základných predpokladov: 1. nesprávny úradný postup, 2. vznik škody ako majetkovej či nemajetkovej ujmy, 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Nesprávnym úradným postupom sa rozumie porušenie pravidiel pre správanie sa štátneho orgánu pri jeho činnosti a spravidla ide o postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí.
4. Žalobca v konaní preukázal, že postupom súdnych exekútorov Y.. T. T. a T.. Š. T. došlo k nesprávnemu úradnému postupu týchto súdnych exekútorov a to tým spôsobom, že súdny exekútor Y.. T. T. po tom ako povinný (žalobca) v roku 2007 uhradil celú dlžnú sumu aj s príslušenstvom spolu vo výške 176,25 eur (istina, trovy súdneho konania, trovy právneho zastúpenia pri exekúcii, poplatok za vydanie poverenia, predbežné trovy exekúcie vrátane DPH) v rozpore s § 60 ods. 1 písm. e/ Exekučného poriadku nevrátil súdu poverenie na vykonanie exekúcie (pozn. v roku 2007 išlo o ust. § 60 písm. e/ Exekučného poriadku). Súd tak nemal vedomosť o vymožení dlžnej sumy a uznesením zo dňa 28.10.2014 na návrh postupníka N. L. U.. U. G..C.. rozhodol o zmene oprávneného ako aj súdneho exekútora a poverením exekúcie poveril T.. Š. T.. Súdny exekútor Y.. T. T. porušil ust. § 243b ods. 13 Exekučného poriadku a prijaté plnenie nepoukázal oprávnenému najneskôr do 15.11.2013. Nový súdny exekútor T.. Š. T. bez toho, aby skúmal a preveril si, či v danej veci došlo alebo nedošlo k vymoženiu aspoň časti pohľadávky, vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Žalobcovi, ktorý svoj dlh aj s príslušenstvom uhradil už v roku 2007 tak v roku 2015 bola zexekvovaná suma 247,19 eur. Tým došlo k vymoženiu pohľadávky nad rámec pohľadávky vyplývajúci z exekučného titulu, príslušenstva a trov exekúcie, v rozpore s § 61b ods. 1 Exekučného poriadku. Bolo preukázané, že škoda žalobcovi vznikla konaním súdnych exekútorov, za ktorých činnosť zodpovedá v zmysle § 4 ods. 1 písm. a/ bod 3 Zákona o zodpovednosti za škodu žalovaný. Je vecou žalovaného, či sa bude v zmysle § 22 Zákona o zodpovednosti za škodu domáhať voči škodcom regresnej náhrady.
5. Podľa súdu prvej inštancie tak boli splnené podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody žalobcovi, lebo konaním súdnych exekútorov, za ktorých činnosť zodpovedá žalovaný, vznikla žalobcovi škoda pozostávajúca z neoprávnene exekvovanej sumy a z hotových výdavkov. Súd tak priznal žalobcovi titulom náhrady škody sumu 294,70 eur (suma neoprávnené zrazená z účtu žalobcu vo výške 247,19 eur + bankové poplatky v celkovej výške 43,16 eur a poštovné vo výške 4,35 eur ako priame a preukázané výdavky bezprostredne súvisiace s nezákonne zexekvovanou pohľadávkou).
6. Súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania v žiadanej výške 3,70 % ročne z dlžnej sumy do zaplatenia. Výška požadovaných úrokov z omeškania bola nižšia ako zákonom dovolená. Súd priznal úroky z omeškania až od 29.4.2016 do zaplatenia, lebo v zmysle § 16 ods. 4 Zákona o zodpovednosti za škodu, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody. V danom prípade žalobcovi bolo doručené oznámenie o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody dňa 29.4.2016, preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania až od tohto dňa a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
7. Zároveň rozhodol o povinnosti žalovaného uhradiť istinu s príslušenstvom v 30 dňovej lehote s poukazom na žiadosť žalovaného, ktorú odôvodnil potrebou vyžiadania súhlasu Ministerstva spravodlivosti SR.
8. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP a § 262 ods. 1 a 2 CSP, keď čiastočné zamietnutie žaloby v časti uplatneného úroku z omeškania považoval za nepatrný neúspech žalobcu.
9. Proti rozsudku, okrem výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. zmenil tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
10. Odvolanie podal z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
11. Namietal, že právny záver súdu prvej inštancie nie je správny, keď sa vôbec nezaoberal námietkou pasívnej vecnej legitimácie žalovaného a ani tým, že v danom prípade sa buď súdny exekútor alebo oprávnený bezdôvodne obohatili a žalobca by si mal svoj nárok uplatňovať buď od oprávneného alebo od súdneho exekútora. V odôvodnení rozhodnutia nie je uvedené, ako sa súd vysporiadal s tým, že žalobca sa vôbec nedomáhal vydania bezdôvodného obohatenia od bývalého súdneho exekútora alebo od oprávneného, ale svoj nárok si priamo uplatňuje od žalovaného. Súd prvej inštancie tak porušil právo žalovaného na riadne a presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia, čo je samostatný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Uvedený nedostatok v odôvodnení rozhodnutia tak v konečnom dôsledku vyústil do nesprávneho právneho posúdenia, keďže právny záver súdu o povinnosti žalovaného uspokojiť nárok žalobcu je v rozpore s dlhodobo ustálenou rozhodovacou praxou, z ktorej vyplýva, že uspokojenie nároku na náhradu škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu nastupuje až v prípade, ak nie je možné tento nárok uspokojiť iným spôsobom. Iný spôsob náhrady škody má tak prednosť. Povinnosťou poškodeného je preto najskôr vyčerpať prednostný spôsob náhrady jeho ujmy a až následne, v prípade, ak to nie je možné, pristúpiť k uplatňovaniu nároku na náhradu škody spôsobom podľa zákona č. 514/2003 Z. z. To, že otázka subsidiarity nároku na náhradu škody podľa zodpovednostných zákonov vo vzťahu k vydaniu bezdôvodného obohatenia je ustálená aj v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov vyplýva napr. z uznesení NS SR sp. zn. 6Cdo 27/2016 a 6Cdo 9/2016. Až v prípade, ak poškodený nemá možnosť objektívne dosiahnuť uspokojenie pohľadávky od toho, kto sa bezdôvodne na jeho úkor obohatil, nastupuje zodpovednosť za vznik škody. Prednostným nástrojom uspokojenia nároku žalobcu je žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia voči súdnemu exekútorovi alebo oprávnenému, podľa toho, kto nadobudol plnenie, ktoré bolo odňaté žalobcovi.
12. Na odvolanie žalovaného sa vyjadril žalobca.
13. Konštatoval, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. Q. XXX/XX súdny exekútor Y.. T. T. vymáhal v prospech oprávneného zrážkami z jeho mzdy sumu 176,26 eur vrátane príslušenstva a trov exekúcie. Žalobca celú vymáhanú sumu na základe výzvy exekútora zaplatil v 4 splátkach. V roku 2014 mu však bolo doručené uznesenie Okresného súdu Prešov z 28.10.2014, sp. zn. XXEr/ XXXX/XXXX, Q. XXX/XX, ktorým súd pripustil zámenu oprávneného, zmenil súdneho exekútora a pokračovaním exekúcie poveril súdneho exekútora T.. Š. T.Q. a rozhodol o trovách exekúcie Y.G.. T. T.. Nový súdny exekútor napriek tomu, že žalobca celú vymáhanú sumu zaslal súdnemu exekútorovi Y.. T. T.G. mu zablokoval 3 účty a na základe exekučného príkazu mu z účtu zrazil sumu 247,19 eur. Voči postupu súdnych exekútorov podal na Ministerstve spravodlivosti SR podnet na vykonanie štátneho dohľadu nad ich činnosťou. Podaním z 23.7.2015 mu Ministerstvo oznámilo, že po previerke spisu boli zistené pochybenia oboch súdnych exekútorov v exekučnom konaní a poučilo ho o práve domáhať sa náhrady škody. Podaním z 13.10.2015 požiadal MS SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 294,70 eur s príslušenstvom podľa § 15 a nasl. zák. č. 514/2003 Z. z. Podaním z 25.4.2016 mu MS SR oznámilo, že jeho žiadosti nebolo vyhovené, pretože nebol preukázaný nesprávny úradný postup súdneho exekútora T.. Š. T.Č.. Podľa žalobcu mu obaja exekútori nesprávnym úradným postupom spôsobili škodu, pričom za ich konanie zodpovedá štát. Uzavrel, že okresný súd v predmetnej veci dospel k správnym záverom a neporušil právo žalovaného na spravodlivý proces.
14. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
15. V odvolacom konaní bol preskúmavaný len výrok napadnutého rozsudku, ktorým bolo žalobe žalobcu vyhovené a súvisiaci výrok o trovách konania, a preto výrok rozsudku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, ktorý výrok napadnutý nebol, v odvolacom konaní preskúmavaný nebol, a ako taký nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).
16. Odvolací súd je v zmysle § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, keďže sám dokazovanie vo veci neopakoval ani nedopĺňal. Skutkový stav zistený súdom prvej inštancie považuje odvolací súd za správny a úplný. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie a neboli zistené žiadne vady, ktoré by mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo porušenie práva na spravodlivý proces vo vzťahu k žalovanému.
17. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
18. Odvolací súd v súlade s § 387 ods. 2 CSP stotožnený nielen s rozhodnutím súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch, ale aj s ich odôvodnením, potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny a v odôvodnení svojho rozhodnutia iba konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa:
19. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
20. Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.
21. Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu“), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
22. Podľa § 3 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
23. Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona o zodpovednosti za škodu, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok).
24. Podľa § 9 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a/ a d/ Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b/ Ústavy Slovenskej republiky.
25. Podľa § 9 ods. 4 zákona o zodpovednosti za škodu, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
26. Podľa § 15 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
27. Podľa § 16 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.
28. Podľa § 16 ods. 4 zákona o zodpovednosti za škodu, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
29. Podľa § 17 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
30. Podľa § 18 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu, náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.
31. Podľa § 20 zákona o zodpovednosti za škodu, právo štátu alebo územnej samosprávy na regresnú náhradu sa premlčí za rok odo dňa, keď bola uhradená celá náhrada škody; nie však skôr, ako za rok odo dňa, keď nadobudol právoplatnosť trestný rozsudok alebo disciplinárne opatrenie voči osobe, ktorá sa dopustila trestného činu alebo disciplinárneho previnenia nesprávnym úradným postupom alebo v príčinnej súvislosti s ním alebo sa dopustila trestného činu alebo disciplinárneho previnenia, v dôsledku ktorého alebo v príčinnej súvislosti s ním vydala nezákonné rozhodnutie.
32. Podľa § 442 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda, a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
33. Podľa § 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti účinného do 31.12.2015 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní.
34. Podľa § 5 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie verejného činiteľa. Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.
35. Podľa § 60 ods. 1 písm. e/ Exekučného poriadku, poverenie na vykonanie exekúcie vydané exekútorovi podľa § 44 exekútor bezodkladne vráti súdu, ak sa exekučné konanie skončilo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie.
36. Podľa § 61b ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie (§ 57 ods. 3); to neplatí, ak sa exekúcia vykonáva predajom hnuteľnej veci, ktorá sa nedá rozdeliť, alebo predajom nehnuteľnosti a povinný nemá dostatok iného majetku, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného.
37. Podľa § 243b ods. 13 Exekučného poriadku, ak exekútor podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013 prijal alebo vymohol od povinného plnenie, ktoré k 1. novembru 2013 nepoukázal oprávnenému, je povinný prijaté alebo vymožené plnenie po použití podľa § 46 ods. 4 a 5 poukázať oprávnenému najneskôr do 15. novembra 2013; porušenie tejto povinnosti je závažným disciplinárnym previnením exekútora.
38. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Prešov sp. zn. G. XXXXX/XX sa začalo proti povinnému (žalobca v tomto konaní) exekučné konanie vedené pod sp. zn. XXEr XXXX/XXXX. Exekučné konanie bolo vedené pod sp. zn. Q. XXX/XX u súdneho exekútora Y.. T. T.. Žalobca ako povinný uhradil dlžnú istinu spolu s exekučnými trovami spolu vo výške 5.310,- Sk (176,25 eur) vo forme štyroch splátok (dňa 8.1.2004 sumu
2.000,- Sk, dňa 22.3.2007 sumu 1.100,- Sk, dňa 22.5.2007 sumu 1.100,- Sk a dňa 20.6.2007 sumu 1.110,- Sk). Súdny exekútor Y.. T. T. po tom ako povinný (žalobca) v roku 2007 uhradil celú dlžnú sumu aj s príslušenstvom spolu vo výške 176,25 eur (istina, trovy súdneho konania, trovy právneho zastúpenia pri exekúcii, poplatok za vydanie poverenia, predbežné trovy exekúcie vrátane DPH) v rozpore s § 60 písm. e/ Exekučného poriadku nevrátil súdu poverenie na vykonanie exekúcie. Súd tak nemal vedomosť o vymožení dlžnej sumy a uznesením zo dňa 28.10.2014 na návrh postupníka N. L. U.. U. G..C.. rozhodol o zmene oprávneného ako aj súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril T.. Š. T.. Nový súdny exekútor T.. Š. T. bez toho, aby skúmal a preveril si, či v danej veci došlo alebo nedošlo k vymoženiu aspoň časti pohľadávky, vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Žalobcovi, ktorý svoj dlh aj s príslušenstvom uhradil už v roku 2007 tak v roku 2015 bola zexekvovaná suma 247,19 eur. Tým došlo k vymoženiu pohľadávky nad rámec pohľadávky vyplývajúci z exekučného titulu, príslušenstva a trov exekúcie, v rozpore s § 61b ods. 1 Exekučného poriadku. Nemôžu byť preto žiadne pochybnosti o tom, že žalobcovi vznikla škoda, a to v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora.
39. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalobca sa voči žalovanému domáha zaplatenia peňažnej sumy titulom náhrady škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora v exekučnom konaní, ktoré bolo proti nemu vedené. Vzhľadom na odvolacie námietky žalovaného bolo nevyhnutné v prvom rade skúmať, o aký vzťah medzi žalobcom a súdnym exekútorom ide, či ide o občianskoprávny, t.j. súkromnoprávny vzťah, alebo ide o vzťah verejnoprávny.
40. Občianskoprávnymi vzťahmi sú majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony (pozri § 1 ods. 2 OZ). Tieto vzťahy sú upravené normami súkromného práva a sú založené na princípoch právnej rovnosti ich subjektov; práva a povinnosti, ktoré sú obsahom právnych vzťahov tejto povahy, vznikajú na základe prejavov vôle vyplývajúcich z princípu autonómie vôle ich subjektov. Vzťahy, ktoré sú založené na nerovnom právnom postavení ich účastníkov a v ktorých orgány verejnej moci rozhodujú o právach a povinnostiach účastníkov na báze autoritatívnosti, sú verejnoprávne.
41. Pre vyriešenie otázky, či daný právny vzťah je súkromnoprávny alebo verejnoprávny, je nevyhnutné predovšetkým zistiť, z ktorého právneho vzťahu sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok (predmet súdneho konania). Tento vzťah treba následne analyzovať a správne právne posúdiť.
42. Exekútor je v zmysle § 2 Exekučného poriadku štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (ďalej len "exekučná činnosť"). Podľa § 3 Exekučného poriadku exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len Ústavou SR, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní.
43. Z definície právneho postavenia súdneho exekútora podanej priamo Exekučným poriadkom vyplýva, že exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu. Právne postavenie exekútora je ustanovené tak, že v rámci deľby verejnej (štátnej) moci sa exekútor podieľa na realizácii základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Na súdneho exekútora vykonávajúceho exekučnú činnosť treba v zmysle uvedeného hľadieť ako na orgán, ktorému je zverený výkon verejnej (štátnej) moci v rozsahu ustanovenom zákonom, a to Exekučným poriadkom a subsidiárne Civilným sporovým poriadkom (predtým Občianskym súdnym poriadkom). Ustanovenie § 5 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. septembra 2005 (kedy nadobudla účinnosť jeho novela daná zákonom č. 341/2005 Z. z.) výslovne uvádza, že vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.
44. V danom prípade žalobca svoj nárok na zaplatenie peňažnej sumy vyvodzuje z právneho vzťahu, ktorý vznikol medzi ním ako účastníkom exekučného konania a súdnym exekútorom vykonávajúcim exekučnú činnosť. Tento vzťah sa netýkal niektorej z typických súkromných oblastí života fyzickej osoby alebo existencie právnickej osoby a nevyplýval zo súkromného práva.
45. Išlo o verejnoprávny vzťah sledujúci zabezpečenie funkcií štátu, v rámci ktorého účastníci nemali autonómne a rovnoprávne postavenie, charakteristické pre právne vzťahy založené na súkromnom
práve. Tento právny vzťah sa vyznačoval tým, že jeden účastník vzťahu (súdny exekútor) vystupoval voči druhému (účastníkovi exekučného konania - povinnému) ako nositeľ verejnej zvrchovanej moci a bol oprávnený druhému subjektu jednostranne zakladať práva alebo povinnosti. Právny vzťah súdneho exekútora a účastníka exekučného konania s týmito znakmi sa nemôže považovať za súkromnoprávny vzťah.
46. Vzhľadom na povahu vzťahu medzi povinným ako účastníkom exekučného konania (žalobca v tomto konaní) a súdnym exekútorom vykonávajúcim exekučnú činnosť, nemôže dôjsť na strane súdneho exekútora k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka, ako to tvrdí žalovaný v podanom odvolaní. So zreteľom na uvedené je preto nedôvodná odvolacia námietka žalovaného, že žalobca mal prednostne podať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia.
47. V danom prípade - so zreteľom na to, ako a čím žalobca vymedzil skutkový rámec, z ktorého vyvodzoval svoj nárok na zaplatenie požadovanej sumy - bolo potrebné vyriešiť otázku, či žalobou uplatnený nárok nevyplýva zo vzťahu zodpovednosti súdneho exekútora za škodu spôsobenú účastníkovi konania v zmysle § 33 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého súdny exekútor v prípade, že osobitný zákon neustanovuje inak, zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.
48. V prípade zodpovednosti exekútora sa jedná o osobitný druh zodpovednosti za škodu, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia osobitného zákona (a teda nie všeobecného predpisu - Občianskeho zákonníka), t.j. zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov. Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa Exekučného poriadku.
49. Aplikujúc vyššie citované zákonné ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov je nutné dospieť k jednoznačnému záveru, že osobou, ktorá je v danom prípade nositeľom zodpovednosti za škodu, a teda ktorá je v danej veci pasívne vecne legitimovaná, je Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Preto ani táto odvolacia námietka žalovaného, ktorou namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu, nie je dôvodná.
50. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu sú odvolacie námietky žalovaného nedôvodné, resp. nespôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie.
51. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 294,70 eur s úrokom z omeškania vo výške 3,70 % ročne z tejto sumy od 29.4.2016 do zaplatenia. So zreteľom na to, že správny je aj výrok napadnutého rozsudku o trovách konania, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP).
52. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
53. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP). Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).