Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10Co-34-2018.pdf
PDF · 125.23 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/34/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v právnej veci žalobcu: Q. E., H.. XX.XX.XXXX, C. S. XXXX, XXX XX K., proti žalovanému: R. T.Á., H.. XX.X.XXXX, C. X. Z. XXXX/XX, XXX XX K., právne zastúpenému: JUDr. Martin Kirňak, advokát, so sídlom Vajanského 43, 080 01 Prešov, IČO: 42078474, o určenie zániku záložného práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 18C/114/2014-185 zo dňa 11.12.2017, takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.
Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v celom rozsahu proti žalobcovi.
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 14.5.2014 domáhal určenia že, záložne právo žalovaného ako záložného veriteľa zriadene záložnou zmluvou zo dňa 3.5.2001 a potvrdené notárskou zápisnicou Notárskeho úradu A.. P. C. zo dňa 3.5.2001 č.k. H. XXX/XX na nehnuteľnosti žalobcu ako záložného dlžníka, a to par. č. XXXX/ XXX, XXXX/XXX a XXXX/XXX zapísané na LV č. XXXX (resp. LV č. 1XXXX) k. ú. K. zaniklo.
3. Žalobu odôvodnil tým, že podľa zmluvy o pôžičke zo dňa 3.5.2001 mu žalovaný ako veriteľ poskytol pôžičku vo výške 780.000,- Sk bezúročné. Súčasne dňa 3.5.2001 uzavreli zmluvu o zriadení záložného práva v prospech žalovaného ako veriteľa, kde sa ako dlžník a vlastník nehnuteľnosti zriadil záložne právo na nehnuteľnosti. Ako dlžník notárskou zápisnicou zo dňa 3.5.2001 č. H. XXX/XX spísanou na Notárskom úrade A.. P. C. uvedený dlh uznal a vyhlásil, že môže byť vykonateľným titulom na vymáhanie tejto pohľadávky. Uvedenú pôžičku splácal splátkami v hotovosti k rukám žalovaného resp. cestou osôb poverených žalovaným. Listom zo dňa 19.8.2008 ho žalovaný vyzval na plnenie. V odpovedi zo dňa 19.9.2008 vysvetlil žalovanému, že celá pôžička aj s príslušenstvom bola splatená k 21.12.2007. Označil osoby, ktoré platby preberali. Súčasne požiadal žalovaného ako veriteľa, aby mu v zmysle § 569 ods. 1 Obč. zák. vydal potvrdenie o spletení dlhu. Na to reagoval žalovaný listom zo dňa 20.11.2008, v ktorom mu oznámil, že nemá v evidencii všetky jeho splátky a tiež žiadal o rozlíšenie splátok vykonaných cestou firmy B. K..Q..X.., lebo oni splácali aj svoju pôžičku. Ďalším listom predložil žalovanému presný rozpis splátok vykonaných na uhradenie dlhu. Na takto preukázané vyrovnanie dlhu žalovaný bez akejkoľvek informácie v mene žalobcu v rámci tvrdenej realizácie záložného práva odpredal všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v prospech A. C.. Stalo sa tak kúpnou zmluvou zo dňa 11.9.2008 a po povolení vkladu sú už nehnuteľnosti zapísané v prospech A. C. na LV č. XXXX kat. územie K.. Pri realizácii
tohto záložného práva bolo porušené ustanovenie Obč. zákonníka, lebo žalobca ako dlžník nehol vôbec vyrozumený o cene nehnuteľnosti a o výbere kupujúceho. Tento postup v skutočnosti slúžil iba ako zásterka na obchádzanie zákona (§ 151 j ods. 3 a nasl. OZ ), lebo tento kupujúci vzápätí kúpnou zmluvou zo dňa 13.1.2009 previedol tieto nehnuteľnosti spoločnosti N. S. K..Q..X.., kde spoločníkom a konateľom je matka žalovaného (vklad vlastníckeho práva pod č. N.-XX/XXXX zo dňa 24.2.2009). Následkom prevodu nehnuteľnosti tieto už boli v prospech kupujúceho N. S. K..Q..X.. zapísané na LV č. XXXX, k. ú. K.. Ide o bezprecedentný zásah do práv žalobcu ako záložného dlžníka, lebo žalovaný následne urobil kroky cestou súdneho exekútora na opätovné uplatnenie práva zo záložnej zmluvy, hoci jeho práva ako záložného veriteľa boli zrealizované kúpnou zmluvou zo dňa 11.9.2008, keď všetky založené nehnuteľnosti odpredal a zinkasoval kúpnu cenu. Kúpnu zmluvu vlastne realizoval v mene záložného dlžníka a teda je vylúčené, aby od tejto kúpnej zmluvy mohol odstúpiť bez vedomie záložného veriteľa. Realizáciou záložného práva zanikli všetky práva a povinnosti zo záložnej zmluvy.
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 16.6.2014 uviedol, že je pravdou, že žalobcovi na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 3.5.2001 požičal sumu 780.000,- Sk. Uvedená pôžička mu však nebola zo strany žalobcu uhradená. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11.9.2008 realizoval výkon záložného práva tzv. priamym predajom, a to kúpnou zmluvou v prospech A. C.. Na základe tejto zmluvy sa kupujúci zaviazal uhradiť mu kúpnu cenu vo výške 1.150.000,- Sk v lehote podľa čl. II tejto zmluvy, a to do 180 dní od podania návrhu na vklad vlastníckeho práva. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 15.1.2009 bola kupujúcemu doručená Okresným súdom Humenné žaloba o neplatnosť kúpnej zmluvy, resp. o určenie vlastníckeho práva zo strany povinného ako žalobcu, došlo medzi ním ako záložným veriteľom a kupujúcim k uzavretiu dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 11.9.2008, v ktorom sa dohodli, že kúpna cena vo výške 1.150.000,- Sk bude do právoplatného skončenia súdneho sporu vedeného na Okresnom súde Humenné pod č.k. 15C 199/2008 uložená u uschovávateľa na základe osobitnej zmluvy o úschove uzavretej medzi kupujúcim a uschovávateľom. Kúpna cena uložená u uschovávateľa bude predávajúcemu uhradená do 7 dni od právoplatného skončenia súdneho sporu 15C 199/2008, a to v prípade, ak bude kupujúci úspešný. Pre prípad, že právoplatným rozhodnutím súdu sa vlastníkom stane záložca - povinný vráti uschovávateľ zloženú kúpnu cenu bezodkladne kupujúcemu. Pre prípad, že prebiehajúci súdny spor nebude ukončený do 31.12.2012 si dohodli možnosť odstúpiť od kúpnej zmluvy zo dňa 11.9.2008 a zároveň sa dohodli, že kúpna cena sa bude považovať za uhradenú dňom jej uhradenia predávajúcemu zo strany uschovávateľa. Následne kupujúci zložil kúpnu cenu u uschovávateľa a de facto sa čakalo na skončenie súdneho sporu. Nastal teda právny stav, že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam síce bolo prevedené v prospech kupujúceho, ale k uspokojeniu pohľadávky záložcu _ povinného nedošlo. Kúpnu cenu nikdy neprevzal, resp. mu nebola pripísaná na účet. Nie je teda pravdou, čo tvrdí žalobca, že zinkasoval kúpnu cenu. Dňa 10.4.2014 mu p. A. C. doručil odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 11.9.2008, ktoré prevzal a musel akceptovať, keďže boli splnené podmienky uvedené v dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 11.9.2008. Na základe uvedeného odstúpenia bola kúpna zmluva zrušená od počiatku a predmetné odstúpenie bolo Okresným úradom v K., katastrálny odbor aj vyznačené na príslušnom liste vlastníctva. Keďže (a to je podstatné) sa kúpna zmluva zo dňa 11.9.2008 zrušila od jej počiatku z právneho hľadiska sa na ňu hľadí ako keby neexistovala, a teda z takejto zmluvy nemôžu nastať žiadne právne účinky. Jednoducho povedané, z neexistujúcej zmluvy nemôže platne zaniknúť záložné právo, resp. záložná zmluva. Ide o základný princíp v právnej teórii. Z rovnakého právneho názoru musel vychádzať aj Okresný úrad v K., katastrálny odbor, keďže na dotknutom liste vlastníctva vyznačil právny stav existujúci v čase pred uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 11.9.2008, to znamená, že ako vlastníka zapísal žalobcu a žalovaného ako záložného veriteľa. Preto je toho názoru, že záložné právo zriadené v jeho prospech nezaniklo. Zásadne namietal, že došlo k uspokojeniu jeho pohľadávky zo strany oprávneného, resp. realizovaním výkonu záložného práva. Navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
5. Aplikujúc ustanovenia § 151a ods. 1, § 151b ods. 1, 2, § 151md ods. 1 a § 879e ods. 1, všetko Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie uviedol, že od 1.1.2003 došlo k zmene právnej úpravy záložného práva. V zmysle prechodného ustanovenia § 879e Občianskeho zákonníka podľa predpisov účinných do 1.1.2003 sa spravuje vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.1.2003, avšak podľa vety pred bodkočiarkou zánik záložného práva sa spravuje podľa účinného Občianskeho zákonníka.
6. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že uzavreli zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalovaný žalobcovi požičal 780.000,- Sk. Nebolo sporné ani to, že bola uzavretá medzi stranami sporu zmluva
o zriadení záložného práva a na základe ktorej vzniklo záložné právo k nehnuteľnostiam vkladom do katastra nehnuteľnosti.
7. Žalobca tvrdil, že žalovanému pôžičku zaplatil, túto skutočnosť však žalovaný poprel a poukazoval na konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 15C/174/2010.
8. Žalobca predložil prehľad splátok, ktorý však nie je nikým podpísaný, a nie je ani zrejmé či je súčasťou nejakej evidencie. Takáto listina nemá žiadnu výpovednú hodnotu a teda nepreukazuje zaplatenie pôžičky žalovanému.
9. Žalobca navrhoval vykonať dokazovanie spisom tunajšieho súdu sp. zn. 15C/174/2010 prípadne aj opakovaným výsluchom tam vypočutých svedkov. Vzhľadom k tomu, že žalobca sa ani raz nedostavil na nariadené pojednávanie, písomnou výzvou zo dňa 26.9.2016 súd vyzval žalobcu, aby oznámil čo konkrétne navrhuje oboznámiť z vyššie uvedeného spisu. Na túto výzvu žalobca reagoval písomne tak, že všetky potrebné skutočnosti označil osobne alebo prostredníctvom právneho zástupcu už v minulosti a ako také majú byť súčasťou súdneho spisu. Teda neuviedol čo konkrétne zo spisu sp.zn. 15C/174/2010 navrhuje oboznámiť.
10. Ďalej žalobca mal za to, že záložné právo zaniklo jeho vykonaním, a to predajom založených nehnuteľnosti.
11. Žalovaný ako splnomocnenec na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 03.05.2001 uzavrel kúpnu zmluvu, ktorou odpredal založené nehnuteľnosti A. C., ktorý ďalej tieto nehnuteľnosti odpredal spol. N. S., K..Q..X.. Ani tieto skutočnosti neboli sporné medzi stranami sporu, a zároveň o tom že došlo k prevodu vlastníckeho práva na tieto osoby na základe kúpnych zmlúv svedčia aj listy vlastníctva č. XXXX, ktoré sú súčasťou súdneho spisu.
12. Dňa 28.2.2009 bol uzatvorený dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 11.9.2008 v ktorom si zmluvné strany dohodli, právo odstúpiť od kúpnej zmluvy zo dňa 11.9.2008 pre prípad, že spor vedený na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 15C/199/2008 nebude právoplatne skončený najneskôr do 31.12.2012.
13. Na tunajšom súde bolo vedené konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom zálohy, ktoré bolo dňa 15.4.2015 právoplatne skončené.
14. Aplikujúc ustanovenia § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka podľa súdu prvej inštancie a vzhľadom k tomu, že konanie vedené pod sp. zn. 15C/174/2010 nebolo v lehote stanovenej v dodatku ku kúpnej zmluve skončené, bol naplnený aj dôvod na odstúpenie od kúpnej zmluvy v zmysle dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve.
15. Odstúpením od zmluvy sa zmluva podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka zrušila od začiatku. Odstúpenie od zmluvy má i vecnoprávne účinky, obnovuje sa v dôsledku neho pôvodný stav, t.j. zo zákona sa obnovuje vlastnícke právo prevodcu. Práve v dôsledku nastúpenia účinkov predmetného odstúpenia od zmluvy, ohľadom dotknutej nehnuteľnosti sa ex lege obnovil stav, aký bol pred uzatvorením kúpnej zmluvy. Táto skutočnosť sa premietla aj v katastri nehnuteľnosti.
16. Kúpnopredajná zmluva, ktorou malo byť vykonané záložné právo, bola podľa súdu prvej inštancie zrušená od začiatku, a preto sa obnovil stav pred jej uzavretím, a teda k vykonaniu záložného práva nedošlo. Opätovne bolo zapísané vlastnícke práva a aj záložné do katastra nehnuteľnosti, a preto by mal žalobca preukázať, že pohľadávku ktorá je zabezpečená záložným právom uspokojil. Vzhľadom k tomu, že došlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy a obnoveniu právneho stavu pred uzavretím kúpnej zmluvy a žalobca nepreukázal, že pohľadávku žalovaného uspokojil, okresný súd žalobu zamietol.
17. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal.
18. Proti tomuto rozsudku ako celku podal žalobca včas odvolanie, keď mal za to, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.
19. V dôvodoch svojho odvolania žalobca uviedol, že už skôr uviedol, že v procese výkonu záložného práva malo byť kúpnou zmluvou zo dňa 11.9.2008 prevedené vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a kupujúci mal za ne zaplatiť predávajúcemu kúpnu cenu. Správa katastra povolila vklad vlastníckeho práva dňa 18.9.2008, pri realizácií ktorej bolo podľa žalobcu porušené ustanovenie Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca vôbec nebol vyrozumený o cene nehnuteľnosti a o výbere kupujúceho. Následne kupujúci A. C. mal kúpnou zmluvou zo dňa 13.1.2009 previesť predmetné nehnuteľnosti na spoločnosť N. S. K..Q..X.. kde bol vklad povolený dňa 24.2.2009. Dodatkom č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 11.9.2009, ktorý podpísal predávajúci, resp. ako zástupca - záložný veriteľ a kupujúci A. C., sa títo dohodli na možnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 11.9.2008 pre prípad, ak súdny spor, ktorý bol vedený na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 15C/199/2008 nebude skončený do 31.12.2012. Následne A. C. ako kupujúci až podaním zo dňa 3.4.2014 odstúpil od kúpnej zmluvy zo dňa 11.9.2008. Podľa žalobcu je nesprávne tvrdenie žalovaného ako aj súdu prvej inštancie o tom, že v dôsledku odstúpenia od oboch kúpnych zmlúv došlo k ich zrušeniu od počiatku, nakoľko toto bolo účelové a odstúpenie od zmluvy v zmysle § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka má právne účinky v zmysle zákona len ak bolo samotné odstúpenie platné a účinné. Na základe uvedených skutočností bol žalobca toho názoru, že nie je možné prihliadať na odstúpenie od kúpnej zmluvy, ktoré vykonal A. C., nakoľko toto bolo vykonané v zmysle článku II. ods. 2 dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 11.9.2008. Predmetný dodatok č. 1 bol podpísaný až dňa 28.2.2009, teda potom ako správa katastra K. povolila vklad vlastníckeho práva jednak A. C. a následným prevodom vlastníkovi N. S. K..Q..X.. Dodatok č. 1 bol podpísaný A. C. v čase, kedy už nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností. Za týchto okolností nemal možnosť vrátiť plnenie predávajúcemu, resp. nehnuteľnosťou nijakým spôsobom nemohol disponovať, a teda odstúpenie od zmluvy nemohlo podľa žalobcu spôsobiť zákonom predpokladané účinky.
20. Nakoľko v uvedenom prípade nebolo odstúpenie od zmluvy dohodnuté priamo v zmluve, ale až následným dodatkom v čase, keď už kupujúci A. C. nebol vlastníkom nehnuteľnosti, takéto dojednanie odstúpenia od zmluvy nemôže byť podľa žalobcu platné a tiež nemôže spôsobiť zamýšľané právne následky.
21. Podľa žalobcu otázka odstúpenia od zmluvy medzi A. C. a žalobcom zastúpeným záložným veriteľom mala byť hodnotená samostatne, a najmä sa mal súd prvej inštancie vysporiadať s otázkou, či bolo platné odstúpenie od zmluvy medzi A. C. a žalobcom zastúpeným záložným veriteľom zo dňa 3.4.2014 na základe dojednania dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 11.9.2008, ktorý bol uzatvorený už v čase, keď bola vlastníkom nehnuteľnosti spoločnosť N. S. K..Q..X.. Podľa žalobcu vyhodnotenie platnosti odstúpenia od zmluvy medzi A. C. a žalobcom zastúpeným záložným veriteľom nemôže závisieť a nemožno ju odôvodňovať výlučne skutočnosťou druhého odstúpenia od zmluvy medzi A. C. a spoločnosťou N. S. K..Q..X..
22. Ak by sme podľa žalobcu pripustili argumentáciu súdu prvej inštancie, potom by v prípade akéhokoľvek prevodu nehnuteľností kúpnou zmluvou a jej následným prevodom na tretie osoby mohli pôvodný účastníci kúpnej zmluvy kedykoľvek v priebehu času uzavrieť v pôvodnej kúpnej zmluve dodatok s možnosťou odstúpenia od zmluvy, a to aj v prípade, že by vlastnícke právo k prevádzaním nehnuteľnostiam bolo právoplatne zavkladované a vlastníkom by bola už úplne iná osoba.
23. V rámci odvolacieho návrhu žalobca žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok, alebo aby rozhodnutie zmenil tak, že žalobe vyhovie a prizná mu náhradu trov konania voči žalovanému.
24. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol nasledovné: „V prvom rade uvádzame, že v priebehu konania sa žalovaný písomne vyjadril ku všetkým v žalobe tvrdeným skutočnostiam. Rovnako žalovaný predložil prvostupňovému súdu všetky listinné dôkazy dokonca aj tie, ktoré mal predložiť samotný žalobca. Žalovaný sa z tohto dôvodu nebude opätovne písomne vyjadrovať k všetkým relevantným skutočnostiam, ktoré sú v spore rozhodné, ale iba k tvrdeniam uvádzaným žalobcom v podanom odvolaní.
Vo svojom odvolaní žalobca namieta skutočnosť, že podľa jeho názoru bolo odstúpenie od kúpnej zmluvy medzi A. C. a žalobcom zastúpeným záložným veriteľom neplatné a z tohto dôvodu realizáciou kúpnych zmlúv (kúpna zmluva zo dňa 11.9.2008 a kúpna zmluva 13.1.2009) došlo k zániku záložného práva.
V súvislosti s platnosťou žalobcom napadnutého odstúpenia od kúpnej zmluvy je potrebné uviesť, že predmetné odstúpenie od kúpnej zmluvy bolo predmetom súdneho konania vedeného na Okresnom súde v Humennom pod sp. zn. 15 C 174/2010 ako aj Krajského súdu v Prešove ako odvolacieho súdu pod sp. zn. 7 Co/347/2014. Platnosť alebo neplatnosť odstúpenia od zmluvy teda bola predmetom prieskumu odvolacieho súdu a tento skonštatoval (strana č. ods. 4 rozhodnutia Krajského súdu Prešov), že došlo k odstúpeniu od oboch kúpnych zmlúv (t.j. KZ zo dňa 11.9.2008 a KZ zo dňa 13.1.2009), čoho zákonným dôsledkom vyplývajúcim z ustanovenia § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka je ich zrušenie od začiatku, pričom žalobca bol v katastri zapísaný opätovne ako výlučný vlastník nehnuteľností.
Rovnako sa k otázke odstúpenie vyjadroval aj Okresný úrad Snina, katastrálny odbor, ktorý súdu ozrejmil, že k zápisu vlastníckeho práva v prospech žalobcu došlo v súlade so zákonom a teda zápis vlastníckeho práva zo strany katastrálneho úradu v K. bol vykonaný v súlade so zákonom.
Už len z vyššie uvedeného je zrejme, že právny názor žalobcu je nesprávny.
Prvostupňový súd sa s touto námietkou žalobcu vysporiadal v bodoch 43. a 44. Odôvodnia svojho rozhodnutia a žalovaný považuje toto odôvodnenie za správne a dostatočné.
Z vyššie citovaného rozhodnutia okrem iného vyplýva, že vecnoprávne účinky pri odstúpení od zmluvy ako jednostranného právneho úkonu nastávajú už doručením do dispozičnej sféryadresáta. A. C. v čase, keď odstupoval od kúpnej zmluvy zo dňa 11.9.2008 v znení dodatku č. 1 bol vlastníkom nehnuteľností v zmluve uvedených, keďže tomuto odstúpeniu (odstúpenie zo dňa 3.4.2014) predchádzalo odstúpenie od kúpnej zmluvy uzavretej so spoločnosťou N. S. K.. Q.. X.. zo dňa 1.4.2014 doručeného tejto spoločnosti ako kupujúcemu dňa 1.4.2014. A teda v kontexte vyššie uvedeného právneho názoru, z dôvodu odstúpenia zo dňa 1.4.2014 sa A. C. stal vlastníkom predmetných nehnuteľností ku dňu 1.4.2014 a z dôvodu odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 3.4.2014 stal vlastníkom predmetných nehnuteľností žalobca, a to ku dňu 3.4.2014.
Vo vzťahu k námietke žalobcu , že A. C. nebol oprávnený uzatvárať dodatok ku kúpnej zmluve zo dňa 11.9.2008 keďže v čase jeho uzatvárania nebol vlastníkom nehnuteľností uvádzame, že tento právny názor je nesprávny, a to aj s poukazom na už vyššie uvedené. Ako správne uvádza prvostupňový súd v čase uzatvorenia dodatku bola kúpna zmluva zo dňa 11.9.2008 platná a účinná. Právny názor žalobcu, že je nemožné v prípade akéhokoľvek prevodu nehnuteľností kúpnou zmluvou a jej následných prevodov na tretie osoby následne uzatvárať dodatok s možnosťou odstúpenia od zmluvy, a to aj v prípade, že by vlastnícke právo k prevádzaným nehnuteľnostiam bolo právoplatne zavkladované a vlastníkom by bola už úplne iná osoba, a že takéto konanie je v rozpore so zákonom a v podmienkach demokratického a právneho štátu je takáto argumentácia neprípustná, považuje žalovaný za nesprávny vychádzajúci z nepochopenia skutkového stavu žalobcom. Vkladom vlastníckeho práva predsa kúpna zmluva na základe ktorej došlo k zápisu vlastníckeho práva nezaniká a preto je možné k takejto zmluve robiť akýkoľvek dodatok poukazujúc na zmluvnú voľnosť zmluvných strán.
Na záver žalovaný uvádza, že argumentáciu žalobcu považuje za účelovú, keďže v konaní vedenom na Okresnom súde v Humennom pod sp. zn. 15C 174/2010 sa domáhal určenia vlastníckeho práva, čo nakoniec aj dosiahol. V tomto konaní naopak napáda neplatnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy na základe ktorého vlastne nadobudol svoje nehnuteľnosti späť do svojho vlastníctva. Jeho konanie je podľa názoru žalovaného účelové, aj vzhľadom k tomu, že sa nezúčastňoval či už pojednávaní vo vyššie uvedenej veci a ani v konaní, ktoré pritom sám inicioval. Žalobca Q. E. sa od podania prvej žaloby v roku 2009 až doposiaľ osobne zúčastnil jedného jediného pojednávania, ktoré bolo odročené z dôvodu, že sa počas svojej výpovede na súde nevedel relevantne vyjadriť a tak súd odročil pojednávanie, aby sa na svoj výsluch mohol pripraviť. Ani predtým ani potom žalovaný žalobcu na žiadnom pojednávaní nestretol.
Nemožno sa ubrániť názoru, že žalobca od roku 2009 šikanóznym spôsobom uplatňuje prostredníctvom Okresného súdu v Humennom svoje domnelé práva, pričom neustále argumentuje tými istými dôkazmi a tými istými argumentami. Žalovaný, ktorý žalobcovi požičal finančné prostriedky v roku 2003 sa márne 15 rokov snaží dostať k svojim peniazom a neustále musí čeliť účelovým konaniam, účelovým tvrdeniam a „vykonštruovaným dôkazom“ zo strany žalobcu. Práve takéto konanie by nemalo byť v podmienkach demokratického a právneho štátu prípustné.
Prvostupňový súd sa v napadnutom rozhodnutí náležite vysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami ako aj tvrdeniami žalobcu, svoje rozhodnutie dostatočne skutkovo aj právne odôvodnil a preto ho žalovaný považuje za vecne správny. Na základe vyššie uvedeného navrhujeme, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Humenné zo dňa 11.12.2017, sp. zn. 18 C/114/2014 potvrdil a priznal žalovanému trovy odvolacieho konania.“
25. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), po zistení že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 359 a § 262 ods. 1 CSP), že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP z uvedených dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
26. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Vychádzal zo skutkových zistení ustálených v konaní súdom prvej inštancie (§ 383 CSP).
27. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore, o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.
28. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore. Dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP, a zo správneho zisteného skutkového stavu, keď žalobca svoje tvrdenia o zániku pohľadávky, ku ktorej sa viaže zriadené právo nepreukázal, a teda z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobu zamietol, kde však odvolací súd uvádza, že takáto žaloba, ktorou sa žalobca domáha určenia zániku záložného práva, je procesne neprípustná, a preto súd prvej inštancie nadbytočne vykonal dokazovanie vrátane pripojenia navrhovaných spisov, ale z dôvodu neprípustnosti takto podanej žaloby je akákoľvek argumentácia žalobcu právne irelevantná.
29. Oboznámením sa s obsahom žaloby, skutkového stavu zisteného a preukázaného vykonaným dokazovaním, vrátane vyjadrení strán sporu ako prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, je odvolací súd toho názoru, že v zmysle § 137 písm. d/ CSP je žaloba žalobcu o určenie, že záložné právo žalovaného ako záložného veriteľa zaniklo, procesne neprípustná.
30. Predmetom tohto konania bolo určenie, že došlo k zániku záložného práva, t.j. určenie zániku právneho úkonu, teda právnej skutočnosti, pričom určenia právnej skutočnosti sa žalobou možno domáhať iba v prípade, že to vyplýva z osobitného predpisu. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva možnosť domáhať sa určenia zániku záložného práva, a preto je podaná žaloba procesne neprípustná. Vzhľadom k vyššie uvedenému preto nie je potrebné tak ako to uviedol súd prvej inštancie sa z hmotnoprávneho hľadiska zaoberať skutočnosťou, či došlo k uspokojeniu pohľadávky žalobcu, ktorá bola zabezpečená týmto záložným právom, resp., či odstúpením od oboch kúpnopredajných zmlúv došlo k zániku záložného práva. Otázku naliehavého právneho záujmu je potrebné skúmať a teda preukazovať pri určení či tu právo je alebo nie je, pokiaľ naliehavý právny záujem nevyplýva z osobitného predpisu. Podaná žaloba je však žalobou o určenie právnej skutočnosti, kde nie je potrebný naliehavý právny záujem preukazovať ani skúmať, ale je nevyhnutné, aby možnosť podania takejto žaloby vyplývala z
právneho predpisu, čo v danom prípade splnené nebolo. Možnosť domáhať sa žalobou určenia zániku záložného práva nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu, a preto bolo nadbytočné vykonávať akékoľvek dokazovanie súdom prvej inštancie.
31. Právne skutočnosti sú rozhodujúce podmienky alebo predpoklad pre vznik, zmenu alebo zánik právnych vzťahov, ktoré sú stanovené právnou normou. Podľa toho, či sú prejavom vôle ľudí alebo vznikajú nezávisle od vôle delíme právne skutočnosti na subjektívne a objektívne právne skutočnosti. Medzi objektívne právne skutočnosti zaraďujeme právne udalosti, čo sú prírodné a spoločenské javy mimo ľudského správania (napríklad zničenie knihy pri požiari), a právne domnienky a fikcie (napríklad prezumpcia neviny, prezumpcia znalosti práva). Subjektívne právne skutočnosti môžu byť - konštitutívne rozhodnutie súdu (to je také rozhodnutie, ktoré zakladá nové práva a povinnosti), vytvorenie veci alebo diela, alebo právne relevantný úkon. Právne relevantné úkony sa potom delia na právne (napríklad podpis zmluvy) a protiprávne úkony. Pri protiprávnych úkonoch rozlišujeme, či išlo o zavinené (tzv. delikty) alebo nezavinené protiprávne konanie. Ku vzniku právneho vzťahu je potrebné, aby nastala určitá skutočnosť, ktorá je v právnej norme predpokladaná. Predvída ju hypotéza právnej normy. Takáto podmienka sa nazýva právna skutočnosť. Právnymi skutočnosťami závislými od vôle osôb sú právne úkony a protiprávne úkony. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, k zmene alebo k zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú (§ 34 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Prejav vôle sa môže urobiť konkludentným konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobí a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený. Nie každý prejav vôle je právnym úkonom. Podmienkou, aby bol prejav vôle právnym úkonom je, aby právne predpisy s takýmto prejavom spájali právne následky. Typickým dvojstranným právnym úkonom je zmluva (dohoda). Právne úkony sa môžu deliť aj podľa toho, či k ich platnosti je nevyhnutné dodržanie určitej formy (napríklad písomnej formy) na formálne a neformálne právne úkony.
32. S účinnosťou od 1.7.2016 Civilný sporový poriadok zakotvil v § 137 demonštratívny výpočet rôznych druhov žalôb, pričom vychádza nielen z kritéria členenia žalobného návrhu (petitu), ale aj rozlišovania právneho dôvodu tvrdeného práva. Význam ustanovenia § 137 CSP je predovšetkým normatívny a spočíva vtom, že vymedzuje podmienky prípustnosti pre niektoré druhy žalôb. Pojem obsah žaloby a žalobný návrh (petit) nie sú totožné a obsah žaloby je pojmovo širší ako žalobný návrh (petit) a zahŕňa aj opísanie rozhodujúcich skutkových tvrdení žalobcu (§ 132 CSP). V § 137 písm. c/ CSP je upravená určovacia žaloba, pri ktorej znie petit žaloby na jeho určenie, či tu právo je, alebo, či tu právo nie je (do 30.6.2016) § 80 písm. c/ O.s.p. rozlišoval medzi určením (ne)existencie práva a právneného vzťahu; uvedené rozlíšenie však nemalo vecný význam a oba použité pojmy mali rovnaký obsah. Formuláciu petitu na určenie, či tu právo je alebo nie je, je potrebné vykladať tak, aby bolo zrejmé, že súd má určiť aktuálny právny stav. Platí, že rozsudok určuje (ne)existenciu práva ku dňu jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 CSP). Podmienkou určovacej žaloby podľa § 137 písm. c/ CSP je, že na tejto žalobe musí byť daný naliehavý právny záujem, ktorý nie je potrebné preukazovať v prípade, ak tento záujem vyplýva z osobitného právneho predpisu. V § 137 písm. d/ CSP je upravená žaloba o určenie právnej skutočnosti ako druh žaloby, ktorá nebola do 30.6.2016 v Občianskom súdnom poriadku samostatne upravená. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť, či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami. Rovnako tak nimi je aj určenie ich zániku tak, ako to v prejednávanej veci keď sa žalobca domáhal určenia zániku záložnej zmluvy (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Určenie právnej skutočnosti odporuje vo svojej podstate v zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav (§ 217 ods. 1 CSP). Tak je tomu aj v prejednávanej veci, keď sa žalobca domáha určenia, že práva žalovaného ako záložného veriteľa zanikli v minulosti v dôsledku porušenia ustanovení Občianskeho zákonníka pri realizácií tohto záložného práva. Zákonnou procesnou podmienkou žaloby o určenie právnej skutočnosti je, že určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu.
33. Vo vyššie uvedených intenciách považuje odvolací súd za právne irelevantné odvolacie námietky žalobcu, keď táto žaloba z procesného hľadiska neobstojí, keď v zmysle § 137 písm. c/ CSP sa žalobca môže domáhať určenia, že záložné právo žalovaného neexistuje, t.j. že tu právo nie je, a nie tak ako sa domáhal, že toto záložné právo zaniklo. Súd nakoľko je viazaný obsahom žalobného petitu správne neodstraňoval vady petitu žaloby, keď mu nevznikla povinnosť podľa § 129 ods. 1 CSP odstraňovať
nedostatky žaloby výzvou realizovanou vydaním uznesenia podľa § 129 ods. 2 CSP, v spojení s § 124 ods. 1, § 127 ods. 1, § 132, § 133 ods. 1, 2 CSP.
34. V intenciách citovaných noriem procesného predpisu je odvolací súd toho názoru, že žaloba žalobcu obsahuje všeobecné náležitosti podania vo veci samej (§ 127 ods. 1 CSP) a žaloby, najmä § 132 ods. 1 CSP, pretože žaloba a jej obsah nevzbudzuje pochybnosti o prejavenej vôle žalobcu, tvrdenia žalobcu súvisia s vecou, vzájomne si neodporujú, strany sporu sú riadne označené a identifikovateľné. Tvrdenia týkajúce sa zániku záložného práva sú odôvodnené a v rámci postupu podľa § 127 CSP a § 132 CSP súd neskúmal vecnú legitimáciu strán sporu. Žaloba žalobcu a jej obsah je určitá a zrozumiteľná. Prípadný postup súdu prvej inštancie podľa § 129 ods. 1, 2 CSP by v danom spore neprichádzal do úvahy. Petit žaloby zodpovedá tvrdeniam žalobcu v žalobe. Za tejto procesnej situácie nie je zákonný dôvod zasahovať do obsahu žalobného návrhu, pretože jeho formulácia smeruje jednoznačne k určeniu zániku záložného práva ako žaloby podanej podľa § 137 písm. d/ CSP. Ani procesné posúdenie podanej žaloby ako žaloby podanej podľa § 137 písm. c/ CSP, tak ako to uvádzal žalobca, nie je podľa odvolacieho súdu dôvodom zásahu súdu do formulácie žaloby, pretože obsah dispozície žalobcu tento zásah neumožňuje, a musel by byť hodnotený ako neprípustný nad rámec možnej právomoci súdu.
35. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku II. o nároku na náhradu trov konania, o ktorom rozhodol súd prvej inštancie vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu. Žalovanému ako plne úspešnej strane patrí podľa § 255 ods. 1 CSP proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za dodržania zásad § 251 CSP.
37. Záverom sa žiada dodať, že aj keby krajský súd predmetnú vec neposudzoval podľa príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku, ale zvažoval by naliehavý právny záujem podľa Občianskeho súdneho poriadku (§ 80 písm. c/ O.s.p.), tak ani vtom prípade by žalobca nemal naliehavý právny záujem na takomto určení tak, nakoľko tak ako to vyplýva z listu vlastníctva, na ktorom sú zapísané nehnuteľnosti, ku ktorým sa viaže predmetné záložné právo, tak v rámci ťarchy je okrem tohto záložného práva, resp. sú zapísané aj ďalšie záložné práva na tie isté nehnuteľnosti, vrátane za exekučného záložného práva žalobcu, kde je zrejmé, že toto exekučné záložné právo má svoj pôvod v neuhradenej pôžičke žalovanému. A preto aj v prípade, ak by bol žalobca so svojim návrhom úspešný, t.j. súd by určil, že záložné právo zriadené na základe záložnej zmluvy zaniklo, nič to nemení na skutočnosti, že žalobca má proti žalovanému vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam zriadené exekučné záložné právo. Preto takýmto určením by sa neodstránila spornosť nároku, t.j. takéto určenie by neviedlo k definitívnemu vyriešeniu spornej otázky.
38. Tak by tomu bolo iba v prípade, ak by súd určil, že pohľadávka žalovaného voči žalobcovi z titulu predmetnej zmluvy o pôžičke neexistuje, a teda od tejto neexistujúcej zmluvy o pôžičke by si žalobca nemohol odvádzať ani ďalšie nároky vrátane záložného práva (bez ohľadu, či sa jedná o zriadené zmluvou alebo exekučné záložné právo) voči žalovanému.
39. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).