Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/168/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu: Union poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 10, IČO: 31 322 051, proti žalovanej: Mgr. G.S. F., nar. XX.X.XXXX, bytom v T., D. XX, o zaplatenie 515,67 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 26. novembra 2018 sp. zn.

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 26.11.2018 č.k. -80, okrem výroku II. o zastavení konania v prevyšujúcej časti istiny nad sumu 489,67 €.

O d m i e t a odvolanie proti výroku II. o zastavení konania v prevyšujúcej časti istiny nad sumu 489,67 €.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 26.11.2018 č.k. -80 výrokom I. zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 489,67 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 489,67 € od 21.5.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom II. konanie v prevyšujúcej časti istiny nad sumu 489,67 € zastavil. Výrokom III. zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. z dôvodu, že išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000 €. Vychádzal pritom z listinných dôkazov predložených žalobcom. Za nesporné považoval uzavretie zmluvy č. 18841 dňa 2.12.2015 medzi stranami sporu (správne medzi žalobcom a I. K. - poznámka odvolacieho súdu) podľa . Z uvedenej zmluvy zistil, že žalovaná (správne I. K. - poznámka odvolacieho súdu) sa zaviazala pre žalobcu sprostredkovávať uzavieranie poistných zmlúv a v mene žalobcu aj uzavierať poistné zmluvy. Zo zmluvy vyplynula aj povinnosť vrátiť nezaslúženú časť provízie, ktorá bola predmetom sporu. Vzal za preukázané, že žalobca poukázal žalovanej (správne I. K. - poznámka odvolacieho súdu) dňa 12.2.2016 sumu 20,20 € a dňa 14.1.2016 sumu 719,67 €. I. K. vyplatila žalovanej časť provízie vo výške 619,67 € dňa 15.1.2016. Žalovaná písomne uznala záväzok voči žalobcovi dňa 6.1.2017 vo výške 619,67 €, ktorý vznikol z titulu povinnosti vrátiť nezaslúžené časti vyplatených provízií za sprostredkovanie uzavretia poistných zmlúv a zaviazala sa túto dlžnú sumu uhradiť v mesačných splátkach po 26 €. Celkovo uhradila 5 splátok po 26 € dňa 10.1.2017, 2.2.2017, 31.3.2017, 25.4.2017 a 20.2.2018. Rozdiel vo výške 489,67 € (619,67 € mínus 130 €) súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi, pričom vychádzal zo záveru, že pohľadávka v tejto výške nebola sporná ani čo do základu.

3. Žalovaná totiž vo vyjadrení k žalobe existenciu a právny dôvod pohľadávky nepoprela a v odpore proti platobnému rozkazu namietala iba tú skutočnosť, že žalobca neodpočítal od dlžnej sumy úhradu vo výške 26 € zo dňa 20.2.2018, o úhrade ktorej predložila súdu dôkaz. Na základe tejto jej námietky žalobca následne zobral žalobu v časti prevyšujúcej 489,67 € späť a v tejto časti súd konanie zastavil. Žalovaná následne vo vyjadrení k žalobe už len žiadala, aby jej umožnil uzavrieť so žalobcom mimosúdnu dohodu s možnosťou primeraných splátok a výslovne uviedla, že súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania podľa . Rovnako aj žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.

4. Právne súd posúdil vec podľa ust. , , a a z dôvodu, že zanikol nárok žalovanej na províziu v zmysle ust. , zaviazal žalovanú na jej vrátenie podľa Obch. zák. spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 21.5.2017 do zaplatenia.

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. a konštatujúc plný úspech žalobcu priznal mu nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

6. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná podľa obsahu z dôvodu podľa ust. . Vytýkala súdu, že rozhodol vo veci bez pojednávania, na ktorom by mala možnosť poukázať na svoju súčasnú finančnú situáciu, ktorá jej momentálne neumožňuje jednorázovo vyplatiť žalobcovi požadovanú sumu. Uviedla tiež, že na pojednávaní by mala možnosť poukázať na neprijateľné zmluvné podmienky v zmluvách, ktoré dáva žalobca podpisovať svojim budúcim spolupracovníkom, ktorí pracujú pre poisťovňu výhradne na základe živnostenského listu, a teda sami znášajú všetky daňové aj odvodové povinnosti. Tzv. peňažné odmeny zo strany poisťovne tvoria vlastne výplaty, z ktorých je nutné každý mesiac odviesť sociálne a zdravotné poistenie a v ročnom daňovom priznaní ich následne zdaniť a v neposlednom rade tvorí táto suma mesačný príjem na živobytie. V daňovom priznaní sú započítané aj sumy, ktoré následne niekedy aj po dvoch rokov pri nesplnení finančných obratov pri uzatváraní zmlúv alebo zániku poistných zmlúv žiada poisťovňa vrátiť späť. Z tohto príjmu pritom už muselo byť zaplatené zdravotné aj sociálne poistenie, ako aj daň. Takéto podmienky považuje za absolútne neprijateľné. Žalovaná odvolací návrh neuviedla, a to ani po výzve súdu prvej inštancie, ktorá jej bola doručená dňa 7.3.2019.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol odvolanie odmietnuť, pretože nespĺňa náležitosti podľa , keďže nie je z neho zrejmé, v akom rozsahu žalovaná rozhodnutie napáda a čoho sa domáha. Poukázal na to, že žalovaná v odpore namietala len výšku uplatňovaného nároku žalobcu, keďže uhradila žalobcovi ešte ďalšiu sumu 26 €, avšak oprávnenosť a opodstatnenosť žalobcom uplatneného nároku nenamietala. Poukázal na to, že povinnosťou žalovanej bolo uplatniť prostriedky procesnej obrany včas, najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Žalovaná neuplatnila prostriedky procesnej obrany včas, nakoľko tieto mohla uviesť už v podanom odpore alebo vo vyjadrení k žalobe, pričom žalovaná vo vyjadrení k žalobe namietala iba výšku žalovanej pohľadávky a súhlasila s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. Poukazovaním na zlú finančnú situáciu žalovaná nepoprela dôvodnosť žalobcovho nároku, resp. nenamietala existenciu dlhu, ktorý jej vznikol voči žalobcovi. Navrhol v prípade, že súd neodmietne odvolanie, aby rozsudok ako vecne správny potvrdil.

8. Ďalšie vo vyjadrenia vo veci neboli podané.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu ( ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť.

10. Rozsudok je vo vyhovujúcom výroku I. a v súvisiacom výroku III. o náhrade trov konania vecne správny, preto ho odvolací súd v týchto výrokoch v zmysle ust. potvrdil.

11. Odvolanie žalovanej proti výroku II. o zastavení konania odvolací súd odmietol podľa ust. ako podané neoprávnenou osobou, keďže týmto výrokom rozsudku nebolo rozhodnuté v neprospech žalovanej ( ), práve naopak, týmto výrokom rozhodnutia sa zastavilo konanie v časti, ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia aj sumy 26 €, ktorej zaplatenie žalovaná preukázala dňom 20.2.2018.

12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 26. mája 2020 o 9.40 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené dňa 19. mája 2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. .

13. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej napriek tomu, že nemalo všetky náležitosti podľa , keďže v ňom neuviedla odvolací návrh, teda čoho sa v odvolacom konaní domáha. Podľa názoru odvolacieho súdu táto vada mu nebráni v konaní pokračovať, najmä so zohľadnením tej skutočnosti, že žalovaná nie je právne zastúpená a vychádzajúc z obsahu odvolania, v zmysle ktorého žalovaná podala odvolanie voči rozsudku v plnom rozsahu, je možné v odvolacom konaní pokračovať vychádzajúc zo záveru, že žalovaná napáda celý rozsudok a keďže je s rozsudkom nespokojná, možno uzavrieť, že sa domáha zamietnutia žaloby.

14. Podľa obsahu žalovaná uplatnila odvolací dôvod podľa , t.j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

15. Odvolací dôvod podľa ust. (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

16. Do obsahu práva na spravodlivý proces patrí právo na prístup k súdu, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, právo vyjadriť sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami súdom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia a právo na preskúmanie rozhodnutia.

17. Hoci porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu predstavuje pochybenie súdu, o naplnenie tohto odvolacieho dôvodu pôjde vtedy, keď postup súdu znemožňujúci realizáciu procesných práv strany sporu dosiahne takú mieru, ktorá odôvodňuje záver, že v konaní došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

18. V prejednávanej veci v zmysle odvolania žalovanej k porušeniu jej práva na spravodlivý proces malo dôjsť tým, že súd vo veci rozhodol bez pojednávania a znemožnil jej tak poukázať na neprijateľné zmluvné podmienky a na svoju zlú finančnú situáciu.

19. Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nebol naplnený, pretože v prejednávanej veci boli splnené podmienky pre rozhodnutie vo veci bez pojednávania v zmysle ust. , ktorý súd aplikoval v prejednávanej veci, ale aj v zmysle ust. , ktorý upravuje prípady, kedy nie je potrebné nariaďovať pojednávanie v iných, než v spotrebiteľských veciach.

20. Podľa ust. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak

a/ ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000 €, b/ strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo c/ to ustanovuje tento zákon.

21. Podľa ust. pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a/ sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b/ ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 €.

22. Posudzujúc predmetné konanie z hľadiska podmienok stanovených vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie tým, že rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, neodňal žalovanej právo na spravodlivý proces.

23. V prejednávanej veci z listinných dôkazov obsiahnutých v spise nevyplýva, že by žalovaná bola spotrebiteľkou a že by sa v tomto konaní rozhodovalo o spore vyplývajúcom zo spotrebiteľskej zmluvy.

24. Povinnosťou súdu preto nebolo skúmať splnenie podmienok pre rozhodnutie bez pojednávania v zmysle , ale postačovalo splnenie z podmienok podľa citovaného ust. .

25. Podmienky pre rozhodnutie bez pojednávania sú v zmysle ust. § 177 ods. 2 písm. a/ a § 297 písm. b/ takmer totožné s tým rozdielom, že prísnejšie je stanovená hranica hodnoty sporu v spotrebiteľských veciach, ktorá predstavuje 1.000 €; v ostatných veciach táto hranica predstavuje 2.000 €.

26. V iných než v spotrebiteľských veciach súd nie je povinný nariadiť pojednávanie aj vtedy, ak síce nejde o vec jednoduchého právneho posúdenia a hodnota sporu prevyšuje 2.000 €, avšak strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia ( ).

27. Nemožno však dospieť k záveru, že by súhlas strán s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania mohol byť jediným hľadiskom pri rozhodovaní súdu o tom, že vo veci samej rozhodne bez nariadenia pojednávania. Nevyhnutným predpokladom pre rozhodnutie bez nariadenia pojednávania bude zistenie toho, že skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, keďže si nemožno predstaviť také rozhodnutie, v ktorom by súd posudzoval sporné skutočnosti bez toho, aby vykonal dokazovanie. Preto i v prípade súhlasu strán bude pojednávanie nevyhnutné nariadiť, ak budú skutkové tvrdenia strán sporné a strany na preukázanie svojich tvrdení predloženia dôkazy.

28. Nariadenie pojednávania pri rozhodovaní vo veci samej je vyjadrením zásady ústnosti a bezprostrednosti konania, ktoré obe zásady majú ústavnoprávne vyjadrenie v článku 48 ods. 2 SR. Zásada bezprostrednosti a ústnosti nie je absolútna a ust. upravuje výnimky, kedy nie je potrebné pojednávanie nariaďovať (rovnako aj ust. pre spotrebiteľské veci).

29. Ako už bolo vyššie uvedené, v prípadoch podľa aj b/ sa vyžaduje nespornosť skutkových tvrdení.

30. Skutkové tvrdenia možno považovať za nesporné len v tom prípade, ak sa žalovaná v lehote stanovenej súdom podľa ust. k žalobe nevyjadrí alebo sa vyjadrí takým spôsobom, že skutkové tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom nespochybní.

31. V prejednávanej veci bola žalovanej doručená žaloba spolu s platobným rozkazom dňa 21.5.2018, proti ktorému podala odpor a v tomto odpore namietala iba tú skutočnosť, že žalobca nezohľadnil úhradu vo výške 26 € zo dňa 20.2.2018, o čom predložila súdu dôkaz.

32. Následne súd zrušil platobný rozkaz a umožnil žalobcovi, aby sa k odporu vyjadril.

33. Žalobca zobral žalobu v časti o 26 € späť a trval na zaplatení sumy 489,67 € s príslušenstvom a zároveň vyjadril súhlas s rozhodnutím veci bez pojednávania v zmysle ust. .

34. Následne súd poučil žalovanú o všetkých jej procesných právach a povinnostiach, doručil jej aj vyjadrenie žalobcu k odporu a žalovaná vo vyjadrení zo dňa 12.10.2018 (č.l. 74 spisu) navrhla konanie zastaviť a umožniť jej uzavrieť mimosúdnu dohodu so žalobcom s možnosťou primeraných splátok. Zároveň v zmysle súhlasila s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.

35. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, tvrdenia žalobcu v žalobe o tom, že žalovaná mu dlhuje sumu 489,67 € titulom nároku na vrátenie provízie, neboli sporné, žalovaná základ nároku nespochybnila a pokiaľ ide o jeho výšku, túto spochybňovala iba čo do sumy 26 €, ktorú následne žalovaný uznal a v ďalšom už ním uvádzané skutkové tvrdenie nepoprela a dožadovala sa iba primeraných splátok.

36. Vychádzajúc zo záveru, že skutkové tvrdenia strán neboli sporné a obe strany súhlasili s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania, boli splnené podmienky pre rozhodnutie vo veci bez pojednávania v zmysle ust. , z ktorého dôvodu je odvolacia námietka žalovanej nedôvodná.

37. Zároveň odvolací súd konštatuje, že boli splnené aj prísnejšie stanovené podmienky pre rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania v zmysle , ktorý súd aplikoval, pretože v prejednávanej veci išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevýšila 1.000 €.

38. Z hľadiska vecného rozhodnutia správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje ( ).

39. Žalovaná v odvolaní argumentuje svojou nepriaznivou finančnou situáciou, ktorá jej neumožňuje jednorázovo vyplatiť žalobcovi požadovanú sumu, avšak o tejto svojej finančnej situácii nepredložila ani v odvolacom konaní žiadne dôkazy, odôvodňujúce záver o určení dlhšej lehoty na plnenie.

40. Rovnako pokiaľ aj v konaní pred súdom prvej inštancie navrhovala uzavretie mimosúdnej dohody so žalobcom s určením splátok, na preukázanie svojich nepriaznivých finančných pomerov nepredložila žiadne dôkazy a pokiaľ žalobca dobrovoľne nepristúpil k uzavretiu mimosúdnej dohody, bolo povinnosťou súdu vo veci rozhodnúť.

41. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalobou uplatnený nárok je nárokom vyplývajúcim zo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou ako obchodnou zástupkyňou na základe zmluvy o obchodnom zastúpení, uzavretej podľa .

42. Zmluvu o obchodnom zastúpení uzatvára obchodný zástupca ako podnikateľ a žalovaná z tohto dôvodu nespĺňa definíciu spotrebiteľa v zmysle ust. § 52 ods. 4 Obč. zák., ktorým je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

43. Ochrana pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami sa pritom vzťahuje iba na spotrebiteľov, vychádzajúc z ust. § 53 ods. 1 Obč. zák., v zmysle ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

44. Spotrebiteľskou zmluvou je pritom každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 Obč. zák.).

45. Keďže v prejednávanom spore nešlo o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, nemohol súd skúmať prípadnú existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ako na ne poukazuje žalovaná v odvolaní.

46. Naviac spochybňovanie zmluvných podmienok prvýkrát uvádza žalovaná až v odvolaní a keďže ide o prostriedok procesnej obrany, ktorý nebol uplatnený v konaní pred súdom prvej inštancie a zároveň neboli splnené podmienky podľa , nemohol odvolací súd na tieto nové skutkové tvrdenia žalovanej prihliadať.

47. V zmysle ust. totiž prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, týkajú sa vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

48. Žalovaná námietky týkajúce sa zmluvných podmienok mohla uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie a aj iným spôsobom účinne poprieť tvrdenia žalobcu uvádzané v žalobe, keďže tak však neurobila, skutkové tvrdenia strán sa stali nesporné a súd nebol povinný vo veci vykonávať dokazovanie ohľadne skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné, keďže neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti.

49. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku I. a v súvisiacom výroku III. o náhrade trov konania ako vecne správny podľa ust. .

50. Aj keď žalobca nebol v spore plne úspešný, keďže súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 489,67 € s príslušenstvom oproti žalovanej sume 515,67 €, jeho neúspech vo veci je iba nepatrný (ohľadne sumy 26 €), preto dôvodné je aj priznanie plnej náhrady trov konania žalobcovi vzhľadom na iba jeho nepatrný neúspech v konaní.

51. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. .

52. Žalovaná bola v odvolacom konaní neúspešná, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania, úspešnej žalobkyni preukázateľne trovy konania nevznikli (zo spisu nevyplývajú), preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

53. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).