Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/200/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Márie Podhorovej, v právnej veci žalobcu: V. E., rod. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z.P. XXXX/XX, XXX XX L. - S., štátny občan SR, v konaní právne zastúpený JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom, advokátska kancelária KOVAL & spol., so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 018 201, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, v konaní právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Miroslav Maďar, s. r. o., so sídlom Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 858 299, o zaplatenie 3.286,09 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. - 153 zo dňa 12. 06. 2019, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. - 153 zo dňa 12. 06. 2019 p o t v r d z u j e .

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o výške trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo aj „okresný súd“) žalobu žalobcu zamietol (výrok I.). O trovách rozhodol súd prvej inštancie výrokom II. tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o ich výške. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou tamojšiemu súdu dňa 14. 07. 2017 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 3.286,09 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne, ako aj náhrady trov konania. V žalobe žalobca uviedol, že je vlastníkom osobného motorového vozidla značky Mercedes Benz R320, rok výroby 2008 a dňa 20. 12. 2015 bol jedným z účastníkov dopravnej nehody na tomto motorovom vozidle. Vznik poistnej udalosti bol oznámený žalovanému dňa 21. 12. 2015 a likvidácia poistnej udalosti je u žalovaného vedená pod č. 9562246441. Z dôvodu, že osobné motorové vozidlo žalobcu bolo po poistnej udalosti značne poškodené, rozhodol sa pre financovanie náhrady škody formou rozpočtu, pričom výpočet poistného plnenia nechal vyhotoviť kalkuláciou nákladov na opravu pomocou automobilového opravárenského softvéru č. MB2 a náklady na opravu predstavujú 11.620,25 Eur. Nakoľko v zmysle článku IX ods. 4 zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie Eurokasko, v prípade svojpomocnej opravy hradí poisťovňa polovičnú hodinovú sadzbu, žalobca vypočítal hodinovú sadzbu v zmysle zmluvných dojednaní a celkové náklady na opravu tak predstavujú sumu vo výške 8.670,80 Eur. Žalovaný oznámil žalobcovi listom zo dňa 10. 05. 2016, že ukončil šetrenie poistnej udalosti, poistné plnenie hradí formou rozpočtu a priznal žalobcovi poistné plnenie po odpočítaní spoluúčasti v sume 4.899,80 Eur. Listom zo dňa 03. 01. 2017 oznámil žalobcovi ešte dolikvidáciu v sume 51,37 Eur. Celkovo žalovaný poskytol žalobcovi poistné

plnenie vo výške 4.951,17 Eur. Žalobca sa tak domáhal doplatenia poistného plnenia za náhradné diely, ako aj hodinovú sadzbu v zmysle kalkulácie opravy č. MB2. Mal za to, že žalovaný v rozpore s poistnou zmluvou, zmluvnými dojednaniami, OPP a všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie majetku nevyplatil žalobcovi poistné plnenie vo výške 3.286,09 Eur.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní konštatoval, že na základe skutkových tvrdení žalobcu, nepopretých skutočností zo strany žalovaného a vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca ako poistník uzavrel so žalovaným ako poisťovateľom zmluvu o havarijnom poistení motorového vozidla značky Mercedes Benz R320, EČV: XX. XXX XX., pričom dňa 20. 12. 2015 došlo k dopravnej nehode, ktorej jedným z účastníkov bol žalobca na uvedenom motorovom vozidle s tým, že vznik poistnej udalosti bol oznámený žalovanému dňa 21. 12. 2015. Dňa 10. 05. 2016 oznámil žalovaný žalobcovi, že poistné plnenie hradí formou rozpočtu z dôvodu odpredaja vozidla v poškodenom stave vo výške 4.899,80 Eur a dňa 03. 01. 2017 oznámil dolikvidáciu v sume 51,37 Eur. Celkové poistné plnenie tak bolo vo výške 4.951,17 Eur. Žalobca si nechal vyhotoviť kalkuláciu opravy svojho poškodeného motorového vozidla a v zmysle čl. IX ods. 4 zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie Eurokasko vypočítal hodinovú sadzbu v zmysle zmluvných dojednaní, a to v tom zmysle, že v prípade svojpomocnej opravy hradí poisťovňa polovičnú hodinovú sadzbu. Súd konštatoval, že žalobca sa rozhodol riešiť opravu na motorovom vozidle svojpomocne a v takomto prípade podľa článku IX. ods. 4 primerané náklady na opravu nesmú presiahnuť sumu 1.659,70 Eur a maximálna hodinová sadzba bude polovičná z hodinovej sadzby podľa písm. b/ bodu 2 tohto článku. Zároveň poisťovňa uhradí primerané náklady na opravu s DPH len v prípade, ak poistený preukáže nákup náhradných dielov originálnym daňovým dokladom. V opačnom prípade nebude DPH zohľadnená. Poistený si už potom nemôže uplatňovať ďalšie nároky z tejto poistnej udalosti. Na základe uvedeného zmluvného dojednania mal súd prvej inštancie za to, že žalobca nemá nárok na ďalšie poistné plnenie, keďže v danom prípade náklady na opravu presiahli sumu 1.659,70 Eur a boli už zo strany žalovaného žalobcovi vyplatené pred podaním žaloby. Len v prípade, že by táto suma nebola prekročená, prichádzala by do úvahy otázka, či by mala byť zo strany žalovaného uznaná polovičná hodinová sadzba podľa písm. b/ bodu 2 tohto článku, ako aj náklady na náhradné diely s DPH. Z uvedeného článku zmluvných dojednaní jednoznačne vyplýva, že poistený si už potom nemôže uplatňovať ďalšie nároky z tejto poistnej udalosti. Skutočnosť, že žalovaný ako poisťovňa poskytol žalobcovi poistné plnenie vo vyššej výške ako stanovuje uvedený článok zmluvných dojednaní, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o havarijnom poistení, je plnením nad rámec zmluvných dojednaní tak, ako to bolo v prípade inej poistnej udalosti, na ktorú poukazoval žalobca vo svojich vyjadreniach. Na základe uvedeného preto súd prvej inštancie žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa .

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, z dôvodov podľa , . Uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo následne viedlo aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporné a v napadnutom rozhodnutí to konštatoval i súd prvej inštancie, že poistné plnenie bolo hradené rozpočtom z dôvodu odpredaja motorového vozidla v poškodenom stave, a teda nie z dôvodu vykonania opravy svojpomocne. Žalobca nevykonával opravu motorového vozidla ani prostredníctvom žiadneho autoservisu, ani svojpomocne, ale vozidlo v stave, v akom sa nachádzalo, po poistnej udalosti odpredal. Likvidácia poistnej udalosti na základe rozpočtu znamená, že v takomto prípade poisťovňa poskytne poistné plnenie na základe výpočtu nákladov na opravu vozidla. Poškodený si môže zvoliť tento spôsob likvidácie poistnej udalosti, ak nechce opraviť poškodené vozidlo v servise, ale poškodené vozidlo chce opraviť napr. svojpomocne. Nie vždy však musí mať poškodený záujem na oprave vozidla, nakoľko v danom prípade môže vozidlo aj predať v pôvodnom poškodenom stave. Záleží na poškodenom ako sa rozhodne, pričom nemusí predkladať poisťovni faktúru za opravu vozidla. Žalovaný riešil likvidáciu poistnej udalosti formou rozpočtu práve z dôvodu odpredaja vozidla v poškodenom stave, nie z dôvodu vykonania svojpomocnej opravy. Vyplýva to i priamo z vyjadrenia likvidátora predmetnej poistnej udalosti zo dňa 13. 08. 2018, ktoré žalovaný predložil a podľa ktorého žalobca nespĺňal podmienky v zmysel čl. IX. ods. 4 zmluvných dojednaní pre poskytnutie poistného plnenia nákladov na opravu rozpočtom, keďže celkové náklady presiahli maximálnu sumu 1.659,70 Eur. Z uvedeného vyjadrenia likvidátora je zrejmé, že z dôvodu odpredania vozidla v havarovanom stave žalovaný likvidoval poistnú udalosti formou rozpočtu v kontexte interného metodického usmernenia pre výpočet výšky nákladov na opravu a skutočnej výšky škody poistného plnenia pri škodách na cestných vozidlách zo dňa 25. 06. 2015. Ďalej žalobca poukázal na čl. IX. ods. 4 zmluvných dojednaní a opätovne zvýraznil, že žalovaný poistnú

udalosť nelikvidoval rozpočtom v dôsledku vykonania svojpomocnej opravy, čo potvrdil aj samotný likvidátor poistnej udalosti vo vyjadrení zo dňa 13. 08. 2018. Napriek uvedeným skutočnostiam, však súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí ustálil, že žalobca sa rozhodol riešiť opravu na motorovom vozidle svojpomocne, čo absolútne nezodpovedá vykonanému dokazovaniu. V dôsledku nesprávneho zistenia skutkového stavu následne súd nesprávne vec právne posúdil, keď žalobu zamietol s poukazom na čl. IX. ods. 4 zmluvných dojednaní, podľa ktorých pri oprave vozidla svojpomocne náklady na opravu vozidla nesmú presiahnuť sumu 1.659,70 Eur. Ďalej žalobca namietal, že súd sa zároveň v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom nezaoberal podľa žalobcu podstatnou skutočnosťou, na ktorú žalobca v priebehu konania poukázal, a to, že žalovaný postupoval v zmysle metodického usmernenia pre výpočet výšky nákladov na opravu a skutočnej výšky škody poistného plnenia pri škodách na cestných vozidlách zo dňa 25. 06. 2015. V danom prípade ide o interný predpis žalovaného, ktorý žiadnym spôsobom nezaväzuje žalobcu. Tento netvorí ani súčasť poistnej zmluvy, či poistných podmienok a pri uzatváraní poistnej zmluvy tento ani nebol žalobcovi predložený k nahliadnutiu a žalobca teda nemal o ňom absolútne žiadnu vedomosť, a to napriek tomu, že žalobca má v tomto vzťahu postavenie spotrebiteľa. Preto nie je prípustné, aby žalovaný pri likvidácií poistnej udalostí a výpočte výšky poistného plnenia postupoval v zmysel interných postupov a smerníc, či pokynov, ktoré žalobcovi nie sú známe a pri uzatváraní poistnej zmluvy nebol ani upozornený na existenciu týchto smerníc a postupov.

4. Odvolanie žalobcu bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného dňa 29. 08. 2019.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 09. 09. 2019. Uviedol, že sa plne stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie, súd sa dostatočne zaoberal skutkovým stavom v predmetnej veci, vykonal navrhnuté dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností a správne ich vyhodnotil, správne a úplne zistil skutkový stav a nakoniec správne právne posúdil vec a rozhodol vo veci. Žalovaný má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne a právne správny a navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

6. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu na vyjadrenie dňa 25. 09. 2019.

7. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

8. V dôsledku podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením a a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a contrario rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. , potvrdil ako vecne správny.

9. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

10. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Na základe podaného odvolania žalobcu tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle a dôvodov podaného odvolania podľa po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. , rozhodnutia náležite odôvodnil, pričom odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa . S prihliadnutím na rozsahu odvolania žalovaného a odvolacie dôvody žalovaného uvedené v jeho odvolaní, odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí vo veci samej, ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom odvolací súd zároveň konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok; čo sa týka preskúmania veci samej, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobcu dospel k správnym skutkovým a právnym záverom

a rozsudok súdu je vecne správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov.

12. V podanom odvolaní žalobca predovšetkým namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré následne viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, kedy podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie nesprávne konštatoval, že žalobca sa rozhodol vykonať opravy na osobnom motorovom vozidle svojpomocne. Žalobca nevykonával opravu motorového vozidla ani prostredníctvom žiadneho servisu ani svojpomocne, ale vozidlo v stave, v akom sa nachádzalo po poistnej udalosti odpredal. Uvedený záver súdu prvej inštancie obsiahnutý v odôvodnení napadnutého rozsudku žalobca považuje za nesprávny a nekorešpondujúci s dokazovaním vykonaným vo veci samej.

13. K uvedenému odvolací súd uvádza, že žalobca sám už v podanej žalobe vo veci samej zo dňa 14. 07. 2017 uvádzal, že žalovaného nároku na náhradu škody v sume 3.286,09 Eur sa domáha z dôvodu, že sa rozhodol pre financovanie náhrady škody formou rozpočtu, pričom ide o výpočet poistného plnenia kalkuláciou nákladov na opravu poškodeného osobného motorového vozidla pomocou automobilového opravárenského softvéru. Pre zdôvodnenie oprávnenosti takto uplatneného nároku poukázal žalobca na článok IX. ods. 4 zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie Eurokasko, ktoré ustanovenie malo byť dôvodom a základom pre priznanie žalovanej sumy. Pri svojom rozhodovaní na žalobcom uvedené ustanovenie zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie Eurokasko súd prvej inštancie i prihliadol a prihliadol na ne i odvolací súd pri posudzovaní dôvodnosti uvedenej odvolacej námietky. Odvolací súd sa oboznámil i s celým ostatným obsahom zmluvného dojednania pre havarijné poistenie Eurokasko, pričom výlučne v článku IX. je upravená možnosť náhrady škody vzniknutej v dôsledku škodovej udalosti v tom prípade, kedy poškodený nevyužije na opravu poškodeného motorového vozidla opravovňu určenú poisťovňou (a následné „preplatenie“ vystavenej faktúry poisťovňou), ale pre dosiahnutie náhrady za spôsobenú škodu škodovou udalosťou využije alternatívu financovania, resp. určenie výšky poistného plnenia rozpočtom. Na uvedenú alternatívu sa vzťahuje práve ustanovenie článku IX. ods. 4, ktorý ustanovuje: „Ak poistený ponúkne poisťovni vykonanie opravy na motorovom vozidle svojpomocne, musí na tento postup dať poisťovňa písomný súhlas. V takomto prípade primerané náklady na opravu motorového vozidla nesmú presiahnuť sumu 1.659,70 Eur a maximálna hodinová sadzba v tomto prípade bude polovičná z hodinovej sadzby podľa písm. b) bodu 2 tohto článku. Pri svojpomocnej oprave poisťovňa uhradí primerané náklady na opravu s DPH len v prípade, ak poistený preukáže nákup náhradných dielov originálnym daňovým dokladom, v opačnom prípade nebude DPH zohľadnené. Poistený si už potom nemôže uplatňovať ďalšie nároky z tejto poistnej udalosti.“

14. Odvolací súd prisvedčuje odvolacej námietke žalobcu obsiahnutej v jeho odvolaní, že „likvidácia poistnej udalosti na základe rozpočtu znamená, že v takomto prípade poisťovňa poskytne poistné plnenie na základe výpočtu nákladov na opravu vozidla. Poškodený si môže zvoliť tento spôsob likvidácie poistnej udalosti, ak nechce opraviť poškodené vozidlo v servise, ale poškodené vozidlo chce opraviť napr. svojpomocne. Nie vždy však musí mať poškodený záujem na oprave vozidla, nakoľko v danom prípade môže vozidlo aj predať v pôvodnom poškodenom stave. Bude záležať na poškodenom, ako sa rozhodne, pričom nemusí predkladať poisťovni faktúru za opravu vozidla.“ Uvedený záver obsiahnutý v odvolacej námietke je správny a stotožňuje sa s ním i odvolací súd, avšak uvedené neznamená vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, nakoľko plnenie za škodovú udalosť, náhrada škody vzniknutej v dôsledku škodovej udalosti rozpočtom predstavuje spôsob akejsi paušálnej náhrady vzniknutej škody, ktorá v sumáre nesmie presiahnuť sumu 1.659,70 Eur a to bez potreby reálneho vykonania opravy v dojednanej poisťovni. Je na poškodenom, či takúto opravu vozidla svojpomocne vykoná alebo nevykoná, pokiaľ sa uspokojí s plnením nepresahujúcim celkovú výšku 1.659,70 Eur a vypočítanom len na základe softvérového programu, t. j. či sa uspokojí s plnením, ktoré nemusí pokrývať a nemusí sa zhodovať s reálnymi nákladmi vynaloženými na opravu motorového vozidla. Na strane druhej, plnenie formou rozpočtu môže v niektorých prípadoch prevyšovať reálne vzniknuté náklady, ktoré v súvislosti s opravou vozidla vznikli. Rovnako možná a prípustná možnosť je i tá, že poškodený k oprave motorového vozidla ani nepristúpi a s vozidlom naloží inak. V každom prípade pri spôsobe uplatnenia nároku na náhradu škody formou rozpočtu sú upravené podmienky a postup takým spôsobom, že poškodený musí tento svoj zamýšľaný postup poisťovni oznámiť a poisťovňa musí na takýto postup (spôsob likvidácie škodovej udalosti) udeliť písomný súhlas. Pri financovaní opravy, či likvidácii škodovej udalosti rozpočtom, nemôže celková náhrada nákladov presiahnuť sumu 1.659,70 Eur a to bez ohľadu na to, či bola oprava reálne vykonaná alebo nie, alebo či žalobca naložil

s motorovým vozidlom inak (ako v danom prípade, keď poškodené motorové vozidlo odpredal). Horná hranica možnej priznanej sumy financovania opravy formou rozpočtu je určená pevne sumou 1.659,70 Eur, a preto konštatovanie súdu prvej inštancie, že sa „žalobca, ako poškodený vlastník motorového vozidla, rozhodol pre financovanie opravy svojpomocne“, nemá reálne dopad a relevantný význam na rozhodnutie vo veci samej, nakoľko spôsob výpočtu a určenie hornej hranice možnej priznanej sumy pri likvidácii poistnej udalosti rozpočtom je rovnaký i v prípade nevykonania opravy, ponechania si poškodeného motorového vozidla, resp. odpredaja motorového vozidla poškodeným.

15. Neopomenuteľnou je zároveň tá skutočnosť, že pre vykonanie opravy na motorovom vozidle svojpomocne, ktorá je predpokladom na financovanie náhrady škody formou rozpočtu, žalobca nemal od poisťovne udelený súhlas. I napriek porušeniu takejto svojej zmluvnej povinnosti žalobca prijal od poisťovne plnenie vo výške 4 951, 17 Eur - značne presahujúce hornú hranicu sumy 1659, 70 Eur, ktorá maximálne môže byť pri náhrade škody formou rozpočtu poisťovňou uhradená a aj napriek uvedenej skutočnosti sa žalobou domáha doplatenia sumy 3.286,09 Eur. Článok IX ods. 4 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie Eurokasko pritom stanovuje, že v prípade likvidácie poistnej udalosti rozpočtom je maximálna suma ktorá môže byť poisťovňou vyplatená vo výške 1659, 70,- Eur, pričom poistený si už potom nemôže uplatňovať ďalšie nároky z tejto poistnej udalosti.

16. Je potrebné prisvedčiť, že žalobca ako poškodený nebol v čase uzatvárania poistného vzťahu oboznámený so spôsobom výpočtu pri náhrade škody vzniknutej poistnou udalosťou pri alternatíve odpredaja poškodeného vozidla, ktorá sa uskutočnila interným metodickým pokynom, resp. usmernením žalovaného, avšak v priebehu konania spôsob výpočtu a ustálenie sumy vyplatenej žalobcovi neostal neznámy, keď obsahom spisového materiálu na č. l. 59 je kalkulácia nákladov na opravu rozpočtom, z ktorej vyplývajú informácie o použití sadzby za normohodinu práce, ďalej sú menovite uvedení akceptovaní distribútori náhradných dielov a ich značky. Z kalkulácie je zrejmé, ktoré náhradné diely podľa názvu a v akom počte boli zohľadnené, pričom zrejmá je i cena za konkrétny náhradný diel, za diely celkom, uvedená je cena práce, režijný materiál, pričom osobitne je ohodnotená cena práce pri lakovaní a rovnako cena materiálu pri lakovaní. Obsahom spisového materiálu je tiež samotné metodické usmernenie pre výpočet výšky nákladov na opravu a skutočnej výšky škody/poistného plnenia pri škodách na cestných vozidlách, podľa ktorej bolo v súdenej veci postupované, pričom uvedené usmernenie sa nachádza na č. l. 99 až 103 spisu, a teda žalobca sa s ním mohol oboznámiť a namietať jednak spôsob výpočtu, ako i celkovú kalkuláciu náhrady škody - poistného plnenia.

17. Zásadnou okolnosťou, v dôsledku ktorej však nie je možné vo veci rozhodnúť inak, je tá skutočnosť, že žalobca uplatnil nárok na poistné plnenie stanovené formou rozpočtu, štandardne využívaného pri svojpomocnej oprave poškodeného motorového, hoci na takýto postup zo strany poisťovne nemal udelený súhlas, teda sám porušil povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o havarijnom poistení a zároveň už prijal od poisťovne plnenie vyššie, než na aké mal v zmysle Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie Eurokasko nárok. V priebehu likvidovania poistnej udalosti osobné motorové vozidlo predal tretej osobe bez oznámenia tejto skutočnosti poisťovni a len v dôsledku zistenia zmeny vlastníka motorového vozidla poisťovňou z evidenčného systému, táto pristúpila k výpočtu poistného plnenia na základe metodického usmernenia. Hoc konanie samotnej poisťovne je v rozpore s vlastnými poistnými podmienkami a plnenie poskytnuté žalobcovi presahuje maximálnu výšky plnenia určenú v ustanovení článku IX. ods. 4 poistných zmluvných podmienok, uvedené je výrazne na prospech poisteného. Podľa ust. článku IX. ods. 4 veta posledná Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie Eurokasko, „poistený si už potom nemôže uplatňovať ďalšie nároky z tejto poistnej udalosti“. S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody preto žalobcom uplatňovaný nárok nemožno považovať za dôvodný. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým žalobu zamietol, potvrdil ako vecne správny.

18. Odvolací súd preskúmal i výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania, nakoľko sa jedná o výrok závislý na rozhodnutí vo veci samej a konštatoval správnosť tohto výroku. Uvedeným súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu s poukazom na ust. . Keďže žalobca nebol v konaní úspešný ani sčasti, žalovanému, ktorý bol v konaní pred súdom prvej inštancie zastúpený právnym zástupcom, vznikol nárok na náhradu trov konania, a zároveň mu i trovy v súvislosti s konaním reálne vznikli, bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie o uložení povinnosti žalobcovi zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu, vecne správne.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. , a . Keďže v odvolacom konaní iniciovanom žalobcom tento nebol procesne úspešný ani sčasti, žalovanému prináleží procesný úspech v odvolacom konaní v celom rozsahu. I v odvolacom konaní bol žalovaný zastúpený právnym zástupcom z radu advokátov, preto odvolací súd s poukazom na ust. a vzhľadom na celkový procesný úspech žalovaného v odvolacom konaní, uložil žalobcovi povinnosť náhrady trov konania žalovaného v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške trov odvolacieho konania.

20. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

21. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/ ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).