Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/46/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov: Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Matúš Staríček v právnej veci navrhovateľa, ktorý požiadal o vydanie predmetu úschovy: CONFIRMO LTD, so sídlom. Dept 613a 601 International House, 223 Regent Street, London W1B 2QD, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, zastúpený advokátkou: Mgr. Helena Morozová, so sídlom Olšanská 2643/1a, Praha 3, Česká republika, za účasti účastníka, ktorý zaistil v trestnom konaní predmet úschovy: Slovenská republika konajúca prostredníctvom Okresnej prokuratúry Trnava, so sídlom Vajanského 617/22, Trnava, za účasti účastníkov, ktorí si robia nárok na vydanie predmetu úschovy: 1. Obec Voderady, IČO 00 313 181, so sídlom Voderady 262, zastúpená splnomocnencom: VESTENICKÁ & BD advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Ševčenkova 5, Bratislava, 2. Obec Trenčianske Stankovce, IČO 00 312 100, so sídlom Trenčianske Stankovce 362, zastúpená splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Andrej Jaroš, spol. s r. o., so sídlom Námestie sv. Anny 361/20, Trenčín, o vydanie predmetu úschovy, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. -510 zo dňa 13. januára 2023 vo výrokoch II., III., IV., takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III., IV. a v závislom výroku V. r u š í a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. predmet úschovy, peňažné prostriedky v sume 35.480,33 eur, zložené na návrh Okresnej prokuratúry Trnava príkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. zo dňa 17.02.2017 na prevod zaistených peňažných prostriedkov do úschovy Okresného súdu Trnava a príkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. zo dňa 30.06.2017 na prevod zaistených peňažných prostriedkov do úschovy Okresného súdu Trnava, vydal CONFIRMO LTD, Company number 09130992, so sídlom Dept 613a 601 International House, 223 Regent Street, London, England, W1B 2QD a to - v sume 377,89 eur, zapísané na depozitnom účte D16 - úschovy, pod položkou registra 1/2017, a - v sume 34.802,44 eur, zapísané na depozitnom účte D15 - Cudzie peniaze, pod položkou registra 2/2017, bezodkladne po právoplatnosti tohto rozhodnutia, výrokom II. v prevyšujúcej časti návrh CONFIRMO LTD, Company number 09130992, so sídlom Dept 613a 601 International House, 223 Regent Street, London, England, W1B 2QD zamietol, výrokom III. predmet úschovy, peňažné prostriedky v sume 12.302,77 eur, zložené na návrh Okresnej prokuratúry Trnava príkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. zo dňa 17.02.2017 na prevod zaistených peňažných prostriedkov do úschovy Okresného súdu Trnava, zapísané na depozitnom účte D16 - úschovy, pod položkou registra 1/2017, vydal obci Voderady, so sídlom Voderady č. XXX, bezodkladne po právoplatnosti tohto rozhodnutia, výrokom IV. predmet úschovy, peňažné prostriedky v sume 23.006,04 eur, zložené na návrh Okresnej prokuratúry Trnava príkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. zo dňa 30.06.2017 na prevod zaistených peňažných prostriedkov do úschovy Okresného súdu Trnava, zapísané na depozitnom účte D15 - Cudzie peniaze, pod položkou registra 2/2017, vydal

obci Trenčianske Stankovce, so sídlom Trenčianske Stankovce č. 362, bezodkladne po právoplatnosti tohto rozhodnutia, výrokom V. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení , , , , , , , , , , , , , , , , .

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že z účtu vedeného v prípade Obce Voderady v tom čase v A. B. C., D., č. ú. XXXXXXXXXX dňa 9.4.2015 v sume 2.382,77 eur a dňa 17.4.2015 v sume 9.920 eur došlo k neoprávnenému prevodu peňazí celkovo v sume 12.302,77 eur na účty vedené na majiteľa E. F. v G. B. D., pobočka zahraničnej banky a v prípade Obce Trenčianske Stankovce z dvoch účtov vedených v tom čase v A. B. C., D., č. ú. XXXXXXXXXX dňa 15.4.2015 v sume 9.996 eur a dňa 21.4.2015 v sume 8.886,11 eur došlo k neoprávnenému prevodu peňazí a č. ú. XXXXXXXXXX dňa 22.4.2015 v sume 4.123,93 eur došlo k neoprávnenému prevodu peňazí, celkovo v sume 23.006,04 eur na účty vedené na majiteľa E. F. v G. B. D., pobočka zahraničnej banky. Na účet E. F. č. XXXXXXXXXX/ XXXX (GBP) bola dňa 13.4.2015 prijatá domáca platba od Obce Voderady v sume 9.920 eur a na účet E. F. č. XXXXXXXXXX/XXXX (EUR) bola dňa 10.4.2015 prijatá domáca platba od Obce Voderady v sume 2.382,77 eur, na účet E. F. č. XXXXXXXXXX/XXXX (CZK) bola dňa 16.4.2015 prijatá domáca platba od Obce Trenčianske Stankovce v sume 9.996 eur, bola dňa 22.4.2015 prijatá domáca platba od Obce Trenčianske Stankovce v sume 8.886,11 eur, bola dňa 22.4.2015 prijatá domáca platba od Obce Trenčianske Stankovce v sume 4.123,93 eur a na účet E. F. č. XXXXXXXXXX/XXXX (EUR) bola dňa 14.4.2015 prijatá domáca platba od Obce Trenčianske Stankovce v sume 152,45 eur. Ďalej mal súd prvej inštancie za preukázané, že CONFIRMO LTD obchodovala s osobou vydávajúcou sa za E. F., ktorá osoba mala záujem o kúpu bitcoinov a preto zasielala neoprávnené nadobudnuté peňažné prostriedky predávajúcemu CONFIRMO LTD.

4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že osoba menom E. F. nemala skutočnú slobodnú a vážnu vôľu, resp. záujem o kúpu kryptomeny bitcoin, keďže osobné údaje E. F. boli zneužité. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že CONFIRMO LTD plnila z neplatného právneho úkonu, keď za peňažné prostriedky v skutočnosti vo vlastníctve poškodených obcí poskytla spoločnosť neznámej osobe v alikvotnej výške bitcoiny. Dôsledkom plnenia z neplatnej (alebo zrušenej) zmluvy je povinnosť účastníkov zmluvy vrátiť si navzájom všetko, čo plnením z takejto zmluvy nadobudli (vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán). Keďže peňažné prostriedky boli zaistené orgánom činným v trestnom konaní, Okresnou prokuratúrou Trnava, čím došlo k splneniu povinnosti spoločnosti CONFIRMO LTD vrátiť peňažné plnenie získané na základe neplatnej kúpnej zmluvy od osoby vydávajúcej sa za osobu E. F.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval súd prvej inštancie nárok CONFIRMO LTD na vydanie predmetu z úschovy súdu v časti, v ktorej bolo preukázané vlastnícke (majetkové) právo pôvodných poškodených Obce Voderady a Obce Trenčianske Stankovce z trestnej činnosti neznámej osoby v sume (23.004,06 eur + 12.302,77 eur) 35.306,83 eur za nedôvodný a preto v tejto časti súd návrh CONFIRMO LTD zamietol a s ohľadom na nesporované vyjadrenie svedka E. F. v prípravnom trestnom konaní a po vyjadrení zložiteľa rozhodol súd prvej inštancie o vydaní predmetu úschovy poškodeným Obci Voderady a Obci Trenčianske Stankovce.

5. Súd prvej inštancie žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania, keďže nezistil dôvod hodný osobitného zreteľa na odklonenie sa od generálnej zásady s ohľadom na okolnosti prípadu.

6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III., IV. podal odvolanie navrhovateľ z dôvodov, že súd prvej inštancie postupoval v rozpore s procesnými predpismi, kedy do konania pripojil subjekt, ktorému pre uplatnenie akéhokoľvek nároku uplynula zákonná lehota, súd prvej inštancie svojim postupom ukrátil práva navrhovateľa, keď zamietol jeho návrh na vykonanie dôkazu, súd prvej inštancie na uvedený prípad neuplatnil platnú právnu úpravu a nie celom pochopil problematiku a predovšetkým skutočnosť, že navrhovateľ nadobudol finančné prostriedky v dobrej viere, za ktoré poskytol riadne protiplnenie.

7. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila Obec Voderady. Uviedla, že odvolanie považuje za právne irelevantné a nezrozumiteľné, argumentácia navrhovateľa je nejednoznačná, len vo všeobecnej rovine

bez bližšej konkretizácie nedostatkov rozhodnutia. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správne.

8. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila Obec Trenčianske Stankovce. Uviedla, že sa v celom rozsahu stotožňuje s uznesením súdu prvej inštancie. Pokiaľ ide o zamietnutie návrhu navrhovateľa na vykonanie dokazovania, navrhovaný dôkaz bol len špekulatívnym konaním. V konaní bolo preukázané, že finančné prostriedky ňou uplatnené jej vlastnícky patrili. Navrhla, aby odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie a odvolanie navrhovateľa zamietol ako nedôvodné.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou – účastníkom ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( v spojení s ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( a ) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , ), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch v medziach daných rozsahom odvolania ( ) a bez viazanosti dôvodmi odvolania ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné vo výrokoch II., III., IV., V. zrušiť ( ) a vec vrátiť v zrušenom rozsahu súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i argumenty navrhovateľa predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti na vydanie peňažných prostriedkov v sume 12.302,77 eur z úschovy súdu Obci Voderady a na vydanie peňažných prostriedkov v sume 23.006,04 eur z úschovy súdu Obci Trenčianske Stankovce a na zamietnutie návrhu navrhovateľa na ich vydanie navrhovateľovi.

11. V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal vydania peňažných prostriedkov v sume 70.789,14 eur z úschovy Okresného súdu Trnava, ktoré peňažné prostriedky boli prijaté do úschovy súdu príkazmi Okresného súdu Trnava na prevod zaistených peňažných prostriedkov do úschovy súdu č. k. -3 zo dňa 17. februára 2017 a č. k. -7 zo dňa 30. júna 2017.

12. Podľa podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

13. Podľa konaniami vo veciach notárskych úschov sú a) konanie o námietkach proti vydaniu predmetu notárskej úschovy zloženej na účely splnenia záväzku, b) konanie o námietkach proti vydaniu výťažku z predaja zálohu zloženého do notárskej úschovy, c) konanie o prepadnutí predmetu notárskej úschovy štátu.

14. Podľa , ak súd prijíma do úschovy veci v prípadoch ustanovených osobitným predpisom, postupuje sa podľa ustanovení osobitného predpisu, a ak ho niet, postupuje sa podľa ustanovení tejto hlavy, a to primerane podľa povahy úschovy a jej účelu.

15. Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy na úschovy súdu v trestnom konaní a v občianskom súdnom konaní, s výnimkou úschov u súdneho komisára v konaní o dedičstve, sa použijú ustanovenia tohto oddielu.

16. Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy súd prijme predmet do úschovy na základe rozhodnutia vydaného podľa osobitného predpisu.

17. S účinnosťou od 1.7.2016 právomoc súdu vo veciach úschov je daná len v prípade konania: a) o námietkach proti vydaniu predmetu notárskej úschovy zloženej na účely splnenia záväzku ( až ), b) o námietkach proti vydaniu výťažku z predaja zálohu zloženého do notárskej úschovy ( až ), c) o prepadnutí predmetu notárskej úschovy štátu ( až ), d) o iných úschovách ( ).

18. Prípady iných úschov podľa ustanovenia konkretizuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy, ktorá pod inými úschovami rozumie úschovy súdu v trestnom a v občianskom súdnom konaní, ktoré súd príjme na základe rozhodnutia vydaného podľa osobitného predpisu, pričom samotná vyhláška odkazuje napr. na úschovy prijaté súdom v zmysle , , , , , , , trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov. To znamená, že právomoc súdov v prípade tzv. iných úschov zahŕňa (okrem úschov u súdneho komisára v konaní o dedičstve) výlučne úschovy, ktorých potreba vyplynula z civilného alebo trestného konania na základe rozhodnutia vydaného v takom konaní podľa osobitného predpisu upravujúceho civilné alebo trestné konanie.

19. V ustanovení sú tak upravené iné úschovy, v ktorých sa postupuje primerane povahe úschovy a jej účelu podľa siedmej hlavy. V prípade vyplatenia peňažných prostriedkov zložených do súdnej úschovy potom prichádza do úvahy analogické použitie zákona. Pokiaľ zákon nejakú problematiku výslovne neupravuje, môže odkázať na podobné (analogické) použitie inej právnej normy na daný prípad. V prejednávanej veci o vydanie peňažných prostriedkov zložených do súdnej úschovy v trestnom konaní potom ide o aplikáciu ustanovenia a nasl. o námietkach proti vydaniu predmetu notárskej úschovy zloženej na účely splnenia záväzku. Jedná sa o samostatnú časť konania, v ktorej súd nariaďuje pojednávanie za účelom zistenia oprávnenej osoby na vydanie predmetu úschovy, ak si jej vydanie uplatňuje. Súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Dôkazy a tvrdenia účastníkov hodnotí súd podľa vlastnej úvahy.

20. V preskúmavanom prípade sa jedná o konanie, ktoré sa začína na návrh. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ v doplnení návrhu zo dňa 31.10.2017 označil za účastníka konania Slovenskú republiku, Ministerstvo vnútra SR, podaním zo dňa 26.4.2018 označil za účastníkov Slovenskú republiku, Ministerstvo vnútra SR, Obec Voderady, E. F.. Podaním zo dňa 24.10.2018 navrhovateľ označil za účastníka konania Slovenskú republiku – Okresná prokuratúra Trnava, navrhol pribrať do konania Obec Voderady a návrh voči E. F. vzal späť. Uznesením č. k. -88 zo dňa 25. októbra 2018 súd prvej inštancie pribral do konania na strane žalovaného Obec Voderady. Uznesením č. k. -444 zo dňa 25. novembra 2021 súd prvej inštancie pribral do konania Obec Trenčianske Stankovce. Súd prvej inštancie konal až do dňa 13.1.2013 so Slovenskou republikou konajúcou prostredníctvom Okresnej prokuratúry Trnava v zmysle podania navrhovateľa zo dňa 24.10.2018, pričom od pojednávania uskutočneného dňa 13.1.2013 konal namiesto Slovenskej republiky konajúcej prostredníctvom Okresnej prokuratúry Trnava s Krajskou prokuratúrou Trnava konajúcou prostredníctvom Okresnej prokuratúry Trnava. Súd prvej inštancie však nerozhodol o zmene navrhovateľom označeného účastníka Slovenská republika konajúca prostredníctvom Okresnej prokuratúry Trnava na súdom prvej inštancie označeného účastníka Krajská prokuratúra Trnava konajúca prostredníctvom Okresná prokuratúra Trnava. V preskúmavanom uznesení súd prvej inštancie bez akéhokoľvek zdôvodnenia konštatoval, že za zložiteľa bude vystupovať Krajská prokuratúra Trnava prostredníctvom Okresnej prokuratúry Trnava (ods. 8. uznesenia súdu prvej inštancie), ktoré právne posúdenie žiaden z účastníkov nerozporoval (pozn. za nesporné možno považovať len skutkové tvrdenia), pričom súd prvej inštancie žiadne právne posúdenie o tejto otázky ani neuviedol.

21. V súdenom prípade totiž išlo o situáciu, že navrhovateľ v doplnení návrhu jednoznačne a nezameniteľným spôsobom označil (mimo iných) za účastníka konania Slovenskú republiku, pričom v priebehu konania menil navrhovateľ označenie subjektu, ktorý koná za Slovenskú republiku. Súd prvej inštancie aj konal s týmto navrhovateľom označeným účastníkom konania Slovenskou republikou až do pojednávania uskutočneného dňa 13.1.2023, od ktorého pojednávania bez dodržania normatívne

upraveného postupu bez akéhokoľvek zdôvodnenia začal konať s Krajskou prokuratúrou Trnava. Tu sa žiada uviesť, že i keď sa jedná o konanie podľa , súd nie je oprávnený svojvoľne meniť účastníkov konania bez dodržania náležitého procesného postupu. V mimosporových konania je nutné vecnú legitimáciu vnímať skôr ako predpoklad účasti na konaní, pričom predmet konania je úzko spätý s hmotnoprávnou úpravou. Postavenie účastníkov konania v zákonom stanovených prípadoch výslovne vyplýva ex lege a na to, aby sa so subjektom konalo ako s účastníkom konania, mu musí patriť zodpovedajúce hmotnoprávne postavenie.

22. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatňovaní práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými predpismi, porušuje ústavnoprávne princípy (napr. ).

23. Pokiaľ súd prvej inštancie v konaní, ktoré je možno začať len na návrh ( v spojení s per analogiam ), nekonal s účastníkom konania označeným navrhovateľom so Slovenskou republikou konajúcou prostredníctvom Okresnej prokuratúry Trnava bez toho, aby sa riadnym procesným postupom vysporiadal s jej účasťou v konaní (napr. zamietnutím návrhu voči tomuto účastníkovi, ak by na to bol dôvod) a naopak bez ďalšieho konal s Krajskou prokuratúrou Trnava konajúcou prostredníctvom Okresnej prokuratúry Trnava bez toho, aby ju riadnym procesným postupom pribral do konania (samozrejme s uvedením normy hmotného práva, ktoré jej postavenie účastníka v prejednávanom prípade priznáva), dopustil sa takého procesného pochybenia, ktoré malo za následok odňatie možnosti konať pred súdom.

24. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa Čl. 46 ods. 1 a Čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (napr. ).

25. Súd prvej inštancie preskúmavaným uznesením výrokom I. zamietol v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa, keď dospel záveru, že kúpna zmluva uzatvorená medzi navrhovateľom E. F. je neplatným právnym úkonom, nakoľko E. F. nemal slobodnú a vážnu vôľu o kúpu kryptomeny bitcoin, pričom dôsledkom neplatnej zmluvy je vzájomná reštitučná povinnosť (ods. 45. uznesenia súdu prvej inštancie). V nadväznosti na to súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že vlastníkom časti peňažných prostriedkov sú poškodené obce (ods. 46. uznesenia súdu prvej inštancie) bez toho, aby riadnym spôsobom odôvodnil výroky III., IV. uznesenia súdu prvej inštancie o vydaní peňažných prostriedkov v sume 12.302,77 eur Obci Voderady a v sume 23.006,04 eur Obci Trenčianske Stankovce, teda nielenže nedostatočne vyhodnotil dôkaznú situáciu, a to len s odkazom na vecnú časovú príčinnú súvislosť debetných operácií na účtoch poškodených obcí a kreditných operácií na účtoch E. F. (ods. 32. uznesenia súdu prvej inštancie), už vôbec sa nevenoval právnemu posúdeniu veci (právnemu nároku obcí na plnenie).

26. Vzhľadom na to, že v prejednávanom prípade sa rozhoduje meritórne vo forme uznesenia, je veľmi dôležité odlíšiť, či ide o meritórne alebo nemeritórne rozhodnutie aj z hľadiska formálnych náležitostí. Formálne náležitosti meritórneho uznesenia sa nebudú spravovať ustanovením ale ustanovením , nakoľko dané uznesenie ako rozhodnutie vo veci samej musí po formálnej stránke spĺňať náležitosti rozsudku. Uznesenie majúce charakter meritórneho rozhodnutia musí spĺňať požiadavku vysvetlenia a posúdenia podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov účastníkov konania, ktoré skutočnosti považuje súd za preukázané a a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a z ktorých vychádzal a ako ich hodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Vo vzťahu k vyhovujúcim výrokom tieto náležitosti preskúmavané uznesenie vôbec nespĺňa. Za týchto okolností je uznesenie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, keďže súd prvej inštancie svoje rozhodnutie neodôvodnil ústavne prijateľným spôsobom, odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom.

27. Napokon pozornosti odvolacieho súdu neunikli ani vady v označovaní účastníkov konania v preskúmavanom uznesení. V záhlaví preskúmavaného uznesenia súd prvej inštancie opomenul u účastníkov konania Obec Voderady a Obec Trenčianske Stankovce uviesť ich identifikačné číslo. Vo výrokoch uznesenia zasa súd prvej inštancie označoval účastníkov konania celým názvom

a sídlom, ktoré presné označenie účastníkov konania je súčasťou záhlavia rozhodnutia. Pre prehľadnosť a jednotnosť je rozhodne postačujúce účastníkov konania (bližšie označených v záhlaví rozsudku) označovať ďalej vo výroku i v odôvodnení ich procesným postavením, prípadne pre odlíšenie len ich názvom.

28. V prejednávanej veci súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkom konania, aby uskutočňovali im patriace procesná práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom. S poukazom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III., IV. vo veci samej, vrátane závislého výroku V. o náhrade trov konania, zrušil ( ) a vec v zrušenom rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

29. Nad rámec dôvodov pre zrušenie uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch vo veci samej považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že odvolacia argumentácia navrhovateľa o zamietnutí návrhu na vykonanie dôkazu nie je náležitá. Súd prvej inštancie zamietol návrh na výsluch svedka H. I. ako neprípustný dôkaz, ktorý H. I. bol koncipient advokátky navrhovateľa a dokonca dňa 9.7.2019 nahliadol do spisu. Postup súdu prvej inštancie bol v tomto smere správny, keďže výpoveď navrhovaného svedka H. I. by nebolo možné brať za dôveryhodnú, nakoľko vyšlo najavo, že tento navrhovaný svedok bol koncipientom advokátky navrhovateľa, dokonca nahliadal do spisu v prejednávanej veci, teda mal možnosť oboznámiť sa s priebehom konania i s dôkazmi v konaní, čím nebolo možné vylúčiť ovplyvnenie tohto svedka a zaistiť pravdivosť jeho výpovede. Súd prvej inštancie preto svojim postupom navrhovateľa nevylúčil z realizácie procesného práva navrhovať dôkazy, ktoré mu procesný predpis priznáva a správne tento návrh na doplnenie dokazovania ako neprípustný zamietol.

30. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, bude identifikovať expressis verbis účastníkov konania v súlade s normou hmotného práva, ktorú aj odcituje v rozhodnutí, procesne prípustným postupom sa vysporiadať s účastníkom konania Slovenskou republikou označenom navrhovateľom za predpokladu, že dospeje k záveru, že jeho účasť v konaní nemá vzťah k predmetu konania vo sfére hmotnoprávnej úpravy, ktorý záver je nevyhnutné aj náležite odôvodniť. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že účastníkom aj mimosporového konania pred súdom môže byť štát, ak ho zákon za účastníka označuje ( ). Za štát môže konať konkrétny štátny orgán alebo právnická osoba, ktorá nemá postavenie štátneho orgánu, ale oprávnenie konať za štát vyplýva z osobitného predpisu ( ). Pokiaľ však v priebehu konania vyjde najavo, že z hľadiska predmetu konania navrhovateľom konkrétny štátny orgán označený ako orgán oprávnený konať za štát nemá pôsobnosť v tomto smere za štát konať, súd potom koná z úradnej moci s tým, do ktorého kompetencie vec spadá, nakoľko povinnosť konať s takto oprávneným subjektom mu vyplýva zo zákona. Po odstránení vyššie uvedeného procesného pochybenia bude úlohou súdu prvej inštancie vykonať riadne dokazovanie za účasti všetkých účastníkov konania, následne znova posúdiť požiadavky na vydanie predmetu úschovy vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky a argumenty účastníkov konania, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení aj za použitia analógie a potom vo veci znova rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite odôvodniť.

31. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej ( až ).

32. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).