Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27CoP/26/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej vo veci starostlivosti súdu o maloletého U., bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny H., dieťa rodičov: matky D. a otca U., zastúpeného M., o zvýšenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 13. marca 2020, č. k. -373, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II. zo dňa 24.10.2012, č.k. -92 vo výrokovej časti o úprave vyživovacej povinnosti otca k maloletému tak, že s účinnosťou od 01.09.2013 do 31.08.2017 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému z doterajšej sumy 50,- eur mesačne na sumu 70,-eur mesačne a s účinnosťou od 01.09.2017 na sumu 100,- eur mesačne, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Dlh otca na zameškanom zvýšenom výživnom za obdobie od 01.09.2013 do 29.02.2020 vo výške 2.360,- eur otcovi určil zaplatiť v splátkach po 50,- eur mesačne, spolu s bežným výživným k rukám matky, až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný, pretože od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov ako na strane účastníkov konania, tak i objektívne rastom životných nákladov. K viacerým podstatným zmenám pomerov došlo na strane maloletého. Maloletý bol v čase poslednej úpravy výživného ešte len v predškolskom veku a navštevoval materskú školu. V čase začatia tohto súdneho konania maloletý začal plniť povinnú školskú dochádzku, nastúpil do 1. ročníka ZŠ a stal sa tak žiakom prvého stupňa základnej školy a v 09/2017 maloletý nastúpil do 5. ročníka ZŠ a stal sa tak žiakom druhého stupňa základnej školy. V súčasnosti má maloletý už XX rokov a je žiakom 7. ročníka ZŠ. Maloletý je teda vekovo podstatne starší ako bol v čase poslednej úpravy výživného, je v období prudkého rastu, čo je podstatne náročnejšie na jeho stravovanie, ošatenie a vzhľadom na jeho vyšší vek aj celkovo na kultúrne a spoločenské vyžitie. K podstatnej zmene pomerov došlo aj na strane matky, ktorá v čase poslednej úpravy výživného nemala okrem maloletého U. iné vyživovacie povinnosti, ale dňa 10.06.2013 sa jej narodila dcéra Z., čím jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. K zmene pomerov na jej strane došlo aj v tom, že v čase poslednej úpravy výživného bola matka krátko nezamestnaná a v čase podania tohto návrhu bola na materskej dovolenke, potom na rodičovskej dovolenke s nárokom len na rodičovský príspevok, vydala sa a po skončení rodičovskej dovolenky začala pracovať so zárobkami 450,- až 750,- eur mesačne podľa jednotlivých období a zamestnaní, medzičasom bola v roku 2019 približne 5 mesiacov aj nezamestnaná s nárokom na dávky

v nezamestnanosti vo výške 380,- eur mesačne a v súčasnosti je od 13.01.2020 opäť zamestnaná s príjmom 600,- až 650,- eur mesačne netto. K zmene pomerov došlo aj na strane otca. Ten v čase poslednej úpravy výživného, kedy došlo k jeho zníženiu, bol nezamestnaný a pracoval len na dohodu so zárobkom do 130,- eur mesačne brutto a mal veľa dlhov, mal splácať úvery spolu po 230,- eur mesačne a dlh na nájomnom 100,- eur mesačne. V čase začatia tohto konania otec žil v spoločnej domácnosti s jeho vtedajšou priateľkou, na ktorej meno bolo evidované živnostenské oprávnenie pod obchodným menom O. P. - U. a tiež ona bola jedinou spoločníčkou v spol. U., v ktorých firmách otec pracoval, najprv len na dohody o vykonaní práce, potom požiadal o vyhlásenie osobného bankrotu, keďže mal veľa dlhov, teda o vyhlásenie konkurzu na jeho osobu za účelom jeho oddlženia, a preto sa v uvedenej firme zamestnal na pracovný pomer s minimálnou mzdou. Hoci otec dieťaťa bol vtedy od 09/2012 do 05/2015 evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a z dohôd o vykonaní práce uzavretých s jeho priateľkou vykazoval len minimálne zárobky, súd prvej inštancie dospel k záveru, že je zrejmé, že tejto podnikateľskej činnosti predaja autodielov sa venoval najmä on, keďže jeho priateľka bola zamestnaná ako predavačka v obchode a on pracoval v uvedených firmách : vo fy O. P. - U. a potom vo fy U. S poukazom na jeho dlhy a snahu o vyhlásenie konkurzu na jeho osobu a jeho oddlženie nemohli byť vtedy žiadne firmy vedené na jeho osobu, čo nepriamo potvrdil otec aj pri výsluchu. Súd sa domnieval, že práve preto firmy boli evidované na jeho vtedajšiu priateľku a otec bol evidovaný len ako dohodár alebo zamestnanec uvedených firiem, kde deklaroval minimálne zárobky z dohôd, ktoré potvrdenia o príjme vydávala jeho vtedajšia priateľka. Keďže spoločnosť v rokoch 2014 až 2016 dosahovala ročné výnosy 63.000,- až 71.000,- eur, jeho reálne zárobky museli byť podstatne vyššie ako deklarované. Od 04/2018 má otec opäť živnostenské oprávnenie a stále uvádza, že podnikanie ešte len rozbieha. Dokonca predložil súdu svoje daňové priznanie za rok 2019, z ktorého vyplynulo, že za rok 2019 nemal mať žiaden príjem a mal len výdavky 2.717,24 eur, čo však nezodpovedá realite, keďže otec pri výsluchu sám uviedol, že posledných 7 až 8 mesiacov, teda aj v roku 2019, pracoval a zarábal 200,- až 300,- eur mesačne, hoci účtovne v daňovom priznaní vykazoval nulový príjem. Taktiež podľa jeho daňového priznania za rok 2018 otec vykázal za 8 mesiacov podnikania príjmy 3.180,- eur a výdavky 1.908,- eur, čo by znamenalo jeho čistý mesačný príjem 160,- eur (1.272 : 8), hoci on sám uviedol, že vtedy zarábal 500,- až 600,- eur mesačne. Preto jeho daňové priznania nepovažoval súd prvej inštancie za relevantné podklady pre rozhodnutie o výživnom. Rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti otca k maloletému zo sumy 50,- eur mesačne najprv na sumu 70,- eur mesačne za obdobie, kedy bol maloletý žiakom prvého stupňa základnej školy a od 01.09.2017, kedy maloletý nastúpil na druhý stupeň základnej školy, na matkou navrhovanú sumu 100,- eur mesačne. Hoci otec dieťaťa nesúhlasil s uvedenou sumou s odvolaním sa na nedostatok jeho schopností a možností, dospel súd k záveru, že uvedená suma, ktorá predstavuje 3,33 eur/deň pre 13-ročné dieťa, musí byť v objektívnych schopnostiach a možnostiach otca, ktorý je zdravý, má ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou a trh práce v mieste jeho bydliska mu umožňuje sa riadne zamestnať a dosahovať slušné zárobky z pracovného pomeru, pokiaľ mu podnikanie dostatočne nevychádza. Preto súd pri rozhodovaní vychádzal z princípu potencionality príjmu, pričom zo zoznamu voľných pracovných miest v mieste bydliska otca bolo zistené, že na voľnú pozíciu CNC obrábač kovov je ponúkaný zárobok za mesiac od 1.200,-Eur, na prácu operátor CNC je ponúkaný zárobok od 650,- eur mesačne, na prácu pracovníka obsluhy CNC páliaceho stroja od 630,- eur mesačne a pod. Súdom určená suma výživného je tak v objektívnych schopnostiach a možnostiach otca, a to aj s prihliadnutím na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. dcére I.. Tiež súd dáva do pozornosti, že pokiaľ je v možnostiach otca platiť si pri jeho deklarovaných nízkych zárobkoch popri iných bežných výdavkoch aj sebe životné poistenie po 47,85 eur mesačne a poistky deťom 49,- eur mesačne, ktoré plnenia sa pri ním deklarovaných nízkych príjmoch javia ako nadštandardné, musí byť v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu mal. U. súdom určenou sumou. Tiež došlo na strane otca k zmene pomerov aj v tom, že v čase poslednej úpravy výživného mal otec množstvo dlhov, ktoré už nemá, nakoľko bol oddlžený.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že s účinnosťou od 01.09.2013 sa zvyšuje vyživovacia povinnosť otca k maloletému z doterajšej sumy 50,- eur mesačne na sumu 70,- eur mesačne, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a dlh otcovi určil zaplatiť v splátkach po 30,- eur mesačne eventuálne rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodňoval tým, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/). Poukazoval, že súdne konanie od podania návrhu matky maloletého trvalo vyše šiestich rokov. Vyživovaciu povinnosť k maloletému si plnil častokrát aj nad rámec určeného výživného (prevažne naturálnou formou) a nikdy sa nevyhýbal plneniu vyživovacej povinnosti, túto si plnil a plní doteraz, a to aj napriek nepriaznivej finančnej situácii. Mal snahu nájsť si adekvátny príjem, o čom svedčí aj uzatvorená mandátna zmluva zo dňa 22.07.2019, avšak odplata mu nebola vyplatená ani po mesiaci vykonávania činnosti. Vytýkal súdu prvej inštancie, že vo vzťahu k nemu nepostupoval s rovnakým prístupom a za rovnakých podmienok, ako postupoval vo vzťahu k matke. V odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa neho absentuje určenie konkrétnej výšky nákladov na maloleté dieťa, čo je smerodajné, nakoľko súčasná právna úprava neumožňuje priznanie výživného vo vyššej výške, ako sú preukázané náklady na dieťa. Otec poukazoval na skutočnosť, že výživné rodiča pre všetky jeho deti by malo byť určené v rozmedzí medzi 25% až maximálne 30% z jeho príjmu, čo súd prvej inštancie v tomto konaní riadne nezohľadnil. Súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal so skutočnosťami tvrdenými otcom maloletého počas konania pred súdom prvej inštancie, a taktiež nezohľadnil všetky jeho tvrdené ako aj predložené dôkazy, ako aj mesačné výdavky.

3. Matka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa a (ďalej len ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa (ďalej len ) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa , z nasledovných dôvodov:

5. V preskúmavanej veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza zo správneho skutkového a právneho záveru, je odôvodnený riadne a správne, podrobne a náležite, preto sa odvolací súd plne stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a v celom rozsahu na ne odkazuje.

6. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými tvrdeniami otca a aj s dôvodmi podaného odvolania, ktoré dôvody otec prezentoval už počas konania pred súdom prvej inštancie.

7. V posudzovanej veci je nepochybné, že od skoršej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti otca prešiel veľmi dlhý čas až 7 rokov, a u maloletého prirodzene došlo k podstatnej zmene pomerov, a s tým spojenému nárastu životných nákladov na základné, kultúrne a sociálne potreby. Je zrejmé, že došlo k zvýšeniu výdavkov jednak z objektívneho dôvodu všeobecne známej skutočnosti zvýšenia životných nákladov - cien tovarov a služieb, a jednak zo subjektívnych dôvodov -fyzického, fyziologického, kultúrneho a psychického rastu detí. Komplexné potreby dieťaťa sú povinní zabezpečiť jeho rodičia, a to výkonom osobnej starostlivosti o dieťa, a predovšetkým poskytovaním výživného.

8. Otec sa bráni poukazom na iný postup súdu voči matke ako voči nemu. Pomery matky na účely rozhodnutia súdu o jej podanom návrhu boli súdom prvej inštancie dostatočne zistené, je zrejmé, aké mala v rozhodnom období príjmy ona aj jej manžel, aké má výdavky, životné náklady, boli zistené jej rodinné, sociálne a osobné pomery. Matka je však tá, ktorá svoju vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plní predovšetkým osobnou starostlivosťou o dieťa a to formou bezodplatného výkonu. Plnenie vyživovacej povinnosti len vo forme peňažného výživného je povinný poskytovať otec, ktorý sa plneniu tejto povinnosti v požadovanej výške bráni viacerými tvrdeniami, ktoré súd musel preveriť a zistiť ich pravdivosť. Postup súdu voči otcovi a voči matke bol rovnaký, charakter a predmet konania so zreteľom na záujme dieťaťa a postoj a správanie účastníkov v konaní však vyžadovali od súdu rôzne početné úkony v záujme zistenia skutočného stavu veci, ako ukladá § 36 Zákona o rodine.

9. Z úpravy výchovy dieťaťa (osobná starostlivosť matky) a realizovaného rozsahu styku otca s maloletým je zrejmé, že každodennú starostlivosť o maloletého vykonáva matka, u ktorej dieťa býva. Matka preto uhrádza dennodenne sa vyskytujúce (bežné) potreby maloletého. Len v jej možnostiach a povinnostiach je nakupovať dieťaťu denne stravu, zakupovať potrebné oblečenie, hygienické prostriedky, zabezpečovať okamžite potrebnú zdravotnú starostlivosť, platiť náklady spojené s bývaním dieťaťa, s jeho záujmami a pod., preto musí mať k dispozícii potrebnú peňažnú sumu. Plnenie výživného naturálnou formou zo strany otca je preto nedôvodné, je potrebné určiť adekvátnu vyživovaciu povinnosť otca v peniazoch.

10. Odvolací súd súhlasí s posudzovaním zárobkových pomerov otca s využitím Zákonom o rodine upraveného inštitútu potencionálneho príjmu. Pre posúdenie výšky výživného je totiž rozhodujúci zárobok či príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosiahnuť, keby riadne využíval svoje schopnosti, nie zárobok, ktorý fakticky dosahuje preto, že tieto schopnosti riadne nevyužíva. Za účelom zisťovania potencionality príjmov otca súd prvej inštancie sám vykonal vyšetrovanie a zaobstaral mnoho dôkazných prostriedkov- správy od bývalých zamestnávateľov otca v období po poslednej úprave vyživovacej povinnosti, aktuálne ponuky práce v odbore, v ktorom otec získal vzdelanie, ako aj ponuky menej kvalifikovaných prác, ktoré je otec schopný vykonávať vzhľadom na svoj pomerne mladý vek a dobrý zdravotný stav. Zistenia súdu prvej inštancie preukazujú objektívne existujúcu možnosť otca v mieste bydliska vykonávať povolanie zodpovedajúce jeho schopnostiam získaným vzdelaním, odbornou prípravou, skúsenosťami i zdravotnému stavu a tak získať príjem potrebný pre riadne plnenie svojej vyživovacej povinnosti. Otec si musí uvedomiť váhu svojej zodpovednosti, na ktorú je zo zákona povinný dbať. Povinnosťou rodičov je venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy detí v záujme ich náležitého telesného i duševného vývoja, a vyvinúť všetko úsilie na to, aby zaobstarali prostriedky pre svoje deti.

11. Vo vzťahu k námietke o nezistených nákladoch dieťaťa odvolací súd uvádza, že je všeobecne zrejmé, že suma zvýšeného výživného, ktorá predstavuje 3,33 eur/deň pre XX-ročné dieťa, nepokryje všetky jeho životné náklady. Odvolací súd nesúhlasí s názorom otca, že výška výživného pre maloletého musí zodpovedať len jeho nákladom. Zákonom je upravené hľadisko pre určenie rozsahu výživného pre dieťa, a tým je životná úroveň rodičov.

12. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie zistil rozhodné skutočnosti správne a v potrebnom rozsahu, rovnako správne ich vyhodnotil a zvýšené výživné bolo určené vo výške, ktorá zodpovedá zákonným kritériám.

13. Odvolateľom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné považovať za opodstatnené.

14. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

15. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. v ustanovení upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v mimosporovom procese, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa .

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.