Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/126/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a členov senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Viktórie Midovej v spore žalobcu: Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., IČO: 44 518 684, so sídlom v Košiciach, Južné nábrežie 13, proti žalovaným v 1. rade: H. L., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. F., J. XX, v 2. rade: H. L., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. F., J. XX a v 3. rade: J. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Y. F. J. XX, o zaplatenie 541,75 EUR s prísl., o odvolaní žalovaných v 2. a 3. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 4. septembra 2018 sp. zn.

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 4. septembra 2018 č. k. -104.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom zo dňa 4.9.2018 č. k. -104 rozhodol tak, že konanie voči žalovanej v 1. rade zastavil (I. výrok), vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal (II. výrok), žalované v 2. a 3. rade zaviazal k povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 541,75 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 26.6.2015 do zaplatenia do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (III. výrok) a žalobcovi priznal voči žalovaným v 2. a v 3. rade náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku (IV. výrok).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovaným v 1. až 4. rade (voči pôvodnému žalovanému v 1. rade J. L.F. bolo konanie zastavené uznesením zo dňa 20.3.2018) uplatneného nároku titulom nedoplatku za služby spojené s užívaním bytu bez nájomnej zmluvy za kalendárny rok 2014 vo výške 541,75 EUR predstavujúceho bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo na strane žalovaných odo dňa 26.6.2015, t.j. po uplynutí 30-dňovej lehoty od oznámenia vyúčtovania.

3. Právne vec posúdil podľa , a , , , veta prvá a a Nariadenia vlády č. majúc z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalovaní užívali v rozhodnom období byt č. 3 na Postupimskej 21 v Košiciach bez právneho titulu, nakoľko predtým existujúci nájomný vzťah bol ukončený ku dňu 30.4.2014 na základe výpovede z nájmu. Ozrejmil, čo je potrebné považovať za bezdôvodné obohatenie s poukazom na to, že v prípade užívania bytu žalovanými bez akéhokoľvek zmluvného podkladu je nepochybné, že títo sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatili, pričom pri určení rozsahu bezdôvodného obohatenia, ktoré spočíva vo výkonoch (užívaní bytu), treba zohľadniť široký súbor okolností, medzi iným výhody, ktoré žalovaní získali tým, že v byte bývali, užívali ho, hoci neboli jeho nájomcami ani podnájomcami a nepostihovali ich dôsledky prípadného opotrebenia bytu. Vyjadril názor, že pokiaľ by žalovaní bývali v akomkoľvek

inom byte, taktiež by museli vynakladať na bývanie finančné prostriedky predstavujúce nájom a úhrady spojené s užívaním bytu. Z uvedeného dôvodu potom bezdôvodným obohatením vo vzťahu k užívaniu dotknutého bytu žalovanými bez právneho dôvodu je nutné rozumieť všetky mesačné úhrady spojené s užívaním bytu a jeho príslušenstva, t.j. bežné nájomné a úhrady za spotrebované médiá vyjadrené vo vyúčtovaniach vystavených žalobcom po skončení jednotlivých vyúčtovacích období. Mal za to, že napriek tomu, že žalovaní predmetný byt užívali, nesplnili si svoju povinnosť uhradiť nedoplatok z vyúčtovania služieb poskytovaných s užívaním bytu za rozhodné obdobie v sume 713,14 EUR. Nakoľko čas predmetného plnenia titulom bezdôvodného obohatenia nebol medzi stranami sporu dohodnutý, omeškanie žalovaných ohľadne nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie bytu za dané obdobie a za poskytnutie plnení v súvislosti s užívaním predmetného bytu v rozhodnom období možno v zmysle žiadať od doručenia predmetného vyúčtovania, kedy nasledujúcim dňom od 26.5.2015 sa žalovaní dostali do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu. Žalobca však v konaní žiadal sumu nižšiu, tiež úrok z omeškania až od 26.6.2015, preto súd nemal dôvod tomuto návrhu nevyhovieť. Okrem toho posúdil tiež požadovaný úrok z omeškania a mal za to, že tento je uplatnený správne, nakoľko ku dňu 11.6.2015 bola sadzba Európskej centrálnej banky 0,05%, čo za použitia Nariadenia vlády č. predstavuje presne 8,05% ročne. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný čo do istiny aj príslušenstva tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a preto žalobe vo vzťahu k žalovaným v 2. a v 3. rade v celom rozsahu vyhovel. Súčasne súd predmetné konanie voči žalovanej v 1. rade zastavil (z dôvodu, že v priebehu konania na majetok žalovanej v 1. rade bol vyhlásený konkurz).

4. O trovách konania rozhodol podľa , keď úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešným žalovaným v 2. a v 3. rade náhradu trov konania v celom rozsahu. V súvislosti so zastavujúcim výrokom voči žalovanej v 1. rade o trovách konania rozhodol podľa ust. .

5. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalované v 2. a v 3. rade, v ktorom namietali nedoplatok vyčíslený v predmetnom vyúčtovaní, keďže táto suma zahŕňa dlžné nájomné za mesiace január, november a december v roku 2014. Mali za to, že žalobca nevykonáva ročné vyúčtovanie predmetného bytu podľa odpisov skutočnej spotreby vody a kúrenia z meračov, ale iba rozúčtuje mesačné nájomné do jednotlivých položiek tvoriacich nájom, a že skutočná spotreba ani nie je uvádzaná v ročnom zúčtovaní, ktoré im správca posiela.

6. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobca poukázal na to, že žalované nepopierajú svoju zodpovednosť za dlh, ktorý je predmetom žaloby a bol priznaný napadnutým rozhodnutím súdu, pretože vo svojom podaní označenom odvolanie - oprava, obe žalované uvádzajú, že túto sumu (541,75 EUR) sú ochotné vyplatiť, avšak požadujú, aby žalobca urobil opravné vyúčtovanie, kde uvedie skutočnú spotrebu vody a kúrenia na byte. Mal za to, že v odvolaniach oboch žalovaných absentujú obligatórne náležitosti odvolacieho prejavu a považoval za vágne ich konštatovanie, že žalobca nedoručil správne vyúčtovanie, nakoľko v ňom nie je uvedené skutočná spotreba, pretože samo o sebe nie je spôsobilé vyvodiť záver, na ktorý ako odvolací dôvod žalované poukazujú. Ďalej poukázal na to, že pokiaľ v odvolaní žalované vytýkajú žalobcovi, že vyúčtovanie neobsahuje skutočnú spotrebu, táto námietka mala byť žalovanými vznesená počas prvostupňového konania a to s ohľadom na základné princípy , najmä čl. 6 a čl. 8, ktoré súčasne odcitoval. Tiež s poukazom na ust. a právne uzavrel, že v prípade odvolacích námietok žalovaných nemožno hovoriť o novotách, keďže ich nie je možné zaradiť medzi výnimky prípustné s poukazom na to, že odvolacie námietky žalovaných sú snahou o oddialenie nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti prvostupňového rozhodnutia. Naviac uviedol, že súčasťou vyúčtovania za rok 2014 bolo aj vyúčtovanie správcu domu, ktoré obsahuje aj údaj o skutočnej spotrebe v byte žalovaných, a že vyúčtovanie od správcu domu plne korešponduje s údajmi o spotrebe uvedenej vo vyúčtovaní žalobcu. Tiež poukázal na skutočnosť, že žalované nerozporovali výšku nákladov a ani výšku nedoplatku. Pokiaľ by aj žalobca pripustil, že mohla byť skutočná spotreba obsiahnutá vo vyúčtovaní žalobcu, nie na samostatnom liste, nie je tým daná nesprávnosť výšky nákladov za služby spojené s bývaním, ktoré žalované spotrebovali v predmetnom byte za rok 2014. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol odvolaciemu súdu, aby odvolanie žalovanej v 2. a v 3. rade odmietol, pretože nemá náležitosti podľa alebo, aby potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne a právne správny.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalovaných v 2. a v 3. rade ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez

nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaných v 2. a v 3. rade nie je možné vyhovieť.

8. Podľa obsahu podaných odvolaní, predmetom odvolacieho prieskumu je výrok rozsudku, ktorým boli žalované v 2. a v 3. rade zaviazané k povinnosti zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 541,75 EUR s príslušenstvom do troch dní od právoplatnosti rozsudku a súvisiaci výrok o náhrade trov konania (v poradí 3. a 4. výrok napadnutého rozsudku).

9. Výrok, ktorým bolo konanie voči žalovanej v 1. rade zastavené a súvisiaci výrok o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade nadobudol právoplatnosť, pretože voči nemu odvolanie podané nebolo.

10. Rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. v napadnutom rozsahu potvrdil.

11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 26.5.2020 o 9.55 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 19.5.2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. , . 12. Žalované v odvolaní namietali nesprávnosť vyúčtovania, z ktorého si žalobca predmetnou žalobou uplatnil voči žalovaným vyúčtovaný nedoplatok (jeho časť). Nesprávnosť vyúčtovania videli v tom, že nedoplatok vo vyúčtovaní podľa nich zahŕňa dlžné nájomné za mesiace január, november a december v roku 2014, že žalobca nevykonáva ročné vyúčtovanie predmetného bytu podľa odpisov skutočnej spotreby vody a kúrenia z meračov a že skutočná spotreba ani nie je uvádzaná v ročnom zúčtovaní, ktoré im správca posiela.

13. Podľa ust. , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

14. Podľa , prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

15. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie žalobu s prílohami a procesné poučenia doručil žalovanej v 3. rade postupom podľa ust. dňa 17.11.2017, ku ktorej sa nevyjadrila vôbec. Ďalej zistil, že súd prvej inštancie postupom podľa ust. jej doručil dňa 18.7.2018 predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 4.9.2018, ktorého sa nezúčastnila, pričom svoju neúčasť neospravedlnila a ani nepožiadala o jeho odročenie, preto súd pojednával bez jej prítomnosti a vo veci aj rozhodol.

16. Odvolací súd ďalej zistil, že súd prvej inštancie žalobu s prílohami a procesné poučenia doručil žalovanej v 4. rade do vlastných rúk dňa 19.10.2017, ku ktorej sa nevyjadrila vôbec. Ďalej zistil, že súd prvej inštancie jej doručil dňa 10.7.2018 predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 4.9.2018, ktorého sa nezúčastnila, pričom svoju neúčasť neospravedlnila a ani nepožiadala o jeho odročenie, preto súd pojednával bez jej prítomnosti a vo veci aj rozhodol.

17. Z uvedeného vyplýva, že žalované boli v konaní až do rozhodnutia sporu súdom prvej inštancie nečinné. Na základe toho ich odvolacie námietky uvedené v podanom odvolaní sú prostriedkami procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie.

18. Odvolací súd preto prioritne skúmal, či odvolacie námietky žalovaných, ktoré dovtedy neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, žalované mohli použiť v odvolaní. K posúdeniu uvedeného odvolací sú uvádza nasledovné.

19. Na účely zefektívnenia a zrýchlenia sporového konania zdôrazňuje princíp kontradiktórnosti a zakotvuje procesnú povinnosť riadne a včas uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, nesplnenie ktorých povinností je sankcionované stratou sporu. Porušenie povinnosti tvrdenia je prejavom procesnej aktivity strany sporu, ktorou sa spája sankcia buď vo forme nespornosti popretých skutkových tvrdení alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany.

20. Z ust. vyplýva, že zákon pripúšťa nové skutočnosti alebo dôkazy v odvolacom konaní iba v obmedzenom rozsahu. Strana sporu zásadne nemôže uplatniť v odvolacom konaní tie dôkazy a skutočnosti, ktoré mohla uplatniť, ale neurobila tak v konaní pred súdom prvej inštancie a tieto skutočnosti nemôže vziať do úvahy ani odvolací súd.

21. Ide o tzv. novoty v odvolacom konaní vymedzené v , t.j. dôkazy a skutočnosti, ktoré môžu zakladať odvolací dôvod, sú výnimočné a viažu sa na konkrétne vymedzené procesné situácie. Ako prvé teda odvolací súd skúma, či strana sporu takéto skutočnosti nemohla bez svojej viny uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak odvolateľ v odvolaní neuvádza žiadne také skutočnosti a tvrdenia vzťahujúce sa na danú situáciu a neosvedčuje, že mohol ten ktorý dôkaz bez svojej viny označiť alebo uplatniť procesný prostriedok obrany, nie je možné ani posúdiť splnenie zákonom stanovených podmienok.

22. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že žalované všetko, čo namietajú v podanom odvolaní, mohli použiť už v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalované vo svojom odvolaní neuviedli žiadne skutočnosti, ktoré by im bránili uplatniť námietky uvedené v odvolaní už v konaní pred súdom prvej inštancie.

23. V danom prípade niet žiadneho objektívneho dôvodu, pre ktorý by žalované nemohli uplatniť obranu spočívajúcu na tvrdení o nesprávnosti predmetného vyúčtovania už v konaní na súde prvej inštancie s poukazom na to, že žalované až do momentu podania odvolania v predmetnej veci boli v konaní absolútne pasívne.

24. Žalované tak namietanie (ne)správnosti vo vzťahu k vyúčtovaniu, ako prostriedok procesnej obrany, neuplatnili včas, pretože ho uplatnili až po rozhodnutí súdu prvej inštancie, súčasne bez preukázania skutočností, ktoré by odôvodňovali postup súdu podľa .

25. Z tohto dôvodu nebolo možné na túto novotu prihliadať v odvolacom konaní.

26. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa ust. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku o trovách konania medzi žalobcom a žalovanými v 2. a 3. rade.

27. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a . Hoci žalovaný v odvolacom konaní bol úspešný a z toho dôvodu by na rozdiel od žalovaných v 2. a 3. rade mal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, súčasne mu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto mu súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( Ods. 2 posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).