Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25CoCsp-18-2020.pdf
PDF · 102.47 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoCsp/18/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v spore žalobcu: Ing. R. H., nar. XX.X.XXXX, adresa V. X. Y. XXX, proti žalovanému: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československej armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, IČO 247 85 199, zastúpenému advokátskou kanceláriou: ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., IČO 01435400, so sídlom ČR, Hradec Králové, Eliščino nábřeží 280/23, organizačná zložka so sídlom Bratislava, ul. Svornosti 43, o žalobe na obnovu konania, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č.k. 10C/57/2019-84 zo dňa 13.11.2019, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. žalobu na obnovu konania odmietol a výrokom II. žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne na základe aplikácie procesnoprávnych ustanovení § 397, § 398, § 403, § 413 ods. 1 písm. e) zák. č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).
3. Z pripojeného spisu súd prvej inštancie zistil, že v danej veci bola dňa 1.7.2016 podaná žaloba o zaplatenie istiny 12.723,99 Eur s príslušenstvom z titulu nesplatenia spotrebiteľského úveru poskytnutého na základe Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 8.9.2011. Okresný súd Galanta dňa 9.9.2016 vydal platobný rozkaz č.k. 8Csp 1/2016-34, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť istinu 12.723,99 Eur s príslušenstvom a náhradu trov konania. Žalovaný podal odpor, na základe ktorého bol platobný rozkaz zrušený a vo veci vytýčený termín pojednávania. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný uviedol, že neuznáva platobný rozkaz a nesúhlasí s povinnosťou zaplatiť peňažnú sumu uloženú platobným rozkazom. Uviedol, že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky preto je bezúročná a bez poplatkov. Zároveň uplatnil námietku premlčania. Predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému doručované na adresu V. X. Y. XXX, ktorá zásielka bola podľa poštovej relácie uložená na pošte dňa 14.7.2017 a dňa 17.7.2017 doposlaná žalovanému na adresu: u H. E., S. XXXX/X, Y., kde nebola vyzdvihnutá v odbernej lehote a bola vrátená súdu dňa 9.8.2017. Následne sa dňa 26.9.2017 konalo pojednávanie, kde sudca konštatoval, že žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, predvolanie neprevzal v odbernej lehote, preto súd pokračoval bez prítomnosti žalovaného a vyhlásil rozsudok. V odôvodnení rozsudku sa sudca zaoberal skutočnosťami uvedenými v odpore proti platobnému rozkazu čo sa týka námietky premlčania a aj neprijateľných podmienok a vyhodnotil, že Úverová zmluva č. 5015501708 spĺňa všetky náležitosti stanovené zákonom. Predmetný rozsudok prevzal žalovaný dňa 20.11.2017, ktorú skutočnosť potvrdil vlastnoručným podpisom. Proti predmetnému rozsudku podal žalovaný odvolanie, kde opätovne namietal neprijateľné podmienky zmluvy o úvere, o ktorom Krajský
súd v Trnave rozhodol uznesením zo dňa 30.4.2019, č.k. 11Co/161/2018-109 tak, že odvolanie ako neskoro podané odmietol.
4. Následne súd prvej inštancie ustálil, že žaloba na obnovu konania je zjavne nedôvodná. Pokiaľ žalobca uvádza, že v pôvodnej veci mu nebolo doručené predvolanie na pojednávanie dňa 26.9.2017 a o pojednávaní sa dozvedel až v mesiaci september 2019, nie je to pravdou, nakoľko súd z pripojeného spisu zistil, že predvolanie bolo žalovanému doručované na jeho adresu, ktorá zásielka bola podľa poštovej relácie uložená na pošte dňa 14.7.2017 a dňa 17.7.2017 doposielaná žalovanému na adresu u H. E. S. XXXX/X, Y., kde nebola vyzdvihnutá v odbernej lehote a bola vrátená súdu dňa 9.8.2017. Doručenka je v zmysle § 111 CSP verejnou listinou a údaje na nej sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Žalobca súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že údaje na doručenke nie sú pravdivé. Následne dňa 26.9.2017 sa konalo pojednávanie, ktoré prebehlo v neprítomnosti žalovaného, na ktorom bol vyhlásený rozsudok. Nové skutočnosti a dôkazy pre ktoré podal žalobu na obnovu konania boli prvoinštančným súdom prejednané. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca neuviedol žiadne nové rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ktoré môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, ani dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní.
5. Na základe uvedeného súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 413 ods. 1 písm. e) CSP a žalobu na obnovu konania ako nedôvodnú odmietol. O náhrade trov konania rozhodol s použitím § 256 ods. 1 CSP s tým, že úspešnému žalovanému trovy konania nevznikli, preto mu ich náhradu nepriznal.
6. Proti tomuto uzneseniu v celom jeho obsahu podal odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu s tým, že je zrejmé, že je daný dôvod na obnovu konania. Podľa žalobcu niet pochýb o tom, že poskytnutie predmetného spotrebiteľského úveru upravuje zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch..., išlo teda o spotrebiteľskú zmluvu. Žalobca má za to, že pri posudzovaní zmluvy súd nesprávne vyhodnotil zmluvné podmienky uvedené v zmluve o splátkovom úvere, ktoré upravujú príslušné ustanovenia cit. zák. a nesprávne vyhodnotil plynutie premlčacej doby, čo bolo odôvodnené v návrhu na obnovu konania.
7. Žalobca nesúhlasí s tvrdením prvoinštančného súdu, že neuviedol žiadne nové rozhodnutie alebo dôkazy, nakoľko súd nezohľadnil ním uvádzané a predložené dôkazy, ktoré môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci a to: 1. Žalobca predložil súdu ako dôkaz v rámci obnovy konania stanovisko NBS zo dňa 29.10.2019, podľa ktorého žalovaný nemal v čase postúpenia pohľadávky povolenie na výkon bankovej činnosti, tzn. ani na správu živého úveru, čomu súd v pôvodnom konaní nevenoval dostatočnú pozornosť. Povolenie na bankovú činnosť žalovanému nadobudlo právoplatnosť až dňa 2.12.2016. 2. Žalobca v rámci obnovy konania poukázal na porušenie § 526 ods. 1 OZ, podľa ktorého postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi, pričom časový úsek od postúpenia pohľadávky (29.10.2014 - 20.11.2014) a oznámenia tejto skutočnosti žalobcovi ako dlžníkovi je neakceptovateľný. 3. Žalobca predložil súdu ako dôkaz v rámci obnovy konania stanovisko MS SR zo dňa 24.7.2019, podľa ktorého zmluva o splátkovom úvere uzavretá medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky na základe ktorých sa predmetný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, čo namietal už v pôvodnom konaní, avšak bez svojej viny nemohol použiť uvedené stanovisko ako dôkaz v pôvodnom konaní, nakoľko ho nemal k dispozícii. 4. Žalobca v rámci obnovy konania poukázal aj na nesprávnu interpretáciu § 103 OZ. V pôvodnom konaní vzniesol aj námietku premlčania žalovanej pohľadávky a nesúhlasí s konštatovaním súdu k vznesenej námietke premlčania. 5. Žalobca v rámci obnovy konania poukázal na konanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi s poukazom na navýšenie pôvodne poskytnutého úveru o viac ako 100% požičanej sumy. Súd v pôvodnom konaní túto skutočnosť neskúmal, resp. neposúdil z pohľadu konania v súlade s dobrými mravmi. O tejto skutočnosti sa dozvedel až po konzultácii s pracovníkmi občianskych združení na ochranu spotrebiteľa.
8. Žalobca v odvolaní uzavrel, že je teda možné vykonať dôkaz a súčasne sa dá predpokladať, že predložené dôkazy môžu pre žalobcu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Podmienkou pre uplatnenie nových skutočností a dôkazov je, že tieto museli existovať už v pôvodnom konaní, t.j. nemohli vzniknúť až po jeho právoplatnom skončení, avšak účastník ich bez svojej viny nemohol použiť v
pôvodnom konaní. Dôvod povolenia obnovy konania spočíva v pochybnosti o kvalite spotrebiteľskej zmluvy, na základe ktorej bol nárok žalovaného v pôvodnom konaní uplatnený a ktorú súd z úradnej moci v konaní evidentne nepodrobil podrobnej súdnej kontrole neprijateľnosti zmluvných podmienok, čím došlo k vydaniu rozsudku v rozpore s vnútroštátnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa, komunitárnym právom a ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ.
9. Žalovaný odvolanie nepodal. K doručenému odvolaniu žalobkyne predložil stručné písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že sa pridržiava doterajších vyjadrení a má za to, že s prihliadnutím na § 397 CSP žalobca neuviedol žiadne nové rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ktoré môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, ani dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní. Prostriedky procesnej obrany mal možnosť žalobca využiť v pôvodnom konaní. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby bolo rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdené.
10. Žalobkyňa využila možnosť písomne sa vyjadriť k uvedenému vyjadreniu žalovaného, pričom jej vyjadrenie je obsahovo totožné s podaným odvolaním.
11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. c) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ podľa obsahu použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 CSP).
12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý je pritom viazaný rozsahom aj dôvodmi odvolania uplatnenými žalobcom, bolo posúdiť správnosť skutkových a právnych úsudkov súdu prvej inštancie, vedúcich k záveru, že žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ktoré by mohli pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, ani dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, v dôsledku čoho neboli splnené podmienky pre obnovu konania (v zmysle § 397 písm. a) a b) CSP).
13. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha obnovy konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 8Csp/1/2016, ktoré skončilo rozsudkom zo dňa 26.9.2017 č.k. 8CsP/1/2016-69, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6.12.2017 a vykonateľnosť dňa 12.12.2017, ktorým bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť žalovanému sumu 12.713,99 Eur s príslušenstvom a náhradu trov konania, z titulu spotrebiteľského úveru. Súd v predmetnom rozsudku pri zaoberaní sa skutočnosťami namietanými v odpore proti platobnému rozkazu (neprijateľnými podmienkami a námietkou premlčania) ustálil, že predmetná úverová zmluva spĺňa všetky náležitosti stanovené zákonom. Proti predmetnému rozsudku podala žalobkyňa odvolanie, ktoré ale bolo odvolacím súdom odmietnuté ako oneskorene podané.
14. V zmysle ust. § 397 CSP proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci (Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie v preskúmavanom rozsudku použil čiastočne odlišné znenie citovaných ustanovení, korešpondujúce so znením pôvodného ust. § 228 CSP).
15. V zmysle § 400 CSP žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
16. Podľa § 403 CSP - Lehota na podanie žaloby na obnovu konania - ods. 1 žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy konania alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Podľa ods. 2 žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.
17. Podľa § 413 ods. 1 písm. e) CSP súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak je zjavne nedôvodná.
18. Podľa ostatne citovaného ustanovenia je súd oprávnený v presne určených prípadoch, ešte predtým, ako bude rozhodovať o povolení obnovy konania, žalobcu na obnovu konania bez nariadenia pojednávania odmietnuť a to z taxatívne vymenovaných dôvodov pod písm. a) až e). Citované ustanovenie pripúšťa, aby súd žalobu na obnovu konania odmietol v prípade, že z obsahu žaloby už na prvý pohľad (zjavne) vyplýva, že je nedôvodná, teda, že nie sú dané dôvody na jej podanie v zmysle § 397 CSP.
19. Podľa § 414 CSP ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne rozsudkom či obnovu konania povolí, alebo zamietne.
20. Nezmeniteľnosť a záväznosť súdneho rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť, je jednou zo záruk právnej istoty. Náprava rozhodnutia sa spravidla môže docieliť v riadnom dvojinštančnom postupe formou odvolania, ako riadneho opravného prostriedku. Výnimkou z tohto pravidla sú mimoriadne opravné prostriedky, ktorými možno dosiahnuť nápravu už právoplatných rozhodnutí, ak existuje niektorý z taxatívne stanovených dôvodov. Takýmito mimoriadnymi opravnými prostriedkami sú obnova konania a dovolanie. Podmienkami prípustnosti žaloby na obnovu konania sú: spôsobilý predmet, voči ktorému žaloba smeruje, zákonný dôvod obnovy, dodržanie lehôt, počas ktorých musí byť žaloba na obnovu konania podaná, osoba spôsobilá k podaniu žaloby, osobitné náležitosti žaloby na obnovu konania a príslušnosť súdu k prejednaniu návrhu na obnovu konania.
21. Dôvodom prípustnosti obnovy konania v zmysle cit. § 397 písm. a) CSP je existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré musia kumulatívne spĺňať tieto podmienky: a) Skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy nemohla oprávnená strana bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní, pričom otázka viny sa posudzuje striktne z procesného hľadiska. Spravidla pôjde o prípady, keď strana o ich existencii nevedela. Pritom musí ísť vždy o skutočnosti a dôkazy, ktoré tu existovali už počas pôvodného konania, do vyhlásenia rozsudku. Pri rozhodnutiach môže ísť o rozhodnutia, ktoré strana nemohla bez svojej procesnej viny použiť v pôvodnom konaní napriek tomu, že reálne existovali a jednak o rozhodnutia nové, ktoré boli prijaté až po právoplatnom rozhodnutí veci, pričom v tomto prípade sa jedná o rozhodnutia o prejudiciálnej otázke, ktoré súd v pôvodnom konaní posúdil inak. b) Len také skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy, ktoré sa týkajú strán a predmetu pôvodného konania. c) Skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy musia byť spôsobilé privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, z čoho vyplýva, že žalobu na obnovu konania môže podať len strana, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané. Povolenie obnovy pritom neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej v novom obnovenom konaní.
22. Dôvod obnovy konania v zmysle cit. § 397 písm. b) CSP sa vzťahuje na procesnú situáciu, keď strana riadne splnila svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť a teda riadne označila dôkaz, ktorý navrhla vykonať, avšak z objektívnych dôvodov takýto dôkaz nebolo možné v pôvodnom konaní vykonať.
23. Podľa konštantnej súdnej judikatúry právny názor na výklad zákona stanovený iným orgánom, než procesným súdom, ktorý prejednal vec v rámci svojej právomoci, nie je spôsobilý dôvod obnovy konania (R 105/1998). Obdobne vecná nesprávnosť rozsudku, ktorého obnova sa navrhuje, nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania (ZSP 2/2000).
24. Ako prvé odvolateľ poukazuje na to, že pri posudzovaní spotrebiteľskej zmluvy v pôvodnom konaní súd nesprávne vyhodnotil zmluvné podmienky a nesprávne vyhodnotil plynutie premlčacej doby. Ako bolo uvedené vyššie, samotná vecná nesprávnosť rozsudku, ktorého obnova sa navrhuje (aj keby
bola daná), nemôže byť dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania (nespadá pod taxatívne vymenované dôvody v cit. ust. § 397 CSP).
25. Pokiaľ odvolateľ poukazuje na to, že v žalobe na obnovu konania predložil ako dôkaz stanovisko NBS zo dňa 29.10.2019 a stanovisko MS SR zo dňa 24.7.2019, jedná sa o právne názory na výklad zákona vyslovené inými orgánmi, ako procesným súdom, ktorý vec prejednal, a preto nie sú spôsobilými dôvodmi obnovy konania, ako bolo judikované. Okrem toho tieto dôkazy - ako ich označil žalobca, neexistovali počas pôvodného konania do vyhlásenia rozsudku dňa 26.9.2017. Z tohto hľadiska sú to nové dôkazy a teda sú nespôsobilým dôvodom obnovy konania.
26. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní poukazuje na to, že v pôvodnom konaní došlo k porušeniu ust. § 526 ods. 1 OZ týkajúceho sa postúpenia pohľadávky, že súd v pôvodnom konaní nesprávne interpretoval § 103 OZ a že predmetnú vec neposúdil cez prizmu dobrých mravov, všetkými týmito námietkami žalobca napáda vecnú nesprávnosť pôvodného rozsudku, čo s poukazom na vyššie uvedené, nemôže byť dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania, keďže to nespadá pod dôvody na obnovu konania taxatívne vymenované v cit. ust. § 397 CSP. Vyššie uvedené sa obdobne vzťahuje aj na dôvod obnovy konania, ktorý má podľa žalobcu spočívať „v pochybnosti o kvalite spotrebiteľskej zmluvy“, ktorú súd v pôvodnom konaní podľa neho nepodrobil súdnej kontrole neprijateľnosti zmluvných podmienok.
27. S poukazom na vyššie uvedené, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov uplatnených žalobcom, potom odvolací súd dospel k záveru, že predmetná žaloba na obnovu konania je zjavne nedôvodná, keďže neboli dané žiadne dôvody na jej podanie v zmysle § 397 CSP, v dôsledku čoho bolo dôvodným, keď súd prvej inštancie predmetnú žalobu s použitím ust. § 413 ods. 1 písm. e) CSP ako zjavne nedôvodnú odmietol. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správne, včítane závislého a správneho výroku o náhrade trov prvoinštančného konania, s použitím ust. § 397 ods. 1 CSP potvrdil.
28. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.
29. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
30. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. V tomto odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný a preto podľa citovaného ustanovenia žalovanému vzniklo právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnému žalobcovi. Prípadná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP odôvodňujúca výnimočné nepriznanie náhrady trov úspešnej strane (či už úplné alebo čiastočné), pritom v konaní nebola tvrdená, ani ju odvolací súd nezistil. Odvolací súd preto žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu 100%, pričom o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).