Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25CoP-17-2020.pdf
PDF · 92.13 KB
Case nature
Subarea
25CoP/17/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v spore navrhovateľky: S. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XX M., proti povinnému z výživného: R. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XX M., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o určenie výživného medzi manželmi, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu M. zo dňa 27 . februára 2020 pod č. k. 16Pc/5/2020-52 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v I. výroku mení tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1.1.Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým manželovi - povinnému z výživného R. B. uložil povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky S. B. sumou 120 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej o určenie výživného medzi manželmi. Navrhovateľku zaviazal zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Nitra súdny poplatok z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 33 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. V dôvodoch písomného rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka dňa 20.02.2020 podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Žiadala, aby súd povinnému z výživného - jej manželovi uložil povinnosť prispievať na jej výživu sumou 120 eur mesačne odo dňa podania návrhu, vždy k 15-temu v mesiaci k jej rukám. Zároveň podala návrh na určenie vyživovacej povinnosti v sume 150 eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila skutočnosťou, že so žalovaným uzatvorili manželstvo dňa 10.04.2015. Po narodení syna nastali vo vzťahu problémy, kedy manžel spadol do užívania drog. V stave zmenšenej príčetnosti sa jej vyhrážal, nadával jej, škrtil ju a vyhadzoval domu. Fajčil marihuanu, kombinoval ju s alkoholom a opioidmi na predpis, ktoré získal podvodom od psychiatričky. Z internetu si objednáva rôzne lieky a liečivá, ktoré obsahujú opioidy. Jeho závislosť bola v takom stave, že vyhľadal lekára. Hospitalizáciu v nemocnici odmietol, pretože by prišiel o prácu. Pre správanie manžela sa pre vlastnú bezpečnosť a bezpečnosť svojho syna odsťahovala a požiadala o pomoc n.o. K. v M.. Momentálne je nezamestnaná, prácu si však hľadá. Syn je škôlkar a je potrebné ho nosiť do škôlky a zo škôlky. Je náročné nájsť si prácu, ktorá by bola jednozmenná. Jej jediný príjem je prídavok na dieťa vo výške 24,95 eura a finančne je pomohol jej otec. Výdavky predstavujú sumu cca 400 eur mesačne ubytovanie, 30-40 eur mesačne telefón, cca 40 eur tankovanie, cca 10 eur lieky. Na potraviny a drogériu minie cca 200 eur. Žalovaný pracuje vo firme P. J. a výška jeho príjmu je cca 1300 eur. Každý 3 mesiac dostávajú v práci odmeny a vtedy jeho príjem dosahuje cca 2000 eur. Mesačne platí 210 eur hypotéku, 119 eur leasing na auto a cca 200 eur energie a poplatky spojené s bytom. Výdavky na maloletého spojené so škôlkou sú cca 20 eur , 30-40 eur mesačne je strava v škôlke, cca 100 eur mesačne krúžky v škôlke a lieky na imunitu, ktoré stoja cca 30 eur mesačne. Otec na maloletého žiadnym spôsobom neprispieva. 1.2. Na daný stav aplikoval ustanovenia § 336 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“) , § 324 ods. 3 CSP , § 325 ods. 1 CSP , § 326 ods. 1, 2 CSP, § 329 ods. 1 CSP, § 329 ods. 2 CSP, § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
a uviedol, že súd nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu len vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady ustanovené v § 325 ods.1 CSP. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych pomerov. Potreba ich úpravy musí byť neodkladná, obsahujúca prvky naliehavosti a nevyhnutnosti, ktoré však bez ďalšieho neznamenajú, že ide o akútny a jednorazový stav. Táto potreba môže pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Aby súd mohol poskytnúť ochranu nariadením neodkladného opatrenia, musí byť aspoň osvedčené, že existuje určité právo ochrany sa domáhajúceho subjektu, a že toto právo môže byť ohrozené alebo narušené a na jeho ochranu je neodkladné opatrenie potrebné. Osvedčenie základných skutočností musí byť presvedčivé a nepochybné, pričom miera osvedčenia vychádza z konkrétnej situácie a stavu v príslušnej veci, je daná jej zložitosťou alebo jednoduchosťou. V danej veci navrhovateľka dostatočne osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov do rozhodnutia vo veci samej, ktoré má byť vydané po vykonaní príslušného dokazovania. Z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že manželia v súčasnosti spolu nežijú. Navrhovateľka sa stará o maloletého syna A.. Jediným jej príjmom sú rodinné prídavky na maloletého syna vo výške 24,34 eura mesačne. Manžel na výživu maloletého neprispieva žiadnou sumou. Lustráciou v registri zistil, že navrhovateľa požiadala o vydanie neodkladného opatrenia, ktorým súd zverí maloletého do starostlivosti matky a uloží otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 200 eur mesačne. Konanie je vedené pod sp. zn. 24P/42/2020, o neodkladnom opatrení zatiaľ nie je rozhodnuté. Manžel navrhovateľky je zamestnaný v spoločnosti P. J. P. s.r.o. a dosahuje príjem v priemere 1800 za rok (zohľadňujúc občasné vyššie príjmy napr. v júny 2019, decembri 2019), čo mal preukázané z lustrácie v Sociálnej poisťovni. Z tvrdení navrhovateľky vyplýva, že jeho nevyhnutné pravidelné výdavky predstavujú cca 529 eur. Z uvedeného je zrejmé, že životná úroveň manželov nie je rovnaká, navrhovateľkin príjem je minimálny. Stará sa o maloletého syna, v dôsledku čoho je daný dôvod dočasne upraviť pomery manželov nariadením neodkladného opatrenia tak, aby bolo zabezpečené jej právo na rovnakú životnú úroveň, akú má jej manžel. O trovách konania o neodkladnom opatrení súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 1 nerozhodoval, pretože rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v rámci konania vo veci samej nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. S trovami konania, ktoré vznikli v súvislosti s neodkladným opatrením sa súd vysporiada v konečnom rozhodnutí vo veci samej. Pretože navrhovateľka spolu s návrhom neuhradila súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v súlade s ustanoveniami zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení jej vyrubil súdny poplatok vo výške 33 eur podľa položky č. 1 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov v platnom znení.
2. Osoba povinná z výživného - manžel podal odvolanie proti uzneseniu. Dôvody v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia považoval za nepravdivé, pretože nie je drogovo závislá osoba a navrhovateľke a dieťaťu nikdy fyzicky neubližoval. Nejedná sa o týranú ženu. K predloženým fotografiám navrhovateľky uviedol, že nevie, ako k nim došlo. Navrhovateľka bola od 26.01.2020 do 09.02.2020 v L.. Po jej návrate ju vyzdvihol na letisku vo F.. Po príchode domov si zobrala vkladnú knižku a zbalila osobné veci, zobrala si auto a odišla. Jej správanie sa zmenilo po narodení syna, neustále ho kritizovala, urážala, útočila na jeho rodičov. Bola si vedomá jeho labilnej psychiky, začal mať zdravotné problémy. Nikdy nebol pacientom v nemocnici vo F. S.. Navštívil psychiatra, ktorý mu predpísala Xanax. Navrhovateľka si pri odchode zobrala vkladnú knižku syna na ktorej bolo 3 200 eur. Vyberá z nej peniaze na bežný chod domácnosti. Pri odchode z domu odniesla takmer všetky veci. Dňa 11.03.2020 zaplatil na jej výživu 200 eur a na výživu syna 120 eur, ktoré sa zaväzuje uhrádzať až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Preto nie je dôvod nariaďovať neodkladné opatrenie. 3. Navrhovateľka sa k odvolaniu nevyjadrila. 4. Krajský súd v M. ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie povinnej osoby je dôvodné. Preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa §388 CSP zmenil a návrh zamietol. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 5. Zmyslom neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov strán. Musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie neodkladného opatrenia žiada tak v rámci ústavných a zákonných pravidiel, aj tomu, voči komu neodkladné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať však nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila ochranu oprávnených záujmov druhej strany, t. j. toho, kto o vydanie neodkladného opatrenia žiada. Neodkladným opatrením nie je prejudikovaný končený výsledok sporu, len sa ním zaisťuje, aby končené rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam. Tam, kde dosiaľ nebolo vydané rozhodnutie treba, aby okrem skutočností, ktoré odôvodňujú obavu z ohrozenia exekúcie bolo tiež preukázané, alebo aspoň osvedčené (kumulatívne), že navrhovateľ má nárok, ktorý mu bude priznaný súdnym rozhodnutím. Z toho vyplýva, že zákonná úprava postupu pri neodkladných opatreniach vyžaduje, aby navrhovateľ súdu preukázal (osvedčil) jednak sám nárok a jednak, že je tu obava z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Unesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena je nutné v každom sporovom konaní, teda aj v konaní o vydanie neodkladného opatrenia, smerujúce k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Z daného vyplýva, že zákonná úprava postupu pri nariaďovaní neodkladných opatrení vyžaduje, aby navrhovateľ súdu preukázal (osvedčil) jednak sám nárok, a jednak, že je tu obava z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Jednou z podmienok na vydanie neodkladného opatrenia na návrh strany je vecná súvislosť medzi navrhovaným neodkladným opatrením a právnym vzťahom, ktorý je alebo má byť predmetom konania vo veci samej. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti na vydanie rozhodnutia vo veci samej. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Odvolací súd, zaoberajúc sa predmetom konania (nariadenie neodkladného opatrenia), z hľadiska vyššie uvedených zákonných ustanovení a skutkových zistení dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je vecne správne. 6. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa ods. 2, výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí, ak ide o výživné pre mal. dieťa. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a končí sa smrťou niektorého z manželov (vyhlásením za mŕtveho a zaniká tiež právoplatnosťou súdneho rozhodnutia o rozvode manželstva, resp. o neplatnosti manželstva). Výživné možno určiť až od podania návrhu. Zásada rovnakej životnej úrovne neznamená mechanickú rovnosť medzi manželmi vyvodzovanú len z ich zárobkov. V tomto prípade platí § 75 Zákona o rodine podľa ktorého, pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pre rozhodnutie súdu o výživnom medzi manželmi podľa uvedených zákonných hľadísk nepostačí zistiť len osobné, rodinné a majetkové pomery manželov vrátane ich príjmov, ale treba zistiť aj konkrétnu mieru potrieb
danú povahou práce, spôsobom života a zdravotným stavom každého z manželov, prípadne inými závažnými okolnosťami. Výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Z tohto hľadiska treba v každom prípade skúmať, ako samotná navrhovateľka plní alebo je ochotná plniť povinnosti vyplývajúce z manželstva. Manželské výživné je podmienené tým, že jeho poskytovanie nie je v rozpore s dobrými mravmi. Pre posúdenie tejto okolnosti sú významné príčiny, ktoré viedli k vážnemu narušeniu a trvalému rozvráteniu vzťahov medzi manželmi. Správanie sa každého z manželov je však potrebné posúdiť v súvislosti s ohľadom na všetky súvislosti. K tomu, aby boli splnené predpoklady pre aplikáciu ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine (nepriznanie výživného pre rozpor s dobrými mravmi) nestačí iba zistenie, že došlo k narušeniu manželského vzťahu z dôvodu správania manžela, ktorý sa domáha priznania výživného, ale až pri osvedčení takých skutočností, ktoré nebudú dávať žiadne pochybnosti o nevyhnutnosti nepriznania takto uplatneného výživného s ohľadom na dobré mravy. Je potrebné posúdiť, či k narušeniu vzájomných vzťahov došlo jednostranne alebo vzájomne. K tomu, aby boli splnené predpoklady pre aplikáciu uvedeného zákonného ustanovenia, by samotné zistenie takej tenzie, či v určitých bežných problémoch medzi bývalými manželmi samozrejme by nepostačovalo. Muselo by sa jednať o takého skutkové okolnosti, ktoré by (pomerované korektívom dobrých mravov) nedávali žiadne pochybnosti o nevyhnutnosti nepriznania takto uplatneného výživného. Dôvodom pre nepriznanie výživného manželov je i zistené porušenie manželskej vernosti (§ 18 Zákona o rodine). Pritom okolnosť porušenia manželskej vernosti jedným z manželov pochopiteľne nelegitimuje druhého manžela k rovnakému konaniu a taktiež k porušeniu uvedenej manželskej povinnosti. Je však potrebné zaoberať sa aj tým, či porušenie manželskej vernosti je príčinou alebo bolo príčinou narušenia vzťahov alebo iba dôsledkom už predtým vážne narušených vzťahov a v určitom zmysle i nefunkčného manželstva. 7. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, pretože vzťahy medzi stranami sporu nevyžadujú zásah súdu. Povinná osoba v odvolaní uviedla, že prispela na výživu navrhovateľky a dieťaťa, predložila o tom výpis z účtu a zaviazala sa prispievať na jej výživu naďalej do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka uviedla okrem adresy svojho terajšieho trvalého pobytu adresu Centrum P. Q. XX/A M.. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia bolo prevzaté neznámou osobou označenou ako splnomocnenec dňa 03.03.2020. Odvolanie povinnej osoby bolo opätovne doručované na adresu doručovania, odkiaľ sa zásielka vrátila ako nedoručená s poznámkou poštového doručovateľa, neprevzatá v úložnej dobe. Odvolací súd zistil, že Okresný súd M. v konaní vedenom pod sp.zn. 24P 42/2020 vydal neodkladné opatrenie, ktorým zaviazal otca prispievať na výživu dieťaťa sumou 100 eur . Uznesenie je právoplatné. Z obsahu spisu vyplýva neznámy pobyt navrhovateľky, nereagujúcej ani na telefonické volanie kolízneho opatrovníka za účelom prešetrenia pomerov u nej. Okrem uvedeného konania prebieha na Okresnom súde konanie o rozvod manželstva pod sp. zn. 24P 59/2020. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka je s dieťaťom v M., kde žije so svojim priateľom. Za danej situácie, kedy povinná osoba zaplatila na účet navrhovateľky požadované výživné a zaviazala sa ho platiť naďalej, nie sú dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľka neoznámila povinnej osobe adresu svojho pobytu. Okrem uvedeného dôvodu dobrovoľného platenia výživného podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľka neosvedčila potrebu vydania neodkladného opatrenia jej dôvodmi nezamestnanosti . Na jednej strane tvrdila, že je nezamestnaná bez príjmu a musí dieťa vodiť do škôlky , ale nepredložila žiaden dôkaz o aktivite jej zamestnanosti a samostatnej výživy. Ako vyšlo najavo v ďalších konaniach, nie je na Slovensku. Ako osoba s príjmom rodinných prídavkov by sotva mala finančné prostriedky na cestu a pobyt v M.. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).