Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/42/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobkyne: P. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. D. XXX, zastúpená zástupcom: S. kancelária JUDr. Jozef KOVÁČIK, s.r.o., so sídlom v Trenčíne, ul. Legionárska 6434/2, proti žalovanému: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. D. XXXX, o zaplatenie 1.950 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd p r i z n á v a proti žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresnému súdu Trenčín bola dňa 11.09.2018 postúpená Okresným súdom Banská Bystrica žaloba žalobkyne, ktorou sa proti žalovanému domáha, aby súd rozhodol o splnení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 1.950 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne z tejto sumy od 01.05.2018 do zaplatenia a sumou 40 eur ako nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky. V neskorších podaniach v upomínacom konaní pred vydaním platobného rozkazu, vzala žalobkyňa žalobu späť v časti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur a upravila úroky z omeškania na 5 % ročne z dlžnej sumy. Žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že si uplatňuje svoju pohľadávku na základe uznania dlhu v zmysle zo dňa 12.01.2018. Celková výška pohľadávky je vo výške 3.900 eur a žalobkyňa si uplatňuje voči žalovanému polovicu tejto sumy, teda vo výške 1.950 eur. Žalovaný bol vyzvaný na dobrovoľné splnenie dlhu výzvou zo dňa 15.05.2018, na ktorú však nijakým spôsobom nereagoval. K žalobe pripojila aj kópiu uznania dlhu zo dňa 12.01.2018 a výzvu na splnenie dlhu zo dňa 15.05.2018.

2. V rámci tzv. upomínacieho konania podľa došlo na základe podanej žaloby k vydaniu platobného rozkazu, proti ktorému podal žalovaný odpor. Po tom, ako žalobkyňa navrhla pokračovať v konaní po podaní odporu žalovaným, bola vec následne postúpená Okresnému súdu Trenčín na ďalšie konanie. V odpore žalovaný k žalobe žalobkyne uviedol, že peňažný nárok neuznáva v celom rozsahu. Žiadnu zmluvu o pôžičke ani o výpožičke on ani jeho spoločník pán Marek Maršalka nikdy so žalobkyňou, ktorá bola v minulosti ich zamestnankyňa, nepodpisovali. Doklady, o ktoré sa žalobkyňa opiera, sú podľa všetkého falzifikáty. Žiadny dlh z titulu pôžičky nemohol vzniknúť, lebo nikdy so žalobkyňou neuzatváral žiadnu zmluvu o pôžičke, ani si nikdy od nej žiadne finančné prostriedky nepožičiaval. Žalobkyňa bola z ich spoločnosti Sajostav s.r.o. prepustená na základe neodborného vedenia účtovníctva, ktoré im ako konateľom dodnes nevydala a tak spôsobila nemalé škody im ako aj dodávateľom.

3. K odporu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa tak, že navrhuje pokračovanie v konaní a na žalobe trvá. Tvrdenia žalovaného, ktoré v odpore uvádza, nie sú pravdivé. Žalovaný písomne dňa 12.01.2018 uznal

dlh so spoludlžníkom C. E. spolu vo výške 3.900 eur s prísl. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že takéto uznanie dlhu nepodpísal a jedná sa o falzifikát, tak to nie je pravda. Predovšetkým navrhuje ako svedka vypočuť v konaní Mareka E., bytom P. XXX, Y. D., ktorí obidvaja vo vzájomnej prítomnosti v jej rodinnom dome uznanie dlhu vlastnoručne podpísali. Podľa priebehu ďalšieho dokazovania, najmä výsluchu svedka C. E. a prípadnej jeho konfrontácie so žalovaným, ak žalovaný zotrvá na svojom tvrdení, že sa nejedná o jeho podpis, navrhne prípadne vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectva na otázku, či podpis nachádzajúci sa na listine uznania dlhu zo dňa 12.01.2018 je vlastnoručným podpisom žalovaného.

4. Súd vo veci rozhodol pôvodne rozsudkom zo dňa 14.05.2019, ktorým rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.950 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 01.05.2018 do zaplatenia. Zároveň rozhodol o trovách konania. Tento rozsudok bol na základe odvolania žalovaného zrušený uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 10.10.2019. Odvolací súd zrušil rozsudok z dôvodu, že žalovaná skutkové tvrdenia žalovaného o neexistencii zmluvy o pôžičke výslovne podľa nepoprela. V takej dôkaznej situácii, kedy žalovaný popiera titul uznania dlhu, t. j. popiera jeho existenciu, v zmysle negatívnej dôkaznej teórie nemožno od žalovaného bez ďalšieho žiadať, aby v konaní preukazoval opak, t.j. vyvracal domnienku o tom, že dlh v čase jeho uznania existoval. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti, t. j. v danom prípade neexistenciu zmluvy o pôžičke, zvlášť, pokiaľ žalobkyňa skutkové tvrdenie žalovaného výslovne nepoprela. Navyše žalovaný sám navrhoval ako dôkaz vykonať výsluch svedka pána C.P., rovnako ako predtým žalobkyňa. Nevypočutie tohto navrhovaného svedka z dôvodov súdu prvého stupňa nepovažoval odvolací súd za správne. Preto bolo potrebné vypočuť tohto navrhovaného svedka. Ďalej odvolací súd uviedol svoj právny názor, ktorý je pre konajúci súd záväzný. V zmysle tohto názoru tzv. negatívnu dôkaznú teóriu je potrebné zachovať aj v prípade, že nastane vyvrátiteľná domnienka ako pri uznaní dlhu o tom, že dlh v čase uznania existoval. Za dôkaznej situácie, kedy žalovaný výslovne popieral existenciu pohľadávky žalobkyne z titulu zmluvy o pôžičke (namietal negatívnu skutočnosť) a navrhoval vykonať ďalšie dôkazy (pričom žalovaná toto skutkové tvrdenie výslovne nepoprela), nebolo možné bez ďalšieho dospieť k záveru o tom, že žalovaný vo vzťahu k existencii titulu uznania dlhu nepreukázal opak.

5. Súd po zrušení rozsudku odvolacím súdom opätovne nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal okrem sporových strán aj svedka C.P., ktorí sa aj pojednávania zúčastnili.

6. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní vykonanom pred prvým rozhodnutím súdu (zrušeným rozsudkom) uviedol, že základom žaloby je tvrdenie žalobkyne o tom, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť na vrátenie pôžičky. Žalobu podporuje predovšetkým písomným uznaním dlhu, v ktorom sa žalovaný spolu s druhým dlžníkom zaviazal splniť svoj dlh, pričom uviedol dôvod a výšku tohto dlhu. Žalovaná suma predstavuje polovicu z celkovej pohľadávky žalobkyne, ktorú má voči žalovanému a spoludlžníkovi. Neskôr na pojednávaní právny zástupca žalobkyne argumentoval, že obrana žalovaného je účelová a v priebehu konania si protirečil. Najprv žalovaný tvrdil v odpore proti platobnému rozkazu, že sa malo jednať o sfalšované listinné dôkazy, neskôr keď zistil, že pravosť podpisu sa dá v konaní overiť, začal tvrdiť, že nikdy žiadne peniaze od žalobkyne neprevzal a dlžobný úpis podpísal iba preto, že sa chcel dostať k účtovníctvu. Okolnosť, prečo bol v uznaní dlhu uvedený aj druhý dlžník, žalobkyňa vysvetlila na pojednávaní. Firma bola v problémoch, chcela sa dostať k peniazom a bolo jej jedno od koho presne peniaze dostane. Žalobkyňa nie je znalá práva v takom rozsahu, aby vedela perfektne spísať uznanie dlhu. Žalobkyňa poukazuje takisto na to, že súd by mal predovšetkým prihliadať na písomné, teda listinné dôkazy a nepreferovať nehodnoverné ústne dôkazy a vyjadrenia. Písomný prejav konajúcej osoby, ktorá nekoná pod nátlakom, alebo v duševnej poruche má vyššiu objektivitu a vyššiu dôkaznú silu ako následná ústna obrana takejto osoby. Ak by predložené uznanie dlhu bolo neplatné v časti druhého dlžníka, je tento právny úkon ako celok rozdeliteľný vo vzťahu k obom dlžníkom osobitne. Neplatnosťou jedného prejavu nie je dotknutá neplatnosť druhého prejavu. V priebehu konania v rámci dokazovania navrhol, aby sa súd oboznámil s ňou predloženými listinnými dôkazmi, vypočul žalobkyňu a svedkyňu V. Q..

7. Žalovaný na pojednávaniach uviedol, že so žalobou nesúhlasí z dôvodu, že zmluvu o pôžičke so žalobkyňou nikdy neuzavrel, aj keď je pravdou, že podpísal predložené uznanie dlhu. Urobil toto uznanie dlhu spolu so svojim bývalým obchodným partnerom C. E., pretože potrebovali dostať späť od žalobkyne účtovníctvo, vzťahujúce sa k obchodnej spoločnosti, v ktorej bol spoločníkom a konateľom, a pre ktorú

žalobkyňa vykonávala účtovnícke práce. V rámci dokazovania navrhol, aby súd ako svedka vypočul pána C. E., ktorý je uvedený na uznaní dlhu a to k okolnostiam, za akých bolo toto uznanie dlhu podpisované.

8.1 Súd v priebehu konania vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom svedka Mareka E., svedkyne V. Q. a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to č. l. 6 uznanie dlhu, č. l. 7 výzva na dobrovoľné splnenie dlhu, č. l. 9 kópia doručenky.

8.2 Žalobkyňa vypovedala tak, že vo firme SajoStav robila účtovníctvo, pričom žalovaný a svedok Štefánek boli konateľmi tejto spoločnosti. V priebehu jedného roka sa stalo približne 10-krát, že požičala peniaze žalovanému ako fyzickej osobe, alebo firme ako právnickej osobe. Žalovaný bol konateľom aj vo firme SajoStav Group, kde bol jediným konateľom, pričom väčšinou požičiavala peniaze firme Sajostav Group. V auguste 2017 dovŕšila dôchodkový vek a keďže videla, že vo firme peniaze nie sú, tak sa rozhodla skončiť pracovný pomer. Z uvedených pôžičiek jej ostala pohľadávka voči žalovanému v sume 3.900 eur. Peniaze si viackrát pýtala. Povedal jej, že peniaze jej vráti, ak ich bude mať. Písomnú zmluvu uzatvorenú nemali, preto sa rozhodla, aby jej žalovaný sám podpísal uznanie dlhu. Žalovaný sa však rozhodol, že uznanie dlhu podpíše aj druhý konateľ firmy pán Štefánek, nakoľko tieto peniaze išli do firmy. Preto je aj na uznaní dlhu podpísaný pán Štefánek. Začiatkom mája 2018 po nevrátení pôžičky kontaktovala žalovaného, aby jej peniaze vrátil. Povedal jej, že ich nemá a že ho má dať na súd. Kde došlo k odovzdaniu peňazí si presne nepamätá, väčšinou sa to však dialo v priestoroch firmy. Jedenkrát sa stalo aj to, že žalovanému poskytla pôžičku ako súkromnej osobne v aute, predtým peniaze vybrala z banky. Celé účtovníctvo firmy SajoStav odovzdala na jeseň v roku 2017 tak, že si poň prišla zamestnankyňa firmy V. Q. aj so šoférom. Doklad o odovzdaní účtovníctva nemá. Daňové priznanie za rok 2017 pre firmu už nerobila, robila ho už nová firma. Bola spoludisponentkou bankového účtu vo firme. Pôžičky poskytovala hotovostne a bez zmluvy, nakoľko dôverovala pánovi žalovanému. Pánovi Štefánekovi peniaze nikdy nepožičala. Domáha sa sumy 1.950 eur preto, že od pána Štefáneka má takisto podpísané uznanie dlhu na sumu 1.950, pričom doposiaľ nebola zaplatená.

8.3 Svedok C. E. vypovedal tak, že žalobkyňu pozná zo zamestnania, pracovali spolu v jednej firme, má k nej neutrálny vzťah. Žalovaného pozná už od detstva, majú kamarátsky vzťah, bývajú kúsok od seba, vídavajú sa. Na predmetnom uznaní dlhu na č.l. 6 spisu je jeho podpis. Telefonoval mu žalovaný, že pôjdu k žalobkyni podpísať dlžnú sumu, pretože potrebuje účtovníctvo, že mu to potom vysvetlí. Išlo o účtovnícke firmy SajoStav, kde bol spolu so žalovaným konateľom a žalobkyňa bola účtovníčka. Žalovaný mu nikdy nepovedal, že dlží nejakú sumu peňazí z pôžičky žalobkyni. Motívom podpísania uznania dlhu bolo to, aby získali účtovníctvo od pani Fáryovej. Následne prišiel po neho, odišli k žalobkyni domov. Podpísanú listinu moc nečítal. Žalovaný mu povedal, že potrebuje od žalobkyni účtovníctvo. Preto to aj podpísal. Ohľadne dlžnej sumy sa nevyzvedal, oni to mali na starosti. Nebol pri pôžičke medzi žalobkyňou a žalovaným. O vrátení peňazí sa rozprával so žalobkyňou. Dohodli sa tak, že sa to nejako odpracuje a podobne. Nedoriešili všetko. Ústne sa dohodli iba všeobecne. Iné listiny s ňou nepodpisoval. Má dobrú pamäť. Netuší o žiadnej inej listine. Iné papiere nemá. On si od žalobkyne nepožičiaval peniaze. Nemá vedomosť o tom, že by si žalovaný požičiaval peniaze od žalobkyne. Nevie si vysvetliť logicky spojitosť medzi podpísaním uznania dlhu z pôžičky a vydaním účtovníctva od firmy. Žalovaný robil vo firme papiere a administratívnu agendu a on bol vonku a robil s chlapmi. Čo robil žalovaný presne nevie. On papiere nerobil. Takéto veci sa vo firme diali bežne.

8.4 Svedkyňa Frederika Chovancová vypovedala tak, že so žalobkyňou má neutrálny vzťah, nemyslí si, že sa rozišli v zlom. So žalovaným sa pozná lepšie, ide o rodinného priateľa a takisto je to bratranec jej mamy. V roku 2017 a v roku 2018 bola zamestnaná v obchodnej spoločnosti žalovaného, kde spracovávala podklady pre účtovníctvo, napríklad faktúry, doklady ohľadne dochádzky a podobne. V súčasnosti pracuje vo firme, ktorá pre žalovaného vedie účtovníctvo. V minulosti bola osobne, aj s pánom Mrázikom doma u žalobkyni v jej rodinnom dome pre účtovné doklady potrebné na spracovanie účtovníctva vo firme žalovaného. Nepamätá si presné obdobie, ani dátum. Mohlo to byť v lete alebo v jeseni. Dedukuje to aj z toho, že boli potrebné doklady pre spracovanie daňového priznania kvôli dani z príjmu. Zrejme ju o to požiadal pán Sádecký. Vyzdvihnutie týchto dokladov prebehlo tak, že prišli k pani žalobkyni, ktorá im odovzdala už pripravené doklady, ktoré naložili do auta a odišli. Zaniesli ich následne pani X. C., ktorá tieto účtovné doklady mala spracovať. Išlo najmä o faktúry. Vo svojej práci predovšetkým prijímala faktúry, pokladničné bločky, a podobne, a pripravovala účtovné doklady. Z týchto dokumentov, s ktorými pracovala, nemá vedomosť o žiadnych finančných transakciách medzi

žalobkyňou a firmou žalovaného. Počas toho ako pracovala brigádnicky u pána D., tak u neho pracovala aj žalobkyňa, pričom ako dlho boli kolegovia si už presne nepamätá. Mohlo ísť o obdobie jedného roka a viac. O odovzdaní účtovných dokladov od žalobkyne nebol spísaný žiaden záznam. Nepamätá sa, že by boli nejaké nezhody pri odovzdávaní účtovníctva a podobne. Keď prevzali s pánom C. doklady od žalobkyne, asi sa do nich pozreli, ale nepamätá si, čo v nich bolo. O vedení účtovníctva vo firme žalovaného nemala vedomosti. Pani V. si robila účtovníctvo pre firmu sama.

8.5 Z listinného dôkazu na č.l. 6vyplýva, že dňa 12.01.2018 žalovaný ako dlžník v 1. rade a C. E. ako dlžník v 2. rade písomne uznali podľa dlh tak, že okrem iného vyhlásili najmä, že: „Týmto čo do dôvodu a výšky uznávajú svoj dlh vo výške celkovo 3.900 eur pôžička v hotovosti voči veriteľovi : Ľudmila Farýová ..., ktorý vznikol z dôvodu pôžičky na základe ktorého sa stal dlžník 1 a dlžník 2 povinný veriteľovi zaplatiť celkom sumu vo výške 3.900 eur. Dlžník 1 a Dlžník 2 prehlasujú, že dlh uznávajú, zaväzujú sa svoj dlh splatiť do 30.04.2018. Prehlasujú, že k právnym úkonom sú oprávnení a spôsobilí, ich zmluvná voľnosť nie je obmedzená a že toto uznanie dlhu urobili na základe vlastného rozhodnutia, bez tiesne a nátlaku, slobodne a vážne, dôkladne sa s jeho obsahom oboznámili, je im zrozumiteľný a nemajú proti nemu žiadne výhrady, na znak čoho pripájajú svoj vlastnoručný podpis.“.

8.6 Dňa 15.05.2018 vyzvala žalobkyňa žalovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu na zaplatenie sumy 1.950 eur spolu s úrokom z omeškania (list na č.l. 7). Uvedenú výzvu prevzala splnomocnená zástupkyňa žalovaného dňa 09.08.2018 (kópia doručenky na č.l. 9).

9.1 Podľa záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

9.2 Podľa záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených () a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

9.3 Podľa z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

9.4 Podľa ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

9.5 Podľa 657 zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

10. Na základe zisteného skutkového stavu a po aplikácii citovaných ustanovení právnych predpisov súd právne posúdil vec takto:

11. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha zaplatenia žalovanej sumy z titulu ústne uzatvorenej zmluvy o pôžičke, na základe ktorej mala žalovanému a ďalšiemu dlžníkovi prenechať peňažné prostriedky v sume 3.900 eur. Pôžička mala byť vrátená do 30.04.2018, pričom od žalovaného, ako jedného z dvoch solidárnych dlžníkov, sa domáha zaplatenia jednej polovice z dlžnej sumy. Obrana žalovaného spočívala v tvrdení, že zmluvu o pôžičke so žalobkyňou nikdy neuzavrel. Uznanie dlhu s jeho obchodným partnerom podpísali, pretože chceli od žalobkyne späť účtovníctvo, ktoré im mala zadržiavať.

12. Zmluva o pôžičke je tzv. reálnym kontraktom. Veriteľ ňou prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie veci druhovo určené, t.j. veci zastupiteľné, najmä peniaze, pričom dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Tento typ zmluvy môže byť odplatný aj bezodplatný, možno ju uzatvoriť výslovne, t.j. písomne alebo ústne, alebo nevýslovne, teda konkludentne faktickým správaním. Podstatnými, pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú prenechanie druhovo určených vecí na voľné nakladanie, dočasnosť právneho vzťahu a povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu do doby, ktorej koniec môže byť určený aj neskôr, po vzniku záväzkového vzťahu. Zmluva o pôžičke vzniká odovzdaním požičaných vecí, a teda povinnosť dlžníka vrátiť požičané veci vzniká ich odovzdaním. Reálna zmluva, rovnako ako konsenzuálna zmluva, vyžaduje zmluvný konsenzus, ktorý však nespôsobuje vznik samotného zmluvného vzťahu, ale tento vzniká až v dôsledku ďalšieho úkonu

a tento úkon spôsobuje jeho vznik. V danom prípade ide o odovzdanie predmetu pôžičky. Písomná zmluva o tomto právnom úkone predstavuje vhodný (nie jediný) dôkazný prostriedok o vzniku a obsahu záväzkového vzťahu.

13. V danom spore žalobkyňa preukazuje existenciu zmluvy o pôžičke písomným uznaním dlhu a svojou výpoveďou.

14. Uznanie dlhu je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku a jeho zmyslom je zabezpečenie splnenia povinností, ktoré sú obsahom záväzku. K platnému uznaniu dlhu je okrem všeobecných náležitostí podľa a nasl. potrebné, aby tento jednostranný právny úkon dlžník urobil písomnou formou, vyjadril v ňom prísľub zaplatenia dlhu, uviedol dôvod záväzku, dlhu a jeho výšku. Je potrebné uviesť, že uznanie dlhu nie je samostatným zaväzovacím dôvodom. Nemožno ním teda založiť nový záväzok. Právny dôvod vzniku záväzku nemusí byť v listine obsahujúcej uznanie práva vždy uvedený výslovne, ale musí byť jednoznačne odvoditeľný. Musí tu byť určitosť prejavu uznať dlh čo dôvodu a výšky a výška daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný.

15. Po posúdení obsahu listiny predloženej žalobkyňou na č.l. 6, súd konštatuje, že predmetná listina podpísaná žalovaným je uznaním jeho dlhu žalobkyni vo výške 3.900 eur, ktorý vznikol na základe pôžičky. Žalovaný je podľa neho jedným z dvoch solidárne zaviazaných dlžníkov. Týmto uznaním dlhu nastali právne následky uvedené vyššie, teda vyvrátiteľná právna domnienka o existencii uznaného dlhu. Podľa skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.

16. V zmysle záverov vyplývajúcich z uznesenia odvolacieho súdu, súd vykonal dokazovanie navrhnuté žalovaným, a to výsluch svedka C.P., ktorým malo dôjsť podľa žalovaného k vyvráteniu vyššie uvedenej právnej domnienky. Zároveň bol vykonaný aj výsluch žalobkyne a výsluch svedkyne V. Q..

17. Z výsluchu svedka C.P. a výsluchu žalobkyne zhodne vyplýva, že žalobkyňa dlžníkovi 2 (teda C.P.), ktorý je takisto podpísaným na uznaní dlhu, pôžičku nikdy neposkytla. Teda aj podľa tvrdenia žalobkyne táto domnienka vyplývajúca z písomného uznania dlhu (záväzok C.P. ako dlžníka 2 zo zmluvy o pôžičke) v skutočnosti neexistovala. Z výsluchu žalobkyne ďalej vyplýva, že žalovaný sa rozhodol, že uznanie dlhu podpíše aj svedok C. E. (ako druhý konateľ obchodnej spoločnosti SajoStav s.r.o.), nakoľko tieto peniaze išli do firmy. V skutočnosti teda medzi žalobkyňu a C. E. aj podľa jej výsluchu nikdy nebola zmluva o pôžičke uzatvorená. Svojim výsluchom žalobkyňa priamo poprela svoje tvrdenie uvedené v žalobe, že žalovaný je spoludlžníkom popri Marekovi E. z titulu pôžičky peňazí. Z vyššie uvedeného výsluchu žalobkyne takisto nepriamo vyplýva aj to, že aj keby k pôžičke reálne došlo, peniaze nepožičiavala v skutočnosti fyzickým osobám, ale obchodnej spoločnosti SajoStav s.r.o. (žalobkyňa vypovedala, že: „Žalovaný sa však rozhodol, že uznanie dlhu podpíše aj druhý konateľ firmy pán E., nakoľko tieto peniaze išli do firmy. Preto je aj na uznaní dlhu podpísaný pán E..“). Tento záver podporuje aj výpoveď žalobkyne, podľa ktorej požičiavala peniaze aj firme ako právnickej osobe. Na základe uvedených zistených skutočností bola podľa názoru súdu relevantným spôsobom vyvrátená právna domnienka, vyplývajúca z písomného uznania dlhu, a to domnienka o existencii písomne uznaného dlhu žalovaného. Súd teda konštatuje, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadne jej tvrdenia, že má splatnú a nesplnenú pohľadávku voči žalovanému, titulom nevrátenia pôžičky peňazí.

18. Z výsluchu svedkyne Frederiky Chovancovej neboli zistené žiadne skutočnosti relevantné pre rozhodnutie súdu.

19. K argumentácii žalobkyne, že žalovaný si v rámci svojej procesnej obrany protirečil (resp. že jeho obrana bola nekonzistentná), súd uvádza, že je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý v čase jeho rozhodnutia túto okolnosť nepovažoval za relevantnú a nariadil konajúcemu súdu vykonať výsluch svedka Mareka Štefáneka ku skutočnostiam, ktoré tvrdil žalovaný v neskoršom priebehu konania.

20. K argumentácii žalobkyne, že súd by mal predovšetkým prihliadať na písomné, teda listinné dôkazy a nepreferovať nehodnoverné ústne dôkazy a vyjadrenia, súd uvádza, že tak urobiť nemôže najmä vzhľadom na ustanovenie , podľa ktorého skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel

najavo opak. A takisto vzhľadom na ustanovenie článku 15 ods.2 (Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.) a ustanovenie , (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.). Je ustálené, že písomná forma právneho úkonu plní aj varovnú, ochrannú a dôkaznú funkciu a je pochopiteľné, že žalobkyňa preferuje záver založený na písomnom uznaní dlhu. Avšak nie je možné absolutizovať písomné právne úkony, a závery z nich vyplývajúce, ako to vyplýva z rozsiahlej súdnej praxe a vyššie citovaných zákonných ustanovení. V danom prípade však aj žalobkyňa samotná, predložila súdu iba jeden písomný dôkaz zakladajúci iba vyvrátiteľnú právnu domnienku, ktorý nepodporila žiadnym iným relevantným dôkazom (napr. aj listinným dôkazom o odovzdaní a prevzatí pôžičky, písomnou zmluvou a pod.)

21.1 Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21.2 Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21.3 O trovách konania súd rozhodol podľa , pretože žalovaný bol v konaní plne úspešný. O výške náhrady trov žalovaného rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.