Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/32/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a členiek senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu V., proti žalovanému W., o určenie neprijateľných podmienok a vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti výroku I. a II. rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 20. novembra 2019, č.k. -74, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (výrok I., II.) a v závislom výroku o trovách konania (výrok IV.) p o t v r d z u j e .

Žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.575,50 Eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, výrokom II. určil, že Dohoda o vyplnení zmeniek obsiahnutá v bode 12 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 04.05.2012, je neplatná, výrokom III. vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania výrokom IV. rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Poukazujúc na ust. , , o spotrebiteľských úveroch, , , v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou podanou na tamojšom súde dňa 12.05.2016 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.575,50 Eur titulom bezdôvodného obohatenia a určenia neprijateľnosti a neplatnosti: 1/ Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 04.05.2012, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 04.05.2012; 2/ rozhodcovskej doložky obsiahnutej v Rozhodcovskej zmluve zo dňa 04.05.2012, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 04.05.2012; 3/ článku 12 Všeobecných obchodných podmienok Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 04.05.2012 (dohoda o vyplnení zmeniek); 4/ článku 5 Všeobecných obchodných podmienok Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 04.05.2012, ako aj náhrady trov konania. Dôvodil tým, že dňa 04.05.2012 uzatvoril ako dlžník so žalovaným Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej i len „zmluva o úvere“), na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 1.100 Eur. Uvedená zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa o spotrebiteľských úveroch, pričom na tento právny vzťah je potrebné v súlade s prednostne aplikovať ustanovenia , aj napriek tomu, že v bode 15. Všeobecných obchodných podmienok (VOP) bolo medzi účastníkmi dohodnuté, že všetky právne vzťahy sa budú spravovať . Ďalej mal za to, že zmluva o úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky odporujúce zákonu, alebo zákon obchádzajúce. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku považoval Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 04.05.2012, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, ktorá však

nebola so žalobcom individuálne dojednaná. Žalobcovi bola predložená len jedna kopa papierov, pričom si myslel si, že podpisuje iba zmluvu o úvere. Uvedená vopred naformulovaná Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje kompaktný, vopred pripravený celok upravujúci podmienky úverového vzťahu, ktorý ako dlžník mohol jedine akceptovať a nemal možnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu. Z uvedeného dôvodu je neplatná. Z rovnakých dôvodov namietal aj neplatnosť Rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej dňa 04.05.2012, pričom poukázal aj na . Ďalšou neprijateľnou podmienkou je dohoda o vyplnení zmeniek, nachádzajúca sa v bode 12 VOP. Tá rovnako nebola individuálne dohodnutá, pričom uplatnený zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne z uplatnenej sumy nebol medzi stranami v zmluve o úvere dohodnutý. Žalovaný má podľa nárok len na zmenkový 6 % p.a. úrok zo zmenkovej sumy. Akýkoľvek ďalší úrok predstavuje neprimerané zabezpečenie úveru. Navyše úrok vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy je neprimerane vysoký a v rozpore s dobrými mravmi. Na základe týchto skutočností považoval žalobca zmluvu o úvere za rozpornú s dobrými mravmi i zákonom. Zároveň namietol, že zmluva o úvere neobsahuje náležitosti vyžadované o spotrebiteľských úveroch, konkrétne údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie v akom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom. Z uvedeného dôvodu je tento spotrebiteľský úver bez úrokov a bez poplatkov. Žalobca zaplatil žalovanému celkovo sumu vo výške 2.675,50 Eur, pričom žalovaný vznášal voči nemu ďalšie a ďalšie finančné nároky. S poukazom na neplatnosť úverovej zmluvy bol žalobca povinný zaplatiť žalovanému len istinu úveru vo výške 1.100 Eur a v prevyšujúcej časti 1.575,50 Eur ide o bezdôvodné obohatenie žalovaného. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že strany uzavreli úverovú zmluvu dňa 04.05.2012, t.j. za účinnosti o spotrebiteľských úveroch. Žalobca tvrdil, že zmluvu o úvere uzatvoril ako spotrebiteľ, čo žalovaný formálne spochybnil, avšak neuviedol žiadny konkrétny dôvod, pre ktorý by žalobca nemal mať /pri uzatvorení zmluvy/ postavenie spotrebiteľa. Súd prvej inštancie poukázal na určitú „nekonzistentnosť“ argumentácie žalovaného, keď na jednej strane bez bližšieho upresnenia spochybňuje postavenie žalobcu ako spotrebiteľa a na strane druhej o uzatvorenej úverovej zmluve opakovane hovorí ako o zmluve o spotrebiteľskom úvere. Vychádzajúc z obsahu zmluvy o úvere, súd prvej inštancie nepochyboval o spotrebiteľskom charaktere tohto právneho vzťahu. Dôvodil, že nebolo ani len tvrdené, že by žalobca pri uzatvorení úverovej zmluvy konal v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Neuvádza sa to ani v texte zmluvy, kde je výslovne uvedené, že finančné prostriedky sú poskytnuté na „iný účel“ než výkon zamestnania, povolania, podnikania, pričom dlžník bol v zmluve identifikovaný rodným číslom. Žalobca teda mal postavenie spotrebiteľa v súlade s ZoSpÚ a predmetná úverová zmluva je tak zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa o spotrebiteľských úveroch, teda musí obsahovať náležitosti vymedzené v ZoSpÚ. Po preskúmaní obsahu predloženej úverovej zmluvy súd prvej inštancie zistil, že zmluva nemá náležitosti vyžadované , , , ZoSpÚ, čo má za následok jej bezpoplatkovosť a bezúročnosť v zmysle ZoSpÚ. Konštatoval, že v zmluve vôbec nie je uvedený konečný termín splatnosti spotrebiteľského úveru ( ZoSpÚ), ktorý je obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere s tým, že vždy musí byť v zmluve výslovne uvedený, a to tak, aby spotrebiteľ jednoznačne vedel určiť deň, kedy nastáva konečná splatnosť úveru (ideálne presným dátumom). Nie je možné akceptovať argumentáciu žalovaného, že termín konečnej splatnosti je zrejmý zo slovného spojenia „.....zaplatí čiastku 2.160 Eur v 12 mesačných splátkach po 180 Eur počnúc dňom 05.06.2012 na účet veriteľa....“. Mal za to, že termín konečnej splatnosti z citovaného textu zmluvy v žiadnom prípade nie je možné jednoznačne dôvodiť. Ďalej v predloženej zmluve absentuje údaj aj o termíne splatnosti jednotlivých splátok úveru ( ZoSpÚ). Poukázal na to, že v zmluvnej dokumentácii predloženej stranami sporu sa splatnosť jednotlivých splátok úveru nikde nenachádza, hoci v bode 18 VOP sa zmieňuje „pomôcka na vedenie záznamov o platbách v zmysle zmluvy o úvere (splátkový kalendár)“ Táto listina v konaní predložená ani jednou zo strán nebola, preto platná existencia dojednania strán ohľadne termínu splatnosti jednotlivých splátok nebola preukázaná. V ďalšom rade, zmluva vôbec neuvádza úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru v zmysle . Tento údaj v zmluve úplne absentuje, pričom veriteľ sa obmedzil iba na vyjadrenie sumy, o ktorú žalobca preplatí istinu, z tejto sumy však nie je možné dôvodiť z čoho presne navýšenie úveru pozostáva. V zmluve o úvere nie je uvedená ani priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver v zmysle ZoSpÚ. Tieto nedostatky podľa presvedčenia súdu prvej inštancie majú za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX v zmysle ZoSpÚ. Konštatoval, že žalobca bol preto povinný vrátiť žalovanému len istinu úveru vo výške 1.100 Eur. Preukázateľne však žalovanému zaplatil čiastku 2.675,50 Eur. Žalovaný má preto povinnosť rozdiel vo výške 1.575,50

Eur (2.675,50 Eur - 1100 Eur = 1.575,50 Eur) žalobcovi vrátiť, a to titulom bezdôvodného obohatenia v zmysle . Plnenie ktoré žalovaný na úkor žalobcu získal, je majetkovým prospechom získaným bez právneho dôvodu v zmysle v spojení s ZoSpÚ. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie žalobe v tejto časti vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie 1.575,50 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Pokiaľ ide o ostatné žalobné návrhy, žalobca sa domáhal vyslovenia neplatnosti článku 12 Všeobecných obchodných podmienok Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 04.05.2012 (dohoda o vyplnení zmeniek). V prípade tohto žalobného nároku súd prvej inštancie dospel k záveru, že určovacia žaloba je v tejto otázke jednoznačne prípustná. Jednak preto, že ide o dojednanie obsiahnuté priamo v texte zmluvy o spotrebiteľskom úvere /neplatnosti ktorej sa spotrebiteľ môže domáhať priamo podľa ZoSpÚ účinného v čase rozhodovania súdu/ a jednak preto, že žalobca jednoznačne má na takomto určení aj naliehavý právny záujem. V čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo platné a účinné aj ust. ZoSpÚ, podľa ktorého v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh, alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou, alebo šekom. Z tohto pohľadu je potom absolútne neplatná dohoda o vyplnení zmeniek obsiahnutá v bode 12 VOP pre jej rozpor so zákonom. Ide o neplatnosť absolútnu, podľa . Keďže vystavením (2 kusov) blankozmenky žalobca poskytol žalovanému ako veriteľovi do ruky listinu, ktorá sa po doplnení chýbajúcich údajov (zmenečnej sumy) môže stať plnohodnotným cenným papierom (vlastnou zmenkou), s ktorým je spojené právo zmenkového veriteľa na zaplatenie sumy v zmenke uvedenej. Toto právo veriteľa je stelesnené (inkorporované) priamo v zmenke, preto sa zásadne nevyžaduje, aby bol v zmenke vyjadrený alebo preukazovaný dôvod vzniku záväzku zo zmenky. Povinnosť zaplatiť zmenkovú sumu pramení čisto zo zmenkovej listiny, a to bez ohľadu na okolnosti alebo právny vzťah, z ktorého daná zmenka vzišla. Z písomného vyjadrenia žalovaného vyplynulo, že blankozmenky má zrejme u seba, nakoľko vo vyjadrení na čl. 25 uviedol, že: „Žalobcom podpísanú zmenku prikladá v prílohe ako dôkaz o jeho vedomosti jej existencie.“ Uvedená zmenka, resp. zmenky, súdu prvej inštancie však žalovaným predložené neboli. Z výsluchu žalobcu súd prvej inštancie nadobudol hlboké presvedčenie, že v súvislosti s uzatvorením zmluvy o úvere nemal žalobca vedomosť, resp. dostatočnú vedomosť o povahe jednotlivých zabezpečovacích inštitútov použitých žalovaným v uvedenom úverovom vzťahu. Žalobca daný právny vzťah doposiaľ nevníma v širších, resp. sofistikovanejších súvislostiach. Pri uzatváraní zmluvy o úvere bol jednoznačne koncentrovaný, len na tie najzákladnejšie otázky (výšku úveru, výška splátky, lehota a spôsob jej platenia), pričom otázky zabezpečenia úveru mu podľa názoru súdu prvej inštancie neboli ani pracovníkom žalovaného dostatočne určito vysvetlené. Sám žalobca uviedol, že sa bavili najmä o tom, koľko mu môžu požičať peňazí a v akých sumách to bude splácať, aby sa toho úveru čo najrýchlejšie zbavil, pričom mal za to, že do ruky dostal len úverovú zmluvu a nejaký splátkový kalendár. Na tomto mieste súd prvej inštancie dodal, že nenadobudol zo žalobcu dojem, že by išlo o typ nepoctivého spotrebiteľa, ktorému je ľahostajné, či má, alebo nemá voči niekomu dlh. Dôvodom uzatvorenia úverovej zmluvy bola skutočnosť, že mu nebola vyplatená odmena za vykonanú prácu za niekoľko mesiacov, v dôsledku čoho sa on a jeho rodina dostali do finančných problémov, ktoré sa snažil preklenúť práve úverom od žalovaného, ktorému následne uvedený dlh o viac ako 100 % aj preplatil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd prvej inštancie dospel k záveru, že vzhľadom na absolútnu neplatnosť Dohody o vyplnení zmeniek je potrebné neplatnosť tejto dohody vysloviť aj súdnym rozhodnutím, aby žalobcovi bola do budúcna poskytnutá účinná ochrana pred prípadným zneužitím vystavených blankozmeniek, s poukazom na ich skriptúrnu povahu a potenciálne nezávislý právny „osud“. Súd prvej inštancie preto samostatným výrokom určil, že dohoda o vyplnení zmeniek obsiahnutá v bode 12 Všeobecných obchodných podmienok Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 04.05.2012, je neplatná. Pokiaľ ide o zvyšné nároky žalobcu na určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 04.05.2012; rozhodcovskej doložky obsiahnutej v Rozhodcovskej zmluve zo dňa 04.05.2012, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 04.05.2012; ako aj článku 5 Všeobecných obchodných podmienok Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 04.05.2012, tu súd prvej inštancie dospel k záveru, že v čase rozhodnutia súdu nie je daný naliehavý právny záujem na takomto určení v zmysle , a preto žalobe v tejto časti nemožno vyhovieť. Medzičasom totiž došlo k zániku hlavného záväzku Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 04.05.2012 jeho splnením, preto priamo zo zákona zanikla aj uzatvorená Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 04.05.2012, ktorá má iba akcesorickú (vedľajšiu) povahu a nemôže existovať samostatne, keďže vždy sleduje osud hlavného záväzku. Súd prvej inštancie nevidel žiaden praktický dôvod, pre ktorý bolo potrebné rozhodovať o platnosti alebo neplatnosti uvedenej dohody o zrážkach zo mzdy, poťažmo ak v konaní nebol produkovaný dôkaz, že by sa žalovaný domáhal výkonu zrážok zo mzdy žalobcu. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na určenie neplatnosti rozhodcovskej doložky obsiahnutej v Rozhodcovskej zmluve zo dňa 04.05.2012, ktorá je neoddeliteľnou

súčasťou Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 04.05.2012, tu súd prvej inštancie poznamenal, že v Rozhodcovskej zmluve označený rozhodcovský súd už nie je aktívny (podľa údajov uvedených v databáze rozhodcovských súdov vedenej Ministerstvom spravodlivosti SR). Zároveň bol prijatý nový o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorým došlo k zásadnej zmene právnej úpravy a sprísneniu podmienok, pokiaľ ide o rozhodovanie spotrebiteľských sporov v rozhodcovskom konaní. V tomto momente preto žalobca, podľa názoru súdu prvej inštancie, nemá žiaden naliehavý právny záujem na tom, aby bola predmetná rozhodcovská zmluva súdom vyhlasovaná za neplatnú. Podľa , je potrebné žiadať spotrebiteľa o súhlas s vedením rozhodcovského konania, čiže žalobca má jednoduchú možnosť takéto konanie v prípade potreby odmietnuť. S prihliadnutím na zánik záväzku žalobcu zo zmluvy o úvere jeho splnením, ako aj toto konanie, v zásade neexistuje praktický dôvod pre iniciovanie rozhodcovského konania. Pokiaľ ide otázku platnosti, resp. neplatnosti článku 5 VOP, súd prvej inštancie konštatoval, že vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru ako aj zánik záväzku splnením, je neúčelné sa zaoberať právami a povinnosťami zmluvných strán pre prípad porušenia záväzku dohodnutý záväzok riadne a včas splácať. Takéto rozhodnutie by totiž bolo nadbytočné a žiadnym spôsobom neslúžilo potrebám praktického života, čo je základným predpoklad pre to, aby súd mohol určovacej žalobe vyhovieť. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu v tejto časti zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia tak, že žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže obaja boli úspešní iba čiastočne, približne v rovnakom pomere.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Uplatnil dôvody na odvolanie uvedené v ust. a (nesprávne skutkové a právne závery). Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu a súčasne uplatnil náhradu trov konania, ktoré mu vznikli tak pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní. Dôvodil, že zmluvné strany sa môžu dohodnúť na základe akého zákona sa ich zmluvné vzťahy v budúcnosti budú spravovať. Rovnako k danému prípadu došlo v predmetnom spore. V zmysle VPPÚ sa zmluvné strany dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami . Zmluva sa uzatvorila v zmysle a nasl. z čoho jasne vyplýva, že iný zákon ani na daný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať. Súdna prax zhodne určila použitie nezávisle na dohode strán v prípade sporov zo zabezpečenia záväzkov zo zmluvy o úvere (R SR 11/2001), ako aj v prípade vydania bezdôvodného obohatenia na základe neplatnej zmluvy o úvere (SJ 10/2003, R ČR 16/2005). Je teda a maiori ad minus nepochybné, že zmluva o úvere sa bez ohľadu na dohodu zmluvných strán riadi (). Keďže aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenie , je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné, či ide o relatívny obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah. Ďalej žalovaný uviedol, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, ktorá nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech získal z poctivých zdrojov. K tvrdeniu žalobcu, že v danom spore ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie žalovaného žalovaný uviedol, že na preukázanie úmyslu konajúcej osoby získať bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi žalovaného pri uzatváraní zmlúv o úvere, ale bolo by nutné, v každom jednotlivom prípade s poukazom na okolnosti uzatvorenia tejto zmluvy preukázať, že žalovaný v čase uzatvorenia zmluvy a prijatia plnenia na základe tejto zmluvy skutočne vedel alebo aspoň bol uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne obohacuje. Žalovaný so žalobcom uzatvoril zmluvu o úvere v zmysle , pričom veriteľ sa zaviazal, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky a dlžník sa zaviazal, že poskytnuté peňažné prostriedky veriteľovi vráti a zaplatí dohodnuté úroky. Žalovaný skutočne požadoval za poskytnutie peňažných prostriedkov odplatu vo forme úrokov za poskytnutý úver, keďže je to činnosť, ktorou sa žalovaný v čase uzatvorenia zmlúv o úvere zaoberal a na ktorú mal oprávnenie, nakoľko žalovaný mal v predmete podnikania aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, čo medzi stranami sporu sporné nebolo. Táto skutočnosť avšak nedokazuje úmysel žalovaného získať bezdôvodné obohatenie. Žalovaný v čase uzatvorenia zmlúv o úvere nemohol mať vedomosť, ani predpokladať to, že o niekoľko rokov neskôr môže byť predmetná zmluva o úvere posúdená ako zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá neobsahuje podstatné náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.

K otázke Dohody o vyplnení zmenky žalovaný uviedol, že zmenka je nesporným cenným papierom vyznačujúcim sa mimoriadnou jednoduchosťou a stručnosťou a preto používanou aj fyzickými osobami. Z ustanovení Zákona o zmenkách a šekoch () v žiadnom prípade nemožno vyvodiť spojitosť zmenky iba s podnikateľmi. Zmenky sú bežne používané aj vo vzťahoch medzi nepodnikateľmi, typicky pri zabezpečovaní pohľadávok z pôžičiek. Žalovaný poukázal na to, že zmenka je cenným papierom, nemôže ísť o zmluvné dojednanie, a teda ani o neprijateľnú podmienku. Ak má osoba zaviazaná zo zmenky námietky voči jej platnosti resp. kauzálne námietky (napr. čo do zániku zabezpečovanej pohľadávky, platnosti dohody o vyplnení zmenky a pod.), nestojí jej nič v ceste takéto námietky uplatniť, a to či už v občianskom súdnom konaní, alebo ešte výhodnejšie v rozhodcovskom konaní, kde neexistuje inštitút zmenkového platobného rozkazu. Z uvedeného vyplýva, že postavenie žalobcu by v rozhodcovskom konaní nebolo v ničom horšie, dokonca možno tvrdiť práve opak. Tvrdenie žalobcu, že takáto dohoda nemá čo hľadať v spotrebiteľských vzťahoch, je neodôvodnené a nepravdivé. Zmenka je totiž cenným papierom, a nie spotrebiteľskou zmluvou a teda vzťahy zo zmenky nemôžu byť spotrebiteľské.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd prvej inštancie vo veci úplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne posúdil preto rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolaciemu súdu navrhoval potvrdiť v plnom rozsahu.

4. Žalovaný v písomnej reakcii na vyjadrenie žalobcu uviedol, že zotrváva na svojich tvrdeniach uvedených v odvolaní.

5. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť (ďalej len „“), ktorým bol zrušený (ďalej len „“) v znení neskorších predpisov.

6. Podľa ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.

7. Podľa právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa , že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu aj náležitosti podľa s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

9. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa a , a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku, ktorým bolo žalobe v časti vyhovené (I., II.) a v závislom výroku o trovách konania (výrok IV.) ako vecne správny podľa potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa (a contrario), keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zostávajúcej zamietajúcej časti (výrok III.) nepreskúmaval, keďže táto suspenzívnym účinkom odvolania dotknutá nebola. 10. Odvolací súd za aplikácie ust. z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok, existenciu ktorej vady nezistil, a odvolateľ ju tiež ani netvrdil.

11. Odvolací súd si osvojil správne a presvedčivé odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré zodpovedá kritériám podľa a preto naň poukazuje ( ).

12. V posudzovanej veci súd prvej inštancie vyhovujúcou časťou rozhodnutia zaviazal žalovaného na nárokované plnenie žalobcovi v sume 1.575,50 Eur a určil, že Dohoda o vyplnení zmeniek obsiahnutá v

bode 12 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 04.05.2012, je neplatná. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a súčasne rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

13. Žalovaný odvolaním uplatňoval dôvody na odvolanie uvedené v ust. a (nesprávne skutkové a právne závery).

14. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa . Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

15. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

16. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalovaného, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.

17. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru ( o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ďalej len „ZoSÚ“) pre absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy (, , , ZoSÚ - absencia údaju o termíne konečnej splatnosti úveru a o termíne splatnosti jednotlivých splátok úveru, zmluva neuvádza úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, ani priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov) v dôsledku čoho bol žalobca povinný zaplatiť z úveru len jeho istinu vo výške 1.100 Eur. Ako správny vyhodnotil odvolací súd jeho záver súdu prvej inštancie, s následkom vzniku priznaného bezdôvodného obohatenia vo výške 1.575,50 Eur (, ) ktorým žalovaného zaviazal na jeho zaplatenie žalobcovi. Rovnako správne je jeho rozhodnutie v časti trov konania, keď obom čiastočne úspešným stranám sporu nepriznal právo na náhradu trov konania ( ). Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. . Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, spĺňa všetky vyššie uvedené požiadavky a tvorí dostatočný podklad pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní, pričom odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli neodôvodnené. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku v rozsahu vyššie uvedených záverov a konštatuje správnosť jeho dôvodov v tomto smere ( ).

18. Na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí súdu prvej inštancie vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného, uvádza odvolací súd nasledovné skutočnosti:

19. Predovšetkým vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného spochybňujúcej posúdenie vzťahu medzi stranami založeného zmluvou o úvere ako spotrebiteľského, odvolací súd uvádza, že nemožno pochybovať o spotrebiteľskom charaktere právneho vzťahu založeného žalobcom a žalovaným predmetnou zmluvou o úvere, na základe ktorej zmluvy, sa žalovaný v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti zaviazal poskytnúť žalobcovi ako fyzickej osobe - nepodnikateľovi peňažné prostriedky a žalobca sa tieto zaviazal splácať v pravidelných splátkach, pričom pri uzatváraní zmluvy nevystupoval v rámci svojej podnikateľskej, alebo obchodnej činnosti. Ako správne

tiež uviedol súd prvej inštancie, uvedená zmluva vzhľadom na povahu účastníkov právneho vzťahu (žalovaný - dodávateľ, žalobca - spotrebiteľ)je teda zároveň i spotrebiteľskou zmluvou podľa a , ako aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere podriadenou tiež režimu zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na tento spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, v ktorom má pôvod v konaní uplatňovaný nárok voči žalovanému, súd prvej inštancie teda zákonu zodpovedajúcim spôsobom, vychádzajúc z princípu ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľskom právnom vzťahu posúdil, že naň dopadajú normy spotrebiteľského práva. Spotrebiteľský vzťah sa vždy riadi ustanoveniami a nemôže sa riadiť ustanoveniami , ako to potvrdzuje aj prijatá novela ( o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení iných zákonov zo dňa 25. 03. 2014), ktorá odstránila nejednotnosť v rozhodovaní súdov v tom, že jednoznačne stanovila, že na všetky právny vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Nakoľko neobsahuje prechodné ustanovenia, znamená to, že od jej účinnosti, t. j. od 01. 04. 2015 sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

20. Žalovaný ďalej namietal nesprávnu aplikáciu na daný právny vzťah(dožadoval sa aplikácie ).

21. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, v ktorom má pôvod v konaní uplatňovaný nárok voči žalovanému, súd prvej inštancie zákonu zodpovedajúcim spôsobom, vychádzajúc z princípu ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľskom právnom vzťahu posúdil, že naň dopadajú normy spotrebiteľského práva. Súd prvej inštancie teda postupoval správne, keď na danú vec aplikoval ustanovenia . Takéto pravidlo je ustálené v aplikačnej praxi súdov, ktoré riešenie odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 19. júna 2013 č.k. ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v , nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.

22. Novela však definitívne expressis verbis vyriešila výkladové rozdiely (doplnením ust. ) tak, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z dôvodovej správy k zákonu vyplýva, že cieľom jej prijatia je odstrániť výkladové problémy v otázke použitia Občianskeho alebo na spotrebiteľské vzťahy, s nimi súvisiace vzťahy a osobitne vzťahy tzv. akcesorického charakteru. Výslovne sa ustanovuje, že na všetky právne vzťahy vzniknuté na základe spotrebiteľskej zmluvy sa vždy použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z tohto dôvodu sa preferuje priorita , ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší a to na celý režim právneho vzťahu, aj keby sa na právny režim mohla použiť právna úprava . Predmetné ustanovenie zachytáva prevažujúcu výkladovú prax a jeho cieľom je iba výslovne stanoviť aj doposiaľ platné pravidlo prednostného použitia režimu na spotrebiteľské záväzky. Z uvedeného dôvodu je námietka žalovaného o aplikácii na daný právny vzťah (menovite tiež vo vzťahu k úrokom) nedôvodnou.

23. V otázke vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného na úkor žalobcu sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že právnym dôvodom na plnenie úrokov a poplatkov by mohla byť len úverová zmluva obsahujúca všetky zákonné náležitosti, ktorá by zakladala záväzok dlžníka vrátiť veriteľovi poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi. Avšak ak úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere treba ex lege považovať za bezúročný a bez poplatkov, takáto zmluva v žiadnom prípade nemôže byť legitímnym právnym dôvodom na vznik nároku veriteľa na zaplatenie aj iných plnení než poskytnutej istiny úveru. Ak dlžník v takom prípade zaplatil veriteľovi sumu vyššiu, v časti prevyšujúcej poskytnuté finančné prostriedky sa jedná o bezdôvodné obohatenie veriteľa na úkor dlžníka, pretože takto získal majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu. Vzniknuté bezdôvodné obohatenie je veriteľ povinný vydať tomu, na úkor koho ho získal.

24. V súvislosti s odvolacími námietkami považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť aj to, že súdi pri rešpekte k špecifickej a prísne formálnej povahe inštitútu zmenky je vždy povinný prihliadnuť k okolnostiam konkrétnej veci. V prípade spotrebiteľov súd nesmie prehliadnuť ich špecifické záujmy a

postavenie. Pri svojej rozhodovacej činnosti musí súd hľadať také interpretačné a aplikačné východiská, ktoré zabránia zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkového inštitútu neprimerane v neprospech niektorého z účastníkov zmenkového vzťahu.

25. V tomto smere odvolací súd odkazuje aj na judikované závery, vyplývajúce z rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, podľa ktorých súdy sú povinné aj bez návrhu posúdiť nekalý charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky, aby sa skutočne dosiahol sledovaný zmysel a cieľ čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS.Tu možno spomenúť napr. rozhodnutie vo veci Mostaza Claro C-168/05, Godart C-429/05 alebo Oceano Gruppo Editorial C-240/98 až C-244/08. Čl. 6 ods. /EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách stanovuje: „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“ Vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov, ktorú Smernica 93/13/EHS zabezpečuje, jej článok 6 musí byť považovaný za ustanovenie, ktoré je rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho poriadku majú právnu silu noriem verejného poriadku(viď napr. v rozsudku C 76/10 čl. 50). V tejto súvislosti je treba spomenúť aj rozhodnutie , v ktorom súd rozhodol, že s ohľadom na potrebu ochrany spotrebiteľa a naplnenie čl. 6 ods. 1Smernice Rady 93/13/EHS, ktorý predstavuje kogentné pravidlo európskeho práva, súd nemá aplikovať a prihliadnuť na také procesné pravidlo vnútroštátneho práva, ktoré vo svojich účinkoch bráni naplneniu myšlienky a zmyslu ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami zavedenej Smernicou Rady93/13/EHS.

26. Súd prvej inštancie ďalej pri posudzovaní nároku žalobcu vychádzal z toho, že dohoda o vyplnení zmeniek práve je absolútne neplatná ( ), s ktorým záverom sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Dohoda o vyplnení zmenky upravená v bode 12 VOP je okrem svojej neprijateľnosti z dôvodov uvedených súdom prvej inštancie neplatná i z dôvodu svojej netransparentnosti spôsobenej skutočnosťou, že takéto pre spotrebiteľa významné zmluvné ustanovenie s potenciálne veľmi závažnými následkami dodávateľa v rozpore s dobrými mravmi zakomponoval do VOP v snahe ukryť ho pred spotrebiteľom. Obsah takejto dohody nemohol dlžník žiadnym spôsobom ovplyvniť. K uzavretiu dohody o vyplnení zmeniek nemôže dôjsť len odkazom na Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Zaradenie dohody o vyplnení zmenky do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru na zadnej strane zmluvy už samo o sebe pojmovo vylučuje možnosť, že uvedená podmienka bola so spotrebiteľom dohodnutá individuálne. Jej obsah spotrebiteľ nemohol nijako ovplyvniť a nemohol ju ani odmietnuť bez toho, aby tým nezmaril uzatvorenie úverovej zmluvy ako celku. Pre takúto dohodu sa spotrebiteľ ako slabšia zmluvná strana dostal do značne nevýhodného postavenia oproti veriteľovi, nakoľko dohoda o vyplnení zmenky zakladá pre veriteľa jeho oprávnenie určiť výšku dlžnej sumy, ktorá sa stane zmenkovou sumou a rovnako aj dátum, od ktorého sa bude táto suma úročiť. Uvedené dojednanie navyše neprimerane sťažuje (a to až na hranici úplného znemožnenia) spotrebiteľovi výkon jeho práv na ochranu pred nekalými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, keď spotrebiteľovi ani len neumožňuje zistiť, z čoho pozostáva veriteľom určená zmenková suma. Tým sa spotrebiteľ dostáva do postavenia, v ktorom si nedokáže overiť oprávnenosť veriteľom požadovaného plnenia zlúčeného do jedného číselného údaju zmenkovej sumy, a naopak veriteľ dostáva do rúk efektívny nástroj rozhodnúť, že ním požadované plnenie, ktorého výšku sám určil, je v súlade so zmluvou o úvere, ale aj v súlade so všeobecnými právnymi predpismi.

27. Odvolací súd v tejto súvislosti na podporu svojho názoru poukazuje na Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. zo dňa 11.11.2013. Zahrnutie ustanovenia o zabezpečení veriteľa vystavením biankozmeniek spotrebiteľom a o vyplňovacom práve veriteľa do všeobecných obchodných podmienok sa nedá hodnotiť inak ako snaha ukryť pred spotrebiteľom pre neho podstatné zmluvné ustanovenie, ktorého uplatnenie môže mať veľký negatívny dopad na jeho finančnú situáciu.

28. Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišností spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Ďalšou odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.10.2015 cit.: Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1.pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ: pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

29. Odvolacie námietky žalovaného tak neboli spôsobilé privodiť v prospech neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

30. Keďže preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že žiadna z odvolacích námietok nie je spôsobilou mať za následok dopad na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach - výroku I. II., za súčasného záveru o správnosti rozhodnutia aj v časti o náhrade trov konania - výrok IV., podľa potvrdil.

31. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa ust. , a tak, že žalobca, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému, avšak v odvolacom konaní žalobcovi preukázateľne žiadne trovy nevznikli, preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).