Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31CoKR-10-2019.pdf
PDF · 94.43 KB
Case nature
Area
Subarea
31CoKR/10/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov Mgr. Michala Novotného a JUDr. Pavla Laczu v sporovej veci žalobcu: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, proti žalovanému: Dawid Śliwiński KROFEX, IČO: 371 184 219, Parkowa 47, Krościenko Wyžne, Poľská republika, zastúpený: Advokátska kancelária Prachová & Partners, s.r.o., Miletičova 21, 821 08 Bratislava, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 07.03.2019 č.k. 25Cbi/22/2016-421, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. rozhodol tak, že pohľadávky žalobcu zo súhrnnej prihlášky nezabezpečených pohľadávok zo dňa 01. 07. 2016, zapísané v zozname pohľadávok správcu pod č. 2, 3, 4, 5, 8, 9, 14, 15, 16, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 30 sa považujú za nesporné čo do ich právneho dôvodu, výšky, poradia a vymáhateľnosti a žalobca je veriteľom uvedených pohľadávok v konkurznom konaní na majetok úpadcu Treskot.sk s. r. o., IČO: 47 216 158, 925 81 Diakovce 868, sp. zn. 23K/32/2015 a výrokom II. súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 32 ods. 2, 5, 9, 15, 16 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR), § 251 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p..
3. Okresný súd Trnava uznesením č.k. 23K/32/2015 zo dňa 24.05.2016, právoplatným dňa 01.06.2016, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka, Treskot.sk s.r.o., IČO: 47 216 158, 925 81 Diakovce 868. Spoločnosť B.F.B. správcovská, v.o.s. Radlinského 50, 921 0l Piešťany, IČO: 36 832 006 ustanovená správcom konkurznej podstaty. V základnej lehote na prihlásenie pohľadávok, ktorá uplynula dňa 18.07.2016 si žalobca voči úpadcovi prihlásil súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok por. č. 1 zo dňa 01.07.2016 daňové pohľadávky. Súhrnná prihláška nezabezpečených pohľadávok por. č. 1 zo dňa 01.07.2016 bola správcovi doručená dňa 11.07.2016 pod č. k. 103436075/2016 zaslanie súhrnnej prihlášky pohľadávok. Súhrnná prihláška nezabezpečených pohľadávok por. č. 1 zo dňa 01.07.2016 bola Okresnému súdu Trnava doručená dňa 11.07.2016 pod č. k. 103436106/2016 zaslanie súhrnnej prihlášky pohľadávok. Na žiadosť žalobcu č. k. 103436132/2016 zo dňa 01.07.2016 správca potvrdil zapísanie pohľadávok žalobcu do zoznamu pohľadávok a tým splnenie zákonných náležitostí pre zápis. V lehote určenej na popretie pohľadávok, ktorá uplynula dňa 17.08.2016, konkurzný správca nepoprel pohľadávky žalobou. Pohľadávky žalobcu poprel dňa 15.08.2016 iný veriteľ - žalovaný.
4. Spornosťou pohľadávky sa vo všeobecnosti rozumie prípad, keď z okolností známych v danom čase, t.j. v čase plynutia lehoty na zisťovanie a popieranie pohľadávok, možno dôvodne pochybovať o existencii takejto pohľadávky. Úlohou súdu je len preskúmať, či uvedený dôvod na popretie pohľadávky je daný a v prejednávanej veci súd zistil, že veriteľom uvedené dôvody na popretie pohľadávky nie sú dané. Súd považuje právny dôvod, výšku, poradie a vymáhateľnosť popretých pohľadávok za preukázané a doložené dokladmi pripojenými k súhrnnej prihláške nezabezpečených pohľadávok zo dňa 01.07.2016. Podľa § 68 ods.4 zákona č.563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov daň je vyrubená a) rozhodnutím správcu dane, b) podaním daňového priznania vrátane dodatočného daňového priznania, c) zaplatením dane, pri ktorej nie je povinnosť podať b žalovaného v popretí pohľadávok, že u spoločnosti FROLIX SK s.r.o., TVPartner s.r.o. a Obchodný dom Slovensko s.r.o. neprebehli nikdy daňové kontroly nie je pre existenciu pohľadávky relevantné a žalobca tieto tvrdenia vyvrátil k žalobe a k vyjadreniu pripojenými dokladmi ako sú napr. záznamy z daňových kontrol a výzvy a doručenky úpadcovi a spoločnostiam zlúčeným s úpadcom, ktorí s daňovým orgánom nekomunikovali. K pohľadávkam vzniknutým na základe podaného daňového priznania úpadcom nie je nutné vykonávať daňovú kontrolu a ani nebola v týchto prípadoch vykonávaná, preto nemohli byť k prihláške pripojené záznamy z vykonaných daňových kontrol. Vydaniu rozhodnutia vo vyrubovacom konaní pri pohľadávkach zapísaných v zozname pohľadávok správcu pod č. 14,15,16,18,19 predchádzalo vykonanie daňovej kontroly Daňovým úradom Košice, miestne príslušným správcom dane zaniknutých daňových subjektov TVPartner s.r.o., Obchodný dom Slovensko s.r.o.. O výsledkoch z daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol z daňovej kontroly. Pri pohľadávkach zapísaných v zozname pohľadávok správcu pod č. 20,21,22,23,24,25,26,27.28,29,30 daňový subjekt Obchodný dom Slovensko s.r.o. neumožnil vykonať daňovú kontrolu a preto Daňový úrad Košice zistil základ dane a určil daň podľa pomôcok. O takomto postupe správca dane vyhotovil protokol o určení dane podľa pomôcok. V priebehu daňovej kontroly daňový subjekt - úpadca nepredložil hodnoverné dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených v daňovom priznaní. Procesné úkony správcu dane nepotvrdili reálnosť preverovaných obchodných transakcií daňového subjektu. Daňový subjekt nevyužil právo vyjadriť sa k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly v lehote určenej vo výzve na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, neoznačil dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Daňový subjekt nevyužil právo vyjadriť sa k protokolu o určovaní dane podľa pomôcok v lehote určenej vo výzve na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole o určovaní dane podľa pomôcok. Námietky voči zisteniam z daňovej kontroly a námietky voči určeniu dane podľa pomôcok mohol daňový subjekt uplatniť v rámci odvolacieho konania. Odvolanie sa podáva u správcu dane, ktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté. Márnym uplynutím lehoty na podanie riadneho opravného prostriedku sa rozhodnutia o vyrubení dane a rozdielu dane stali právoplatnými a nasledujúci deň po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľnými. Podaním daňového priznania vznikli pohľadávky veriteľa, SR - Daňový úrad Nitra zapísané v zozname pohľadávok správcu pod č. 2, 3, 4, 5, 8, 9. Rozhodnutím o vyrubení rozdielu dane, právoplatným a vykonateľným, vznikli pohľadávky veriteľa, SR - Daňový úrad Nitra zapísané v zozname pohľadávok správcu pod č.14, 15, 16, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 30. Súd považoval popretie pohľadávok žalobcu žalovaným za účelové a nedostatočne zdôvodnené, preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.
5. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že priznal žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, náhradu trov konania v rozsahu 100%.
6. Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, eventuálne, aby vo veci rozhodol sám a žalobu zamietol. Odvolateľ tvrdil, že tak ako vyplýva aj z popredia žalovaný mal za to, že pohľadávka žalobcu je nepreukázaná, nikdy nevznikla a to z dôvodu, že v spoločnostiach, voči ktorým mal žalobca pohľadávky a ktoré zanikli zlúčením do úpadcu nikdy neprebehli daňové kontroly a k prihláškam do konkurzu neboli doložené žiadne protokoly o vykonaných kontrolách. Je zrejmé, že žalobca k podaným prihláškam nepriložil protokoly o vykonaných kontrolách, ktoré boli základom pre vydanie rozhodnutí o daňových doplatkoch. Žalovaný mal za to, že tieto prihlášky sú neúplné, nedostatočne odôvodňujú pohľadávky žalobcu voči úpadcovi. Prihláška žalobcu teda nebola kompletná, neobsahovala všetky potrebné prílohy a informácie na jej zistenie. Tak ako vyplýva aj z rozsudku všetky potrebné dokumenty, ktoré preukazovali uskutočnenie daňových kontrol u právnych predchodcov úpadcu doložil žalobca až v priebehu súdneho konania nie k podaným prihláškam svojich pohľadávok do konkurzu. V tejto súvislosti
poukázal na § 29 ods. 6 ZKR. Odvolateľ sa nestotožňuje s názorom súdu, že tvrdenia žalovaného v popretí pohľadávok, že neprebehli nikdy daňové kontroly nie pre existenciu pohľadávky relevantné sa nestotožňuje, nakoľko podľa názoru žalovaného práve dokumenty preukazujúce vznik pohľadávky sú základnými predpokladmi na posúdenie prihlášky pohľadávky ako existujúcej.
7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol súdu, aby napadnutý rozsudok potvrdil. Poukázal na § 68 ods. 4 zák.č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok), v zmysle ktorého daň je vyrubená a) rozhodnutím správcu dane, b) podaním daňového priznania vrátane dodatočného daňového priznania, c) zaplatením dane, pri ktorej nie je povinnosť podať daňové priznanie. Protokol o daňovej kontrole nemožno považovať za rozhodnutie, pretože ním sa daňovému subjektu neukladajú práva a povinnosti, ale je iba podkladom na prípadné vydanie rozhodnutia. Vyrubovacie konanie je rozhodovacím konaním, vyrubovacie konanie vykoná rozhodnutie, vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu, resp. ktorý daňovému subjektu oznámil určovanie dane podľa pomôcok. Daňový subjekt znáša dôkazné bremeno počas daňovej kontrole aj daňového konania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ako uviedol správne súd prvej inštancie, ktorý považoval za preukázané pohľadávky rozhodnutiami o vyrubení dane a daňovými priznaniami úpadcu za dostatočné a nepovažoval za potrebné k prihláškam pohľadávok pripájať i záznamy z vykonaných daňových kontrol, nakoľko tieto nepreukazujú existenciu prihlásených pohľadávok, ale preukazujú ich rozhodnutia daňového orgánu a daňové priznania, ktoré k prihláške boli predložené. K pohľadávkam vzniknutým na základe daňového priznania úpadcom nie je nutné vykonávať daňovú kontrolu, ani nebola v týchto prípadoch vykonávaná, preto nemohli byť k prihláške pripojené ani záznamy z vykonaných daňových kontrol. Vydaniu rozhodnutia vo vyrubovacom konaní pri pohľadávkach zapísaných v zozname pohľadávok správcu pod č. 14, 15, 16, 18, 19 predchádzalo vykonanie daňovej kontroly daňovým úradom Košice miestne príslušným správcom dane zaniknutých daňových subjektov TV Partner s.r.o., obchodný dom Slovensko s.r.o.. O výsledkoch z daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol z daňovej kontroly. Pri pohľadávkach zapísaných v zozname pohľadávok správcu pod č. 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 30 daňový subjekt obchodný dom Slovensko s.r.o. neumožnil vykonať daňovú kontrolu a preto Daňový úrad Košice zistil základ dane a určil daň podľa pomôcok. O takomto postupe správca dane vyhotovil protokol o určení dane podľa pomôcok. V priebehu daňovej kontroly daňový subjekt - úpadca nepredložil hodnoverné dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených v daňovom priznaní. Procesné úkony správcu dane nepotvrdili reálnosť preverovaných obchodných transakcií daňového subjektu. Daňový subjekt nevyučil právo vyjadriť sa k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly v lehote určenej vo výzve na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole neoznačil dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Námietky voči zisteniam z daňovej kontroly a námietky voči určeniu dane podľa pomôcok mohol daňový subjekt uplatniť v rámci odvolacieho konania. Márnym uplynutím lehoty na podanie riadneho opravného prostriedku sa rozhodnutia o vyrubení dane a rozdielu dane stali právoplatnými a nasledujúci deň po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľnými. Podaním daňového priznania vznikli pohľadávky veriteľa Daňový úrad Nitra zapísaný v zozname pohľadávok správcu pod č. 234589. Rozhodnutím o vyrubení rozdielu dane právoplatným a vykonateľným vznikli pohľadávky veriteľa SR - Daňový úrad Nitra zapísané v zozname pohľadávok správcu pod č. 14, 15, 16, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 30.
8. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na svojich argumentoch uvedených v odvolaní a uviedol, že protokol o vykonanej kontrole je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia, keďže popisuje priebeh daňovej kontroly a subjektu, ktorého sa daňová kontrola vykonala. Žalovaný sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že nie je relevantné, či u právnych predchodcov úpadcu daňové kontroly nikdy neprebehli, keďže práve na základe daňových kontrol u týchto subjektov mali podľa tvrdení žalobcov vzniknúť jeho pohľadávky voči úpadcovi.
9. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že trvá v plnej miere na predošlom vyjadrení zo dňa 14.05.2019.
10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie
bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje si to ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
11. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
12. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 C.s.p.. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).
13. V prípade podaného odvolania dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní do uplynutia lehoty na podanie odvolania je súd viazaný, čo znamená, že prítomnosť iných odvolací dôvodov, než ktoré odvolateľ uviedol, odvolací súd pri prieskume rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie nebude zisťovať a ak aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nemôže na ne prihliadať.
14. Odvolací súd viazaný odvolacími námietkami dospel k záveru, že žalobca v odvolaní len zopakoval svoju právnu argumentáciu, ktorou sa bránil na súde prvej inštancie, neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré neboli predmetom posúdenia súdom prvej inštancie, všetky ním produkované tvrdenia, ktorými argumentoval v odvolacom konaní boli známe už v konaní pred súdom prvej inštancie a ani žiadnym iným spôsobom nevyvrátil právne názory súdu prvej inštancie, a preto nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto považoval odvolanie za nedôvodné.
15. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07). Ustanovenie § 387 ods. 2 C. s. p., dáva odvolaciemu súdu možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Tá je podmienená stotožnením sa so skutkovými, aj právnymi dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu v plnom rozsahu. V takomto prípade je postačujúce v odôvodnení skonštatovať správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia.
16. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody, na ktoré poukazoval žalovaný sú v celom rozsahu neopodstatnené, nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť jeho zmenu, na základe čoho odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti vo výroku I. ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil vrátane závislého výroku o trovách konania, keď odvolateľ žiadnym spôsobom nespochybnil správnosť záverov súdu prvej inštancie
o nároku žalobcu na náhradu trov konania, v dôsledku čoho je napadnutý rozsudok aj v tejto časti vecne správny.
17. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania odvolacieho súdu podľa § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania pred odvolacím súdom v celom rozsahu. Neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
18. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C.s.p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.