Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12CoP-17-2020.pdf
PDF · 91.69 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/17/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti V.: K., nar. XX.XX.XXXX a R., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, deti rodičov: R. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. pri V., V. XXX/XXX, t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce, Veľký Dvor 12, Želiezovce a E. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 29. januára 2020 č.k. 7P/293/2018-76, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného. V odôvodnení uviedol, že otec domáhal zníženia výživného na maloleté deti na každé dieťa na 30 eur mesačne z dôvodu, že nepoberal dávky v hmotnej núdzi a v súčasnej dobe sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, preto nevládze platiť výživné v určenej výške.
2. Matka so znížením výživného nesúhlasila, uviedla, že maloletá K. navštevuje 3. ročník a maloletý R. 2. ročník základnej školy, pričom na začiatku školského roka bolo treba zaplatiť rôzne školské potreby, a to ZRPŠ 15 eur, triedny fond 8 eur, pitný režim 5 eur, časopis 10 eur, strava na každé dieťa na celý rok 20 eur, školská družina na tri mesiace pre jedno dieťa sa platí 15 eur, pracovný zošiť na angličtinu 7 eur, za detské dopravné ihrisko 6 eur a poistka 2 eurá. Ďalej uviedla, že maloletý R. chodí k alergologičke, je alergický na peľ, brezu a roztoče. Každý deň berie lieky, a to tabletky a očné kvapky, za ktoré sa dopláca každé tri mesiace 10,- eur. iedla tiež, že jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť voči maloletej K. J., nar. XX.XX.XXXX, ktorá pochádza z druhovského pomeru s D. J., nar. XX.XX.XXXX. On má tiež ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému K. J., nar. v roku XXXX, na ktorého platí výživné v sume 100 eur mesačne. On je teraz na rodičovskej dovolenke s maloletou K.. Okrem toho, ako ďalej matka uviedla, nemá žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, býva v podnájme, pričom nájomné činí 232,47 eur mesačne, plyn 28,- eur mesačne, TV 27 eur mesačne spolu s internetom, mobil si dobíja za 6 eur mesačne a elektrina je zahrnutá v nájomnom.
3. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní navrhla návrh otca na zníženie výživného zamietnuť, poukázala na to, že výdavky na maloleté deti od posledného rozhodovania o výživnom vzrástli a otec si neplnil vyživovaciu povinnosť ani v čase, keď nebol vo výkone trestu odňatia slobody.
4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 24P/210/2016-32 zo dňa 04.04.2017 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené a maloleté deti na čas po rozvode boli zverené do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej K. v sume 80 eur mesačne a na výživu maloletého R.a v sume 70 eur mesačne. V tom čase matka bola zamestnaná a zarábala priemerne mesačne 420,12 eur. Otec bol bez pracovného pomeru, nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, z ktorej bol vyradený dňa 15.06.2016 pre nespoluprácu s úradom.
5. Po právnej stránke súd prvej inštancie vec posúdil podľa §78 odsek 1, 3, § 62 ods. 1-5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
6. K pomerom na strane matky uviedol, že je bez pracovného pomeru, nemá žiaden príjem, poberá prídavky na tri deti. Jej partner D. J., nar. XX.XX.XXXX, s ktorým má ďalšie maloleté dieťa: K. J.ová, nar. XX.XX.XXXX je na rodičovskej dovolenke a aj on má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému K. J., nar. v roku XXXX, na ktorého platí výživné 100 eur mesačne. Pokiaľ ide o náklady na živobytie nájomné činí 232,47 eur mesačne, plyn 28 eur mesačne, TV 27 eur mesačne spolu s internetom, mobil si dobíja za 6 eur mesačne a elektrina je zahrnutá v nájomnom.
7. Pomery na strane maloletých detí sú bežné na oblečenie, stravu, obuv aj potreby v súvislosti s návštevou školy. U maloletého K. aj výdavky v súvislosti so zdravotnými problémami.
8. Otec detí momentálne je vo výkone trestu odňatia slobody v Želiezovciach, kde je pracovne zaradený od 21.08.2018 a zarobí priemerne mesačne 216,32 eur. Z uvedenej sumy platí výživné v rôznych výškach podľa príjmu, najmenej 17,22 eur mesačne a najviac 50,17 eur mesačne. Otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť voči maloletému N. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorý pochádza z jeho druhovského pomeru s K. L., nar. XX.XX.XXXX. Nemá žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok.
9. Súd prvej inštancie uviedol, že na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že návrh otca nie je dôvodný, keďže od posledného rozhodovania o výživnom sa potreby maloletých detí výrazne zvýšili, obe už navštevujú základnú školu, s čím sú spojené zvýšené výdavky na oblečenie, stravu, obuv, školské potreby a maloletý R. má zdravotné problémy, s čím sú zvýšené výdavky na lieky, navštevuje alergologičku MUDr. Hajdenovú, je alergický na peľ, brezu a roztoče.
10. Pri svojom rozhodovaní súd prvej instancie prihliadol na to, že otec maloletých detí bol v čase poslednej úpravy výživného v roku 2017 nezamestnaný, nemal žiaden príjem, nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, pretože bol z tejto evidencie vyradený dňa 15.06.2016 pre nespoluprácu s úradom. V súčasnosti je otec vo výkone trestu odňatia slobody. Výkon trestu odňatia slobody v žiadnom prípade nemožno považovať za objektívny dôvod, pretože sám otec svojím spôsobom života si spôsobil, že bol právoplatným rozhodnutím súdu uznaný za vinného, v dôsledku čoho si vykonáva trest odňatia slobody. Takéto konanie otca nemôže byť na ujmu maloletých detí, ktoré ešte stále sú odkázané na výživu zo strany svojich rodičov. Pri svojom rozhodovaní zohľadnil aj dlhodobý spôsob života otca, ktorý aj v čase poslednej úpravy výživného bol dobrovoľne nezamestnaný, nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a navyše z tejto evidencie bol vyradený pre nespoluprácu. Záverom dodal, že ani doposiaľ určeným výživným deti nemajú zachované ani životné minimum, na ktoré majú zásadne právo. Z uvedených dôvodov súd návrh otca ako nedôvodný zamietol.
11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal ich náhradu.
12. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie otec maloletých detí, žiadal rozsudok zmeniť a návrhu vyhovieť. Uviedol, že nebola vzhliadnutá okolnosť, že momentálne vykonáva trest za vyživovaciu povinnosť a po jeho prepustení nebude priaznivejšia životná situácia ako pred nástupom do výkonu trestu. Súdom určené výživné nebude schopný platiť a tým si privodí ďalšie trestné stíhanie. Nemá trvalý pobyt a jeho životná situácia je neistá.
13. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka žiadala rozsudok potvrdiť. Poukázala na to, že otec detí si vyživovaciu povinnosť neplnil ani v čase, keď nebol vo výkone trestu. Nemal záujem byť vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Ona poberá iba materský príspevok a stará sa o tri maloleté deti.
14. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
15. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1 CSP) a po prejednaní veci neviazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65, § 66 CMP) dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením, pretože súd urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ním citovanými ustanoveniami Zákona o rodine a Civilného mimosporového poriadku.
16. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom rozsahu správny a dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí. Súd prvej inštancie sa podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne zaoberal opodstatnenosťou návrhu otca na zníženie výživného z hľadiska príslušných ustanovení Zákona o rodine a zistený skutkový stav správne posúdil po právnej stránke. Odvolací súd sa preto obmedzuje len na konštatovanie správnosti napadnutého výroku rozsudku, a na dôvažok dodáva nasledovné:
17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
19. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
20. Podľa § 62 ods. 45 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
22. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
23. Súd prvej inštancie správne vychádzal zo zásady, že stanovenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča voči maloletým deťom nie je nemenné. Pri svojom rozhodovaní v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine, citovanom aj v prvoinštančnom rozsudku, súd zisťoval okolnosti dôležité pre určenie pôvodnej vyživovacej povinnosti a posudzoval, či sa tieto okolnosti podstatne a výrazným spôsobom zmenili, či podstatne a výrazným spôsobom zasahujú do pomerov účastníkov a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno zaradiť uplynutie dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, zmenu zárobkových možností a schopností povinného rodiča, prípadne i rodiča, ktorému je dieťa zverené do výchovy, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného rozhodnutia, u maloletých detí začatie ďalšej, vyššej formy štúdia zabezpečujúcej prípravu na budúce povolanie a iné. Pri rozhodovaní o zmene výživného sa v nadväznosti na zmenu pomerov na strane niektorého z účastníkov konania posudzujú odôvodnené potreby oprávnených ako aj možnosti,
schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov povinných poskytovať výživu svojim deťom s tým, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Subjektívne, resp. objektívne okolnosti na strane povinného alebo na strane oprávneného, môžu byť spôsobené vývojom životných nákladov.
24. Ustanovenie § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine uvádza, že súčasťou rodičovských práv a povinností je najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletých detí. Obaja rodičia majú k dieťaťu zákonnú vyživovaciu povinnosť, a preto pri svojom životnom smerovaní musia robiť všetko pre to, aby v rámci zodpovednosti za všestranný vývoj svojich detí dokázali uspokojovať všetky ich základné životné potreby, t. j. nielen fyzické potreby ale aj potreby duševné. Vo všeobecnosti možno za opodstatnené potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať nielen náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ale aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú reálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka.
25. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej schopnosti a rozumieme nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Z tohto hľadiska sa schopnosti skúmajú ako faktické príjmy a výdavky povinného.
26. Princíp potencionality príjmov je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného. Záujem zákonodarcu na tom, aby v rámci majetkových vzťahov odvodených od príslušných osobných rodinnoprávnych vzťahov boli uspokojené potreby subjektov týchto vzťahov, siaha až do tej miery, že umožňuje hodnotiť nielen jeho životné okolnosti a pomery, ktoré sú reálne dané (prednosť pred princípom fakticity), ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom charaktere výživného a v potrebe zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu. Za vzdanie sa majetkového prospechu sa spravidla považuje odmietnutie dedičstva, výhry, daru. Taktiež nemožnosť mať relevantný príjem v dôsledku páchania trestnej činnosti a odsúdenia na nepodmienečný trest odňatia slobody. Vzniká otázka, ako posudzovať nielen negatívne konanie, ale aj nevykonanie pozitívneho konania, napríklad neuplatňovanie si reštitučného nároku alebo iných zákonných nárokov. Aj v takomto prípade je naplnený znak potencionality spočívajúci v požiadavke, aby povinný vykonal to, čo je v jeho schopnostiach a možnostiach, aby v rámci inštitútu výživného boli uspokojené odôvodnené potreby oprávneného.
27. Relevanciu v zmysle následkov potencionality možno jednotlivým prípadom priznať len za podmienky, ak k takému konaniu nedošlo zo špekulatívneho, ale závažného dôvodu. Závažným dôvodom môže byť zdravotný stav, potreba miesta výkonu povolania bližšie k bydlisku rodiny, organizačné zmeny, potreba vykonávania starostlivosti o člena rodiny.
28. Odvolací súd sa plne stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že pre určenie výšky výživného k maloletým deťom sú rozhodné reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, vzdelaním, pracovnou skúsenosťou a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho rázu, najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných uvažovaným vlastnostiam rodičov (R 5/1969). V predmetnom konaní sa otec domáhal zníženia vyživovacej povinnosti z dôvodu, že sa nachádza vo väzení. K nemožnosti zamestnania a poberania príjmu teda došlo v dôsledku jeho subjektívneho rozhodnutia spočívajúceho v protizákonnom konaní, pre ktoré bol odsúdený a bol mu udelený trest odňatia slobody. Zákon o rodine situáciu, kedy sa povinný rodič vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, striktne upravuje v § 75 ods. 1 tak, že súd je povinný prihliadnuť aj takéto dobrovoľné sa vzdanie zamestnania (i potencionálneho), ktoré nemôže byť dôvodom zníženia vyživovacej povinnosti. Súčasne odvolací súd dodáva, že na strane maloletých detí ako oprávnených z vyživovacej povinnosti je nepopierateľné, že
s pribúdajúcim vekom sa zvyšujú i ich potreby, na ktorých uspokojovaní sa podieľajú obaja rodičia. Naviac v čase poslednej úpravy výživného otec nemal žiadny príjem a bol vyradený z úradu práce pre nespoluprácu a už vtedy súd napriek tomu určil výživné primerané veku detí, keď mal za to, že otec k svojej zákonnej vyživovacej povinnosti pristupuje nezodpovedne. Pre zníženie vyživovacej povinnosti otca tak neexistujú žiadne relevantné dôvody.
29. Námietky otca uvedené v odvolaní odvolací súd nepovažoval za právne významné v tom smere, aby jeho odvolaniu vyhovel. Odvolací súd teda stotožňujúc sa s právnymi a skutkovými závermi súdu prvej inštancie, na ktoré v podrobnostiach odkazuje, napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
30. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).