Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Cob-110-2019.pdf
PDF · 156.47 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/110/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu v 1. rade: Ferona, a.s., Havlíčkova 1043/11, 111 82 Praha 1, Česká republika, IČO: 26 440 181, žalobcu v 2. rade: FERONA Slovakia, a.s., Bytčická 12, 011 45 Žilina, Slovenská republika, IČO: 36 401 137, žalobcu v 3. rade: FERONA POLSKA SPÓŁKA AKCYJNA, MIKOŁOWSKA 31, MYSŁOWICE, Poľsko, IČO: 24056942900000, žalobcovia zastúpení: PIHORŇA & PARTNERS s.r.o., Hrnčiarska 29, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 453 785, proti žalovanému v 1. rade: U. S. Steel Košice, s.r.o., Vstupný areál U. S. Steel, 044 54 Košice, Slovenská republika, IČO: 36 199 222, žalovanému v 2. rade: Železara Smederevo d.o.o., Izletnička 6/1, Smederevo, Srbsko, IČO: 07 342 691, zastúpený: HAVEL & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Žižkova 7803/9, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 36 856 584, o zaplatenie 295.026,89 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Košice II, č.k. 36Cb/89/2016-1745 zo dňa 20. novembra 2018, takto
rozhodol:
I. Návrh žalobcov na prerušenie konania podľa § 164 C.s.p. vo vzťahu medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade z a m i e t a .
II. P o t v r d z u j e rozsudok v prvom a treťom výroku.
III. Žalovanému v 1. rade priznáva proti žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom:
I. Žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietol. II. Žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol. III. Žalovanému v 1. rade priznal voči žalobcom nárok na plnú náhradu trov konania. IV. Žalovanému v 2. rade priznal voči žalobcom nárok na plnú náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovia sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 26.5.2016 domáhali voči žalovaným zaplatenia spoločne a nerozdielne pohľadávky 295.026,89 eur s 9,05 % ročným úrokom z omeškania od 15.7.2012 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40,- eur a trov konania, titulom nároku na vyplatenie dohodnutej zľavy za predaj tovaru, ktorý žalovaní v priebehu roka 2011 predali žalobcom podľa dohody o dodávke materiálu označenej ako General Agreement 2011 (ďalej len „zmluva“).
3. Žalobcovia žalobu odôvodnili existenciou dohody strán, podľa ktorej v prípade odberu určitého množstva tovaru podľa General Agreement 2011 im žalovaní poskytnú dohodnutú zľavu. Ďalej uviedli, že si svoju povinnosť odobrať a riadne zaplatiť tovar splnili, čím im vznikol nárok na zľavu za rok 2011 v celkovej výške 1.616.692,73 eur. Túto zľavu žalobcovia uplatnili u oboch žalovaných, avšak doposiaľ im bola uhradená iba suma 1.321.665,- eur. Žalovaný v 1. rade odmietol žalobcami uplatnený nárok uhradiť s odôvodnením, že svoju časť záväzku splnil a odporučil žalobcom nárok vymáhať výlučne od žalovaného v 2. rade. Žalobcovia poukázali, že záväzok žalovaných je solidárny, čo vyplýva zo znenia § 293 Obchodného zákonníka a z obsahu vzájomnej dohody, keďže tento nie je možné rozdeliť samostatne na jednotlivých žalovaných. Zároveň poukázali, že v čase uzavretia zmluvy boli žalovaní personálne prepojení v osobách vlastníkov.
4. Žalovaní uplatnený nárok žalobcov neuznali. Žalovaný v 1. rade namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu v spore. Uviedol, že s poukazom na dohodu strán v článku 5 Zmluvy General Agreement 2011, podľa ktorého každý dodávateľ (USSK /žalovaný v 1. rade/ a USSS /žalovaný v 2. rade/) samostatne vystaví dobropis pre každého zákazníka, nemožno aplikovať § 293 Obchodného zákonníka. Predchádzajúca prax medzi stranami sporu, konkrétne poskytnutie zľavy za rok 2010 samostatne žalovanými potvrdzuje, že záväzok nie je spoločný, resp. solidárny. Žalovaný v 1. rade svoju povinnosť dohodnutú v zmluve poskytnúť zľavu za rok 2011 riadne a včas splnil v mesiaci jún 2012 tak, že na základe dobropisu uhradil dohodnutú zľavu v celkovej výške 1.321.665,84 eur. Žalovaný v 2. rade namietal, že žalobcovia dostatočne nepreukázali uzatvorenie Zmluvy General Agreement 2011, pretože žalobcovia predložili žalovanému v 2. rade viacero verzií tejto zmluvy, niektoré bez dátumu, avšak žiadna z nich nebola riadne podpísaná žalovaným v 2. rade, pretože na zmluve chýba oficiálna pečiatka žalovaného, ktorá je podľa srbského práva obligatórnou náležitosťou zmluvy. Ďalej vzniesol námietku premlčania, keďže vzťah medzi žalobcami a žalovaným v 2. rade sa podľa článku 4 Nariadenia ES 593/2008 (Rím I) riadi srbským právnym poriadkom a podľa článku 374 srbského zákona o zmluvách je premlčacia lehota 3 - ročná.
5. Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade bola uzatvorená zmluva označená ako General Agreement 2011, v ktorej sa žalobcovia a žalovaný v 1. rade dohodli na poskytnutí tam uvedenej zľavy za predaný tovar v roku 2011 a žalovaný v 1. rade na základe dobropisu poskytol (resp. zaplatil) žalobcom dohodnutú zľavu zodpovedajúcu predaju svojho tovaru žalobcom za rok 2011 v plnom rozsahu (1.321.665,84 eur) a nárok uplatnený žalobcami 295.026,89 eur predstavuje zľavu, ktorá zodpovedá predaju tovaru žalovaného v 2. rade žalobcom za obdobie roka 2011 a táto zľava nebola žalobcom doposiaľ uhradená.
6. Medzi stranami bolo sporné akým právnym poriadkom sa riadia vzťahy podľa zmluvy General Agreement 2011, či bola zmluva General Agreement 2011 uzavretá platne aj žalovaným v 2. rade a ak bola zmluva uzavretá platne aj žalovaným v 2. rade, či ohľadom dohodnutej povinnosti poskytnúť zľavu sa jedná o samostatné záväzky žalovaných alebo ide o ich spoločný záväzok a napokon či došlo ku premlčaniu uplatneného nároku na zľavu.
7. Súd prvej inštancie konštatoval, že v spore ide o konanie s cudzím prvkom, keďže žalobca v 1. a 3. rade, ako aj žalovaný v 2. rade nemajú sídlo na území Slovenskej republiky. Žalovaný v 2. rade nie je súčasťou Európskej únie, preto je potrebné na príslušné vzťahy (ako aj na procesnú stránku konania) aplikovať zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej aj ZoMPS).
8. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu a mal preukázané, že v bode 7.2 zmluvy General Agreement sa strany dohodli na výlučnej právomoci Okresného súdu Košice II, teda sa dohodli na právomoci slovenského súdu. Takáto dohoda je možná, čo vyplýva zo znenia § 37e ods. 1 Zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.
9. Súd prvej inštancie citujúc ustanovenie § 48 ods. 2 ZoMPS poukázal, že žalovaný v 2. rade až v priebehu konania namietal, že neuzavrel platne zmluvu General Agreement 2011. Prípadné následné (po začatí konania vo veci samej) zistenie neplatnosti zmluvy a teda aj dohody o právomoci slovenského súdu už neskôr podľa § 48 ods. 2 ZoMPS nemá vplyv na právomoc slovenského súdu konať vo veci samej.
10. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 10 ods. 1 a ods. 2 písm. a), § 37e ods. 1, § 48 ods. 2 ZoMPS, ktoré upravujú rozhodné právo v prípade medzinárodných kúpnych zmlúv, voľbe právomoci a skúmanie právomoci súdom. Ďalej podľa §§ 293, 294 Obchodného zákonníka, upravujúce spoločné záväzky a čiastočné záväzky a § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, upravujúci predpoklady solidárnych záväzkov. Ďalej podľa § 360 ods. 1 a 2, § 374 srbského Zákona o obligačných záväzkoch, upravujúce premlčanie a 3 ročnú dobu premlčania.
11. Súd prvej inštancie poukázal, že spoločné záväzky môžu vzniknúť buď zo zákona alebo na základe zmluvnej dohody alebo ak to vyplýva z povahy záväzku. Žalobcovia síce tvrdili, že spoločný a nerozdielny charakter záväzku žalovaných vyplýva priamo z obsahu zmluvy o General Agreemente 2011, no z jej obsahu vyplýva opak, teda že nároky žalobcov na zaplatenie dohodnutej zľavy sú samostatným nárokom jednak voči žalovanému v 1. rade (podľa zmluvy označený ako USSK) ako aj voči žalovanému v 2. rade (podľa zmluvy označený ako USSS). Uvedené je zrejmé najmä z bodu 5.3. zmluvy General Agreement 2011, ktorý bližšie upravuje spôsob vyplatenia zľavy, kde je konkrétne uvedené: „Každý dodávateľ (USSK a USSS) samostatne vystaví dobropis na ročnú zľavu pre obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2011 ...“. Samostatnosť nárokov na zľavy bola priamo dohodnutá v uzavretej zmluve. Spoločný a nerozdielny charakter žalobcami požadovaného plnenia taktiež nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia, ani z povahy záväzku. Ani tvrdenie žalobcov, že žalovaní sú personálne prepojení, čo malo spôsobovať spoločný a nerozdielny charakter záväzkov, nemá oporu v zákone a je v rozpore s obsahom uzavretej zmluvy, teda nemá žiadny vplyv na záver o samostatnosti záväzkov zo zmluvy General Agreement 2011. Preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že v spore ide o samostatné záväzky.
12. Keďže žalovaný v 1. rade v plnom rozsahu splnil svoj vlastný samostatný záväzok poskytnúť na základe dobropisu (zaplatiť) žalobcom zľavu 1.321.665,84 eur za predaj tovaru v priebehu roka 2011 a záväzok žalovaného v 2. rade poskytnúť žalobcom zľavu 295.026,89 eur (predmet sporu) nie je spoločným záväzkom, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba voči žalovanému v 1. rade nie je dôvodná a preto ju voči žalovanému v 1. rade zamietol.
13. Súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom na samostatnosť záväzkov žalovaných a s poukazom na § 10 ods. 2 písm. a) ZoMPS sa sporný vzťah medzi žalobcami a žalovaným v 2. rade riadi srbským právnym poriadkom, keďže sídlo žalovaného v 2. rade ako predajcu sa nachádza v Srbsku. Aj prípadná aplikácia § 10 ods. 1 Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, teda použitie právneho poriadku, ktorý zodpovedá rozumnému usporiadaniu daného vzťahu zodpovedá práve právnemu poriadku Srbska. Je nelogické, aby sa kúpne zmluvy srbského predajcu vo vzťahu ku 4 subjektom, ktoré majú sídlo v 3 rozličných štátoch (2 x Slovenská republika, Česká republika a Poľsko) spravovali slovenským právnym poriadkom. Táto nelogickosť podľa názoru súdu prvej inštancie vyplýva zo skutočnosti, že v danom prípade boli uzatvárané 4 druhy kúpnych zmlúv, z ktorých v každom jednom prípade je predajcom srbská právnická osoba a kupujúcim sú v dvoch prípadoch slovenské subjekty, v jednom prípade český subjekt a v jednom prípade poľský subjekt. Jednotiacim prvkom je teda srbský predajca a za najrozumnejšie usporiadanie treba považovať aplikáciu práve srbského právneho poriadku.
14. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na znenie bodu 5.5. zmluvy General Agreement 2011, podľa ktorého mal byť dobropis za účelom poskytnutia zľavy vystavený dodávateľom (žalovaným v 2. rade) v lehote najneskôr do konca mája 2012 a splatný do 40 dní po jeho vystavení. Z obsahu tohto zmluvného ustanovenia vyplýva, že zľava mala byť uhradená (splatnosť dobropisu) v lehote do 11.7.2012 (40 dní od 31.5.2012). Počínajúc dňom 11.7.2012 mali žalobcovia možnosť domáhať sa svojho práva na zaplatenie dohodnutej zľavy. Márnym uplynutím 3 rokov od 11.7.2012, teda dňom 12.7.2015 došlo k premlčaniu záväzku žalovaného v 2. rade voči žalobcom, čo malo za následok zánik práva žalobcov domáhať sa uhradenia tohto záväzku a to vzhľadom na znenie § 360 v spojení s § 374 srbského Zákona o obligačných vzťahoch.
15. Keďže došlo k premlčaniu a zániku práva žalobcov domáhať sa uhradenia záväzku voči žalovanému v 2. rade zo zmluvy General Agreement 2011, súd prvej inštancie už ďalej neskúmal platnosť uzavretej zmluvy namietanú žalovaným v 2. rade, keďže zisťovanie jej neplatnosti nemá žiadny právny význam pre rozhodnutie vo veci samej. V prípade zistenia neplatnosti zmluvy by bol výsledok sporu voči žalovanému v 2. rade rovnaký (t.j. zamietnutie žaloby), pretože ak nebola vo vzťahu medzi týmito stranami sporu zmluva uzavretá platne, tak z tejto zmluvy nemohol žalobcom
vzniknúť nimi uplatnený nárok na zaplatenie zľavy. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba voči žalovanému v 2. rade nie je taktiež dôvodná a preto ju voči žalovanému v 2. rade zamietol.
16. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a obom úspešným žalovaným priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
17. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia. Navrhli aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam /§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p./ a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci / § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p./. V odvolaní žalobcovia poukázali, že súd prvej inštancie správne konštatoval svoju právomoc podľa bodu 7.2. zmluvy General Agreement 2011 uzatvorenej medzi žalobcami ako „Odberateľom“ na jednej strane a žalovanými ako „Dodávateľom“ na strane druhej. Nakoľko zmluva neobsahovala výslovnú dohodu o určení príslušného právneho poriadku, ktorým sa majú spravovať právne vzťahy zmluvou založené a ide o konanie s cudzím prvkom, súd prvej inštancie správne uplatnil kolíznu normu a to Zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Súd prvej inštancie však nesprávne rozdelil vzťahy vzniknuté podľa zmluvy na vzťah medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade a vzťah medzi žalobcami a žalovaným v 2. rade, ktoré začal posudzovať osobitne z hľadiska určenia príslušného právneho poriadku. V posudzovanom prípade išlo o uzatvorenie zmluvy medzi šiestimi subjektmi, z ktorých dvaja - žalovaní vystupovali na jednej strane s rovnakým označením ako „Dodávateľ“ a na druhej strane vystupovali žalobcovia spolu s ďalšou ich spriaznenou osobou spoločne označení ako „Odberateľ“. Takto uzatvorená zmluva je logicky považovaná za jeden právny úkon, ktorý nie je možné posudzovať podľa rôznych právnych poriadkov, teda osobitne pre každého účastníka zmluvy. Práve naopak, z hľadiska hmotného práva sa musí spravovať len jedným právnym poriadkom. Posúdenie samotného záväzku nemôže predchádzať určeniu príslušného právneho poriadku, ktorým sa majú právne vzťahy založené zmluvou riadiť, nakoľko bez určenia rozhodného práva, súd nevie podľa akého hmotného práva má vzťahy posúdiť a teda či je podľa daného hmotného práva takýto záväzok delený, resp. deliteľný alebo ho možno považovať za záväzok spoločný, či solidárny. Súd prvej inštancie však najskôr rozhodol o rozdelení záväzkov podľa zmluvy a až následne začal posudzovať akým právnym poriadkom sa riadia tieto vzťahy. Súd prvej inštancie tak nesprávne právne posúdil vec, keď určil, že zmluva sa riadi v časti usporiadania ňou založených právnych vzťahov medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a v časti usporiadania ňou založených právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade podľa srbského právneho poriadku. Záver súdu prvej inštancie, že zmluva sa spravuje dvoma právnymi poriadkami predstavuje nesprávne právne posúdenie veci, ktoré malo významný vplyv na nesprávnosť rozhodnutia vo veci. Súd prvej inštancie mal v zmysle § 3 ZoMPS posúdiť či osoby, ktoré zmluvu uzatvárali boli spôsobilé na práva a povinnosti podľa právneho poriadku štátu, ktorého boli príslušníkom, avšak v otázke platnosti alebo neplatnosti zmluvy sa mal súd prvej inštancie riadiť § 4 ZoMPS v zmysle ktorého sa platnosť právneho úkonu spravuje tým istým právnym poriadkom ako účinky právneho úkonu.
18. Ďalej žalobcovia uviedli, že účastníci zmluvy sa výslovne nedohodli na určení právneho poriadku, ktorým sa majú riadiť vzťahy založené zmluvou. Jednoznačná dohoda na konkrétnom súde - Okresný súd Košice II ako aj ďalšie žalobcami tvrdené skutočnosti odôvodňujú záver, že v čase uzavierania zmluvy nebola pochybnosť o tom, že všetky zmluvné strany akceptovali právny poriadok Slovenskej republiky, nielen ako procesnú normu pre rozhodovanie sporu ale súčasne aj ako hmotnoprávny podklad pre posudzovanie vzájomných práv a povinností založených zmluvou. V čase uzatvorenia zmluvy boli majetkovo prepojení nielen žalobcovia, ale aj žalovaní, ktorí patrili tomu istému vlastníkovi, pričom záujmy a vzájomné obchodné vzťahy strán zmluvy mali vzájomný prienik na území Slovenskej republiky, kde mali svoje sídlo traja zo šiestich účastníkov zmluvy. Vzhľadom na uvedené je dôvodný záver, že príslušnosť právneho poriadku Slovenskej republiky bola účastníkmi zmluvy dohodnutá v súlade s 9 ods. 1 ZoMPS mlčky. Použitie právneho poriadku Slovenskej republiky vyplýva aj z aplikácie § 10 ods. 1 ZoMPS, teda právneho poriadku, ktorého použitie zodpovedá rozumnému usporiadaniu vzťahu a to s poukazom na dohodu o právomoci slovenského súdu, keďže traja účastníci zmluvy mali sídlo v Slovenskej republike; väčšina obchodov, ktorých sa zmluva týkala bola realizovaná v Slovenskej republike; zmluva bola predložená žalovanými žalobcom ako príjemcom návrhu zmluvy; predmetom zmluvy nie je kúpa a predaj tovaru ale poskytnutie množstevnej zľavy. Súd prvej inštancie namiesto vhodnejšej aplikácie ustanovenia § 10 ods. 1 ZoMPS alebo § 10 ods. 3 ZoMPS /právo miesta, kde
došlo k uzatvoreniu zmluvy medzi neprítomnými/ nesprávne aplikoval ustanovenie § 10 ods. 2 písm. a) /právo miesta kde je sídlo (bydlisko) predávajúceho/. Najvhodnejšie je pre spravodlivé usporiadanie vzájomných vzťahov aplikovať jeden právny poriadok, a to slovenský právny poriadok a podľa tohto posudzovať aj platnosť či neplatnosť zmluvy a zmluvných vzťahov ňou založených. Z uvedených dôvodov nie je možné akceptovať námietky žalovaného v 2. rade, že právny úkon je podľa noriem srbského práva neplatný z dôvodu, že dokument nebol opečiatkovaný, resp. pohľadávka žalobcov je podľa srbského práva premlčaná.
19. Žalobcovia v odvolaní zároveň poukázali, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď po preštudovaní prekladu zmluvy konštatoval, že záväzky žalovaných voči žalobcom sú samostatnými delenými záväzkami. Žalobcovia už v priebehu konania poukazovali, že žalovaní v hlavičke zmluvy boli uvedení spoločne ako jedna strana zmluvy - dodávateľ. Zmluva všade uvádza odberateľov na jednej strane a dodávateľov na druhej, resp. pokiaľ sa zmluva vyjadruje o dodávateľoch v jednotnom čísle, tak následne v zátvorke alebo aj bez zátvorky uvádza ako synonymum slova dodávateľ slovné spojenie USSK a USSS ako spoločné označenie pre žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade. Zmluva založila právo odberateľov - žalobcov na zľavu z kúpnej ceny. Toto právo na zľavu z kúpnej ceny bolo síce diferencované v predmetnej zmluve, ale bolo rozdelené len čo do výšky zľavy. Bod 3.2. zmluvy určoval výšku zľavy od dodávateľov pre odberateľov pri odobratí určitého množstva výrobkov valcovaných za studena a za tepla a žiarovo pozinkovaných výrobkov a bod 3.4. zmluvy zase určil jednotnú zľavu pre HRC výrobkov pre výrobu profilov, prípadne boli určené tovary, na ktoré sa výpočet zľavy vôbec nevzťahoval (bod 3.3. zmluvy). Zmluva na žiadnom mieste neurčovala, že by sa dohodnutá zľava za odobraté tovary diferencovala alebo delila podľa toho, ktorý dodávateľ - žalovaný výrobok vyrobil, resp. dodal. Nakoľko išlo v čase uzavretia zmluvy na strane dodávateľov - žalovaných o prepojené osoby, ktoré okrem výroby aj samostatne obchodovali s metalurgickými materiálmi, mohlo dôjsť k prípadom, keď by jeden výrobok bol síce vyrobený jedným dodávateľom, ale dodaný druhým dodávateľom, alebo aj k situácii, ak by jeden výrobok bol vyrobený jedným dodávateľom a následne spracovaný a dodaný druhým dodávateľom jednému z odberateľov. Priamo zo zmluvy vyplýva solidárnosť žalovaných vo veci vyporiadania ich spoločného záväzku na uhradenie dohodnutej zľavy. Zo znenia bodu 5.1. zmluvy, kde sa uvádza, že „nárok na zľavu vzniká oddelene pre každý sortiment podľa tabuľky uvedenej v bode 3.2. zmluvy za predpokladu, že bude splnený celkový minimálny objem“ vyplýva, že členenie nároku na zľavu je možné len z hľadiska sortimentu - teda druhu tovaru, ale nie z hľadiska, kto tovar vyrobil, či dodal. Kritérium rozdelenia záväzku podľa toho, kto tovar vyrobil, resp. dodal žalobcom nie je nikde v zmluve uvedený a zmluva tento spôsob rozdelenia záväzku ani len nenaznačuje. Ďalej žalobcovia poukázali, že zmluva v bode 5.2. uvádza, že „Ročná zľava bude počítaná samostatne pre celkové množstvo výrobkov odoslané a fakturované zo strany USSK a USSS.“ Spojka „a“ medzi označením jednotlivých dodávateľov jednoznačne preukazuje, že ročná zľava sa počíta z celkového množstva výrobkov odoslaných a fakturovaných obomi dodávateľmi. K bodom 5.2. a 5.3. zmluvy, podľa ktorých „dodávatelia samostatne pripravia a predložia odberateľom predbežnú kalkuláciu (zľavy) ...“ a „každý dodávateľ (USSK a USSS) samostatne vystavia dobropis na ročnú zľavu ... každému odberateľovi“ vyplýva iba určeniu spôsobu prípravy a predkladania kalkulácie (odberatelia postupujú samostatne bez potreby súčinnosti odberateľov) ako aj určenie spôsobu prípravy a predloženia kalkulácie a dobropisu, ale neurčujú ako má byť záväzok dodávateľov na poskytnutie zľavy za odobratý tovar rozdelený. Zmluva neurčovala ako sa má zľava rozdeliť medzi jednotlivých dodávateľov - žalovaných a rovnako neurčovala ani to, komu z odberateľov bude aká časť zľavy patriť. Tak ako zmluva založila solidaritu na strane dodávateľov pri plnení ich záväzkov zo zmluvy, tak založila aj solidaritu na strane odberateľov pri splnení podmienok pre vznik nároku na zľavu. Zmluva neurčovala, ktorý odberateľ má koľko tovaru odobrať od ktorého dodávateľa pre vznik nároku na zľavu. Zmluva určila, že bez ohľadu na to, akou mierou sa na odbere bude ten-ktorý odberateľ podieľať, nárok na zľavu vznikne až odobratím určitého množstva od oboch dodávateľov, resp. odobratím určitého druhu tovaru. Záväzok odberateľov na odobratie určitého množstva tovaru pre účely vzniku nároku na zľavu teda nebol rozdelený. Taktiež nie je v zmluve rozdelený ani záväzok odberateľov podľa bodu 6.2. zmluvy, ktorý určuje ich povinnosť odškodniť v prípade uvalenia sankcií zo strany orgánov verejnej moci. Na poskytnutie zľavy podľa zmluvy bol povinný každý z dodávateľov - žalovaných, nakoľko zmluva uvádza všade oboch dodávateľov ako jeden subjekt. Zároveň zmluva jasne neurčuje ako by sa tento záväzok mal rozdeliť medzi žalovaných a preto je predpoklad, že sú zaviazaní spoločne a nerozdielne a to s poukazom na ustanovenie § 293 Obchodného zákonníka.
20. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje v celom rozsahu za správny, keďže skutkový stav bol na základe vykonaných dôkazov správne ustálený a spor bol aj správne právne posúdený. K námietke žalobcu, že ZoMPS nepripúšťa aby sa jeden právny úkon, jedna zmluva riadila hmotným právom viacerých štátov uviedol, že pre určenie príslušného právneho poriadku je potrebné vyporiadať sa prioritne s otázkou charakteru záväzkových vzťahov vyplývajúcich zo zmluvy General Agreement 2011. V posudzovanom prípade však nejde o jednu zmluvu a teda jeden právny úkon, ale o dve samostatné zmluvy, ktoré sa nachádzajú na jednej listine. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že sa jedná o dva samostatné záväzkové vzťahy a to jeden medzi žalovaným v 1. rade a žalobcami a druhý medzi žalovaným v 2. rade a žalobcami, tak ako to vyplýva z článku V. zmluvy. Preto úvaha o aplikácii dvoch právnych poriadkov je správna. V zmluve nie je výslovne určený žiaden príslušný právny poriadok, podľa ktorého by sa malo postupovať v oboch vyššie uvedených záväzkoch a zároveň zmluva nevylučuje aplikovateľnosť dvoch právnych poriadkov. Žalobca ďalej poukázal, že už v minulosti boli zľavy vypočítané tak, že predajné množstvá na strane žalobcov boli spočítané a zaslané jednak žalovanému v 1. rade a samostatne žalovanému v 2. rade a to podľa obsahovo zhodnej zmluvy General Agreement 2010. Žalobcovia nesprávne spájajú miestnu príslušnosť súdu dohodnutú v zmluve s určením rozhodného práva. Skutočnosť, že žalovaní boli majetkovo prepojení nie je kritériom určenia rozhodného práva. Ak žalobcovia odkazujú na použitie § 10 ods. 1 ZoMPS, treba poukázať, že zo zmluvy General Agreement 2010 plnili žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade len svoju časť záväzku v závislosti od objemu produktov, ktoré žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade samostatne dodali a vyfakturovali žalobcom (bod 5.1.). V zmysle bodu 5.3. General Agreement 2010 žalovaný v 1. rade vystavil dobropisy pre žalobcov ako aj žalovaný v 2. rade vystavil dobropisy pre žalobcov a žalovaný v 1. rade uhradil svoj diel záväzku vyplývajúci z General Agreement 2010. Ďalej poukázal, že z článku V. General Agreement 2011 vyplýva, že ročná zľava sa vypočíta samostatne pre celkový objem produktov, dodaných a fakturovaných zo strany USSK a USSS. Dodávatelia samostatne vyhotovia a predložia zákazníkom predbežnú kalkuláciu najneskôr do konca januára 2012. Kalkulácia bude rozdelená na Ferona Czech, Ferona Slovakia 1, Ferona Slovakia 2 a Ferona Polska. V prípade sporu bude zákazník informovať dodávateľa písomne do troch týždňov od prijatia kalkulácie. Dodávateľ a zákazník budú spolupracovať v dobrej viere, aby vyriešili takýto eventuálny spor (bod 5.2.). Každý dodávateľ (USSK a USSS) samostatne vystaví dobropis na ročnú zľavu od 1.1. do 31.12.2011 pre každého zákazníka (Ferona Chech, Ferona Slovakia 2 a Ferona Polska) na základe kalkulácie ročnej zľavy pre obdobie od 1.1. do 31.12.2011, písomne schválenej dodávateľmi a zákazníkmi (bod 5.3.). Žalovaný v 1. rade uhradil svoj diel záväzku vyplývajúci z General Agreement 2011 včas a v plnom rozsahu, preto súd prvej inštancie správne žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietol.
21. Žalovaný v 2. rade vyjadrenie k odvolaniu nepodal, výzva súdu prvej inštancie s odvolaním na podanie vyjadrenia k odvolaniu mu bola doručená dňa 21.2.2019.
22. Žalobcovia podaním zo dňa 20.5.2019 navrhli konanie prerušiť podľa § 164 C.s.p. z dôvodu, že prebieha iné konanie, ktoré má význam pre rozhodnutie súdu, keďže na žalovaného v 2. rade bol vyhlásený konkurz v súlade s právnym poriadkom Srbska a to rozhodnutím Obchodného súdu v Pozarevac dňa 31.1.2019. Vyhlásenie konkurzu spôsobuje celý rad právne významných účinkov na prebiehajúce súdne konanie, ktorého stranou je aj úpadca. Kolektívne uspokojenie veriteľov speňažením majetku dlžníka vylučuje individuálne postupy a práve z toho dôvodu žalobcovia navrhli prerušiť konanie, ktoré sa týka majetku úpadcu do momentu, kým zahraničný správca nenavrhne pokračovať v konaní alebo kým sa konkurzné konanie na majetok žalovaného v 2. rade skončí v súlade s právnym poriadkom Srbska.
23. Žalovaný v 2. rade podaním zo dňa 2.7.2019 oznámil, že na žalovaného v 2. rade bol dňa 31.1.2019 vyhlásený konkurz, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 8.2.2019. Zároveň navrhol prerušiť konanie podľa § 47 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoKR).
24. Žalobcovia v odvolacej replike zotrvali na svojej argumentácii a tvrdeniach uvedených v odvolaní.
25. Žalovaný v 1. rade v odvolacej duplike taktiež zotrval na svojej argumentácii a tvrdeniach uvedených vo vyjadrení k odvolaniu. Ďalej uviedol, že skutočnosť, že na žalovaného v 2. rade bol údajne vyhlásený konkurz nemá vplyv na rozhodnutie súdu prvej inštancie voči žalovanému v 1. rade čo do prvého
a tretieho výroku napadnutého rozhodnutia, z dôvodu neoprávnenosti žaloby a nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného v 1. rade.
26. Skôr než odvolací súd pristúpil k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania zisťoval, či sú splnené podmienky na prerušenie (odvolacieho) konania v zmysle jednotlivých podaní strán sporu z dôvodu vyhlásenia konkurzu na žalovaného v 2. rade v cudzine (Srbsko, ktoré nie je členom Európskej únie), a táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná.
27. Podľa § 47 ods. 1 ZoKR (lex fori processus), ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.
28. Obdobné účinky ako § 47 ods. 1 ZoKR má aj článok 88 zákona č. 104/2009 o konkurze Srbskej republiky (lex fori concursus).
29. Vyhlásenie konkurzu spôsobuje prerušenie súdnych a iných konaní podľa § 47 ods. 1 ZoKR za predpokladu, že sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, ktorý patrí úpadcovi, s výnimkou konaní, ktoré sú taxatívne vymenované. Konania sa prerušujú ex lege, a preto nie je potrebné o tom vydávať rozhodnutie. ZoKR rieši aj dôsledky prerušenia konania na procesné postavenie ostatných strán sporu, ktorí sú na strane úpadcu. Konanie sa prerušuje aj vo vzťahu k ostatným stranám len vtedy, ak tvoria s úpadcom nerozlučné spoločenstvo alebo vedľajšie účastníctvo. Procesné spoločenstvo vyplýva z hmotného práva, prípadne aj z procesného práva. Procesným spoločenstvom rozumieme taký stav účastníkov konania, keď na ktorejkoľvek sporovej strane sú aspoň dvaja účastníci konania. Podľa toho, na ktorej strane konania je viac účastníkov konania, ide o aktívne procesné spoločenstvo alebo pasívne procesné spoločenstvo. O nerozlučné spoločenstvo ide vtedy, keď sa rozhodnutie súdu alebo iného oprávneného orgánu vzťahuje na všetkých účastníkov konania, ktorí sú na jednej strane sporu. Pri nerozlučnom spoločenstve úkony jedného z účastníkov konania platia aj pre ostatných účastníkov na tej istej strane sporu. Na zmenu návrhu, na späťvzatie návrhu a na uzavretie zmieru sa vyžaduje súhlas všetkých účastníkov konania, ktorí vystupujú na tej istej strane sporu. Ak o takýto právny vzťah medzi úpadcom a ostatnými účastníkmi, ktorí vystupujú na jeho strane nejde, konanie sa voči ostatným účastníkom neprerušuje a v tejto časti možno v konaní pokračovať. V konaní sa pokračuje iba so zvyšnými účastníkmi konania, napríklad ak boli zažalovaní na plnenie viacerí solidárni dlžníci (žalovaní sú podľa zmluvy alebo podľa zákona zaviazaní plniť spoločne a nerozdielne), z ktorých jeden je úpadca. V prípade, že ide o nerozlučné spoločenstvo, prerušenie konania pôsobí aj na týchto ostatných nerozlučných účastníkov procesného spoločenstva (spravidla pôjde o konania smerujúce k vydaniu rozhodnutia konštitutívnej povahy ako napr. zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva).
30. Predmetom sporu je zaplatenie finančnej čiastky, teda medzi žalovanými nejde o takú povinnosť (a tomu zodpovedajúce právo na strane žalobcov), že by sa rozsudok musel vzťahovať na všetkých žalovaných. V prípade žalovaných ide o samostatné spoločenstvo, v rámci ktorého každý z nich koná sám za seba a procesné účinky ich individuálnych procesných úkonov nedopadajú na iných účastníkov konania vystupujúcich na tej istej procesnej strane. Každý zo spoločníkov má samostatnú procesnú povinnosť voči svojmu procesnému náprotivku. O každom nároku preto možno rozhodnúť samostatne. Ani rozhodnutie súdu nemusí vyznievať pre všetkých spoločníkov rovnako. Nejde ani o prípad, v ktorom by od výroku voči jednému zo žalovaných bol závislý výrok voči inému žalovanému.
31. Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že prípadné vyhlásenie konkurzu na žalovaného v 2. rade nemá za následok ex offo prerušenie konania aj vo vzťahu medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade.
32. Podľa § 164 C.s.p., ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
33. Vyššie citované zákonné ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, teda také, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Predmetné ustanovenie dopadá na procesné situácie, v ktorých súd môže konanie prerušiť, no nemusí tak urobiť. Prerušenie konania je na úvahe vec prejednávajúceho
súdu a je upravené len ako procesná možnosť tohto súdu, nie však ako jeho povinnosť. Súd má najskôr zvážiť možnosť iných vhodných opatrení a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Prerušenie konania v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia predpokladá, že prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Z hľadiska kritéria významu riešenej otázky pre rozhodnutie súdu, môže ísť iba o otázku, ktorá je pre rozhodnutie súdu podstatná. Ak by sa v inom konaní riešila len celkom okrajová otázka, prípadne otázka, od ktorej posúdenia rozhodnutie súdu nezávisí, nebude prerušenie konania namieste. V takomto prípade by prerušením konania išlo o postup súdu v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a so zákonnou požiadavkou rýchlej a účinnej ochrany práv strán v súdnom konaní. V konečnom dôsledku ide o odmietnutie vykonať spravodlivosť účinne a rýchlo.
34. Žalobcovia navrhli prerušiť konanie podľa § 164 C.s.p. do momentu, kým zahraničný správca nenavrhne pokračovať v konaní alebo kým sa konkurzné konanie na majetok žalovaného v 2. rade skončí v súlade s právnym poriadkom Srbska. K tomuto odvolací súd udáva, že rozhodnutie v konkurznom konaní ohľadne žalovaného v 2. rade nerieši otázku, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní a to vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, tak ako je to už vyššie uvedené, keďže na majetok žalovaného v 1. rade nedošlo k vyhláseniu konkurz a v prípade žalovaných ide o samostatné procesné spoločenstvo. Z uvedeného dôvodu odvolací súd procesný návrh žalobcov na prerušenie konania vo vzťahu medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade ako nedôvodný zamietol, keďže prípadné konkurzné konanie na žalovaného v 2. rade nie je právnym dôvodom na prerušenie konania aj voči žalovanému v 1. rade.
35. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcov proti prvému a tretiemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie (vo vzťahu k žalovanému v 1. rade), ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p.. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov vo vyššie uvedenom rozsahu nie je dôvodné.
36. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
37. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností dospel k správnemu právnemu záveru v prípade posúdenia nároku žalobcov voči žalovanému v 1. rade. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie tej časti rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu voči žalovanému v 1. rade, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
38. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcov a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:
39. Žalobcovia podanie odvolania odôvodnili dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
40. Predmetom sporu je nárok žalobcov proti žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade na zaplatenie 295.026,89 eur s príslušenstvom a to spoločne a nerozdielne. Súd prvej inštancie žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietol (prvý výrok) a uložil žalobcom uhradiť žalovanému v 1. rade trovy konania (tretí výrok).
41. Podľa § 2 ZoMPS, ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.
42. Podľa § 37e ZoMPS, účastníci si môžu na riešenie sporov zo svojho zmluvného vzťahu alebo z nároku na náhradu škody založiť právomoc súdu dohodou. Ak sa účastníci nedohodli inak, je táto právomoc výlučná. Dohoda o právomoci je vylúčená v prípadoch uvedených v § 37d (ods. 1). Dohoda o právomoci musí mať písomnú formu alebo musí byť písomne potvrdená. Ak sa dohoda o právomoci týka zmluvného vzťahu v medzinárodnom obchode, stačí, ak má formu, ktorá sa v súlade s obchodnými
zvyklosťami v medzinárodnom obchode všeobecne zachováva a účastníci zmluvného vzťahu ju pre daný zmluvný typ i pravidelne dodržiavajú (ods. 2).
43. Podľa článku 3 ods. 1 NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.
44. Nie je sporné, že ide o konanie s cudzím prvkom, pretože v spore vystupujú zahraničné právnické osoby, pričom až na žalovaného v 2. rade ide o subjekty členských štátov EU. Zároveň podľa článku 7.2. zmluvy General Agreement 2011 došlo k voľbe právomoci Okresného súdu Košice II.
45. Podľa § 10 ods. 1 ZoMPS, ak účastníci nezvolia rozhodujúce právo, ich záväzkové vzťahy sa spravujú právnym poriadkom, použitie ktorého zodpovedá rozumnému usporiadaniu daného vzťahu (ods. 1).
46. Podľa § 10 ods. 2 ZoMPS, vzhľadom na to, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak, sa spravidla spravuje: a) kúpne zmluvy a zmluvy o diele právom miesta, kde je sídlo (bydlisko) predávajúceho alebo zhotoviteľa diela v čase uzavretia zmluvy; b) zmluvy o nehnuteľnostiach právom miesta, kde je nehnuteľnosť; c) zmluvy o doprave (zmluvy o preprave, zasielateľské zmluvy a pod.) právom miesta, kde má dopravca alebo zasielateľ sídlo alebo bydlisko v čase uzavretia zmluvy; d) poistné zmluvy, vrátane zmluvy o poistení nehnuteľností, právom miesta sídla (bydliska) poisťovateľa v čase uzavretia zmluvy; e) príkazné zmluvy a im podobné právom miesta, kde má sídlo (bydlisko) ten, kto vykonáva príkaz, v čase uzavretia zmluvy; f) zmluvy o obchodnom zastúpení a zmluvy o sprostredkovaní právom miesta, kde má sídlo (bydlisko) osoba, pre ktorú zástupca alebo sprostredkovateľ vykonáva činnosť, v čase uzavretia zmluvy; g) zmluvy o viacstranných výmenných obchodoch právnym poriadkom, použitie ktorého najlepšie zodpovedá usporiadaniu týchto vzťahov ako celku.
47. Podľa článku 4 ods. 1 písm. a) NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 593/2008, pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, právo, ktorým sa spravuje zmluva, sa určuje takto: a) zmluva o predaji tovaru sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu.
48. Súd prvej inštancie správne nárok žalobcov voči žalovanému v 1. rade zo zmluvy General Agreement 2011 posudzoval podľa slovenského hmotného práva a to vzhľadom k tomu, že strany zmluvy si výslovne iné rozhodné právo nezvolili a použitie slovenského právneho poriadku na posudzovaný spor (minimálne medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade) vyplýva aj z § 10 ods. 2 písm. a) ZoMPS, teda sa spravuje právom sídla žalovaného v 1. rade v čase uzatvorenia zmluvy, čo je slovenský právny poriadok. Napokon aj žalobcovia argumentujúc § 10 ods. 1 ZoMPS sa stotožnili so správnosťou záveru súdu prvej inštancie o použití slovenského právneho poriadku na posúdenie hmotnoprávnych nárokov zo zmluvy General Agreement 2011 vo vzťahu medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade. Obdobne ako § 10 ods. 2 písm. a) ZoMPS je riešená aj voľba rozhodného práva podľa 4 ods. 1 písm. a) NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 593/2008. Odvolací súd zároveň udáva, že z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že jej predmetom bola rámcová úprava právnych vzťahov týkajúcich sa kúpy tovaru, na základe ktorej sa realizoval obchodný vzťah strán sporu.
49. Podľa § 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním (ods. 1). Právne vzťahy uvedené v ods. 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva (ods. 2).
50. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
51. Medzi stranami je sporné, či nárok na zľavu 295.026,89 eur, ktorú uplatnili žalobcovia v konaní má na strane dlžníkov povahu spoločného záväzku podľa § 293 Obchodného zákonníka alebo ide o delený záväzok podľa § 294 Obchodného zákonníka.
52. Podstatnou otázkou v spore je, či súd prvej inštancie posúdil povahu tohto záväzku správne, keď dospel k záveru, že zo zmluvy General Agreement 2011 jednoznačne vyplýva, že v prípade uplatnenej pohľadávky ide o samostatný nárok žalobcov voči žalovanému v 2. rade, teda v prípade žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade nejde o solidárny záväzok.
53. Podľa § 293 Obchodného zákonníka, ak je na to isté plnenie spoločne zaviazaných niekoľko osôb, pri pochybnostiach sa predpokladá, že sú zaviazané spoločne a nerozdielne. Veriteľ môže požadovať plnenie od ktorejkoľvek z nich, ale plnenie ponúknuté iným spoločným dlžníkom je povinný prijať.
54. Podľa § 294 Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy alebo z povahy záväzku vyplýva, že dlžníci nie sú na to isté plnenie zaviazaní spoločne a nerozdielne, je každý spoludlžník zaviazaný iba v rozsahu svojho podielu na záväzku. Pri pochybnostiach sú spoludlžníci zaviazaní rovným dielom.
55. Spoločný záväzok je taký záväzok, pri ktorom na jednej strane alebo na obidvoch stranách vystupuje viacero účastníkov, t.j. viac dlžníkov (spoločné záväzky), alebo viac veriteľov (spoločné práva). Spoločné záväzky rozlišujeme podľa ich povahy, a to na solidárne záväzky, nedeliteľné záväzky a delené záväzky.
56. Solidárne záväzky (obligatio in solidum; obligationes correales) sú záväzky, pri ktorých môže pohľadávku uplatniť jeden z viacerých veriteľov, absorbujúc tým oprávnenia ostatných veriteľov, resp. dlh môže splniť jeden z dlžníkov, absorbujúc tak povinnosť ostatných dlžníkov. Solidarita teda môže byť buď medzi viacerými veriteľmi, alebo viacerými dlžníkmi. Podľa toho rozoznávame aktívnu solidaritu a pasívnu solidaritu. Aktívna solidarita je solidarita na strane veriteľov; hovoríme o solidárnej pohľadávke. Pri solidarite veriteľov je každý spoluveriteľ oprávnený požadovať a povinný prijať splnenie celej pohľadávky s dôsledkom, že jej splnením dlh voči všetkým veriteľom zanikne. Podstata aktívnej solidarity spočíva v tom, že síce každý z veriteľov má svoju samostatnú pohľadávku, avšak táto sa u všetkých vzťahuje na to isté plnenie. Len čo uspokojenie pohľadávky dosiahol prvý veriteľ, zaniká právo na uspokojenie pohľadávky aj ostatných veriteľov. Pasívna solidarita je solidarita na strane dlžníkov. Hovoríme o solidarite dlhu. Pri solidarite dlžníkov je každý dlžník zaviazaný na to isté plnenie tak, že veriteľ je oprávnený požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek z nich s tým, že len čo ktorýkoľvek dlžník splní, zanikne povinnosť plniť aj u ostatných dlžníkov. Podstata pasívnej solidarity spočíva v tom, že dlžníci dlhujúci to isté plnenie zodpovedajú veriteľovi „rukou spoločnou a nerozdielnou“.
57. Delené záväzky (niekedy tiež čiastkové) sú ďalším prípadom záväzkov s viacerými subjektmi. Môže ísť o viac subjektov na strane dlžníka alebo o viac subjektov na strane veriteľa. Pritom veriteľ môže uplatniť svoju pohľadávku voči viacerým dlžníkom tak, že od každého z nich požaduje, aby splnil svoj podiel, alebo pri ktorých každý z viacerých veriteľov môže požadovať od dlžníka iba splnenie jeho podielu. V skutočnosti sa tu záväzkový vzťah delí na viacero autonómnych záväzkových vzťahov, hoci na prvý pohľad sa javí ako jeden právny vzťah. Preto každý záväzok zaniká samostatne. Predpokladom vzniku deleného záväzku je, že jeho plnenie je deliteľné.
58. Keď je na strane dlžníka pluralita subjektov, ale z ustanovení zmluvy nie je jednoznačné, či ide o solidaritu dlhu, teda o pasívnu solidaritu, alebo o delený záväzok, zákon ustanovuje vyvrátiteľnú domnienku, že pri pochybnostiach ide o solidaritu dlžníkov, a teda dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Veriteľ sa tak môže domáhať celého plnenia od ktoréhokoľvek dlžníka.
59. Ustanovenie § 266 Obchodného zákonníka o výklade prejavu vôle formuluje výkladové pravidlá, ktoré ukladajú súdu, aby v prípade pochybností odstránil výkladom založeným na tom, že okrem jazykového vyjadrenia právneho úkonu vyjadreného slovne, podrobí skúmaniu i vôľu (úmysel) konajúcich osôb. Jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve, musí byť preto najprv vykladané prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov), logickými (z hľadiska nadväznosti použitých pojmov), či systematickými (z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu). Okrem toho súd na základe vykonaného dokazovania posúdi, aká bola skutočná vôľa strán v čase uzatvárania zmluvy. Podmienkou pre to, aby mohol prihliadnuť k vôli účastníkov je, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu. Výkladom
tak možno zisťovať iba obsah právneho úkonu, nemožno ním prejav vôle doplňovať. Takto musí súd postupovať aj v prípadoch, ak interpretujú strany vo svojich prednesoch alebo výpovediach v priebehu konania zmluvné dojednanie odlišným spôsobom. Takáto situácia neznamená, že právny úkon vyložiť nemožno, lebo záujmy a postoje strán priebehu súdneho konania už nemusia zodpovedať ich pôvodnej vôli, ktorú prejavili pri právnom úkone. Interpretácia obsahu právneho úkonu súdom však nemôže byť považovaná za nahradenie, prípadne zmenu už urobených prejavov vôle, keďže použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje iba k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného slovami, ktorý urobili účastníci o vzájomnej dohode, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase ich zmluvného dojednania. Ak je v zmluve obsiahnutá dohoda tak jednoznačná, že jej znenie nepripúšťa rôzny výklad, nie je dôvod, aby súd vykonal dokazovanie na výklad prejavu vôle konajúcich osôb, aj keď sa toho prípadne jedna zo strán domáha.
60. Odvolací súd zistil z obsahu predmetnej zmluvy a to z bodu 5.2. zmluvy General Agreement 2011, že ročná zľava bude vypočítaná samostatne pre celkové množstvo výrobkov odoslané a fakturované zo strany USSK a USSS. Dodávatelia samostatne pripravia a predložia odberateľom predbežnú kalkuláciu najneskôr do konca januára 2012. Táto kalkulácia bude rozdelená na Ferona Czech, Ferona Slovakia 1, Ferona Slovakia 2 a Ferona Polska. V prípade akejkoľvek nezhody odberateľ upozorní dodávateľa písomne do 3 kalendárnych týždňov od obdržania kalkulácie. Odberateľ a dodávateľ budú spolupracovať v dobrej viere na vyriešení akejkoľvek takejto nezhody.
61. Ďalej z bodu 5.3. zmluvy General Agreement 2011 vyplýva, že každý dodávateľ (USSK a USSS) samostatne vystaví dobropis na ročnú zľavu pre obdobie od 1.1. do 31.12.2011 každému odberateľovi (Ferona Chech, Ferona Slovakia 2 a Ferona Polska) na základe kalkulácie ročnej zľavy pre obdobie od 1.1. do 31.12.2011, schválenej písomne dodávateľmi a odberateľmi.
62. Ak žalobcovia tvrdili, že vo vzťahu k záväzku na ročnú zľavu vyplýva solidarita žalovaného v 1. a 2. rade zo samotnej zmluvy, resp. ak zo zmluvy nevyplýva, že tento záväzok má delenú povahu, pri pochybnostiach ide o solidaritu dlžníkov, odvolací súd udáva, že takýto výklad General Agreement 2011 je nesprávny a zjavne účelový, keďže je v rozpore so samotnou zmluvou, konkrétne bodmi 5.2. a 5.3. zmluvy. Z týchto citovaných ustanovení zmluvy jednoznačne vyplýva, že ročná zľava sa počíta „samostatne“ zo strany USSK a USSS, na základe „samostatne“ predložených kalkulácií a každý dodávateľ USSK a USSS samostatne vystavia dobropis na ročnú zľavu každému odberateľovi. Z uvedeného je preto zrejmé, že záväzok na ročnú zľavu má povahu deleného záväzku, keďže zľava sa vypočíta a uhradí na základe vystaveného dobropisu, po zohľadnení množstva odobratého tovaru od toho ktorého dodávateľa samostatne a to každým dodávateľom pre toho-ktorého odberateľa. Uvedené napokon vyplýva aj zo samotného listinného dôkazu predloženého žalobcami označeného ako „ Dohad na množstevnú zľavu 1-12/2011“ /č.l. 39 spisu/, z ktorého vyplýva samotná kalkulácia, kde je samostatne uvedený dodávateľ USSK (žalovaný v 1. rade) a výška zľavy podľa odobratého množstva tovaru pre jednotlivých odberateľov spolu 1.321.665,84 eur a samostatne dodávateľ USSS (žalovaný v 2. rade) a výška zľavy podľa odobratého množstva tovaru pre jednotlivých odberateľov spolu 295,026,89 eur, ktorá predstavuje práve uplatnený nárok žalobcov.
63. Odvolací súd udáva, že takýto výklad zmluvy General Agreement 2011 je zároveň v súlade s § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka a to s poukazom na prax, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, keďže žalobcovia nepopreli tvrdenie žalovaných, že strany uzatvorili totožnú zmluvu General Agreement 2010, na základe ktorej boli zľavy za rok 2010 účtované a vyplácané samostatne zo strany žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade.
64. Na uvedených záveroch nie sú spôsobilé zmeniť nič ani tvrdenia žalobcov, že v zmluve General Agreement 2011 sú v jej záhlaví uvedení žalovaní v 1 a 2. rade spoločne ako „dodávateľ“, keďže v ďalšom texte zmluvy sú títo už označovaní svojimi obchodnými menami. Bez právneho významu sú aj tvrdenia žalobcov o majetkovom prepojení žalovaných, keďže solidarita záväzku vzniká výlučne buď na základe zákona, zmluvy, resp. rozhodnutia súdu. K polemike žalobcov, že dodávaný tovar mohol vyrobiť jeden dodávateľ a druhý by ho následne dodal žalobcom, odvolací súd uvádza, že ide o ničím nepodložené špekulácie, keďže rozhodným subjektom pre účely nároku na zľavu bol stále ten, ktorý konkrétny dodávateľ.
65. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne podľa jednotlivých hmotnoprávnych ustanovení slovenského právneho poriadku, keď žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietol, keďže ten svoju povinnosť zo zmluvy General Agreement 2011 a to poskytnúť zľavu žalobcom splnil, čo nebolo napokon v konaní sporné. Keďže žalovanému v 1. rade zároveň nevznikol (spolu so žalovaným v 2. rade) solidárny záväzok aj na úhradu žalovanej sumy, ktorá predstavuje iba záväzok žalovaného v 2. rade na zľavu zo zmluvy General Agreement 2011, nesvedčí žalovanému v 1. rade v konaní o zaplatenie zľavy z ceny v žalovanej výške 295,026,89 eur pasívna hmotnoprávna legitimácia, preto správne súd prvej inštancie žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietol.
66. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v prvom výroku vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. Taktiež potvrdil tretí výrok rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade, ako vecne správny.
67. O odvolaní žalobcov proti druhému a štvrtému výroku napadnutého rozsudku rozhodne odvolací súd osobitným rozhodnutím, po tom, čo budú splnené podmienky ma pokračovanie v odvolacom konaní voči žalovanému v 2. rade, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz.
68. O trovách tohto odvolacieho konania medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému v 1. rade, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré sú mu povinní nahradiť neúspešní žalobcovia. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
69. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).