Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23To-23-2020.pdf
PDF · 81.68 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/23/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov JUDr. Mariána Dunčka a JUDr. Ondreja Samaša, na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.mája 2020 prejednal odvolanie prokurátorky v trestnej veci obžalovaného
C. Q.,
nar. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom P. F., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v inej trestnej veci v ÚVTOS Dubnica nad Váhom,
ktoré podala proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/100/2019 zo dňa 27.11.2019 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátorky zamieta, pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/100/2019, zo dňa 27.11.2019 bol obžalovaný C. Q. odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že hoci je ako otec mal. Y. Q., nar. X.X.XXXX, a mal. Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, povinný v zmysle § 62 a nasl. Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., ako aj na základe rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 5P/30/2017-81 zo dňa 25.9.2017, právoplatným dňa 2.10.2017 prispievať na výživu dcéry Y. Q. sumou 100 eur mesačne a syna Y. Q. sumou 80 eur mesačne k rukám ich matky P. Q., vždy do posledného dňa predchádzajúceho mesiaca s účinnosťou od 15.6.2017, pričom zameškané výživné od 15.6.2017 do 25.9.2017 vo výške 328,28 eur voči dcére Y. a vo výške 257,72 eur voči synovi Y. mal splácať popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 10 eur na každé dieťa, plneniu tejto povinnosti sa vyhýbal od 17.10.2018 do 18.1.2019 v Prievidzi a v Novákoch tým, že bol nezamestnaný, nebol evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza ako uchádzač o zamestnanie, čím mu za dané obdobie od 17.10.2018 do 18.1.2019 vznikol dlh na nezaplatenom výživnom najmenej vo výške 540 eur, pričom uvedeného konania sa dopustil napriek tomu že bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza č.k. 3T/76/2018-89 zo dňa 2.7.2018, právoplatným dňa 26.10.2018, odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2 Trestného zákona.
Bol za to odsúdený podľa 207 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 42 odsek 1 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona, § 36 písmeno l), n) Trestného zákona, § 37 písmeno h), m) Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní dvanásť mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona
súd zároveň zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Skalica - sp. zn. 6T/89/2018 zo dňa 25.3.2019, právoplatného 3.4.2019, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.
Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, nakoľko ho čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného napadla prokurátorka. V písomných dôvodoch uviedla, že považuje za nesprávnu aplikáciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., na ktorej použitie neboli splnené zákonné podmienky v dôsledku čoho došlo k nesprávnej aplikácií ustanovenia § 38 ods. 2 Tr. zák. namiesto správneho použitia § 38 ods. 4 Tr. zák., hoci je pravdou, že obžalovaný sa k trestnej činnosti priznal a jej spáchanie oľutoval, zopakoval len tvrdenia zistené z iných dôkazov. Za nesplnenie vyživovacej povinnosti bol obžalovaný už dvakrát súdne trestaný. Naposledy bol zamestnaný do 21.05.2018, pričom pracovný pomer bol s ním skončený z dôvodu neospravedlnenej absencie. Nespolupracoval s úradom práce, sú voči nemu vedené exekučné konania. Žiadne z tvrdení obžalovaného nepomohlo objasniť trestnú činnosť. Poukázala na stanovisko Najvyššieho súdu SR Tpj 55/2016 zo dňa 27.06.2017. Má za to, že samotné priznanie obžalovaného nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., nakoľko priznanie je teda poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. l/ Tr. zák.. Navrhla preto rozsudok zrušiť výrok o treste a nahradiť ho rozhodnutím, kde sa obžalovanému uloží podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., § 42 ods. 1, § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 4, 36 písm. l/, § 37 písm. h/, m/ Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody na spodnej hranici takto upravenej trestnej sadzby. Zároveň ho navrhla zaradiť do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a zrušiť výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Skalica 6T/89/2018 zo dňa 25.03.2019, právoplatného dňa 03.04.2019.
K odvolaniu prokurátorky sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, pričom uviedol, že odvolanie prokurátorky považuje za nedôvodné. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne a spoľahlivo odôvodnené. Rovnako správne sú obžalovanému priznané dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l/ a n/ Tr. zák. Je potrebné vziať do úvahy, že obžalovaný sa už v prípravnom konaní k trestnej činnosti priznal, a túto oľutoval. Mal záujem napomôcť pri objasňovaní trestnej činnosti, takže inicioval konanie o dohode o vine a treste, čím by na súde neprebehlo hlavné pojednávanie. Je potrebné podotknúť, že prokurátora nemala záujem o takúto dohodu a to napriek tomu, že trestná činnosť obžalovaného bola ohraničená. Nemožno opomenúť ani fakt, že obžalovaný sa aktívne zaujímal o možnosť riešenia svojej nepriaznivej ekonomickej situácie aj formou osobného bankrotu. Vo výkone trestu odňatia slobody je obžalovaný zamestnaný, má nahlásené pohľadávky, a teda si aspoň čiastočne plní svoju vyživovaciu povinnosť. Dáva do pozornosti, že ide o neplnenie si vyživovacej povinnosti za obdobie tri mesiace a jeden deň, pričom s prihliadnutím na ustálenú judikatúru SR mohlo byť aj u obžalovaného použité ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d/ Tr. zák.. Žiada preto odvolanie prokurátorky ako nedôvodné zamietnuť.
Na verejnom zasadnutí obžalovaný uviedol, že v súčasnej dobe je vo výkone trestu odňatia slobody v inej trestnej veci. Vo výkone trestu pracuje a vyživovaciu povinnosť si plní. Navrhol odvolanie prokurátorky zamietnuť. Prokurátorka krajskej prokuratúry prítomná na verejnom zasadnutí na dôvodoch odvolania zotrvala.
Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie prokurátorky nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Súd prvého stupňa na základe vyhlásenia obžalovaného o vine správne v rozsudku uznal vinu obžalovaného. V tomto rozsahu nebolo možné s poukazom na vyhlásenie obžalovaného odvolaním napadnúť výrok o vine.
K vytýkaným chybám v odvolaní prokurátorky týkajúcim sa výroku o treste, uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Možno len prisvedčiť názoru prokurátorky, že s poukazom na osobu obžalovaného a jeho predchádzajúci život, je u neho potrebný výkon trestu odňatia slobody. Odvolací súd však na rozdiel od prokurátorky dospel k záveru, že na prevýchovu a nápravu obžalovaného je možné pôsobiť aj trestom odňatia slobody na samej dolnej hranici správne vymeranej trestnej sadzby.
Po uskutočnenej rekodifikácií Trestného zákona došlo s účinnosťou od 01.01.2006 k významnej kvalitatívnej a kvantitatívnej zmene pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v tom, že zistený pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností má zo zákona priamy vplyv na zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby, resp. zníženie hornej hranice trestnej sadzby tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 38 Tr. zák. Najvýznamnejšia zmena spočíva v tom, že v ustanoveniach §§ 36 a 37 Tr. zák. sú poľahčujúce a priťažujúce okolnosti uvedené taxatívne. Je tomu tak preto, aby pri rozhodovaní o zvyšovaní, resp. znižovaní trestných sadzieb podľa § 38 Tr. zák. bola z hľadiska pomeru týchto okolností jednotná súdna prax. Súčasne to ale znamená povinnosť súdu priznať poľahčujúcu okolnosť alebo prihliadnuť na priťažujúcu okolnosť, ak sú splnené v zákone uvedené podmienky. Výnimkou je len ustanovenie § 37 písm. m/ Tr. zák. veta za bodkočiarkou.
Vo vzťahu k priťažujúcim a poľahčujúcim okolnostiam platí zásada v pochybnostiach v prospech obvineného. To znamená, že v prípade pochybností ohľadne priťažujúcej okolnosti súd na túto neprihliadne. V prípade pochybností ohľadne poľahčujúcej okolnosti, súd túto obžalovanému prizná.
Poľahčujúca okolnosť v podobe napomáhania pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom podľa ustanovenia § 36 písm. n/ Tr. zák. patrí medzi dôležité poľahčujúce okolnosti, umožňujúce dokonca uskutočniť odklon v trestnom konaní. V konaní pred súdom je takýmto najvýznamnejším napomáhaním vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por. (uznanie viny zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe). Na základe takéhoto vyhlásenia súdu spravidla odpadá povinnosť vykonať kontradiktórne hlavné pojednávanie aj vo vzťahu k výroku o vine (rýchlosť, hospodárnosť konania).
Ak teda obžalovaný urobil vyhlásenie o vine a súd prvého stupňa vyhlásenie prijal, bolo povinnosťou súdu prvého stupňa priznať obžalovanému aj túto poľahčujúcu okolnosť, ktorú však nemožno zamieňať s poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. (priznanie a úprimné oľutovanie), splnenie ktorej ešte automaticky neznamená aj napomáhanie príslušným orgánom.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že samotné priznanie a oľutovanie skutku v prípravnom konaní, či v konaní pred súdom ešte nie je splnenie podmienok na priznanie poľahčujúcej okolnosti uvedenej v ustanovení § 36 písm. n) Tr. zák. Priznaním tejto poľahčujúcej okolnosti za vyhlásenie o vine urobené pred súdom sa pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností u obžalovaného vyrovnal tak, že prvostupňový súd správne vymeral trest za použitia ustanovenie § 38 ods. 2 Tr. por., teda v základnej trestnej sadzbe, ktorá je pri trestnom čine podľa § 207 ods. 3 Tr.zák. na jeden rok až päť rokov.
Je možné prisvedčiť námietkam prokurátorky uvedeným v odvolaní, podľa ktorých sa trest odňatia slobody uložený obžalovanému môže javiť ako mierny. Potrebné je však tiež uviesť, že po spáchaní aktuálne mu za vinu kladenej trestnej činnosti sa obžalovaný nachádza už 16 mesiacov vo výkone trestu odňatia slobody, kde pracuje a plní si vyživovaciu povinnosť, na čo krajský súd prihliadol. Hoci mu tresty odňatia slobody boli uložené jednak za majetkový, ale aj za rovnaký trestný čin, nemožno prehliadnuť prevýchovný efekt aj týchto trestov odňatia slobody a ich vplyvu na zabezpečenie nápravy obžalovaného aj z hľadiska trestnej činnosti aktuálne mu kladenej za vinu. V konečnom dôsledku je mu síce trest ukladaný za zbiehajúcu sa trestnú činnosť, teda ako súhrnný. Nie je možné však prehliadnuť okolnosti spáchania skutku, kedy kvalifikačne je síce obžalovaný súhrnným trestom odňatia slobody postihovaný za prísnejší trestný čin /kvalifikácia je podľa § 207 ods. 3 Tr.zák./, z hľadiska následkov jeho trestného činu sú tieto v aktuálne mu za vinu kladenom skutku oveľa miernejšie. Obžalovaný páchal trestný čin len 3 mesiace, a suma neuhradeného výživného bola vo výške 540,- Eur, pričom v trestnej veci vyššie uvedenej na Okresnom súde v Skalici neplatil výživné viac ako dva roky a dlžná suma bola vyše päťtisíc Eur, napriek tomu mu súd uložil len 2 mesačný trest odňatia slobody so zaradením do minimálneho stupňa stráženia.
Odvolací súd nebol takého názoru, že by osoba obžalovaného, či jeho predchádzajúci život vrátane potrieb jeho prevýchovy boli dôvodom k uloženiu prísnejšieho nepodmienečného trestu odňatia slobody. Obžalovaný je síce osobou 4 krát súdne trestanou, avšak jedno odsúdenie má zahladené, jedno odsúdenie je súčasťou právnej kvalifikácie trestného činu aktuálne mu kladeného za vinu a voči jednému odsúdeniu je mu ukladaný súhrnný trest. Ani záujem všeobecnej (generálnej) prevencie nemôže viesť k uloženiu „represívneho“ trestu (ak takýto trest nevyplýva priamo zo zákona) tak, že sa uprednostní táto zložka trestu pred výchovnou zložkou trestu.
Vzhľadom k vyššie uvedenému berúc do úvahy základnú zákonnú trestnú sadzbu podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. a § 207 ods. 3 Tr.zák. ukladal správne súd prvého stupňa obžalovanému súhrnný trest na dolnej hranici trestnej sadzby dospejúc po vykonaní dokazovania ohľadom trestu k záveru, že s poukazom na osobu obžalovaného, jeho trestnú minulosť, či následky jeho trestnej činnosti bude postačujúci. Takýto trest plne zodpovedá charakteru trestnej činnosti obžalovaného / spáchal prečin , teda najmenej nebezpečný trestný čin/, jeho predchádzajúcemu životu, ale aj postoju, ktorý po jeho spáchaní zaujal. Tento trest /spolu s trestami, ktoré už doposiaľ obžalovaný vykonal/ spĺňa aj všetky zákonné kritériá na ukladanie trestov uvedené v § 34 ods. 1, ods. 4 Tr.zák., a je plne spôsobilý v dostatočnej miere zabezpečiť nápravu a prevýchovu obžalovaného.
Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.