Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9C-26-2019.pdf
PDF · 72.47 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-9C/26/2019
Uznesenie
Okresný súd Ružomberok v spore žalobcov: 1/ Q. E., nar. XX.XX.XXXX, 2/ V. E., nar. XX.X.XXXX, obaja žalobcovia bytom I. O. XX, XXX XX I. O., obaja právne zastúpení: JUDr. Iveta Fabianová, advokátka, so sídlom Štefánikovo námestie 5, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Y. X., nar. XX.X.XXXX, bytom I. O. XX, B. XX I. O., o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a nariadenie neodkladného opatrenia
rozhodol:
I. Súd konanie v celom rozsahu zastavuje.
II. Žalovanému sa priznáva voči žalobcom 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré sú mu žalobcovia 1/ a 2/ povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť vo výške stanovenej samostatným uznesením Okresného súdu Ružomberok.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.08.2019 sa žalobcovia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne domáhali, aby súd určil, že na pozemku parcela CKN Č. XXX nachádzajúcom sa v katastrálnom území I. O., zapísanom na LV č. XXX na Okresnom úrade Ružomberok, odbor katastrálny, ktorého vlastníkom je žalovaný, viazne vecné bremeno v prospech vlastníkov nehnuteľnosti a ich rodinných príslušníkov k domu súpisné číslo XX nachádzajúcom sa v katastrálnom území I. O. a evidovanom na LV č. XXXX na Okresnom úrade Ružomberok, odbor katastrálny, ktorého vlastníkmi sú žalobcovia, a ktoré nadobudli vydržaním práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu. Uvedení vlastníci a ich rodinní príslušníci majú právo prechodu peši a motorovými vozidlami zodpovedajúcemu vecnému bremenu cez pozemok - parcela CKN Č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 66 m2 (ďalej len "prístupová cesta") nachádzajúci sa v katastrálnom území I. O. a evidovaný na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Ružomberok, odbor katastrálny. Žalovaný je povinný strpieť vykonávanie práva prechodu peši a metrovými vozidlami žalobcov v 1. a 2. rade a ich rodinnými príslušníkmi.
2. Podaním doručeným súdu dňa 12.05.2020 žalobcovia zobrali podanú žalobu späť v celom rozsahu. V odôvodnení podania uviedli, že hoci žalobu považujú za relevantnú a dôvodnú sú na ich strane okolnosti najmä rodinné (dve maloleté deti), finančné (finančné straty v dôsledku súdneho konania) a zdravotné (fyzické a existenčné problémy obidvoch žalobcov) v dôsledku ktorých, ich predmetný spor vyčerpal po psychickej a fyzickej stránke. Vzhľadom na uvedené žalobcovia navrhli, aby súd konanie zastavil a o trovách rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
3. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Podľa § 146 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Podľa § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne. Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
4. Vzhľadom na dispozičný úkon žalobcov 1/ 2/, ktorí zobrali žalobu v celom rozsahu späť, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a konanie zastavil, pričom súhlas žalovanej strany so späťvzatím žaloby nebol potrebný, keďže k späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie a z osobitného predpisu nevyplýval žiadny spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami, pre ktorý by bol súhlas žalovaného potrebný.
5. O trovách konania (vrátene trov súvisiaceho konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) súd rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že žalobcovia sú povinní plniť spoločne a nerozdielne. Nakoľko došlo k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby súd pri rozhodovaní o trovách konania skúmal procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Súd mal za preukázané, že žalobcovia svojim konaním t.j. späťvzatím žaloby zavinili zastavenie konania a teda išlo o procesný úkon, ktorým slobodne vyjadrili vôľu, aby súd nekonal o celom predmete konania. Súd nemal preukázané, že by procesné správanie žalovaného bolo dôvodom na späťvzatie žaloby. Dôvodom späťvzatia žaloby žalobcami boli výlučne subjektívne (právne nerelevantné) okolnosti na ich strane a nie procesné správanie žalovaného. Pokiaľ žalobcovia navrhli, aby súd o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, súd sa s týmto návrhom nestotožnil. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania sa súd zaoberal možnosťou aplikácie § 257 CSP, t.j. či v prejednávanom spore existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal. Žalobcami uvádzané skutočnosti týkajúce sa ich zdravotného stavu (lekárske správy o vyšetreniach žalobcu čl. 26, 27 a čl. 28, tehotenská knižka žalobkyne čl. 29) by za určitých okolností mohli zakladať dôvodnosť aplikácie § 257 CSP, avšak v prejednávanom spore súd posúdil tieto skutočnosti v nadväznosti na zdravotný stav žalovaného, ktorý je rovnako držiteľom preukazu zdravotne ťažko postihnutej osoby so zhoršeným zdravotným stavom (č.l. 139, č.l. 142). Súd prihliadol aj na tú skutočnosť, že obidve strany boli v spore zastúpené právnymi zástupcami, keď práve žalobcovia predmetný spor z vlastnej vôle iniciovali a žalovaný spor nevyvolal. Z uvedeného dôvodu by bolo nepriznanie práva na náhradu trov konania žalovanému neprimerane prísne. Na základe uvedenej úvahy súd má za to, že žalobcami uvedené okolnosti nemajú charakter výnimočnosti v zmysle ustanovenia § 257 CSP. S poukazom na uvedené, súd o trovách konania rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 CSP s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení konania a o trovách konania, možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 3 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.