Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-144-2016.pdf
PDF · 65.64 KB
Case nature
Subarea
7Er/144/2016
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom Bratislava, Dvořákovo námestie 4, proti povinnému: J. I., T.. XX.XX.XXXX, H. R., R. O. XXX/XX, o vymoženie 1 906,43 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
rozhodol:
1. Súd exekučné konanie z a s t a v u j e.
2. Súd poverenému súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 25.03.2015 domáhal vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie sumy 1 906,43 eur s príslušenstvom a trov exekúcie.
Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.02.2016 súdny exekútor JUDr. Erik Tóth, Exekútorský úrad so sídlom Nitra, Piaristická 2, žiadal tunajší súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Dňa 28.09.2017 doručil oprávnený tunajšiemu súdu späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 38 ods. 3 Exekučného poriadku. Oprávnený uviedol, že návrh na vykonanie exekúcie berie späť.
Podľa § 243 písm. h) Exekučného poriadku prvá veta, ak § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
Podľa § 38 ods. 3 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.3.2017), ak oprávnený vezme späť návrh na začatie exekučného konania skôr, ako súd poverí exekútora vykonaním exekúcie, súd exekučné konanie zastaví a rozhodne o trovách konania.
Späťvzatie návrhu na začatie konania je dispozitívny procesný úkon navrhovateľa (oprávneného), z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho návrhu netrvá a je uzrozumený s tým, že o jeho návrhu nebude súdom rozhodnuté. Pretože oprávnený v návrhu doručenom súdnemu dňa 28.09.2017 zobral späť svoj návrh na vykonanie exekúcie, ktorý je návrhom na začatie exekučného konania, súd podľa vyššie citovaného ustanovenia § 38 ods. 3 Exekučného poriadku exekučné konanie zastavil.
V podaní zo dňa 26.09.2017 exekútor oznámil tunajšiemu súdu že trovy exekúcie si neuplatňuje.
Podľa § 243 písm. h) Exekučného poriadku prvá veta, ak § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
Podľa § 196 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.3.2017) za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak
je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.3.2017) trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom 348/2011 Z.z. účinná od 1.1.2012 v citovanom ustanovení § 47 ods. 3 Exekučného poriadku zakotvila, že súdny exekútor má do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov. Cieľom navrhovanej právnej úpravy bolo zabezpečiť, aby exekútorovi až do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie patril výhradne nárok na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov. Ostatné nároky exekútora do času doručenia poverenia súdu sú však vylúčené, keďže súdny exekútor môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie. Súdny exekútor, ktorému bol doručený návrh na vykonanie exekúcie, nie je oprávnený po začatí exekučného konania, avšak pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie realizovať jednotlivé úkony vedúce k nútenému výkonu exekučného titulu. Jeho oprávnenia v tejto fáze exekučného konania sa sústredia výlučne na odstránenie prípadných vád návrhu na vykonanie exekúcie (§ 40 Exekučného poriadku) a následne na predloženie návrhu na vykonanie exekúcie exekučnému súdu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 1 Exekučného poriadku). Samotná podstata poverenia na vykonanie exekúcie totiž spočíva v tom, že pred jeho vydaním exekučný súd v intenciách § 44 ods. 2 Exekučného poriadku skúma súlad žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie i exekučného titulu so zákonom a až vydanie poverenia na vykonanie exekúcie i exekučného je pre súdneho exekútora definitívnym autoritatívnym oprávnením na realizáciu samotnej exekučnej činnosti (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.6.2009, sp.zn. III: ÚS 52/09). Exekučný poriadok (v znení účinnom do 31.3.2017) zakotvuje pravidlo, podľa ktorého trovy exekúcie zásadne má platiť a znášať povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Vzhľadom na to, že príčinou zastavenia, ako to vyplýva z predošlej časti odôvodnenia je späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie, na základe ktorého oprávnený navrhol vykonanie exekúcie, súd preto zaviazal na náhradu trov exekúcie oprávneného, nakoľko boli naplnené všetky podmienky predpokladané § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, teda exekúcia bola zastavená zavinením oprávneného.
Ako vyplýva z vyššie uvedeného odôvodnenia a ustanovenia § 47 ods. 3 posledná veta Exekučného poriadku exekútor má do vydania poverenia nárok iba na odmenu za spísanie návrhu a náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov, teda za poštovné za žiadosť o udelenie poverenia. Uvedené úkony sú do vydania poverenia jedinými relevantnými a účelne urobenými úkonmi.
Súd náhradu trov exekúcie poverenému exekútorovi nepriznal, nakoľko tento vo svojom podaní zo dňa 26.09.207 vyslovene uviedol, že náhradu trov exekúcie si neuplatňuje.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia podať sťažnosť na tunajšom súde.
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu. V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.