Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/149/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a členov senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Daniela Ilavského v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zast. advokátom: JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanej: Mgr. B. X., nar. X. T. XXXX, trvale bytom U. U. XXXX/X, K. o 2.237,70 eur a príslušenstvo, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo 16. septembra 2019 č. k. -48, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom č. k. -48 súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 40 eur a úroku z omeškania zo sumy 40 eur od 15.8.2019 zastavil (výrok I.), žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.031 eur; úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2.071 eur od 3.3.2015 do 14.8.2019 a úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.031 eur od 15.8.2019 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.); vo zvyšku žalobu zamietol (výrok III.) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 85,10 % (výrok IV.).

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ust. , a , , a , , , ( v znení účinnom od 1. júla 2016, ďalej len „“), a , , , , , a , a O. z. ( v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy), , , , Obch. z. ( v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy), , , a ( o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy).

3. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaná a právny predchodca žalobcu uzavreli v zmysle žiadosti žalovanej zo dňa 29.11.2012 formou akceptácie žiadosti právnym predchodcom žalobcu úverovú zmluvu, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 2.500 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 60 mesačných splátkach po 77,97 eur (s poistením vo výške 83,35 eur), termín konečnej splatnosti bol uvedený 12 (december) 2017, ročná úroková sadzba vo výške 32,00 %, RPMN 32,00 %, priemerná hodnota RPMN 19,59 %, celková sumy pôžičky 4.678,20 eur, celkové náklady spotrebiteľa 2.178,20 eur.

4. Žalovaná zaplatila spolu sumu vo výške 1.750,35 eur. Vzhľadom na neplatenie splátok úveru riadne a včas právny predchodca žalobcu listom zo dňa 31.12.2014 vyzval žalovanú k úhrade dlžnej sumy do

5.2.2015. Nakoľko právny predchodca žalobcu neevidoval zo strany žalovanej žiadnu platbu, pristúpil k zosplatneniu úveru okamžite ku dňu 2.3.2015. Po zosplatnení úveru žalovaná neuhradila z dlžnej sumy žiadnu čiastku. Podľa úverovej zmluvy boli jednotlivé splátky splatné pred dňom 20.9.2014 (posledná zaplatená dňa 29.9.2014), dňa 20.10.2014 (nezaplatená - premlčaná), dňa 20.11.2014 (nezaplatená - premlčaná), dňa 20.12.2014 (nezaplatená) a dňa 20.1.2015 (nezaplatená); následne bol dlh zosplatnený. Žalobca vzal návrh v časti o zaplatenie sumy 40 eur a príslušného úroku z omeškania späť, z dôvodu čiastočnej úhrady dlhu žalovanou. Súd sa nestotožnil s výhradami žalovanej, pre ktoré mala byť úverová zmluva považovaná za bezúročnú a bezpoplatkovú, keď namietala, že neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru, neobsahuje možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, že RPMN je neprimerane vysoká a že všeobecné podmienky aj celá zmluva je nečitateľná, nakoľko je písaná veľmi malým písmom. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovmu nároku je možné vyhovieť len čiastočne. Z rozpisu splátok predloženého žalobcom je zrejmé, že splátky splatné dňa 20.10.2014 a 20.11.2014 boli v čase podania návrhu už premlčané, pričom nakoľko žalovaná namietala premlčanie, súd prvej inštancie považoval všetky nároky žalobcu vzniknuté pred dňom 20.12.2014 (t. j. viac ako tri roky spätne odo dňa podania žalobného návrhu na súd) za premlčané, preto ich žalobcovi nemohol priznať (jednalo sa dve splátky po 83,35 eur). Nepremlčaný ostal nárok žalobcu zo splátok splatných za obdobie po 20.12.2014 (vrátane) a zosplatnenej istiny spolu vo výške 2.071,00 eur (83,35 eur splátka + 83,35 eur splátka + 1.904,30 eur zosplatnená istina). Vzhľadom na to, súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanú zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.031,00 eur; vo zvyšku potom návrh (spolu s prislúchajúcou časťou požadovaného úroku z omeškania), v časti, v ktorej konanie nebolo zastavené, zamietol. Pokiaľ ide o žiadosť žalovanej o povolení splácať dlh v splátkach, súd žalovanej nevyhovel, pretože žalovaná má riadny príjem a neuviedla žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa; naviac, pri splácaní dlhu v navrhovanej výške 20,00 eur mesačne by iba istinu splácala viac ako 8 rokov. Súd prvej inštancie tiež priznal úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2.071 eur od 3.3.2014 (odo dňa nasledujúceho po dni zosplatnenia úveru) do 14.8.2019 a vo výške 8,00 % ročne zo sumy 2.031 eur od 15.8.2019 (deň nasledujúci po dni čiastočného plnenia žalovanej) do zaplatenia.

5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa tak, že prevažne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 85,10 % vychádzajúc z toho, že žalobca žiadal o priznanie sumy istiny 2.237,70 eur, súd rozhodol o jeho nároku vo výške 2.031,00 eur. Nárok na náhradu trov konania potom súd určil vo výške 85,10 %.

6. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná domáhajúc sa zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne, aby odvolací súd žalobe vyhovel (?). Žalovaná poukazuje na to, že aj napriek mimosúdnej dohode od nej žalobca žiada zaplatiť celý úver, o čom predkladá žiadosť o dohodu o splatení dlhu v splátkach a tiež výpis z SMS správ adresovaných od žalobcu žalovanej. Žalovaná tiež namieta skutočnosť, že úverovú zmluva z 29.11.2012 neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), j) a k), v dôsledku čoho je potrebné zmluvu považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 2.500 eur, žalovaná splatila celkom sumu 1.750,35 eur, preto je povinná žalobcovi zaplatiť len sumu 749,65 eur. Zároveň požiadala, aby odvolací súd zaviazal skutočnú dlžnú sumu vo výške 749,65 eur žalovanú splácať v mesačných splátkach po 20 eur vždy k 15. dňu v mesiaci.

7. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril ani odvolací návrh nepodal.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (akt. a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle a

9. Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. je žaloba o zaplatenie 2.237,70 eur a príslušenstva titulom nároku žalobcu na vrátenie nesplateného úveru s príslušenstvom poskytnutého žalobcom žalovanej na základe Zmluvy o úvere na základe vyplnenej a schválenej žiadosti o poskytnutie úveru zo dňa 29. novembra 2012. Súd prvej inštancie v späťvzatej časti konanie zastavil (výrok I.), uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.031 eur (ako žalovaný nárok po odčítaný premlčaných splátok a späťvzatej časti) spolu s príslušným úrokom tak, ako je špecifikované vo výroku II. napadnutého rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol (výrok III.) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 85,10 eur (výrok IV.) (číslovanie odsekov z dôvodu prehľadnosti uvádza odvolací súd).

10. S prihliadnutím na obsah podaného odvolania, predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, t. j., že predmetný úver je v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), j) a k) ZoSÚ.

11. Podľa ust. a odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

12. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu, i keď z iného dôvodu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne ( ). Nakoľko tu však bol i nesúhlas žalobcu s takýmito dôvodmi a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia, odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

13. Ako vyplýva zo žiadosti o poskytnutie úveru zo dňa 29.11.2012, žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 2.500 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 60 mesačných splátkach po 77.97 eur (bez poistenia), termínom konečnej splatnosti uvedeným údajom 12/2017, celkovými nákladmi spotrebiteľa vo výške 2.178,20 eur, ročnou úrokovou sadzbou vo výške 32 %, RPMN vo výške 32 %, priemernou RPMN vo výške 19,59 %.

14. Predmetný úver má nepochybne spotrebiteľský charakter, pričom žalovaná je v postavení spotrebiteľov. Súd prvej inštancie preto správne postupoval, pokiaľ pri právnom posúdení veci aplikoval súvisiace ustanovenia v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy a skúmal, či je dotknutá zmluva svojim obsahom v súlade s ustanoveniami citovanej právnej normy, najmä či obsahuje obligatórne náležitosti vyžadované v z. č. Súhlasiť potom bolo treba so záverom prvoinštančného súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru pre absenciu základných náležitostí stanovených v zákona.

15. Pokiaľ ide o námietku žalovanej o absencií náležitosti podľa ZoSÚ, k tomu odvolací súd uvádza: bola do právneho poriadku Slovenskej republiky implementovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ sa musia vnútroštátne ustanovenia v čo najväčšej miere vykladať a uplatňovať v súlade so smernicami. Vnútroštátne súdy teda musia vnútroštátne právo v najväčšej možnej miere vykladať v zmysle znenia a účelu smernice, aby bol dosiahnutý výsledok, ku ktorému táto smernica smeruje. Z citovaných zásad tak pre súdy Slovenskej republiky vyplýva povinnosť, aby pri výklade a v čo najväčšej možnej miere vzali do úvahy znenie a účel tých ustanovení smernice, na ktorých implementáciu bolo toto ustanovenie do nášho právneho poriadku zavedené, aby zaručili tejto smernici úplnú účinnosť.

16. V súvislosti s ustanovením odvolací súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, ktorý sa otázkou výkladu tohto ustanovenia opakovane zaoberal (rozhodnutia NS SR sp. zn. zo dňa 22.2.2018, sp. zn. zo dňa 17.4.2018, sp. zn. zo dňa 23.4.2018, sp. zn. zo dňa 23.4.2018 a pod.) a odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na dôvody obsiahnuté v týchto rozhodnutiach zdieľajúc názor, že eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia je potrebné dospieť k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ predmetné ustanovenie hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t. j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.

17. Ustanovenie bolo do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedené na účel implementácie čl. 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48/ES. Okrem toho čl. 22 ods. 1 cit. smernice ustanovuje, že keďže smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice. Z toho vyplýva, že táto smernica sleduje tzv. úplnú harmonizáciu úpravy zmlúv o spotrebiteľskom úvere, od ktorej sa členské štáty nesmú odchýliť ani v prospech spotrebiteľa. Tieto ustanovenia smernice boli predmetom výkladu Súdneho dvora EÚ, ktorý vo svojom rozsudku z 15. novembra 2016 vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej, vyslovil, že čl. 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere „sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.“ Preto sú súdy Slovenskej republiky povinné vykladať ustanovenie tak, aby zaručili plnú účinnosť citovaným ustanoveniam čl. 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48/ES, no zároveň, aby nekládli na zmluvy o spotrebiteľskom úvere prísnejšie náležitosti než ustanovuje smernica. Z toho vyplýva, že citovaným ustanoveniam smernice by odporoval taký výklad cit. zák., podľa ktorého by zmluva musela „rozkľúčovať “ (rozvrhnúť) každú jednotlivú splátku na istinu, úroky a poplatky. Taký výklad by potom znamenal, že takýmto ustanovením Slovenská republika porušuje právo Európskej únie, ktoré v čl. 22 ods. 1 cit. smernice zakazuje prísnejšiu úpravu. Prípustný je teda len opačný výklad tohto ustanovenia , teda že takéto rozvrhnutie splátok v zmluve nie je potrebné. Takýto výklad pritom nemožno považovať za výklad contra legem, ktorý by odporoval zneniu V ňom zvolenú formuláciu totiž možno vyložiť aj tak, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). V zmluve tak postačuje uviesť výšku a termín splátky ako jedného balíka, v ktorom je zahrnutá istina, úrok a poplatky. Ani dôvodová správa a v nej obsiahnutá tabuľka zhody (Národná rada Slovenskej republiky, IV. volebné obdobie, tlač 1421) nenaznačujú, že by zákonodarca sledoval sprísnenie požiadavky zakotvenej v smernici 2008/48/ES (porov. aj Borkovičová, V.: Pokus o demýtizáciu rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej. Súkromné právo, roč. III, č. 2/2017, s. 70).

18. Pokiaľ bola v zmluve určená výška mesačnej splátky údajom 77,97 eur z dlžnej sumy (čl. IV. žiadosti), splatná vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca (Všeobecné obchodné podmienky pripojené k žiadosti o poskytnutie úveru), takýto údaj potom zodpovedal ust. a jeho uvedenie nemožno sankcionovať bezpoplatkovosťou a bezúročnosťou úveru. Podľa odvolacieho súd tak táto zmluva ako taká spĺňa náležitosti interpretovaného v zhode s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia proti Klára Bíróová. Opačný názor súdu prvej inštancie tak nemožno považovať za správny. V dôsledku toho nemožno za správny považovať ani názor žalovanej o tom, že poskytnutý úver je pre nedostatok náležitosti podľa bezúročný a bez poplatkov.

19. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s názorom o absencií údaja o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru podľa S poukazom na rozsudok Európskeho súdneho dvora zo dňa 9.11.2018 vo veci C-42/15 má za to, že je tu potrebné aplikovať

tzv. eurokonformný výklad, a teda z údaja uvedeného v čl. IV. žiadosti o poskytnutie úveru ako „termín konečnej splatnosti: 12/2017“ v spojení so Všeobecnými obchodnými podmienkami k zmluve, v zmysle ktorých je každá mesačná splátka splatná vždy 20. dňa toho-ktorého mesiaca, vyplýva doba trvania zmluvy, z ktorej priemerný spotrebiteľ vie presne určiť termín konečnej splatnosti úveru. K tomuto je potrebné poukázať na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, kde je skonštatované, že čl. 10 ods. 2 písm. h) smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva uvádzala konkrétny dátum (termín konečnej splatnosti úveru), pokiaľ podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi identifikovať dátum takejto splátky.

20. Nemožno súhlasiť ani s ďalšou odvolacou námietkou žalovanej o absencií údaja o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť podľa Z čl. IV. predmetnej žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru vyplýva, že výška mesačnej splátky predstavuje sumu 77,97 eur, pričom celkový počet splátok je vyjadrení počtom 60. V tomto článku je tiež uvedený údaj ako celková suma pôžičky 4.678,20 eur, ktorá zodpovedá jednoduchému matematickému výpočtu znásobenia výšky jednotlivých splátok s ich počtom (t. j. 60 x 77,97 eur = 4.678,20 eur). Žalovaná v odvolaní vychádzala z výpočtu splátky 83,35 eur, avšak táto suma vyjadruje splátku vo výške 77,97 eur a zvyšná časť predstavuje poistenie, nie výšku splátky.

21. K žalovanou namietanej dohode o splatení dlhu formou mesačných splátok, ktorú priložila k odvolaniu odvolací súd len stručne uvedie, že nejde o dohodu, ale len žiadosť žalovanej o poskytnutie splátkového kalendára, ktorá sa ale vzťahuje na úplne iné konanie, a teda na úplne inú úverovú zmluvu, ktorú so žalobcom uzatvorila v minulosti (ktorej zaplatenie je predmetom konania pod sp. zn. vedenom na Okresnom súde Trnava).

22. S poukazom na uvedené odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty žalovanej nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a keďže nezistil ani žiadne nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal prihliadnuť z úradnej povinnosti ( ), napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti podľa potvrdil.

23. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje na to, že judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. ). Odvolací súd so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daných v ustanovení Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami žalobcu, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci. Zároveň do obsahu práva na spravodlivé súdne konanie nepatrí aj právo strany konania, aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi.

24. K späťvzatej časti treba uviesť, že v zmysle ,,súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie“, z uvedeného vyplýva, že na späťvzatie návrh v časti o zaplatenie sumy 40 eur a príslušného úroku z omeškania späť nebol potrebný súhlas žalovanej.

25. Žalobca bol v tomto konaní v plnom rozsahu úspešný ( ) a vznikol mu nárok na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd podľa ustanovení a a O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

26. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( čl. I posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a posledná veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).