Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/302/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členov senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobkyne: E. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom v E., Č. B. X, zastúpenej NOVICKÝ advokátska kancelária s.r.o., so sídlom v Košiciach, Františkánska 5, proti žalovanej: Z. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom v K. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Miroslavom Verebom, advokátom so sídlom v Košiciach, Hrnčiarska 3, o 5.000 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 04. 07. 2018 č.k. -112 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni 1.000 eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 28. 08. 2015 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania.

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku o splatnosti prisúdenej sumy.

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni 5.000 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 28. 08. 2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa voči žalovanej domáhala zaplatenia 5.000 eur s prísl. titulom vrátenia plnenia zo zmluvy, ktorá bola zrušená.

3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že žalovaná ako predávajúca a žalobkyňa ako kupujúca uzavreli dňa 28. 01. 2015 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej sa stala nehnuteľnosť nachádzajúca sa v k. ú. K., zapísaná na LV XXX, a to pozemok KNC parc. č. XXX/X - záhrady vo výmere 1.612 m2 za kúpnu cenu 25.000,- eur, ktorej splatnosť bola dojednaná tak, že prvú časť dohodnutej kúpnej ceny, a to 1.000 eur uhradila kupujúca predávajúcej ako zálohu dňa 14. 01. 2015, druhú časť kúpnej ceny 4.000 eur uhradí kupujúca k rukám predávajúcej najneskôr v deň podpisu kúpnej zmluvy a podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a tretiu časť kúpnej ceny 20.000 eur uhradí kupujúca cestou banky Slovenskej sporiteľne na bankový účet predávajúcej pri zavkladovaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Takáto dohoda zmluvných strán vyplynula z článku III. bod 1 písm. a) až c) kúpnej zmluvy. Zmluvné strany sa zároveň v zmluve dohodli, že predávajúca je povinná prijatú časť kúpnej ceny kupujúcej vrátiť do 30 dní odo dňa zániku zmluvy, a v prípade zriadenia záložného práva k nehnuteľnosti do 30 dní po tom, čo bude takéto právo

tretej osoby zrušené a zaniknuté (článok V ods. 5 zmluvy) s tým, že ust. článku V. a VI. zmluvy zostávajú v platnosti aj po zániku zmluvy.

4. Z listiny označenej ako zálohová zmluva na predaj nehnuteľnosti zo dňa 15. 12. 2014 opatrenej podpisom a pečiatkou spoločnosti POWER WOOD s.r.o. súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa dňa 15. 12. 2014 zložila zálohu vo výške 200 eur na predaj nehnuteľnosti - pozemku, na LV č. XXX k.ú. K. s tým, že zostávajúcu časť vo výške 24.800 eur doplatí do 15. 01. 2015.

5. Z listiny označenej ako dodatok k zálohovej zmluve na predaj nehnuteľnosti zo dňa 14. 01. 2015 opatrenej podpisom a pečiatkou spoločnosti POWER WOOD s.r.o. súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa dňa 14. 01. 2015 doplatila zálohu vo výške 800 eur na predaj nehnuteľnosti, a to predmetného pozemku s tým, že zostávajúcu časť vo výške 24.000 eur doplatí pri podpise zmluvy a zavkladovaní na katastri, najneskôr do dňa 02. 02. 2015.

6. Žalovaná písomne potvrdila prevzatie hotovosti 4.000 eur od žalobkyne dňa 28. 01. 2015.

7. Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 28. 01. 2015 bol podaný na príslušnom úrade dňa 30. 01. 2015 a vedený pod č. k. N. XXX/XX.

8. Dohodou zo dňa 08. 04. 2015 zmluvné strany odstúpili od predmetnej kúpnej zmluvy z dôvodu zistených vád na pozemku. V dôsledku tohto odstúpenia bola žalovaná opätovne zapísaná na liste vlastníctva ako vlastníčka predmetného pozemku, ako vyplynulo z výpisu z LV č. XXX k.ú. K. zo dňa 14. 02. 2016.

9. Súd prvej inštancie tiež zistil, že žalobkyňa ako záložca a Slovenská sporiteľňa a. s. ako banka uzavreli dňa 28. 01. 2015 záložnú zmluvu k nehnuteľnosti, na základe predmetnej kúpnej zmluvy na zabezpečenie pohľadávky banky zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 26. 01. 2015. Vklad záložného práva bol povolený dňa 23. 02. 2015 pod č. N. XXX/XXXX. Banka ako záložný veriteľ sa vzdala záložného práva ku dňu 23. 06. 2015 a požiadala kataster o výmaz tohto záložného práva.

10. Z výpovede žalobkyne, ale aj svedka S. C., ktorý je realitným maklérom spoločnosti POWER VOOD, s.r.o. v súčinnosti s ďalšími vykonanými dôkazmi mal súd za preukázané, že žalobkyňa ako kupujúca uhradila žalovanej ako predávajúcej časť kúpnej ceny vo výške 5.000 eur, a to 200 eur dňa 15. 12. 2014 k rukám realitného makléra p. C., ďalších 800 eur dňa 14. 01. 2015 taktiež k rukám realitného makléra p. C. a sumu 4.000 eur v deň uzavretia zmluvy k rukám samotnej žalovanej. Skutočnosť, že záloha na kúpnu cenu vo výške 1.000 eur bola uhradená žalobkyňou žalovanej cestou realitného makléra S. C. vyplynula z písomných dôkazov o prevzatí tejto sumy touto realitnou kanceláriou, ale aj z výpovede svedka S. C., ktorý potvrdil, že so žalovanou táto realitná kancelária uzavrela zmluvu o sprostredkovaní predaja predmetnej nehnuteľnosti, pričom tento svedok aj potvrdil, že osobne sumu 1.000 eur v dvoch splátkach tak, ako vyplýva z písomných dôkazov zo dňa 15. 12. 2014 a zo dňa 14. 01. 2015 od žalobkyne prevzal. Navyše aj z obsahu samotnej kúpnej zmluvy, a to z článku III ods. 1 písm. a) zo dňa 28. 01. 2015 vyplýva spôsob zaplatenia dohodnutej kúpnej ceny tak, že prvú časť vo výške 1.000 eur uhradila kupujúca predávajúcemu ako zálohu dňa 14. 01. 2015, čo korešponduje s písomnými listinnými dôkazmi zo dňa 15. 12. 2014 a 14. 01. 2015 vyhotovenými spoločnosťou POVER WOOD s.r.o.

11. Podľa názoru súdu prvej inštancie nespornou v konaní bola tá skutočnosť, že žalobkyňa časť kúpnej ceny vo výške 1.000 eur uhradila žalovanej cestou realitnej kancelárie, pričom takto bolo platobné miesto dohodnuté v kúpnej zmluve. Nebolo pochýb o tom, že žalovaná ako predávajúca uzavrela s realitnou kanceláriou POWER VOOD s.r.o. zmluvu o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti, ktorú skutočnosť potvrdil aj svedok S.X.F. C. a že realitná kancelária bola sprostredkovaná žalovanou za účelom prevzatia zálohy na kúpnu cenu vo výške 1.000 eur.

12. Pokiaľ táto realitná kancelária si titulom provízie sumu 1.000 eur ponechala tvrdiac, že tak to bolo dohodnuté so žalovanou, táto skutočnosť podľa názoru súdu prvej inštancie nemá žiaden vplyv na právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou, keďže žalobkyňa nebola touto zmluvou o sprostredkovaní žiadnym spôsobom viazaná.

13. Vykonaným dokazovaním bolo potvrdené, že predmetná kúpna zmluva sa v zmysle , okrem ust. V a VI zrušila, čím došlo k obnoveniu vlastníckeho práva žalovanej k predmetu kúpy, preto vznikla žalovanej povinnosť vrátiť celú zaplatenú kúpnu cenu žalobkyni do 30 dní po zrušení záložného práva k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom zmluvy. Záložné právo k nehnuteľnosti bolo vymazané dňa 27. 07. 2015, preto žalovaná bola povinná vrátiť prijatú časť kúpnej ceny žalobkyni do 26. 08. 2015. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ku dňu rozhodnutia súdu žalovaná tak neučinila, preto jej túto povinnosť uložil súd v súlade s tak, ako vyplýva z výroku I. rozsudku.

14. Spolu s istinou zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni aj zákonné úroky z omeškania počnúc dňom nasledujúcom po dni 26. 08. 2015, kedy vznikla povinnosť žalovanej predmetnú sumu žalobkyni vrátiť, teda od dňa 27. 08. 2015, vo výške vyplývajúcej z nar. vl. č. , teda vo výške 5,05 % ročne.

15. Žalovaná žiadala súd o povolenie splácať prisúdenú sumu v splátkach po 50 eur mesačne z dôvodu zlej sociálnej situácie. Poukázala na to, že jej jediným zdrojom príjmu je starobný dôchodok vo výške 451,90 eur a vdovský dôchodok vo výške 121,60 eur. Jej výdavky mesačne činia splátka pôžičky vo výške 104,96 eur, záloha za elektrinu a komunálny odpad a DIGI vo výške 97,60 eur, lieky vo výške 50 eur, plyn vo výške 15 eur a palivové drevo vo výške 900 eur ročne. Súd prvej inštancie vychádzajúc z § 232 ods. 3 C.s.p návrhu žalovanej nevyhovel, nakoľko zistil, že vlastnila pozemok, ktorý bol predmetom kúpy a ktorý následne predala dňa 06. 07. 2017. Z týchto získaných finančných prostriedkov si mohla vytvoriť finančnú rezervu tak, aby bola schopná vrátiť uhradenú časť kúpnej ceny žalobkyni a znášať trovy konania pre prípad súdneho konania.

16. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle v spojení s tak, že úspešnej žalobkyni priznal voči neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

17. Pokiaľ žalovaná navrhla rozhodnúť o trovách konania v zmysle tvrdiac, že vzniknutý stav zavinila žalobkyňa tým, že do zmluvného vzťahu vstúpila v zimnom období, neuzavrela predbežnú zmluvu, keď až po opadnutí snehu zistila, že pozemok je podmočený, z ktorého dôvodu odstúpila od kúpnej zmluvy, súd prvej inštancie uviedol, že bolo povinnosťou žalovanej ako predávajúcej informovať žalobkyňu ako kupujúcu o stave pozemku, ktorý bol predmetom kúpy. Pokiaľ sa zmluvné strany dohodli, že odstúpili od predmetnej kúpnej zmluvy z dôvodu zistených vád predávanej veci, v kúpnej zmluve jednoznačne dohodli aj postup v prípade zrušenia zmluvy. Žalovaná svoju povinnosť z predmetnej zmluvy nesplnila, preto táto skutočnosť nemôže byť dôvodom pre aplikáciu ust. a nepriznanie náhrady trov konania úspešnej žalobkyni.

18. Proti tomuto rozsudku, a to proti jeho vyhovujúcemu výroku čo do zaplatenia sumy 1.000 eur s prísl. a voči splatnosti prisúdenej sumy a výroku o trovách konania v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa a a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok zmenil tak, že jej uloží povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 4.000 eur s prísl. v splátkach po 50 eur mesačne vždy k 20. dňu toho - ktorého mesiaca až do úplného zaplatenia dlhu a vo zvyšku žalobu zamietne. Navrhla, aby súd rozhodol tak, že náhradu trov konania stranám neprizná. Na zdôvodnenie odvolania uviedla, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol vo veci, pokiaľ ju zaviazal uhradiť žalobkyni sumu 5.000 eur s prísl., keďže správne ju mal zaviazať uhradiť žalobkyni sumu 4.000 eur s prísl. Od žalobkyne totiž prevzala len sumu 4.000 eur titulom zálohy na kúpnu cenu, nie však sumu 5.000 eur, ako tvrdí žalobkyňa. Sumu 1.000 eur prevzal zástupca realitnej kancelárie p. S. C. a túto si ponechal. Pokiaľ súd dospel k záveru, že ohľadom platby 1.000 eur išlo len o platobné miesto, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vychádzajúc z ust. vznikla žalovanej povinnosť vrátiť žalobkyni to, čo jej uhradila, teda len sumu 4.000 eur. Sumu 1.000 eur si mala žalobkyňa vymáhať od p. S. C., ktorý túto sumu prevzal. Opätovne požiadala o určenie splátok na úhradu prisúdenej sumy, nakoľko kúpnu cenu za predaj predmetnej parcely 25.000 eur použila v roku 2017 na opravu strechy rodinného domu, kde býva. Finančnú rezervu si nevytvorila a sumu 4.000 eur je schopná vrátiť tak, že si požičala túto sumu od spoločnosti Home Credit a ktorú spláca mesačnými splátkami. Je pravdou, že sumu 4.000 eur žalobkyni doposiaľ nevrátila, stalo sa tak z toho dôvodu, že bola podvedená p. K., ktorý mal túto sumu odovzdať žalobkyni a ohľadom čoho sa viedlo aj trestné konanie pre trestný čin podvodu, ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené. Vo vzťahu k trovám konania uviedla, že pokiaľ jej súd vytkol, že o vadách pozemku žalobkyňu neinformovala, s týmto sa nemôže stotožniť. Už vo februári 2015 v dôsledku snehu

a dažďov na predmetnom pozemku stála voda, preto si túto skutočnosť mohla sama žalobkyňa všimnúť a nevstupovať do zmluvného vzťahu.

19. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny. Uplatnila náhradu trov odvolacieho konania. Uviedla, že sa s napadnutým rozsudkom plne stotožňuje vrátane jeho dôvodov. Žalobkyňa nemá nič spoločné so zmluvným vzťahom medzi žalovanou a realitnou kanceláriou, ktorý vznikol na základe zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti. Je to práve žalovaná, ktorá by mala túto spoločnosť požiadať o vrátenie predmetnej sumy. Zlé poveternostné podmienky a snehová prikrývka pozemku v čase, kedy žalobkyňa prejavila záujem o kúpu tejto nehnuteľnosti, nemali vplyv na jeho vady, pre ktoré žalobkyňa od kúpnej zmluvy dohodou so žalovanou odstúpila. Žalobkyňa kupovala predmetný pozemok ako stavebný pozemok a až následne po vypracovaní inžinierskogeologického posudku zistila, že tento pozemok nie je vhodný na umiestnenie stavby. Žalovaná ako vlastníčka musela mať vedomosť o týchto vadách.

20. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. (ďalej len „"), v rozsahu danom ust. a , z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je opodstatnené.

21. Odvolaním bol napadnutý vyhovujúci výrok rozsudku v časti o zaplatenie 1.000 eur s prísl., výrok o splatnosti prisúdenej sumy v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a tiež výrok o trovách konania, preto len tieto výroky sa stali predmetom odvolacieho prieskumu.

22. Výrok rozsudku vo vyhovujúcej časti, ktorým bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobkyni sumu 4.000 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 28. 08. 2015 do zaplatenia nebol odvolaním napadnutý, preto nadobudol právoplatnosť a nestal sa predmetom preskúmania odvolacieho súdu.

23. Odvolací súd po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že rozsudok je v napadnutých výrokoch vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. , potvrdil.

24. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27. 05. 2020 o 10.30 hod. v poj. miestnosti č. dv. 202/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 21. 05. 2020 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust.

25. Žalovaná namieta odvolacie dôvody podľa a teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

26. Odvolací súd po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.

27. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje ( ).

28. Odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané žalovanou v odvolaní. Žalovaná pritom uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, preto odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku v napadnutej časti.

29. Výsledky dokazovania vykonané pred súdom prvej inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu dávajú dostatočný skutkový základ pre záver o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni 5.000 eur titulom vrátenia zaplatenia časti kúpnej ceny za nehnuteľnosť, ktorá sa stala predmetom kúpnej zmluvy a ktorá zmluva bola následne na základe dohody zmluvných strán zrušená.

30. Podľa ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

31. V danom prípade nebolo pochýb o tom, že zmluvné strany kúpnej zmluvy uzavretej dňa 28. 01. 2015 dohodou zo dňa 08. 04. 2015 od tejto zmluvy odstúpili, preto v súlade s ust. , táto skutočnosť mala za následok to, že v zmysle bola každá zo zmluvných strán povinná vrátiť druhej všetko, čo na základe tejto zmluvy dostala.

32. Správne súd prvej inštancie v danom prípade dospel k záveru, že žalobkyňa titulom zaplatenia časti kúpnej ceny uhradila žalovanej sumu 5.000 eur, preto správne zaviazal žalovanú túto sumu žalobkyni vrátiť.

33. Pokiaľ žalovaná v konaní namietala, že titulom úhrady časti kúpnej ceny od žalobkyne prijala (len) sumu 4.000 eur, ako vyplýva aj z písomného potvrdenia zo dňa 28. 01. 2015 a spochybnila, že by jej žalobkyňa uhradila aj zostávajúcu časť 1.000 eur k tomu je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie v tomto smere vykonal potrebné dokazovanie a zistil, že obrana žalovanej v tomto smere neobstojí.

34. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie totiž vyplynulo, že žalobkyňa titulom zaplatenia časti kúpnej ceny uhradila žalovanej sumu 5.000 eur, a nie sumu 4.000 eur, ako tvrdila žalovaná. Pokiaľ ide o spornú sumu 1.000 eur, túto časť kúpnej ceny žalobkyňa uhradila žalovanej cestou realitnej kancelárie POWER VOOD, s.r.o. a to tak, že dňa 15. 12. 2014 uhradila sumu 200 eur a dňa 14. 01. 2015 ďalšiu sumu 800 eur. Táto skutočnosť ani nebola v konaní spornou. Žalovaná v rámci svojej obrany tvrdila, že pokiaľ žalobkyňa uhradila cestou spoločnosti POWER VOOD, s.r.o. 1.000 eur, táto suma jej zo strany realitnej kancelárie nikdy nebola odovzdaná.

35. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade niet pochýb o tom, že sumu 1.000 eur uhradila žalovaná žalobkyni cestou realitnej kancelárie POWER VOOD, s.r.o. titulom úhrady časti kúpnej ceny, ako vyplýva z listinných dôkazov vyhotovených touto realitnou kanceláriou dňa 15. 12. 2014 a dňa 14. 01. 2015, z obsahu ktorých vyplýva, že ide o úhradu časti kúpnej ceny a zároveň túto skutočnosť potvrdzuje aj samotný obsah kúpnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu dňa 28. 01. 2015, a to konkrétne z čl. III bod 1 písm. a), z ktorého vyplýva, že prvú časť dohodnutej kúpnej ceny vo výške 1.000 eur uhradila kupujúca predávajúcej ako zálohu dňa 14. 01. 2015.

36. Už pri podpise kúpnej zmluvy musela mať žalovaná vedomosť, že žalobkyňa časť kúpnej ceny vo výške 1.000 eur uhradila ako zálohu dňa 14. 01. 2015 cestou realitnej kancelárie. Nakoniec aj z výpovede svedka S. C., realitného makléra, ktorý v rámci realitnej kancelárie POWER VOOD, s.r.o. od žalobkyne sumu 1.000 eur prevzal vyplynulo, že táto suma bola vyplatená titulom zálohovej platby na kúpnu cenu predmetnej nehnuteľnosti spolu vo výške 1.000 eur.

37. Pokiaľ teda žalobkyňa titulom úhrady časti kúpnej ceny zaplatila sumu 5.000 eur, vznikol jej od žalovanej nárok v zmysle ust. na vrátenie tejto vyplatenej časti kúpnej ceny z dôvodu, že predmetná kúpna zmluva bola zrušená.

38. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že suma 1.000 eur jej nebola realitnou kanceláriou vyplatená z dôvodu, že realitná kancelária si túto sumu započítala titulom vyplatenia provízie, správne súd prvej inštancie uzavrel, že žalobkyňa nebola zmluvnou stranou zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti, ktorá bola uzavretá medzi žalovanou a spomínanou realitnou kanceláriou, preto akékoľvek dohody vyplývajúce z tejto zmluvy sa nemôžu žalobkyni žiadnym spôsobom dotýkať. Žalobkyňa nebola v žiadnom zmluvnom vzťahu s realitnou kanceláriou POWER VOOD, s.r.o., preto jej nemohla vzniknúť ani žiadna povinnosť uhradiť v tej súvislosti akúkoľvek odmenu alebo províziu.

39. Súd prvej inštancie správne na daný prípad aplikoval aj ust. keď dospel k záveru, že v danom prípade nie je zistený dôvod pre povolenie splatiť prisúdenú sumu istinu s prísl. žalobkyni v mesačných splátkach po 50 eur tak, ako navrhla žalovaná. Správne pri tomto rozhodovaní súd prvej inštancie prihliadol na skutočnosť, že aktuálna nepriaznivá sociálna situácia na strane žalovanej nedáva dôvod pre povolenie splatiť jej priznanú sumu v mesačných splátkach po 50 eur, keď žalovaná získala z predaja nehnuteľnosti kúpnu cenu vo výške 25.000 eur v roku 2017, teda disponovala finančnými

prostriedkami, z ktorých si mohla zabezpečiť rezervu na vrátenie kúpnej ceny žalobkyni, vrátane trov konania. Samotná tá skutočnosť, že žalovaná túto sumu použila na iný účel, nemôže byť dôvodom pre znevýhodnenie žalobkyne a povolenie žalovanej splatiť túto sumu v splátkach. Navyše je potrebné prihliadnuť na to, že spor medzi stranami sporu prebieha už od roku 2015, teda aj z tohto dôvodu sa mohla žalovaná na splnenie svojej povinnosti vo vzťahu k žalobkyni pripraviť. Nezodpovedá zásade spravodlivého usporiadania sporu, aby sa vrátenie tejto sumy predĺžilo na ďalšiu dobu za situácie, keď splatnosť záväzku nastala už 27. 08. 2015.

40. Odvolací súd považuje za správne rozhodnutie súdu prvej inštancie aj ohľadom trov konania. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu v tomto smere a poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré považuje za správne. V danom prípade neboli zistené žiadne okolnosti pre aplikáciu ust. , a to ani okolnosti týkajúce sa samotnej veci, ako uvádzala žalovaná. Žalobkyňa nezavinila, že v danom prípade došlo k zrušeniu zmluvy. Zmluvné strany sa dohodli, že odstúpia od predmetnej kúpnej zmluvy z dôvodu zistených vád na predmete kúpy, za ktorú skutočnosť žalobkyňa nenesie žiadnu zodpovednosť.

41. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku, vo výroku o splatnosti prisúdenej sumy a vo výroku o trovách konania tak, ako vyplýva z enunciátu tohto rozhodnutia v zmysle ako vecne správny.

42. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle v spojení s tak, že úspešnej žalobkyni priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalovanej.

43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).