Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/307/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členiek senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a JUDr. Frederiky Zozuľákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého W. Y. Y. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves dieťaťa rodičov: Q. E. rod. B. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v Q. J. č. X toho času Spolková republika Nemecko, C., K. č. XX zastúpenej advokátskou kanceláriou Ján Buroci, s.r.o. so sídlom na ul. Za Šestnástkou č. 17 v Spišskej Novej Vsi v mene ktorých koná advokát JUDr. Ján Buroci a Y. Y. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho na X. č. XX/X v W. K. B. zastúpeného JUDr. Romanom Škerlíkom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie na Letnej ul. č. 61 v Spišskej Novej Vsi v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 24.7.2019 č.k. - 128 takto

rozhodol:

M e n í rozsudok v napadnutom výroku o zvýšení výživného tak, že zvyšuje výživné od matky pre mal. W. Y. naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. - 27 zo dňa 20.5.2010 z 30 Eur mesačne na 60 Eur mesačne od 1.7.2019 do budúcna, ktoré je matka povinná platiť otcovi vždy do 25. dňa v mesiaci vopred.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zastavil konanie o návrhu otca na zvýšenie výživného pre mal. W. Y. za obdobie od 1.3.2017 do 30.6.2019. Zvýšil výživné od matky pre mal. W. Y. od 1.7.2019 do budúcna z 30 Eur na 150 Eur mesačne, ktoré zaviazal matku prispievať otcovi vždy do 25. dňa v mesiaci vopred, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves z 20.5.2010 č.k.

- 27 vo výroku o výživnom. Rozhodol, že Slovenská republika nemá voči účastníkom nárok na náhradu trov konania vzniknutých v súvislosti s prekladom listín a účastníkom nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o zvýšení výživného podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrh otca na zvýšenie výživného zamietne. Namietala, že konajúci súd bral pri rozhodovaní o výživnom ohľad len na potreby dieťaťa a nezohľadnil jej možnosti a schopnosti mal. dieťa živiť. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje akákoľvek úvaha, na základe čoho by mala byť schopná splácať stanovené výživné. Konajúci súd konštatoval, že je bez príjmu a bez hodnotného majetku, pričom v konaní bolo vykonané dokazovanie, z ktorého jasne vyplýva prečo tomu tak je. Konštatovala, že jej druhé mal. dieťa má mentálny defekt a spomalený mentálny rozvoj, čo bolo preukázané riadnou lekárskou správou s vyvodením zodpovedajúcej diagnózy. Uvedená skutočnosť má ten následok, že toto dieťa vyžaduje jej sústavnú opateru, preto nie je schopná sa zamestnať. Vzhľadom na uvedené nie je možné v tomto prípade

aplikovať zásadu potenciality, pretože v dôsledku osobnej starostlivosti o dieťa si objektívne nemôže zabezpečiť žiaden príjem. Poukázala na to, že pre určenie výživného súd rozhodné reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho rázu, najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam rodičov.

3. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie matky považuje za nedôvodné, pretože konajúci súd jasne, určito a zrozumiteľne uviedol dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o zvýšení výživného na mal. dieťa. Práve úvahy súdu považuje za správne a odvolanie matky za účelové. Vo vzťahu k tvrdeniam matky o zdravotnom stave jej ďalšieho mal. dieťaťa poukázal na to, že súd si v rámci dokazovania zabezpečil lekársku správu, z ktorej vyplýva, že toto dieťa trpí zmiešanou vývinovou poruchou a bola mu odporučená integračná materská škola na jeden rok. Ďalej poukázal na to, že právny zástupca matky na pojednávaní uviedol, že matkine dieťa nastupuje do špeciálnej školy, teda matka mala možnosť zabezpečiť starostlivosť o dieťa formou predškolského zariadenia a túto aj využila a realizuje. Vzhľadom na uvedené považuje tvrdenia matky, že sa nemôže zamestnať z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu jej mal. dieťaťa za účelové konanie, ktorým sa snaží ,,skryť“ svoju vyživovaciu povinnosť voči mal. W. Y. za zdravotný stav svojho ďalšieho dieťaťa. Zdôraznil, že matka o maloletého nijako nestará, nestretáva sa s ním a ani nijako na jeho výživu neprispieva nad rámec určeného výživného, preto je celá osobná starostlivosť o maloletého ponechaná výlučne na neho. Konajúci súd preto správne uviedol, že absencia starostlivosti matky o mal. dieťa musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná. Ďalej poukázal na to, že matka býva v spoločnej domácnosti so svojím súčasným manželom, ktorý je otcom spomínaného dieťaťa, preto ako manžel a otec dieťaťa môže matke(mal by) so starostlivosťou pomáhať. Skutočnosť, že matka nepracuje a je vyživovaná svojím súčasným manželom nemôže byť na ujmu maloletého dieťaťa, preto by sa matka mala snažiť zabezpečiť si dostatočný príjem na to, aby mohla riadne prispievať na dieťa, obzvlášť ak sa inou formou na starostlivosti o neho nepodieľa.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Poukázal na to, že naposledy bolo výživné od matky pre mal. W. Y. určené rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves z 20.5.2010 č.k. - 27 a od predmetného rozhodnutia nedošlo zo strany otca za celý ten čas k podaniu návrhu na zvýšenie výživného. Otec podal návrh na zvýšenie výživného až 9.3.2018, ktorý kolízny opatrovník návrh považuje za dôvodný, nakoľko mal. dieťa vyrástlo a je staršie, s čím je spojený nárast výdavkov na jeho výživu, výchovu, ošatenie a iné nevyhnutné potreby. Ďalej poukázal na to, že o mal. dieťa sa v plnej miere stará otec, v ktorého starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Matka žije v Nemecku, je vydatá a má ďalšie dve mal. deti. Staršia dcéra trpí zmiešanou vývinovou poruchou a z lekárskej správy o jej zdravotnom stave vyplynulo, že jej bola odporúčaná integračná materská škola na jeden rok. Ostatné dožiadané úrady v Nemecku nemohli poskytnúť žiadne údaje o pomeroch matky, pretože o nej nedisponovali žiadnymi informáciami. Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že u mal. W. Y. absentuje akákoľvek starostlivosť zo strany matky, či už osobná alebo finančná. V závere zdôraznil, že v zmysle zákona o Rodine má princíp potenciality príjmov prednosť pred princípom fakticity príjmov povinnej osoby.

5. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka sa písomným podaním vyjadril otec, ktorý uviedol, že sa s ním stotožňuje . Pre úplnosť dodal, že zmiešanou vývinovou poruchou netrpí staršia dcéra matky, ako to nesprávne uvádza kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení, ale mladšia jej dcéra J. nar. XX.X.XXXX.

6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k vyjadreniu otca poukázala na to, že matka si voči maloletému dlhodobo neplní vyživovaciu povinnosť a zároveň sa nerealizuje ani jej osobný kontakt s maloletým. Konštatoval, že matka žiadnym spôsobom neobdarúva syna pri príležitosti osobných či iných sviatkov.

7. Matka v odvolacej replike uviedla, že súd nemôže pri rozhodovaní vychádzať za stavu, ktorý možno v budúcnosti vznikne, ale rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu. Tvrdila, že jej mal. dcéra nenastúpila v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku do žiadneho školského zariadenia a aj keby tomu tak bolo, konajúci súd nevykonal žiadne dokazovanie k jej možnosti zamestnať sa v mieste jej bydliska. Námietky otca k týmto skutočnostiam preto považuje za irelevantné. Vo vzťahu k tvrdeniam otca o jej absencii v starostlivosti maloletého uviedla, že nemá možnosť sa s ním stretávať kvôli vzdialenosti bydlísk (1 200 Km) a postihnutiu jej mladšej dcéry J. Ďalej tvrdila, že otca viackrát požiadala, aby jej

umožnil kontakt s maloletým cez aplikáciu skype, čo však odmietol a požadoval od nej peniaze. Kontaktu s maloletým jej teda bráni nezrelosť otca. Ďalšie tvrdenia otca považuje za hrubo urážlivé, pretože jej v žiadnom prípade nevyhovuje, že má postihnuté dieťa, ktoré si vyžaduje neustálu opateru.

8. Otec v odvolacej duplike zotrval na svojich doterajších vyjadreniach, ktoré zopakoval. Uviedol, že matka sa svojimi tvrdeniami účelovo snaží vyvolať dojem, že nemôže pracovať pre zdravotný stav mladšej dcéry, čo nie je pravda. Trval na tom, že matka má možnosť zabezpečiť starostlivosť o mladšiu mal. dcéru formou školského, resp. predškolského zariadenia, ktorá jej bola odporúčaná. Tvrdenia matky o zdravotnom stave dcéry označil za účelové a ak matka napriek tomu nepracuje, je to na základe jej vlastného rozhodnutia, nie pre nepriaznivý stav jej dcéry. Ďalšie tvrdenia matky označil za zavádzajúce, pretože nikdy netvrdil, že by jej malo vyhovovať zdravotné obmedzenie dcéry, avšak zdravotný stav jej najmladšieho dieťaťa nie je prekážkou v tom, aby sa zamestnala. Matka mohla umiestniť dcéru do integračnej školy, čo už v minulosti jej bolo odporúčané, teda matka sa mohla a môže zamestnať. Poukázal na to, že matka v konaní nepredložila jediný dôkaz o tom, že by sa uchádzala o zamestnanie, resp. že by sa snažila zabezpečiť si vlastný príjem. Poprel tvrdenia matky, že by jej akokoľvek bránil v styku s mal. W. Y. a zdôraznil, že je to práve matka, ktorá o maloletého dlhodobo neprejavuje žiaden záujem. Tvrdil, že aplikáciu skype nepoužíva a ak by jej naozaj bránil v styku s maloletým, mohla sa obrátiť na súd, čo však neurobila. Vzhľadom na matkin dlhodobý nezáujem o maloletého by však bolo vhodné, aby jej kontakt s maloletým prebiehal pod dohľadom odborne spôsobilej osoby a osobne, teda určite nie formou telekomunikačných zariadení, ktoré sú neosobné a nevhodné pre nadviazanie kontaktu medzi matkou a mal. synom. Dodal, že podrobnosti o styku matky s maloletým však nie sú predmetom tohto súdneho konania. Predmetom konania je jeho návrh na zvýšenie výživného a súd správne rozhodol, ak vzhliadol dôvody na zvýšenie výživného, pričom svoje rozhodnutie náležite odôvodnil.

9. Ďalšie vyjadrenia zo strany účastníkov neboli podané.

10. Výroky rozsudku o zastavení konania o návrhu otca na zvýšenie výživného za obdobie od 1.3.2017 do 30.6.2019 a zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom odvolacieho konania ( ).

11. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa (ďalej len „“).

12. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

14. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutie o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

15. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie

17. Podľa (ďalej len „“) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

18. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zvýšení výživného, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v rozsahu danom ust. v spojení s a dospel k záveru, že konajúci súd síce riadne zistil skutočný stav ( a ), ale na jeho základe nesprávne rozhodol o vyživovacej povinnosti matky, pretože určené výživné nie je v súlade so zákonnými podmienkami Zákona o rodine, nakoľko nezodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom matky so zreteľom na jej ďalšie vyživovacie povinnosti.

19. Z obsahu spisu vyplýva, že vyživovacia povinnosť matky k maloletému W. Y. bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves z 20.5.2010, ktorým bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti otca a určená výživné zo strany matky pre maloletého vo výške 30 Eur mesačne. V čase poslednej úpravy mal maloletý necelé dva roky, otec poberal rodičovský príspevok, matka bola nezamestnaná. V súčasnosti je otec poberateľom dávky v hmotnej núdzi vo výške cca 200 Eur mesačne a rodinných prídavkov vo výške 24,95 Eur mesačne (od januára 220), pričom pracuje brigádnicky, kde si podľa jeho tvrdenia privyrobí 300 Eur mesačne. Matka je v súčasnosti nezamestnaná a žije so svojim manželom a dvomi mal. deťmi v Nemecku.

20. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dôsledne porovnal pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného so súčasnými pomermi a stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že preukázateľné výdavky na strane maloletého dieťaťa sa oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu podstatne zvýšili. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že k podstatným a trvalým zmenám pomerov odôvodňujúcim zvýšenie výživného pre maloletého došlo jeho nástupom na 2. stupeň základnej školy, v dôsledku čoho sa zvýšili predovšetkým jeho odôvodnené potreby v súvislosti so zabezpečením školských potrieb, učebníc, stravy. K zmene pomerov došlo aj z dôvodu samotného veku mal. dieťaťa, pričom výživné bolo naposledy upravené pred desiatimi rokmi v čase keď mal maloletý necelé dva roky. Otcom prezentované výdavky v súvislosti so zabezpečením výživy maloletého nevybočujú z rámca potrieb iných detí na rovnakom stupni školského vzdelávania, preto o ich výške nemal pochybnosti ani odvolací súd.

21. Odvolací súd dôsledným porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania dospel k odlišnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, preto podľa zmenil napadnutý rozsudok tak, že zvýšil výživné od matky pre mal. W. Y. na sumu 60 Eur mesačne od 1.7.2019 do budúcna. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k presvedčeniu, že takto zvýšené výživné je primerané schopnostiam a možnostiam matky aj po zohľadnení tej podstatnej skutočnosti, že jej dňa 29.3.2014 pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. J. a dňa 11.3.2013 k mal. Y.. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že výživné 60 Eur mesačne (denné výživné 2 Eur) zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb maloletého, pretože je vo veku intenzívneho fyzického rastu a duševného dospievania, a preto sú rozhodne jeho odôvodnené potreby vyššie ako už stabilizované potreby jeho rodičov a zjavne by odôvodňovali zvýšenie výživného vo väčšom rozsahu, ale dôsledne vychádzajúc zo schopností a možností matky, ktorá nemá svoj vlastný príjem, nepoberá žiadne štátne sociálne dávky, ktorá je toho času nezamestnaná z dôvodu celodennej starostlivosti o mal. dcéru so zdravotným postihnutím, ktoré sú okrem odôvodnených potrieb maloletého limitujúcim kritériom a rozhodujúcim hľadiskom pre rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti podľa Zákona o rodine a tiež zákonnú povinnosť otca maloletého participovať a dopĺňať zo svojho príjmu zdroj výživy maloletého na hranicu prospešnú pre jeho rozvoj. Odvolací súd je toho presvedčenia, že matka bola schopná v rozhodnom období uspokojovať svoje vlastné potreby v rozsahu minimálne bežného životného štandardu, preto možno od nej spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnila aj svojmu synovi formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, ktorého rodičia nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Odvolací súd tiež poukazuje na ust. Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom

považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, v zmysle ktorého je rodič povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené.

22. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. zmenil rozhodnutie v napadnutom výroku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

23. O trovách konania odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (ust. v spojení s ust. ), keďže v konaniach podľa žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a zároveň nezistil žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že by to bolo spravodlivé ( ).

24. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).