Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6S-71-2018.pdf
PDF · 200.61 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/71/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členiek senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobcu: G. spoločenstvo A. E., W.: XXX XXX XX, E. XX, E., právne zastúpeného JUDr. Marcelom Kohútom, advokátom, Nám. sv. Egídia 95, Poprad proti žalovanému: Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov, Námestie mieru 3, Prešov, za účasti: 1. Y. mládeže D., a.s., G. XX, J., právne zastúpený Podhorský & Partners, s.r.o., Zámocká 36, 811 01 Bratislava, 2. S. právne zastúpený JUDr. Marián Prievozník, PhD., advokát, s.r.o., Krmanova 1, Košice, 3. I., 4. RYD. HM., ŠP. - TatO.trba, 5. SlovR.d, regionálny M.ska X.1, PoG.S.d, v konaní o správnej žalobe, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 5. júna 2018 č. OU-PO-OM. takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. OU-PO-M zo dňa 5. júna 2018 a rozhodnutie Okresného úradu Poprad, pozemkový a lesný odbor, č. OU-PO-G.-XXXX/XXXXXX-XXX-MI zo dňa 22. januára 2018 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.
odôvodnenie:
I.
Argumenty žalobcu v podanej žalobe
1. Žalobou doručenou správnemu súdu dňa 10.08.2018 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.j.: OU-PO-M zo dňa 05.06.2018, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu G., pozemkový a lesný odbor č. OU-PP-G.- XXXX/XXXXXX-XXX-MI zo dňa 22.01.2018, ktorým bolo rozhodnuté, že spoluvlastníkom spoločných nehnuteľností a podielnikom na majetku Pozemkového spoločenstva A. E. sa nevydávajú nehnuteľnosti a nepriznáva právo na náhradu za nehnuteľnosti, pôvodne zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. 3XX časť parcely mpč. XXX/X - pasienok Švorcov kút o výmere 69140 m2 - v katastri nehnuteľností súčasť pozemkov C-KN parcely č. XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/XX, zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. E., ku ktorým právo oprávnených osôb zaniklo. Žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. Zároveň navrhol zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.
2. Žalobca poukázal na to, že žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa v priebehu konania a vo vydaných rozhodnutiach odňali žalobcovi možnosť riadne konať pred správnym orgánom, bol nedostatočne a neúplne zistený skutkový stav veci, ktorého zistenie bolo potrebné pre rozhodnutie,
na základe vykonaných dôkazov dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam a pri rozhodovaní vychádzali správne orgány z nesprávneho právneho posúdenia veci. Predmetné rozhodnutia tak boli vydané v rozpore s vykonaným dokazovaním, sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a vykazujú znaky arbitárnosti a ľubovôle. Poukázal na to, že konanie vo veci nároku spoluvlastníkov spoločných nehnuteľností a podielnikov na majetku Pozemkového spoločenstva Urbár E., sídlo: Školská XXX, E.a trvá odo dňa riadneho uplatnenia nároku na vydanie nehnuteľností oprávneným subjektom, od 15.07.1992, t.j. takmer 26 rokov. Podľa tvrdení v rozhodnutí, jediným dôvodom pre nevydanie predmetných nehnuteľností, resp. pre nepriznanie práva na náhradu je to, že toto právo nebolo uplatnené riadne oprávnenými osobami, konkrétnymi fyzickými osobami podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 229/1991 Zb. v lehote do 31.12.1993 a pre nepredloženie dôkazov /listiny preukazujúce trvalý pobyt a štátne občianstvo oprávnených osôb, úmrtné listy, dedičské rozhodnutia a pod./ pozemkovému úradu v tejto lehote, a tak právo na takéto vydanie, resp. priznanie náhrady zaniklo. Tento záver správneho orgánu je absolútne nesprávny a uvedené tvrdenia považuje žalobca za zavádzajúce, pričom poukázal na rozhodnutie samotného Pozemkového úradu G. zo dňa 30.05.2011, č.j.: XXXX/ XXX/XXXX-KJ, ktoré bolo rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. XSp/XX/XXXX zrušené len z dôvodu, že správny orgán sa nedostatočne zaoberal využitím jednotlivých častí pôvodnej mpč. XXX/X podľa súčasného stavu. Konajúci súd v rozsudku nekonštatoval, že by si právo neuplatnil oprávnený subjekt, resp. že by v konaní neboli predložené právne relevantné dôkazy. Aj samotný správny orgán v rozhodnutí zo dňa 30.05.2011 č.j. XXXX/XXX/XXXX-KJ konštatoval, že spoluvlastníci spoločných nehnuteľností a podielnici na majetku Urbáru E. podľa § 4 zákona č. 229/1991 Zb. spĺňajú podmienky pre priznanie nárokov podľa § 6 ods. 1 písm. d/ zákona tým, že došlo k odňatiu vlastníctva pôvodným vlastníkom bez náhrady postupom podľa zákona SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných právnych útvarov na základe rozhodnutia Pôdohospodárskeho odboru ONV v Poprade číslo XXXX/XX-Jk zo dňa 30.07.1962, pričom oprávneným osobám nebolo priznané vlastnícke právo k pozemkom uvedeným v bode 1 výrokovej časti zrušeného prvostupňového rozhodnutia iba z dôvodu, že pozemky boli po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavané. Správny orgán tiež v tomto skoršom rozhodnutí výslovne uviedol, že “oprávnené osoby preukázali právne nasledovníctvo matričnými dokladmi: rodnými listami, sobášnymi listami, úmrtnými listami, ako aj osvedčeniami o dedičstve, uzneseniami súdov a výpismi individuálnych pozemnoknižných vložiek. Z týchto dokladov boli zistené spoluvlastnícke podiely pôvodných vlastníkov a následne oprávnených osôb .... správny orgán preskúmal všetky predložené dôkazy, miestnym šetrením, ohliadkou ... a zistil, že nárok oprávnených osôb bol uplatnený a dôkazy k nemu boli predložené v zákonom stanovených lehotách a že uplatnený nárok je v plnej miere opodstatnený.“ Tiež prílohou predmetného zrušeného rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je zoznam spoluvlastníkov; oprávnených osôb. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca poukazoval na protichodné závery správneho orgánu v tomto rozhodnutí napadnutom správnou žalobou, t.j. že správny orgán tvrdí skutočnosti, ktoré sú v rozpore s vykonaným dokazovaním ako aj s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.03.2012 sp.zn. XSp/XX/XXXX. Žalobca navyše zdôraznil, že výbor Pozemkového spoločenstva A. E. je na základe § 16 ods. 2 písm. c/ zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách v plnej miere oprávnený zastupovať členov spoločenstva vo veciach nadobúdania spoločnej nehnuteľnosti. Žalobca považuje tvrdenie žalovaného o tom, že v rozhodnutí z roku 2011 išlo o pisársku chybu, za nezmyselné, keďže v takom prípade by bolo celé rozhodnutie založené na tejto chybe. Žalobca zdôraznil, že skutočnosť, že právo oprávnených osôb bolo uplatnené v zákonnej lehote a všetky potrebné dôkazy boli predložené v zákonnej lehote preukazuje najmä to, že správny orgán žalobcu do dňa podania žaloby nevyzval na odstránenie v plnej miere odstrániteľného nedostatku konania a tieto skutočnosti nikdy nenamietal ani žiaden z účastníkov konania, ani ich právni zástupcovia, ani SPF a ani Krajský súd v Prešove, z ktorých všetci disponovali administratívnym spisom. Správny orgán mal povinnosť zo zákona tieto doklady nevyhnutné pre rozhodovanie od žalobcu vyžiadať v správnom konaní, ktoré trvalo 26 rokov. Ak tak nikdy neurobil, resp. ak doklady stratil, to nemôže byť na ujmu oprávnených osôb. Nie je preto zrejmé, kde sa uvedené dokumenty, na ktoré odkazuje sám správny orgán v skoršom rozhodnutí, nachádzajú, ak z nich správny orgán predtým vychádzal. Arbitrárne je aj tvrdenie správneho orgánu, že sa žalobca nemôže úspešne odvolávať na dokazovanie, ktoré predchádzalo zrušenému rozhodnutiu Pozemkového úradu G. zo dňa 30.05.2011, pretože dokazovanie bolo súdom klasifikované ako nedostatočné, čo bolo dôvodom na jeho zrušenie. Ak ide o zoznam oprávnených osôb, žalobca zdôraznil, že Okresný úrad G., pozemkový a lesný odbor disponuje aktuálnym zoznamom členov Pozemkového spoločenstva A. E. spolu so spoluvlastníckymi podielmi a predkladanie zoznamu z toho istého úradu považuje žalobca za nepochopiteľné. Navyše, tento zoznam a jeho pravdivosť a autenticitu správny orgán nikdy nespochybnil. Zásada materiálnej povahy vyjadruje
požiadavku, aby správny orgán úplne a presne z úradnej povinnosti zistil skutočný stav a zaobstaral si sám potrebné dôkazy pre rozhodnutie. Zistením skutočného stavu veci je zistenie všetkých podstatných skutočností v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Ak si správny orgán sám nezaobstaral všetky potrebné doklady, resp. tie stratil a preto nie sú súčasťou administratívneho spisu, rozhodnutie vychádza z nespoľahlivo zisteného stavu veci.
3. Žalobca zdôraznil, že je nesporné, že správny orgán až do vydania napadnutého rozhodnutia konal s Pozemkovým spoločenstvom A. E. ako so zástupcom oprávnených osôb a k predloženiu žiadnych konkrétnych dokladov ich nikdy nevyzýval. Pokiaľ mal správny orgán za to, že je potrebné predložiť konkrétny dôkaz, mal vyzvať žalobcu, ktorý by tento dôkaz bezpochyby predložil. Názor správneho orgánu, že nie je povinný zabezpečovať dôkazy, nie je správny, keďže správny orgán má zo zákona povinnosť povinný zabezpečiť si všetky dôkazy, ktoré je potrebné pre rozhodnutie vo veci samej, a rozhodnutie na ich základe primerane zdôvodniť, inak vydané rozhodnutie vykazuje znaky arbitrárnosti vo vzťahu k obstaraným dôkazom, a to s odkazom na § 47 ods. 1, 3, § 34 ods. 5 Správneho poriadku. Rozhodnutie žalovaného bolo vydané v rozpore s týmito ustanoveniami, t.j. absentuje v ňom riadne odôvodnenie, a je z toho dôvodu nepreskúmateľné.
4. S odkazom na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. XSp/XX/XXXX, v novom konaní sa mal žalovaný výhradne zaoberať identifikovaním nezastavaných plôch a tieto vydať oprávnenému subjektu a za zastavané plochy poskytnúť oprávnenému subjektu náhradu. Vyhlásenie žalovaného o tom, že nebolo potrebné otázku zastavanosti riešiť, je porušením záväzného právneho názoru Krajského súdu v Prešove, ktorým bol správny orgán viazaný.
II.
Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
5. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe dňa 04.05.2018 navrhol žalobu ako bezdôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti v porovnaní s podaným odvolaním v rámci administratívneho konania. Zotrval na závere, že žalobca v správnom konaní nepredložil nevyhnutné dôkazy napriek opakovaným, šiestim výzvam správneho orgánu. Nedostatok náležitostí uplatňovaného nároku tak žalobca neodstránil, čo má za následok, že o reštitučnom nároku nebolo možné rozhodnúť a v zmysle § 42a ods. 1 Zákona o pozemkových úpravách; a nárok žalobcu tak zanikol. Žalobcove tvrdenia považuje za zmätočné, keďže žalobca tvrdí, že všetky doklady boli z ich strany predložené, pričom zároveň opakovane zdôrazňuje, že na ich predloženie nebol nikdy vyzvaný. Poukázal na list žalovaného z roku 1995, ktorým ten oznámil správnemu orgánu, že všetky relevantné doklady sa nachádzajú v priestoroch žalobcu a sú správnemu orgánu k dispozícii, čo nemožno v žiadnom prípade označiť ako predloženie dôkazov, tak, ako to požaduje zákon. Zákon výslovne ukladá žiadateľovi o reštitučný nárok povinnosť predloženia všetkých dokladov preukazujúcich uplatňované nároky, pričom správny orgán nemá zákonnú povinnosť si takýto charakter dôkazov obstarávať z úradnej moci. Postoj žalobcu svedčí o tom, že doklady nepredložil a v zákonnej lehote nemal záujem ich správnemu orgánu predložiť. Je bezdôvodné tvrdenie žalobcu, že žalovaný by stratil také množstvo dokumentov. Žalovaný považuje vydané rozhodnutie za dostatočne a presvedčivo odôvodnené, vydané v súlade so Zákonom o pôde a Zákonom o pozemkových úpravách. Správny orgán sa nemohol zaoberať v konaní predloženými dôkazmi, keďže preukázateľne žiadne predložené neboli.
III.
Vyjadrenie ďalších účastníkov k podanej žalobe
6. Podaním zo dňa 12.10.2018 sa k podanej žalobe vyjadrila spoločnosť ASY. a podanú žalobu navrhla ako nedôvodnú zamietnuť. Zároveň si uplatnila návrhu trov konania pred správnym súdom. Poukázala na to, že žalobca, Pozemkové spoločenstvo A. Štrba, nebol oprávnenou osobou v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. a tak nemá aktívnu legitimáciu na podanie správnej žaloby, keďže nie je reštituentom, ale iba zástupcom spoluvlastníkov. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že v predchádzajúcom konaní už raz správny orgán vyslovil, že nárok bol uplatnený oprávnenými osobami, účastník konina poukazuje
na to, že aj keď sa správny súd týmto záverom nezaoberal a túto vadu nevytkol, neznamená to, že toto rozhodnutie správneho orgánu bolo správne a je ním viazaný, keďže rozhodnutie bolo súdom zrušené. Účastník zhodne s názorom žalovaného poukazuje na to, že tvrdenie žalobcu o tom, že nikdy nebol vyzvaný na predloženie dokladov, nie je pravdivé, keďže v administratívnom spise sa nachádzajú opakované výzvy na predloženie dokumentov, a to aj s odpoveďou žalobcu (že doklady predložené nebudú pre ich množstvo). K existencii aktuálneho zoznamu členov pozemkového spoločenstva, ktorým správny orgán disponuje a teda nie je potrebné dokladať zoznam pôvodných reštituentov účastník poukázal na to, že tieto zoznamy nie sú nevyhnutne totožné, keďže za dlhú dobu mohlo dôjsť z zmenám vlastníkov, rozsah vlastníctva sa môže líšiť a nemožno stotožňovať zoznam aktuálnych členov pozemkového spoločenstva so zoznamom reštituentov, ako pôvodných vlastníkov resp. ich dedičov. Navyše, súčasťou administratívneho spisu nie je zoznam vlastníkov, členov pozemkového spoločenstva, ktorí by žalobcu oprávnili na zastupovanie pri uplatnení reštitučných nárokov. Účastník nepopiera, že u pôvodných vlastníkov došlo k odňatiu pôdy v rozhodnom období a že preto by boli oni, resp. ich dedičia oprávnenými osobami na uplatnenie reštitučných nárokov, no rozhodnutie správneho orgánu bolo založené na tom základe, že tieto nároky a ich oprávnenosť neboli v zákonnej lehote správnemu orgánu preukázané a neboli doložené relevantné dôkazy.
7. Podaním zo dňa 26.10.2018 sa k podanej žalobe vyjadril účastník konania, HotR.že D., a.s.. Navrhol podanú žalobu zamietnuť, zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Bez ohľadu na dĺžku trvania reštitučného konania je nevyhnutné brať do úvahy skutočnosť, že nárok žalobcu nebol uplatnený riadne, t.j. správnemu orgánu neboli v prekluzívnej lehote predložené všetky zákonom vyžadované doklady. Zdôraznil, že svoj nárok nemôže žalobca odvodzovať od skoršieho rozhodnutia správneho orgánu z roku 2011, kedy správny orgán vyslovil, že žalobca, žiadateľ, splnil podmienky na priznanie nároku, keďže toto rozhodnutie bolo súdom zrušené, pričom v odôvodnení bolo o.i. vyslovené, že správny orgán neaplikoval ustanovenia Správneho poriadku dôsledne, a že rozhodnutie vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Navyše, otázka, či bol nárok oprávnených osôb uplatňovaní správne a včas, nebola predmetom preverovania na správnom súde. Odvolávanie sa žalobcu na toto skoršie rozhodnutie správneho orgánu preto nie je namieste. Zhodne zdôraznil, že žalobca bol v priebehu administratívneho konania opakovane vyzývaný na predloženie dokladov, čo nerešpektoval, t.j. nedostatky podaného návrhu neboli z jeho strany nikdy odstránené. K veci samej účastník konania zdôraznil, že pozemky, o ktoré o.i. v reštitučnom konaní ide, parc. č. XXX/.1 E. kút, už v čase uplatnenia reštitučného nároku nespadali pod § 1 zákona č. 229/1991 Zb. Zákona o pôde, keďže tieto pozemky, pôvodne evidované ako pasienky, boli už v roku 1977 trvalo vyňaté z poľnohospodárskej pôdy a sú vedené ako zastavané plochy. Nie je relevantné, že v čase odňatia pôvodným vlastníkom išlo o pasienok, keďže v čase uplatňovaného nároku išlo o zastavené plochy, v časti aj reálne zastavané a takto využívané, t.j. došlo k zmene účelu využitia pozemkov. Poukázal tiež na to, že súčasťou administratívneho spisu je notárska zápisnica zo dňa 02.08.1995, ktorú správnemu orgánu predložili zástupcovia združenia bývalých urbarialistov, ktorej obsahom je prehlásenie o nerušenom užívaní po dobu viac ako 10 rokov tam uvedených parciel, medzi iným aj parcely č. XXX/X, k.ú. E., hoci v roku 1992 ten istý subjekt uplatnil reštitučný nárok na predmetné pozemky, pričom jednou z podmienok uplatňovania reštitučných nárokov je to, že reštituent, žiadateľ, pozemky nemá v držbe. Zdôraznil, že po celú dobu reštitučného konania bol ako súčasný vlastník výrazne obmedzovaný v nerušenom nakladaní so svojím vlastníctvom, obmedzovaný v možnostiach dobudovania a rozvoja rekreačného areálu.
8. Podaním zo dňa 03.11.2018 vo vyjadrení k podanej žalobe navrhol Jozef N. podanú žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
IV.
Priebeh administratívneho konania
9. Pozemkovému úradu G.d (právny predchodca prvostupňového správneho orgánu) bolo dňa 15.07.1992 doručené podanie, evidované pod č. XXXX/XX, označené ako „Uplatnenie nároku na vydanie nehnuteľností podľa § 9 zákona č. 229/1991 Zb. v znení zákona č. 93/1992 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku.“ Združenie bývalých urbarialistov obce E., v zastúpení predsedom združenia uplatnilo podľa § 9 zákona č. 229/1991 Zb. nárok na vydanie nehnuteľností, ktoré prešli bez finančnej náhrady na Jednotné roľnícke družstvo v E. na
základe rozhodnutia Okresného národného výboru poľnohospodárskeho odboru v G. č. XXXX/XX-Jk zo dňa 30.07.1962 Zb., v zmysle nariadenia č. 11/49 Zb. SNR, č. 81/49 Zb. SNR, § 4 nar. č. 5/52 Zb. SNR. Združenie bývalých urbarialistov a obyvateľov obce E. bolo podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov registrované na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky dňa 24.09.1990 pod č. E./X-XXX/XX-XXXX. Podľa výpisu zo správy volebnej komisie Valného zhromaždenia X. bývalých urbarialistov obce E. konaného dňa 26.04.1992 bola na valnom zhromaždení prítomná nadpolovičná väčšina oprávnených osôb a podľa výpisu zo zápisnice zo zasadnutia výboru X. bývalých urbarialistov obce E., Dozornej rady a Rady starších dňa 29.04.1992 bol za predsedu X. zvolený I. C.. Podľa osvedčenia M. E. č. XXXX/XX zo dňa 17.12.1992 bolo Združenie bývalých urbarialistov obce E. zapísané pod č. X/XX podľa zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov. Podľa výpisu z evidencie pozemkových spoločenstiev Obvodného pozemkového úradu Poprad č. XXXX/XXXX/XXX zo dňa 25.02.2008 je Pozemkové spoločenstvo A. E. registrované v súlade s § 10 ods. 2 zákona č. 181/1995 Z.z o pozemkových spoločenstvách ako subjekt bez právnej subjektivity. Pozemkové spoločenstvo A. E. bolo zapísané do registra pozemkových spoločenstiev s právnou subjektivitou, ku dňu 26.03.2014.
10. Pozemkový úrad G. v konaní pokračoval a výzvou na doplnenie podania č. XXX/XX zo dňa 13.03.1995 vyzval ZdružeL.ialistov na doplnenie podania, pričom bol žiadateľ upozornený na lehotu, v akej má doplnenie vykonať. Následne upozornením č. XXXXX/XX zo dňa 31.10.1995 bolo združenie opakovane vyzvané v zmysle § 42a ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. na predloženie dôkazov, že ide o spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam, dôkazov o splnení podmienky uznania oprávnených osôb. Dňa 19.12.1995 bolo správnemu organu zo strany Združenia bývalých urbarialistov obce E. doručené „Prehlásenie pre pozemkový úrad v PM. o existujúcich písomných materiáloch“ o tom, že disponuje písomnými materiálmi, konkrétne: 1. Pozemnostné vložky katastrálneho územia Štrba, E. pleso, C. a E. (Majetková podstata „A“ a vlastníci „B“) 2. Zbierky listín - kópie z Katastrálneho úradu - dedičské konania, kúpnopredajné, darovacie a iné zmluvy pre prevod nehnuteľnosti 3. Pozemnostné hárky pôvodných vlastníkov s konkrétnou výmerou a podielom voči celkovej výmere, terajšou oprávnenou osobou a vzťahom k pôvodnému vlastníkovi 4. Pozemnostný hárok oprávnenej osoby s výmerou a podielom po pôvodnom vlastníkovi 5. Matrične údaje oprávnených osôb 6. Zoznam terajších vlastníkov s rodným číslom, miestom trvalého bydliska 7. Splnomocnenie oprávnených osôb pre ich zastupovanie ZBA.Š 8. Zápisnicu z ustanovujúceho valného zhromaždenia 9. Dohody o odovzdaní užívania nehnuteľnosti: Dohoda o vydaní nehnuteľnosti medzi X. Poľnohospodárskym družstvom E., P.-om, E. lesmi závod X., E. lesmi závod G.. 10. Písomné materiály o nadobudnutí nehnuteľností od bývalých vlastníkov - zemepánov. Združenie prehlásilo, že ide o rozsiahlu zbierku dokumentov dosahujúcu niekoľko tisíc strán, tieto dokumenty sa nachádzajú v priestoroch X. a sú pre potreby PozemT.ho úradu kedykoľvek k dispozícii.
11. Správny orgán napriek tomu, že sa v administratívnom spise nenachádzajú doklady, na ktorých predloženie bolo združenie vyzvané, vo veci ďalej konal, zisťoval potrebné skutočnosti, boli mu doručované dohody o vydaní nehnuteľností, a.i., pričom následne viacerými rozhodnutiami rozhodol o nároku na vydanie resp. o priznaní práva na náhradu za nehnuteľnosti pôvodnej parcely časti mpč. XXX/ X - pasienok E. kút, zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. XXX, k.ú. E..
12. Dňa 30. 05. 2011 bolo Obvodným pozemkovým úradom G. vydané rozhodnutie č. j. XXXX/ XXX/XXXX-KJ, ktorým nebolo oprávneným osobám, spoluvlastníkom spoločných nehnuteľností a podielníkom na majetku Pozemkového spoločenstva UrJ., zastúpených Ing. G. I., predsedom pozemkového spoločenstva, proti povinnej osobe Y. C. D., a.s., priznané vlastnícke právo k pozemkom z dôvodu, že tie boli po prechode vlastníctva zastavané a bolo im v súlade s § 11 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. priznané právo na náhradu za nehnuteľnosť, pôvodne zapísanú v pozemnoknižných vložkách č. XXX/XXXX, časť parcely mpč. XXX/X - parcela C-KN č.XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 377 m2, parcela C-KN č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 78 m2, parcela C-KN č. XXXX/ X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2088 m2, parcela C-KN č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 418 m2, parcela C-KN č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 26 236 m2, parcela C- KN č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 214 m2, parcela C-KN č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 4 858 m2, parcela C-KN č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 1 117 m2, parcela C-KN č. XXXX/X -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 27 m2, parcela C-KN č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 1 189 m2, parcela C-KN č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 34 459 m2.
13. Toto rozhodnutie bolo po podanom opravnom prostriedku žalobcu zrušené rozsudkom Krajského súdu Prešov č.k. XSp/XX/XXXX-XX zo dňa 28.03.2012, právoplatným dňa 11.05.2012, podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku a vec bola vrátená na ďalšie konanie. V rozsudku súd konštatoval, že napadnuté rozhodnutie neaplikovalo dôsledne ustanovenia zákona č. 229/1991 Zb., neobsahovalo požadované náležitosti, nevychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, pričom odôvodnenie rozhodnutia nebolo dostatočne presvedčivé. Súd zaviazal správny orgán dostatočne sa zaoberať využitím jednotlivých častí pôvodnej mpč. XXX/X, k.ú. E. podľa súčasného stavu, zabezpečiť písomnú identifikáciu jednotlivých parciel, grafickú identifikáciu, prípadne geometrický plán, aby z týchto dôkazov bolo možné úplne a presne zistiť, ako sú využívané resp. zastavané časti pôvodnej parcely. Zároveň mal správny orgán, s odkazom na § 11 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. zistiť splnenie resp. nesplnenie účelu vydania pôvodnej parcely č. 9XX/X nielen vcelku, ale aj vo vzťahu k jej častiam.
14. V ďalšom konaní, pri zabezpečovaní dokladov pre nové rozhodnutie sa správny orgán zaoberal o.i. tiež splnením podmienok pre uplatnenie reštitučných nárokov v zmysle § 42a ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. v spojení s § 4 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb., čoho dôsledkom bolo vydanie rozhodnutia č. OU-PP-PLO-XXXX/XXXXXX-XXX-MI zo dňa 22.05.2017, kde správny orgán rozhodol, že spoluvlastníkom spoločných nehnuteľností a podielnikov na majetku Pozemkového spoločenstva A. E.a sa nevydávajú nehnuteľnosti a nepriznáva právo na náhradu za predmetné nehnuteľnosti z dôvodu, že právo oprávnených osôb zaniklo.
15. Správny orgán v rozhodnutí poukázal na to, že žiadosť v roku 1992 bola podaná bývalým združením, podpísaná predsedom združenia. Žiadosť neobsahovala podpisy členov združenia ani splnomocnenia členov oprávňujúcich predsedu združenia podať reštitučný nárok. Aj keď v spise sa nachádza zoznam členov združenia k 31.12.1994 obsahujúci 833 osôb a zoznam spoluvlastníkov obsahujúci 721 osôb, z týchto zoznamov však nebolo nijako zrejmé, ktoré osoby sú pôvodnými vlastníkmi, kto sú oprávnení dedičia, a ktoré konkrétne osoby si uplatnili reštitučné nároky. Rovnako nebolo zrejmé, kto konkrétne zo spoluvlastníkov si reštitučný nárok uplatnil prostredníctvom splnomocneného zástupcu, t.j. súčasťou návrhu neboli splnomocnenia oprávňujúce združenie, jeho predsedu, konať v mene pôvodných vlastníkov.
16. Správny orgán tak po sumarizácii priebehu administratívneho konania konštatoval, že združenie bývalých urbarialistov obce E.ba správnemu orgánu v zmysle § 42a ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. v lehote do 31.12.1995 nepredložilo žiaden dôkaz týkajúci sa oprávnených osôb a nepreukázal tak ich nárok na vydanie nehnuteľnosti. V zákonnej lehote nebolo preukázané najmä riadne uplatnenie nároku na vydanie nehnuteľnosti konkrétnymi fyzickými osobami, keďže návrh neobsahoval splnomocnenie pre predsedu ZdrA.listov na uplatnenie nároku podpísané konkrétnymi oprávnenými osobami, dôkaz o spoluvlastníctve k reštituovanej nehnuteľnosti za účelom zistenia a určenia spoluvlastníckych podielov jednotlivých oprávnených osôb, prípadne zoznam pôvodných spoluvlastníkov a ich podiely. Nebolo tak preukázané žiadnou listinou splnenie podmienok v zmysle § 4 zákona č. 229/1991 Zb. t.j. preukázanie štátneho občianstva, trvalého pobytu pôvodných vlastníkov a listiny preukazujúce právne nástupníctvo po zomrelých vlastníkoch (úmrtné listy, dedičské rozhodnutia a pod.). Keďže členovia urbariátu tieto listiny v zákonnej lehote nepredložili, právo v zmysle § 42a zákona č. 330/1991 Zb. zo zákona zaniklo. Správny orgán uviedol, že každá lehota uvedená v hmotnoprávnom predpise ma hmotnoprávnu povahu, t.j. na jej zachovanie je nevyhnutné uplatnenie nároku najneskôr posledný deň lehoty na príslušnom orgáne. Administratívny spis neobsahuje doklady, z ktorých by bolo možné vyvodiť splnenie podmienok pre reštitučný nárok žiadateľov. Správny orgán zdôraznil, že rozsah pomoci poskytovanej správnym orgánom pri odstraňovaní nedostatkov podania nie je absolútny, pomoc správneho organu vychádza z predpokladu aktívnej spolupráce účastníkov konania. Predkladanie dôkazov v lehote do 31.12.1995 bolo úlohou a povinnosťou jednotlivých členov urbariátu vyplývajúcu zo zákona č. 330/1991 Zb., ak bol nárok uplatnený v súlade so zákonom č. 229/1991 Zb.
17. Po odvolaní žalobcu druhostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 20.10.2017 č.j. OU-PO- M.LIM zrušil rozhodnutie a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Správny orgán sa stotožnil s obsahom rozhodnutia, jeho odôvodnenia s odkazom na § 4, § 6, § 13 ods. 1 zákona č. 299/1991 Zb. a §
42a zákona č. 330/1991 Zb. a zhodne vyslovil záber o tom, že združenie ako spoločenstvo vlastníkom nebolo oprávneným subjektom na uplatnenie reštitučného nároku, nepreukázalo oprávnenosť nárokov ani plnomocenstvá oprávňujúce združenie konať v mene jednotlivých fyzických osôb. Rovnako potvrdil, že obsahom administratívneho spisu nie sú žiadne doklady vyžadované zákonom na preukázanie nárokov v reštitučnom konaní. K zrušeniu rozhodnutia preto došlo len z procesných pochybení správneho orgánu, z dôvodu, že Okresný úrad PM.d vo výzve na predloženie dokladov nepoučil žiadateľa o dôsledkoch nepredloženia požadovaných dokladov v určenej lehote.
18. V ďalšom konaní tak správny orgán listom zo dňa 04.12.2017 vyzval Pozemkové spoločenstvo Urbár ŠtO.a na predloženie dokladov:
- plnomocenstva oprávnených osôb k roku 1992 udelených I. C., vtedajšiemu predsedovi ZdruženiR.v obce E.,
- zoznam pôvodných vlastníkov nehnuteľností, na ktoré bol uplatnený nárok,
- zoznam oprávnených osôb po pôvodných vlastníkoch, ak pôvodný vlastník zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho, spolu s príslušnými matričnými dokladmi, dedičskými rozhodnutiami preukazujúcimi právne nástupníctvo po pôvodných vlastníkoch,
- zoznam dedičov po oprávnených osobách, pričom predložené zoznamy musia obsahovať vlastnícke podiely pôvodných vlastníkov a od nich sa odvíjajúce vlastnícke podiely oprávnených osôb a ich dedičov, v súlade s prv uvedenými dokladmi. Zároveň správny orgán poučil účastníka konania o lehote 30 dní od doručenia výzvy, ako aj o tom, že ak nebudú menované doklady predložené správnemu orgánu, nárok na vydanie nehnuteľností nebude priznaný. Rozhodnutím zo dňa 04.12.2017 č. OU-PP-G.-XXXX/XXXXXX-XXX-MI zároveň prerušil konanie. Výzva na predloženie dokladov aj rozhodnutie o prerušení konania boli právnemu zástupcovi riadne doručené dňa 12.12.2017.
19. Na výzvu správneho orgánu účastník požadované doklady nezaslal, ani inak nereagoval, na základe čoho správny orgán rozhodnutím č. OU-PP-G.-XXXX/XXXXXX-XXX-MI zo dňa 22.01.2018 rozhodol o tom, že spoluvlastníkom spoločných nehnuteľností a podielnikov na majetku Pozemkového spoločenstva A. E. sa nevydávajú nehnuteľnosti a nepriznáva právo na náhradu za nehnuteľnosti, pôvodne zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. 3X0, časť parcely mpč. XXX/X - pasienok E. kút o výmere XX 140 m2 - v katastri nehnuteľností ako súčasť pozemkov C-KN, parc. č. X.XXX, Z., XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. E., ku ktorým právo oprávnených osôb zaniklo.
20. Správny orgán v odôvodnení rozhodnutia rozsiahlo popísal skutkový stav a priebeh reštitučného konania a vyslovil, že z dôkazných prostriedkov, ktoré boli predložené účastníkmi konania, alebo získané správnym orgánom v priebehu konania, ktoré tvorili podklad rozhodnutia, s poukazom na § 34 Správneho poriadku, mal správny organ za preukázané, že nárok na vydanie pozemku, k.ú. E., pôvodne parcela mpč. XXX/X, podľa podania zo dňa 23.06.1992, doručeného na Pozemkový úrad Poprad dňa 15.07.1992 bol uplatnený ZdO. v zastúpení predsedom združenia. Z uplatneného podania, ani žiadnych iných predložených listín nebolo preukázané, ktoré konkrétne oprávnené osoby t.j. fyzické osoby (pôvodní vlastníci podľa § 4 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb., právni nástupcovia pôvodných vlastníkov podľa § 4 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb.) si nárok uplatnili resp. splnomocnili na uplatnenie nároku predsedu Združenia bývalých urbarialistov obce E. v zákonnej lehote do 31.12.1993 s poukazom na § 13 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. v spojení s § 42a ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. Správny organ tak mal za preukázané, najmä z listín predložených na základe upozornenia vtedajšieho Pozemkového úradu G. č. XXXX/XX zo dňa 31.10.1995, „Prehlásenia pre Pozemkový úrad v G. o existujúcich písomných materiáloch X. a Zoznamu písomných materiálov poskytnutých Pozemkovému úradu v G.“, doručenému správnemu organu dňa 19.12.1995, evidované pod č. XXXX/XX, XXXX/XX, že v lehote do 31.12.1995 neboli vtedajšiemu Pozemkovému úradu G. predložené dôkazy v zmysle § 42a ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. Žiadne listiny a dôkazy v lehote určenej správnym orgánom podľa § 27 ods. 1 Správneho poriadku neboli zo strany navrhovateľa - Pozemkové spoločenstvo A. E. predložené ani na výzvu na doplnenie podania č. OU-PPPLO-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 04.12.2017, s poučením o následkoch, ktoré nepredložením požadovaných listín nastanú. Vzhľadom na tieto skutočnosti správny orgán podľa § 9 ods. 3 a § 11 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. v spojení s § 42a ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. rozhodol o tom, že spoluvlastníkom spoločných nehnuteľností a podielnikov na majetku Pozemkového spoločenstva Urbár E. sa nevydávajú nehnuteľnosti a nepriznáva sa im pravo na náhradu za nehnuteľnosti pôvodne zapísané v pozemnoknižnej vložke č. 370 časť parcely mpč. XXX/X - pasienok
E. kút o výmere XX 140 m2 - v katastri nehnuteľností súčasť pozemkov C-KN parc. č. XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, 3XXX/XX, zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. E., ku ktorým neuplatnením práva riadne, oprávnenými osobami (konkrétnymi fyzickými osobami podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 229/1991 Zb.) v lehote do 31.12.1993 a nepredložením dôkazov (listiny preukazujúce trvalý pobyt a štátne občianstvo oprávnených osôb, úmrtné listy, dedičské rozhodnutia a pod.) pozemkovému úradu v lehote do 31. 12. 1995, pravo v zmysle § 42a zákona č. 330/1991 Zb. zaniklo.
21. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, kde opakovane poukazoval na skoršie rozhodnutie vo veci z roku 2011, kde správny orgán konštatoval splnenie podmienok pre priznanie nároku podľa § 6 ods. 1 písm. d/ Zákona o pôde a konštatoval, že boli preskúmané všetky predložené doklady, vrátane matričných dokladov, dokladov potvrdzujúcich spoluvlastnícke podiely a že uplatňovaný nárok je plne opodstatnený. Rovnako bol súčasťou spisu a rozhodnutia zoznam spoluvlastníkov, oprávnených osôb. Po zrušení rozhodnutia Krajským súdom v Prešove však správny orgán skonštatoval, že splnené podmienky nie sú, a že správnemu orgánu neboli žiadateľom predložené žiadne doklady, čo je arbitrárny a nelogický záver. Odvolateľ trval na to, že nebol zo strany správneho orgánu nikdy vyzvaný na odstránenie nedostatkov podania, že absenciu dokladov nikdy nenamietal žiaden účastník, správny orgán ani správny súd. Ak správny orgán, Okresný úrad G., pozemkový a lesný odbor disponuje aktuálnym zoznamom oprávnených osôb - členov pozemkového spoločenstva, pričom tento zoznam, jeho pravdivosť a autenticitu, nikto v priebehu konania nespochybnil, tvrdenia, že takýto zoznam neexistuje sú nepochopiteľné. Opakovane poukazoval na to, že správny orgán až do vydania napadnutého rozhodnutia konal s Pozemkovým spoločenstvom A. E. ako so zástupcom oprávnených osôb a k predloženiu žiadnych konkrétnych dokladov ich nikdy nevyzýval. Pokiaľ mal správny orgán za to, že je potrebné predložiť konkrétny dôkaz, mal vyzvať na predloženie dôkazov. Názor správneho orgánu, že nie je povinný zabezpečovať dôkazy, nie je správny, keďže správny orgán má zo zákona povinnosť ex offo povinný zabezpečiť si všetky dôkazy, ktoré je potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a rozhodnutie na ich základe je povinný primerane zdôvodniť, inak vydané rozhodnutie vykazuje znaky arbitrárnosti vo vzťahu k obstaraným dôkazom. Rozhodnutie žalovaného tak bolo vydané v rozpore s touto povinnosťou správneho orgánu, absentuje v ňom riadne odôvodnenie, a je z toho dôvodu nepreskúmateľné, čo zakladá dôvod na jeho zrušenie. Poukázal tiež na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. XSp/XX/XXXX, v zmysle ktorého sa mal správny orgán v novom konaní zaoberať výhradne identifikovaním nezastavaných plôch a následne rozhodnúť o ich vydaní oprávnenému subjektu a za zastavané plochy poskytnúť oprávnenému subjektu zákonnú náhradu. Odlišný postup je porušením záväzného právneho názoru Krajského súdu v Prešove, ktorým bol správny orgán viazaný.
V.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
22. Po odvolaní žalobcu druhostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 05.06.2018 č. j.: OU-PO- M zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu G., pozemkový a lesný odbor č. OU-PP-G.-XXXX/XXXXXX-XXX-MI zo dňa 22.01.2018, ktorým bolo rozhodnuté, že spoluvlastníkom spoločných nehnuteľností a podielnikov na majetku Pozemkového spoločenstva A. E. sa nevydávajú nehnuteľnosti a nepriznáva právo na náhradu za nehnuteľností, pôvodne zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. 3X0 časť parcely mpč. XXX/X - pasienok, E. kút o výmere XX 140 m2 - v katastri nehnuteľností ako súčasť pozemkov C-KN, parc. č. XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. E., ku ktorým právo oprávnených osôb zaniklo.
23. Po zhrnutí priebehu administratívneho konania, s odkazom na § 4 ods. 1, § 6 ods. 2, § 13 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb., § 42a ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb., poukazujúc na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia správny orgán konštatoval, že reštitučný nárok si mohla uplatniť len fyzická osoba, štátny občan s trvalým pobytom na území ČSFR, nie právnická osoba, resp. urbariát ako spoločenstvo vlastníkov. Oprávnené osoby, pôvodní vlastníci samozrejme mohli zvoliť za svojho zástupcu spoločného splnomocnenca. Splnomocnenie predsedu združenia však nebolo správnemu orgánu nijako preukázané, kto konkrétne udelil plnomocenstvo predsedovi združenia na zastupovanie a podanie žiadosti za oprávnené osoby. Správny orgán viacerými listami vyzval združenie na predloženie
dokladov, splnomocnení, zoznamu vlastníkov, oprávnených osôb, a to dňa 30.09.1992, 13.03.1995, 31.10.1995 a 19.09.1996. Následne tiež listami zo dňa 02.09.2010 a 14.03.2013 bol žalobca vyzvaný na doloženie zoznamu a podielov oprávnených osôb. V určenej lehote žiadne doklady správnemu orgánu predložené neboli. Jedinou odpoveďou bol list, „Prehlásenie pre Pozemkový úrad v Poprade o existujúcich písomných materiáloch ZBUOŠ zo dňa 19.12.1995, čestné prehlásenie o tom, že písomné materiály: 1. Pozemnostné vložky katastrálneho územia ŠP.ba, E. pleso, C. a E. (Majetková podstata „A“ a vlastníci „B“), 2. Zbierky listín - kópie z Katastrálneho úradu - dedičské konania, kúpnopredajné, darovacie a iné zmluvy pre prevod nehnuteľnosti, 3. Pozemnostné hárky pôvodných vlastníkov s konkrétnou výmerou a podielom voči celkovej výmere, terajšou oprávnenou osobou a vzťahom k pôvodnému vlastníkovi, 4. Pozemnostný hárok oprávnenej osoby s výmerou a podielom po pôvodnom vlastníkovi, 5. Matrične údaje oprávnených osôb, 6. Zoznam terajších vlastníkov s rodným číslom, miestom trvalého bydliska, 7. Splnomocnenie oprávnených osôb pre ich zastupovanie ZJ.Š, 8. Zápisnica z ustanovujúceho valného zhromaždenia, 9. Dohody o odovzdaní užívania nehnuteľnosti medzi X. a Dohoda o vydaní nehnuteľnosti medzi X. a Poľnohospodárskym družstvom E., P.-om, E. lesmi, závod X., Štátnymi lesmi, závod G., 10. Písomné materiály o nadobudnutí nehnuteľností od bývalých vlastníkov - zemepánov, sa všetky nachádzajú v priestoroch X. a sú pre potreby pozemkového úradu kedykoľvek k dispozícii. Toto čestné prehlásenie však nemohlo nahradiť predloženie konkrétnych dôkazov v zmysle § 42a zákona č. 330/1991 Zb.
24. Aj keď sa v administratívnom spise nachádza zoznam spoluvlastníkov v dvoch zväzkoch, ku dňu 13.09.2010, z týchto zoznamov nie je možné identifikovať pôvodné oprávnené osoby, ich spoluvlastnícke podiely. Tento zoznam tak nemôže nahradiť doklady, ktoré bol žiadateľ povinný predložiť. Rovnako neboli nikdy správnemu orgánu predložené relevantné matričné doklady preukazujúce právne nástupníctvo po pôvodných vlastníkoch. Po zrušení rozhodnutia prvostupňový správny orgán listom zo dňa 04.12.2017 vyzval opakovane žiadateľa/žalobcu na predloženie listín, s určením lehoty a s poučením, ak nebudú listy predložené, nebude priznaný nárok na vydanie nehnuteľností. V určenej lehote doklady predložené neboli, nedostatky podaného návrhu tak neboli odstránené. Rozhodnutím zo dňa 22.01.2018 č. OU-PP-G.-XXXX/XXXXXX-XXX-MI preto prvostupňový správny orgán správne rozhodol o nevydaní nehnuteľností a nepriznaní práva na náhradu za nevydané nehnuteľnosti, proti ktorému podal žalobca odvolanie.
25. Na odvolacie námietky žalobcu žalovaný uviedol, že tvrdenia o nevyzývaní správneho orgánu na predkladanie dôkazov sú nepravdivé a zavádzajúce, keďže žalobca bol opakovane viackrát vyzývaný na predloženie dôkazov, a to aj s poučením o následkoch nepredloženia dokladov. K otázke zabezpečovania dôkazov správnym orgánov odkázal na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a skoršiu časť odôvodnenia rozhodnutia. K námietke o nerešpektovaní záveru samotného správneho orgánu o splnení podmienok pre priznanie reštitučných nárokov v rozhodnutí z roku 2011 žalovaný opakovane zdôraznil, že toto rozhodnutie bolo zrušené ako celok a nemožno o neho oprieť neskoršie rozhodnutie, resp. odvolacie námietky žalobcu.
26. Správny orgán konštatoval, že ak žalobca napriek opakovaným výzvam neodstránil nedostatky podania spočívajúce v nepredložení písomných dôkazov o uplatnenom nároku tak, ako to ukladal § 42a zákona č. 330/1991 Zb. a ako bol žalobca poučený správnym orgánom o povinnosti predložiť: splnomocnenie osôb, v mene ktorých mal Ján C. uplatniť nárok, zoznam pôvodných vlastníkov, oprávnených osôb nehnuteľností, ktoré boli predmetom konania, zoznam oprávnených osôb po pôvodných vlastníkoch, ak títo zomreli, a to vrátane príslušných matričných dokladoch potvrdzujúcich právne nástupníctvo. Tieto doklady správny orgán bez súčinnosti navrhovateľa nie je schopný zadovážiť sám.
27. Uvedené skutočnosti mali za následok prekludovanie lehoty v zmysle § 42a Zákona o pozemkových úpravách a zánik práva.
28. Proti tomuto rozhodnutiu žalovaného bola zo strany žalobcu podaná dňa 19.11.2018 správna žaloba.
VI.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
29. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu v rozsahu žalobných dôvodov v zmysle § 134 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len S.s.p.), oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, pričom dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná.
30. Podľa § 6 S.s.p. správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
31. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
32. Podľa § 178 ods. 1 S.s.p. žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správny ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
33. Podľa § 180 ods. 1 S.s.p. žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
34. Správny súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa ustanovení S.s.p. posudzuje, či správny orgán vecne príslušný na konanie zabezpečil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci riadne skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými relevantnými právnymi predpismi, či bolo rozhodnutie dostatočne odôvodnené a či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, t.j. či napadnuté rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, t.j. či prípadné procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
35. Úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva teda nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených návrhom na preskúmanie rozhodnutia rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.
36. V preskúmavanom konaní správny orgán svoje rozhodnutie, ktorým zamietol reštitučný nárok žalobcu, odôvodnil tým, že žiadateľ nesplnil jednu zo zákonných podmienok, a to s odkazom na § 4 Zákona o pôde, t.j. že žalobca nedoložením relevantných dokladov nepreukázal, že je oprávnenou osobou v zmysle zákonnej definície.
37. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. Zákona o pôde zákon sa vzťahuje na a) pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí, a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj na pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond, (ďalej len "pôda"), b) obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti, včítane zastavaných pozemkov, c) obytné a hospodárske budovy a stavby slúžiace poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou súvisiacemu vodnému hospodárstvu, včítane zastavaných pozemkov, d) iný poľnohospodársky majetok uvedený v § 20.
38. Podľa § 4 ods. 1 Zákona o pôde oprávnenou osobou je štátny občan Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1.
39. Podľa § 4 ods. 2 Zákona o pôde ak osoba, ktorej nehnuteľnosť prešla v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v § 6, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami, pokiaľ sú štátnymi občanmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a majú trvalý pobyt na jej území, fyzické osoby v tomto poradí: a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený pri dedičskom konaní, ktorý nadobudol celé dedičstvo, b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol vlastníctvo, ale iba v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti nehnuteľnosti, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený iba k tejto časti nehnuteľnosti, c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti, d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1, e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými jeho deti.
40. Z citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že oprávnenou osobou môže byť iba fyzická osoba, t.j. pôvodní vlastníci, resp. ich právni nástupcovia, ktorí svoje nástupníctvo preukážu, a ktorým na základe splnenia zákonných podmienok zákon priznáva právo uplatniť si reštitučný nárok a konať ako účastník konania.
41. Podľa § 13 ods. 1 Zákona o pôde právo na vydanie nehnuteľnosti podľa § 6 môže oprávnená osoba uplatniť do 31. decembra 1992. V prípade uvedenom v § 6 ods. 1 písm. a) začne osemnásťmesačná lehota plynúť až odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol výrok zrušený, ak dôjde k tomuto rozhodnutiu po dátume účinnosti tohto zákona. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Lehoty na predkladanie písomných dôkazov v konaní pred okresným úradom sa spravujú všeobecnými predpismi o správnom konaní.
42. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách spoluvlastníckymi podielmi, ktoré sa majú vydať podľa osobitného predpisu alebo ku ktorým zaniká užívacie právo, sa rozumejú aj užívacie podiely alebo iné práva na spoločných nehnuteľnostiach, na ktoré sa vzťahovali predpisy o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov. Ak nemožno výšku pôvodných podielov určiť, považujú sa ich podiely za rovnaké. Nie je prekážkou vydania pozemku, ak je zastavaný stavbou vo vlastníctve oprávnenej osoby; v týchto prípadoch na poskytnutie náhrady platia všeobecné predpisy.
43. Podľa § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. na uplatňovanie nároku na vydanie nehnuteľnosti a nárokov vyplývajúcich zo spoluvlastníctva v pozemkových úpravách určia oprávnené osoby (spoluvlastníci) spoločného zástupcu (spoločných zástupcov) a spôsob jeho konania; na to je potrebný súhlas majiteľov väčšiny podielov.
44. Podľa § 42a zákona č. 330/1991 Zb. právo oprávnených osôb uvedených v § 37 ods. 1 a 2 nezanikne, ak ho na obvodnom pozemkovom úrade uplatnia v lehote do 31. decembra 1993. Lehoty na predkladanie písomných dôkazov o uplatnenom práve sa spravujú všeobecnými predpismi o správnom konaní; dôkazy možno okresnému úradu predložiť najneskôr do 31. decembra 1995, inak právo zanikne.
45. Základným predpokladom pre vydanie veci v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. je písomná výzva oprávnenej osoby povinnej osobe, preukázanie nároku na vydanie veci a uvedenie spôsobu jej prevzatia štátom. Nárok uplatní oprávnená osoba na pozemkovom úrade a zároveň vyzve povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti. Právo na vydanie nehnuteľnosti podľa § 6 môže oprávnená osoba uplatniť do 31. decembra 1992 (§ 9 ods. 1 a § 13 ods. 1 Zákona o pôde). Pokiaľ sa uplatňoval nárok na vydanie majetku bývalých urbarialistov, bola táto lehota predĺžená do 31. decembra 1993 s tým, že dôkazy bolo možné pozemkovému úradu predložiť najneskôr do 31. decembra 1995, inak právo zaniklo (§ 42a ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb.). 46. Citované ustanovenia presne stanovujú okruh oprávnených subjektov a lehoty na uplatnenie reštitučných nárokov. Správny orgán v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že Združenie bývalých
urbarialistov obce E. si v roku 1992 uplatnilo reštitučný nárok na tam uvedené nehnuteľnosti, pôvodne vo vlastníctve bývalého urbáru a bývalých urbarialistov, ktoré boli v roku 1958 resp. 1962 pôvodným vlastníkom odňaté.
47. S odkazom na § 4 Zákona o pôde, § 42a zákona č. 330/1991 Zb. správny orgán konštatoval, že združenie bývalých urbarialistov nedodržalo príslušné zákonné ustanovenia a v zákonom určenej lehote nepredložili správnemu orgánu potrebné doklady. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o dôkazy osobného charakteru, matričné doklady, rodné listy, dedičské rozhodnutia, a pod. nie je v právomoci správneho orgánu takého dôkazy zabezpečovať z úradnej povinnosti, keďže je povinnosťou žiadateľa tento svoj nárok preukázať. Žalobca na výzvy správneho orgánu tieto doklady nedoplnil, čím právo uplynutím lehoty na riadne uplatnenie nároku zaniklo.
48. Správny súd konštatuje, že žalovaný správny orgán nedostatočne zisťoval skutkový stav, ktorý bol nevyhnutný na riadne posúdenie veci a zároveň skutkový stav, z ktorého vychádzal v napadnutom rozhodnutí bol v rozpore s obsahom administratívneho spisu.
49. Ako už bolo vyššie konštatované základnými predpokladmi úspešného domáhania sa reštitučného nároku je uplatnenie nároku na pozemkovom úrade v zákonom stanovenej lehote, v uvedenom prípade do 31.12.1993 podľa §42a ods.1 zákona č. 330/1991 Zb.. Zákon č. 229/1991 Zb. ako aj zákon č. 330/1991 Zb. výslovne neupravujú, ktoré dôkazy je nevyhnutné pripojiť k uplatnenému nároku, z §9 zákona č. 229/1991 Zb. vyplýva, že nárok uplatní oprávnená osoba na pozemkovom úrade a zároveň vyzve povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti. Ak k dohode o vydaní nehnuteľností nedôjde do 60 dní od podania výzvy, rozhodne o vlastníctve oprávnenej osoby k nehnuteľnosti pozemkový úrad. Nakoľko predpokladom na úspešné uplatnenie reštitučného nároku je preukázanie tej skutočnosti, že reštitučného nároku sa domáha oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej alebo Českej republiky, má tam trvalý pobyt a ktorej pôda, budovy alebo stavby patriacej k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo iné právnické osoby v období od 25.2.1948 do 1.1.1990, z uvedeného je možné konštatovať, že tieto skutočnosti mali byť oprávnenými osobami aspoň tvrdené. Nemožno však urobiť záver, že oprávnená osoba, ktorá uvedené skutočnosti tvrdí, avšak ich nepreukázala v konaní, nakoľko nedisponuje uvedenými listinným dôkazmi, neuniesla dôkazné bremeno. Je povinnosťou správneho orgánu, ktorý disponuje oprávneniami a má v kompetencii žiadať iné orgány verejnej správy o súčinnosť, dôkazy označené oprávnenými osobami získať a nezaťažovať subjekty práva dôkazným bremenom v šikanóznom rozsahu.
50. Správny súd má z administratívneho spisu za preukázané, že žalobca podaním podľa § 9 zákona č. 229/1991 Zb. zo dňa 23.6.1992, adresovaným Pozemkovému úradu G., vedeným pod sp.zn. 19XX/ XXX2, podal návrh na vydanie nehnuteľnosti a to pasienok- Štvorcov kút, parcela č. XXX/X, vložka č.XXXX vo výmere 2 XXX 780 m2 v katastrálnom území E.a, ktoré prešli na G. družstvo E. na základe rozhodnutia Okresného národného výboru, poľnohospodárskeho odboru, v G. č.XXXX/XX-Jk zo dňa 30.7.1962. Z predmetného podania je zrejmé, čoho sa oprávnené osoby domáhali, na základe akého právneho úkonu došlo k odňatiu pôdy a v akom období k odňatiu pôdy došlo. Správny súd zároveň poukazuje na tú skutočnosť, že rozhodnutie Okresného národného výboru, poľnohospodárskej odboru, v Poprade č. XXXX/XX-Jk zo dňa 30.7.1962 je súčasťou administratívneho spisu (čl.306) a vyplýva z neho, že spoločnosť J. urbarialistov v E. bola medziiným aj pozemnoknižným vlastníkom parc. č. XXX/X zapísaným v zápis. č. XXX kat. územia obce E. a Jednotné roľnícke družstvo v E. sa stalo právnym nástupcom poľnohospodárskeho nehnuteľného majetku tejto spoločnosti. V zmysle uvedeného rozhodnutia došlo k odňatiu vlastníctva pôvodným vlastníkom bez náhrady.
51. Čo sa týka splnenia zákonnej podmienky, že reštitučný nárok podľa § 9 zákona č. 229/1991 Zb. si môže uplatniť iba oprávnená osoba podľa § 4 predmetného zákona, správny súd k uvedenej problematike uvádza, že tento nárok v mene oprávnených osôb mohol byť uplatnený aj prostredníctvom spoločného zástupcu v zmysle § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb., resp. prostredníctvom splnomocnenca, pričom z administratívneho spisu je odvolaciemu súdu zrejmé, že bývalí urbarialisti a obyvatelia obce E.ba založili X. (ďalej len „X.“) podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní, pričom ich cieľom bolo obnoviť reálny výkon vlastníckych práv bývalých štrbských urbarialistov a ich právnych nástupcov k predmetu ich vlastníctva, t.j. k majetku združeného podľa ich spoluvlastnícky podielov v bývalom Spolku šP.tov, ktorý bol zrušený zákonom SNR č. 2/1958 Zb. a jeho vykonávacími predpismi a to tak, aby boli opäť zdrojom príjmov pre nich a pre obec E.. V zmysle Stanov predmetného Združenia
bol výkonným orgánom Výbor Združenia, ktorý prejednával a schvaľoval otázky činnosti Združenia, splnomocňoval svojich členov na konania v jednotlivých veciach týkajúcich sa Združenia vo vzťahu k iným právnym subjektom a orgánom štátnej moci a správy, pričom na prvom svojom zasadaní členovia Výboru spomedzi seba zvolili predsedu Združenia. Predseda Združenia bol ich štatutárnym zástupcom a zastupoval Združenie navonok v konaní s inými právnymi subjektmi, mal právo podpisu a na právne úkony týkajúce sa vlastníckych zmien nehnuteľného majetku Združenia potreboval predseda predchádzajúci súhlas valného zhromaždenia. Výbor Združenia dňa 29.4.1992 zvolil ako predsedu X. I. C.. Z výpisu zo správy volebnej komisie Valnému zhromaždeniu X., konaného dňa 26.4.1992 (uvedený deň bol v zmysle listinných dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise označený ako deň konania Znovuobnovujúceho Valného zhromaždenia) je zrejmé, že účasť na Valnom zhromaždení predstavovala z 560-ich oprávnených osôb 292 osôb, čo bolo 52,1%. Podpisový hárok z uvedeného zhromaždenia je súčasťou administratívneho spisu, avšak uznesenia, resp. obsah prejednávaných záležitostí a následne prijaté rozhodnutia neboli súčasťou doloženého spisového materiálu.
52. V súvislosti s uvedeným správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 10Sžr/152/2016 z 23.8.2017, v ktorom tento uviedol: „Najvyšší súd Slovenskej republiky má za preukázané, že výbor združenia podal dňa 26.05.1992 žiadosť o navrátenie vlastníctva k pôde na príslušný Obvodný pozemkový úrad v Malackách. Takto postupoval výbor združenia na základe poverenia oprávnených osôb odsúhlasenom na verejnom zhromaždení vlastníkov dňa 28.06.1992, kde bolo väčšinou hlasov vlastníkov výboru združenia udelené oprávnenie na uplatnenie nárokov na vydanie nehnuteľností podľa zákona č. 229/1991 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/229/ > Zb. Je nesporne preukázané z prezenčnej listiny z verejného zhromaždenia vo veci uplatnenia reštitučného nároku na navrátenie pôdy konaného dňa 28.06.1992, že sa ho zúčastnila a svoju účasť podpisom potvrdila väčšina majiteľov podielov. Je teda jednoznačné, že oprávnené osoby (reštituenti) konajúc podľa zákona č. 229/1991 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/229/> Zb. splnomocnili súhlasom majiteľov väčšiny podielov výlučne na uplatnenie nároku na navrátenie vlastníctva výbor združenia.“ V uvedenom rozhodnutí Najvyšší súd SR taktiež vyslovil: „Vychádzajúc z teórie práva platí, že vzťah medzi splnomocniteľom a splnomocnencom je zmluvným vzťahom. Dohoda o plnomocenstve môže byť uzavretá písomne, ústne, dokonca aj konkludentne. Plnomocenstvo je iba jednostranným právnym úkonom, ktorým zastúpený dáva správnemu orgánu na vedomie, že ho splnomocnenec je oprávnený zastupovať. Podľa § 17 ods. 3 Správneho poriadku „splnomocnenie treba preukázať písomným plnomocenstvom alebo plnomocenstvom vyhláseným do zápisnice. Správny orgán môže v nepochybných prípadoch od preukazu plnomocenstva upustiť.“ Ustanovenie § 17 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/> nespája vznik oprávnenia na zastupovanie s udelením písomného plnomocenstva, určuje iba to, že splnomocnenie treba „preukázať“ písomným plnomocenstvom alebo plnomocenstvom vyhláseným do zápisnice. Podľa odbornej literatúry (Kolektív autorov: Správne konanie komentár k správnemu poriadku. Tlačová, edičná a propagačná služba, Bratislava 1969, s. 63) písomné plnomocenstvo je možné nahradiť čestným vyhlásením. Plnomocenstvo má iba deklaratórnu povahu. To, že neexistuje v písomnej podobe, neznamená, že vzťah zastúpenia neexistuje. Preukázané až následne neznamená, že zastupovanie v rozhodnej dobe neexistovalo. Správny poriadok neurčuje ani to, že písomné plnomocenstvo je potrebné „vopred“ predložiť správnemu orgánu. Ak plnomocenstvo bude predložené správnemu orgánu dodatočne, nedostatok písomného plnomocenstva je zhojený a úkony, ktoré zástupca vykonal pred predložením písomného plnomocenstva sú schválené účastníkom konania. Za písomné plnomocenstvo je potrebné považovať aj akýkoľvek písomný prejav, ktorým účastník konania dáva najavo, že konkrétna osoba ho mohla a v akom rozsahu zastupovať. S poukazom na uvedené musí odvolací súd konštatovať, že správnemu orgánu boli predložené písomné prejavy, v ktorých oprávnené osoby vyhlásili, že výbor združenia je splnomocnený oprávnenými osobami na jednotlivé úkony“
53. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžo/304/2009 zo dňa 21.4.2010 vyplýva „na uplatňovanie nároku na vydanie nehnuteľnosti a nárokov vyplývajúcich zo spoluvlastníctva v pozemkových úpravách určia oprávnené osoby (spoluvlastníci) spoločného zástupcu (spoločných zástupcov) a spôsob jeho konania; na to je potrebný súhlas majiteľov väčšiny podielov. Vzhľadom na uvedené teda urbárska spoločnosť ako právny predchodca navrhovateľa bola oprávnená v reštitučnom konaní podľa zákona o pôde vystupovať len ako zástupca oprávnených osôb na základe plnej moci svojich členov podľa § 37 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb.“
54. Vzhľadom na vyššie uvedené sa nemožno stotožniť s právnymi závermi správneho orgánu, ktorý konštatoval, že reštitučný nárok si neuplatnili oprávnené osoby ale ZBUM.Š, pričom uvedené združenie nespĺňa podmienky podľa § 4 zákona č. 229/1991 Zb. Správny súd má za to, že na rozhodnutie o uplatnenom reštitučnom nároku je nevyhnutné, aby sa správne orgány najskôr vysporiadali so Stanovami ZBUM., z ktorých vyplýva, že predmetné Združenie bolo zriadené za účelom obnovenia výkonu vlastníckeho práva bývalých štrbských urbarialistov a ich právnych nástupcov, ktoré bolo zrušené zákonom č. 2/1958 Zb. a vykonávajúcimi predpismi. Taktiež z administratívneho spisu je zrejmé, kto bol v apríli 1992 jeho členom, teda kto bol viazaný Stanovami X. a kto s nimi vyjadril súhlas. Vzhľadom na uvedené správny súd konštatuje, že v napadnutých rozhodnutiach správnych orgánov absentuje záver správnych orgánov o tom, či združením sa oprávnených osôb v X. a súhlasom s ich Stanovami, tieto osoby neurčili predsedu Združenia za spoločného zástupcu podľa § 37 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb., resp. či tieto nesplnomocnili predsedu Združenia na podanie žiadosti o navrátenie pôdy podľa zákona č. 229/1991 Zb. 55. Správny súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že v administratívnom spise sa zároveň nachádza aj podanie žalobcu zo dňa 10.11.1992, adresované Pozemkovému úradu G., v zmysle ktorého si žalobca uplatnil nárok na vydanie aj ďalších nehnuteľnosti podľa § 9 zákona č. 229/1991 Zb. Z uvedeného podania vyplýva, že súčasťou podania sú aj stanovy Združenia bývalých urbarialistov obce E. s registráciou, rozhodnutie odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady ONV v B. Y., kópie vložiek z pozemkovej knihy č.3X0, XXX, XXX, XXX a výzvy na uzatvorenie dohody o vydaní nehnuteľnosti. Taktiež obsahom administratívneho spisu je aj podanie žalobcu, ktorým si uplatnil nárok na vydanie ďalších nehnuteľností, zo dňa 14.12.1992, pričom z uvedeného podania je zrejmé, že jeho prílohami sú výpisy z pozemkovej knihy - stav k roku 1964, kópie prehlásení oprávnených osôb a zoznam oprávnených osôb ku dňu 13.12.1992. Správny súd však konštatuje, že uvedené listinné doklady nie sú v súčasnosti súčasťou súdu predloženého administratívneho spisu. Je nevyhnutné poukázať na fakt, že o vyššie uplatnených nárokoch oprávnených osôb bolo rozhodnuté rozhodnutiami Okresného úradu v Poprade č.k. XXX/XXXX-dr.Ne zo dňa 8.3.2001, č.k. XXX/XXXX-dr.Ne zo dňa 9.3.2001, č.k. XXXX/XXXX-dr.Ne zo dňa 15.8.2001, č.k. XXXX/XXXX-dr.Ne zo dňa 4.10.2001, č.k. XX/XXXX-dr.Ne zo dňa 8.1.2002, č.k. XX/XXXX-dr.Ne zo dňa 8.1.2002, č.k. XXXX/XXX/XXXX-dr.Ne zo dňa 16.10.2005, č.k. XXXX/XXX/XXXX-dr.Ne zo dňa 17.10.2005, pričom v odôvodnení uvedených rozhodnutí dospel správny orgán k záverom o splnení podmienok na priznanie reštitučného nároku osobám zastúpeným ZBA.. Konkrétne v rozhodnutí Okresného úradu v G., odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, č. 18XX/X9-dr. Hy zo dňa 14.9.1999 správny orgán konštatoval, že podielnici, bývalí urbárski spolumajitelia E. vytvorili spoločenstvom X. s cieľom uplatniť vlastnícke práva. Stanovy tohto združenia boli registrované Ministerstvom SR pod č. VVS/.48 dňa 24.9.1990. Následne pozemkové spoločenstvo bolo registrované podľa § 40 zákona č. 330/1991 Zb. v znení účinnom od 26.8.1993 a následne registrované podľa § 31 zákona č. 181/1995 Z.z.. Na uplatňovanie vlastníckych a užívacích práv a náhrad postupom podľa § 37 a §42a zákon č. 330/1991 Zb. boli predložené doklady o členských schôdzach podielnikov a zoznam občanov- vlastníkov. Členská schôdza podielnikov zmocnila na zastupovania Jána C.. Z uvedeného vyplýva, že súčasťou administratívneho spisu boli predložené doklady o členských schôdzach podielnikov a zoznam občanov- vlastníkov, pričom správny súd konštatuje, že v administratívnom spise predloženom správnym orgánom tieto listinné dôkazy absentujú. S poukazom na uvedené považuje súd správnym orgánom predložený administratívny spis za neúplný, keďže z jednotlivých rozhodnutí správneho orgánu vyplýva, že tento vychádzal z dokladov o členských schôdzach podielnikov, z ktorých mal preukázané, že predseda X. zastupoval oprávnené osoby, v mene ktorých podal žiadosť o vydanie pozemkov podľa zákona č. 229/1991 Zb., pričom následne po uplynutí viac ako desiatich rokov uvedené písomnosti v administratívnom spise absentujú, čo správny orgán pripočítal na ťarchu oprávnených osôb.
56. Správny súd taktiež dáva do pozornosti skutočnosť, že napriek existencii viacerých parciálnych rozhodnutí, ktorými boli oprávneným osobám, zastúpeným predsedom X., priznané reštitučné nároky, nedošlo zo strany jednotlivých účastníkov konania k spochybneniu ich účasti v reštitučnom konaní ani k spochybneniu prejavu vôle smerujúcej k začatiu reštitučného konania a uplatnenia ich nárokov.
57. V súvislosti s absenciou listinných dokladov nachádzajúcich sa v administratívnom spise, správny súd poukazuje aj na výzvu Pozemkového úradu G. na doplnenie podania zo dňa 13.3.1995, prostredníctvom ktorej vyzval žalobcu, aby doplnil výpisy z majetkových podstát, keďže tieto sú neúplné a taktiež vyzval žalobcu, aby predložil rozhodnutia ONV. Z uvedenej výzvy však zároveň vyplýva, že
správnemu orgánu bola predložená zápisnica zo znovuobnovujúcej schôdze zo dňa 26.4.1992, ktorá neobsahovala prezenčnú listinu a z výpisu bolo zrejmé len to, koľko osôb sa valnej hromady zúčastnilo, v súvislosti s uvedeným správny súd uvádza, že ani uvedená zápisnica nie je súčasťou administratívneho spisu, teda správnemu súdu nie je zrejmé, čo bolo predmetom tejto schôdze a aké závery na nej boli prijaté.
58. Listom zo dňa 31.10.1995 správny orgán vyzval žalobcu na predloženie dôkazov podľa § 42a ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. a to dôkazu o spoluvlastníctve k nehnuteľnosti akým je spoločná pozemnoknižná vložka, resp. individuálne pozemnoknižné vložky pôvodných spoluvlastníkov a ak neexistujú tak vierohodný záznam pôvodných spoluvlastníkov a ich podielov a zároveň dôkaz o splnení podmienok na uznanie za oprávnenú osobu (štátne občianstvo, trvalý pobyt, úmrtný list pôvodného spoluvlastníka, rodný list oprávnenej osoby,..) a to do 31.12.1995. Na uvedený list žalobca odpovedal podaním zo dňa 19.12.1995, v ktorom uviedol, že požadované materiály zaberajú niekoľko tisíc strán v originály a je nákladné a náročné vyrobiť z nich kópie pre dokladovanie na správnom orgáne. X. čestne prehlásilo, že nižšie menované písomné materiály sa nachádzajú v priestoroch X. a sú pre potreby správneho orgánu kedykoľvek k dispozícií. Medzi vymenovanými listinami sa nachádzali aj pozemnostné hárky pôvodných vlastníkov s konkrétnou výmerou a podielom voči celkovej výmere, terajšou oprávnenou osobou a vzťahom k pôvodnému vlastníkov, matričné údaje oprávnených osôb, zoznam terajších vlastníkov, splnomocnenie oprávnených osôb pre ich zastupovanie X., zápisnica z ustanovujúceho valného zhromaždenia a písomné materiály o nadobudnutí nehnuteľností od bývalých vlastníkov- zemepánov. Uvedené prehlásenie bolo potvrdené aj Obecným úradom v E.. Správny súd vzhľadom na uvedené má za to, že zo strany správneho orgánu nedošlo k špecifikovaniu dokladov, ktoré správny orgán od žalobcu požadoval, resp. ktoré potreboval za účelom rozhodnutia o uplatnenom reštitučnom nároku. Správny súd konštatuje, že bolo povinnosťou správneho orgánu konkrétne špecifikovať listinné doklady, resp. vykonať obhliadku miesta v zmysle § 21 Správneho poriadku, ktoré X. označil ako miesto, kde sa nachádzajú listinné doklady a požiadať o vyhotovenie kópie len tých dokladov, ktoré považoval za potrebné na vydanie rozhodnutia o uplatnenom nároku tak, aby postup správneho orgánu a povinnosti ukladané X. boli v súlade so zásadou hospodárnosti. Za danej situácie nemožno konštatovať, že žalobca si nesplnil povinnosť preukázať ním uplatnený nárok, ak reagoval správnemu orgánu na jeho výzvu tým, že uviedol, kde sa dokumenty nachádzajú a že je v rozpore so zásadou hospodárnosti vyhotovovať kópie všetkých listinných dokladov, pričom umožnil správnemu orgánu do týchto listín nahliadnuť a vyhotoviť si potrebné odpisy, resp. fotokópie.
59. Z oznámenia správneho orgánu žalobcovi zo dňa 19.9.1996 je zrejmé, že správny orgán pre ďalšie konanie považoval za potrebné spresniť identifikáciu na katastrálnom odbore tak, aby výmery zodpovedali údajom z pozemnoknižných vložiek, taktiež považoval za potrebné uzavrieť dohody o vydaní nehnuteľností s povinnými osobami na základe upravenej identifikácie, spracovať zoznam oprávnených osôb podľa § 4 zákona o pôde s vykázaním pôvodných vlastníkov a s vyznačením spoluvlastníckych podielov podľa pozemnoknižných podkladov. Správny orgán zároveň uviedol, že určené spresnenie vlastníkov podielov urbárskeho majetku uľahčí prácu pri dedičských konaniach a pri usporiadaní vlastníctva podľa zákona č. 180/1995 Z.z.. Z písomnosti správneho orgánu zo dňa 9.10.1997 nachádzajúcom sa v administratívnom spise je zrejmé, že správny orgán predvolal žalobcu pred správny orgán na deň 15.10.1997 o 9:00 za účelom preriešenia uplatnených nárokov a splnenie požiadaviek správneho orgánu. Zo dňa 15.10.1997 sa však v administratívnom spise nenachádza žiadna zápisnica o výsledku tohto stretnutia. Následne však rozhodnutím Okresného úradu v G., odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, č.1828/99-dr.Hy zo dňa 14.9.1999 správny orgán rozhodol tak, že I. C. ako zástupca spoluvlastníkov a majiteľov podielov združených v združení Pozemkové spoločenstvo, Urbár E., ďalej len „oprávnené osoby“ spĺňajú podmienky na priznanie nárokov podľa § 6 ods. 1 pís. d) zákona tým, že došlo k odňatiu vlastníctva podľa zákona č.81/1949 Zb. SNR o právnych pomeroch pasienkového majetku býv. urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov a to nehnuteľností podľa prílohy 2 tohto rozhodnutia. K rovnakým záverom správny orgán dospel aj vo vyššie uvedených rozhodnutiach a to rozhodnutiach Okresného úradu v G. č.k. XXX/ XXXX-dr.Ne zo dňa 8.3.2001, č.k. XXX/XXXX-dr.Ne zo dňa 9.3.2001, č.k. XXXX/XXXX-dr.Ne zo dňa 15.8.2001, č.k. XXXX/XXXX-dr.Ne zo dňa 4.10.2001, č.k. XX/XXXX-dr.Ne zo dňa 8.1.2002, č.k. XX/ XXXX-dr.Ne zo dňa 8.1.2002, č.k. XXXX/XXX/XXXX-dr.Ne zo dňa 16.10.2005, č.k. XXXX/XXX/XXXX- dr.Ne zo dňa 17.10.2005. Správny orgán podaním zo dňa 11.2.2010 žiadal od Katastrálneho úradu v Prešove kópiu dokladov a to LV č. XXXX ku dňu 24.6.1991 v katastrálnom území E. a ak LV k tomuto dátumu nebol založený, tak žiadali o vyjadrenie kto bol k 24.6.1991 vlastníkom nehnuteľnosti-
parciel č. XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X, ktoré k 29.12.1992 boli už na LV č.XXXX. Zároveň žiadal aj o položku vykonaných zmien XXX/XX z LV č. XXXX v katastrálnom území E. a položky vykonaných zmien zo súčasného LV č. XXXX v katastrálnom území E.a a to VZ XXX/XX, Z XXX/XX a rozhodnutie Z Uvedené doklady boli Katastrálnym úradom v G. doručené správnemu orgánu. Následne správny orgán rozhodnutím č.k. XXXX/XXX/XXXX-KJ zo dňa 30.5.2011, ktoré bolo následne zrušené rozsudkom Krajského súdu sp.zn. 2D.6 zo dňa 28.3.2012, mal za to, že spoluvlastníci spoločných nehnuteľností a podielnici na majetku A. E. spĺňajú podmienky pre priznanie nárokov podľa § 6 ods.1 písm. d) zákona č. 229/1991 Zb. tým, že došlo k odňatiu vlastníctva pôvodným vlastníkom bez náhrady postupom podľa zákona SNR č.81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych tvarov na základe rozhodnutia Pôdohospodárskeho odboru ONV v G. č. XXXX/XX-Jk zo dňa 30.7.1962. Oprávneným osobám sa výrokom štyri priznala náhrada za pozemky v rozhodnutí špecifikované v podieloch podľa zoznamu spoluvlastníkov, ktorý tvoril prílohu rozhodnutia. Po zrušení predmetného rozhodnutia správneho orgánu č.k. XXXX/XXX/XXXX-KJ zo dňa 30.5.2011 rozsudkom Krajského súdu sp.zn. XSp/XX/XXXX-XX zo dňa 28.3.2012, v ktorom bol ako hlavný dôvod zrušenia preskúmavaného rozhodnutia označená skutočnosť, že správny orgán sa nedostatočne zaoberal využitím jednotlivých častí pôvodnej mpč. XXX/1 ako CKN podľa ich súčasného stavu, preto mu bola uložená povinnosť zabezpečiť k písomnej identifikácii jednotlivých parciel aj grafickú identifikáciu, prípadne geometrický plán, z ktorých by bolo možné úplne a presne zistiť ako sú využívané, resp. zastavané časti pôvodnej mpč. a na základe zistených skutočností posúdiť splnenie, resp. nesplnenie účelu vydania pôvodnej parcely mpč. XXX/X nielen ako celku ale aj podľa jej častí. Správny orgán následne v administratívnom konaní vykonával úkony za účelom zabezpečenia grafickej identifikácie parciel.
60. Následne však správny orgán vydal rozhodnutie, ktoré bolo potvrdené žalovaným, ktorým spoluvlastníkom spoločných nehnuteľností a podielnikov na majetku Pozemkového spoločenstva A. E. nevydal nehnuteľností a nepriznal právo na náhradu za nehnuteľností pôvodne zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XXX časť parcely mpč.XXX/X- pasienok Švorcov kút o výmere XXXXX m2- v katastri nehnuteľností súčasť pozemkov CKN parcela č. XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X,XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX zapísaných v liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území E.a, ku ktorým právo oprávnených osôb zaniklo a to z dôvodu, že tieto osoby nepreukázali, že sú oprávnenými osobami podľa § 4 zákona č. 229/1991 Zb. a že na uplatnenie reštitučného nároku splnomocnili predsedu X. bývalých urbarialistov obce E. v lehote do 31.12.1993 a taktiež, že v lehote do 31.12.1995 boli správnemu orgánu doručené dôkazy podľa § 42a ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb..
61. Správny súd k uvedeným skutočnostiam uvádza, že ako bolo vyššie konštatované správny orgán nedostatočne zisťoval skutkový stav a na základe tohto vydal vo veci rozhodnutie. Správny súd má za to, že X. podalo v zákonnom stanovenej lehote návrh na vydanie pozemkov podľa zákona č. 229/1991 Zb., z ktorého vyplývalo kto, voči komu, akej veci sa domáha a čo navrhuje (náležitosti podľa § 19 ods. 1 Správneho poriadku). V návrhu bolo označené rozhodnutie, na základe ktorého došlo k odňatiu pôdy bez náhrady. Z uvedených informácií bol správnemu orgánu zrejmý predmet konania. Bolo povinnosťou správneho orgánu v zmysle § 32 ods. 1 Správneho poriadku ustáliť zoznam oprávnených osôb, teda zistiť, kto boli bývalí urbarialisti v ŠP.e, ktorým boli odňaté pozemky na pozemnoknižnej parc. č. 9XX/1 zapísanej v zápis. č. 3XX kat. územia obce E. a či osoby, ktoré v čase založenia X. boli členmi Združenia, boli zároveň aj oprávnenými osobami v zmysle § 4 zákona č. 229/1991 Zb.. V súvislosti s uvedeným bude úlohou správneho orgánu riadne identifikovať pôvodný subjekt (jednotlivých pôvodných urbárnikov), od ktorého jednotliví členovia X. odvádzajú svoje nástupníctvo (obdobne pozri nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 150/2018 zo dňa 6.12.2018). Keďže správny orgán nezisťoval a neidentifikoval mená pôvodných urbárnikov, chýba v napadnutých rozhodnutiach zásadný podklad, ktorý by umožňoval správnemu orgánu vysporiadať sa s otázkou právneho nástupníctva, a tým aj existenciou podielového spoluvlastníctva členov pozemkového spoločenstva k sporným pozemkom. Záver okresného úradu o tom, že oprávnené osoby si neuplatnili svoj nárok v zákonnom stanovenej lehote sa javí správnemu súdu minimálne predčasný a zároveň aj zmätočný. Po vrátení veci bude úlohou správneho orgánu zistiť zoznam pôvodných urbárnikov, porovnať ho so zoznamom členov X. v čase ustanovujúcej schôdze dňa 26.4.1992 a na základe uvedených zistení dospieť k záveru, či osoby ktoré splnomocnili predmetné združenie boli oprávnenými osobami podľa § 4 zákona č. 299/1991 Zb., a ak dospeje k záveru, že sa jednalo o oprávnené osoby, bude jeho úlohou rozhodnúť o uplatnenom nároku týchto osôb.
62. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy podľa § 191 ods. 1 písm. e) a f) SSP, teda z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu.
63. O trovách konania správny súd rozhodol v zmysle § 167 SSP tak ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku, keď procesne úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§175 ods. 2 SSP).
64. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Prešove prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.)
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 S.s.p.).