Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13CoE-208-2019.pdf
PDF · 80.04 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/208/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a z členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 zastúpený spoločnosťou Advocate s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnej: I. M., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom XXX XX K. C. XXX, o vymoženie 728,19 eur s prísl. vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Nestorom, Exekútorský úrad, Haburská 49/A, 821 01 Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 12.1.2015, č.k. 12Er/495/2014-28, takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 12.1.2015, č.k. 12Er/495/2014-28 (ďalej len „uznesenie“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že medzi oprávneným a povinnou bola dňa 29.6.2011 uzavretá zmluva o úvere, ktorú súd posúdil podľa § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) ako zmluvu spotrebiteľskú. V rovnaký deň bola medzi účastníkmi podpísaná Rozhodcovská zmluva, v ktorej bola obsiahnutá rozhodcovská doložka, ktorá upravovala riešenie sporov. Súd prvej inštancie mal za to, že praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke je, že spotrebiteľovi bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Súd bol názoru, že rozhodcovská doložka spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čím naplnila znaky neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Keďže právomoc Stáleho rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd dospel k názoru, že exekučný titul nie je vydaný v súlade so zákonom. Preto žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Podľa vyjadrenia oprávneného exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“). Uviedol, že súd na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis.
Ustanovenie § 45 ods. 1, 2 ZoRK upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale oprávnený mal za to, že uvedené ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmanie sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí ako ich vyžaduje § 34 ZoRK. Preskúmaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu / dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi/. Podľa oprávneného exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie. V rámci materiálneho prieskumu sa exekučný súd musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov konania. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, teda nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia a poukázal na Nález Ústavného súdu SR ÚS 5/2000 uverejnený pod č. 18/2000. Spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu súd ukrátil účastníkov exekučného konania, ktorí sa mohli vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolacom konaní, pričom civilné konanie je dvojinštančné a postupom súdu došlo k pozbaveniu práva účastníka na prejednanie veci. Ďalej oprávnený uviedol, že došlo k neúplnému zisteniu skutkového stavu veci súdom prvej inštancie, nakoľko namietal skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/ doložka. K uvedenému oprávnený uviedol, že oprávnený s povinným uzatvoril rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 ZoRK formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V zmysle čl. 2 tejto zmluvy je daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami, pričom Stály rozhodcovský súd postupuje v súlade so ZoRK. Na základe uvedeného mal oprávnený za to, že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom. Zároveň oprávnený poukázal na znenie § 53 ods. 1 písm. r) Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa za neprijateľné podmienky považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa jeho názoru, cieľom zákonodarcov bolo umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva, vzhľadom na čo konal súd prvej inštancie nad rámec zákonných ustanovení. Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. Súdny exekútor zostal v odvolacom konaní nečinný.
6. S účinnosťou od 1.7.2016 bol prijatý zákon č. 160/2015 Z.z. (C.s.p.) ako nový procesnoprávny predpis upravujúci postup súdu v sporovom konaní.
7. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
8. V čase rozhodovania odvolacieho súdu je už účinný Civilný sporový poriadok a v súlade s citovaným ustanovením § 470 ods. 1 C.s.p. odvolací súd je povinný aplikovať jeho ustanovenia aj na konanie začaté pred 1.7.2016, ako je to aj v tomto prípade.
9. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
10. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
11. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „C.s.p./) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, skôr ako pristúpil k vecnému prejednaniu podaného odvolania, skúmal, či v konaní boli dané podmienky, za splnenia ktorých môže
vo veci konať a dospel k záveru, že predmetné uznesenie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. a) C.s.p. a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
12. Exekučné konanie začalo v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku dňa 19.2.2014, kedy oprávnený spísal u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie. Povinná zomrela dňa XX.X.XXXX, teda po začatí exekučného konania a ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Dedičské konanie po zomrelej povinnej bolo vedené na súde prvej inštancie pod sp. zn. XD/XX/XXXX a bolo skončené uznesením zo dňa 1.8.2016, ktorým súd konanie pre nemajetnosť zastavil a I. W., ktorá sa postarala o pohreb poručiteľky, vydal nepatrný majetok zanechaný poručiteľkou podľa § 175h ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“). Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.8.2016.
13. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
14. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
15. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
16. Podľa § 161 ods. 3 C.s.p., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.
17. Podľa § 61 C.s.p., procesnú subjektivitu sa ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
18. Podľa § 63 ods. 1 C.s.p., ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
19. Prihliadať na splnenie podmienok konania je úlohou súdu v každom štádiu konania. Súd je povinný skúmať, či konkrétny subjekt je nositeľom práva, aby s ním mohol ako s účastníkom konať.
20. V danej veci povinná v priebehu konania zomrela a zanechala nepatrný majetok, v dôsledku čoho súd konanie podľa § 175h ods. 2 O.s.p. právoplatne zastavil.
21. Odvolací súd zastáva názor, že ak bolo dedičské konanie zastavené, ak poručiteľ nezanechal majetok, príp. ak zanechal majetok nepatrnej hodnoty, a zároveň nebolo preukázané, že by poručiteľ mal iný majetok, ktorého existencia by umožňovala súdu samostatne uvážiť, či vo vzťahu k tomuto majetku prichádza do úvahu právne nástupníctvo inej osoby, je potrebné konanie zastaviť.
22. Nakoľko v predmetnom konaní povinná zomrela a dedičské konanie bolo zastavené z dôvodu, že povinná zanechala majetok nepatrnej hodnoty, ktorý bol vydaný tomu, kto sa postaral o pohreb, nie je na strane povinnej žiaden konkrétny subjekt, s ktorým by mohol súd ako s účastníkom konať. Je teda zrejmé, že povinnosť vyplývajúca z exekučného titulu v predmetnom konaní neprešla na právnych nástupcov povinnej /poručiteľky/ (dedičov alebo iné osoby podľa výsledku dedičského konania).
Odvolací súd preto vo veci nemá ďalej s kým pokračovať, v dôsledku čoho nie je splnená základná procesná podmienka konania, ktorej nedostatok sa nedá odstrániť. Konanie tak musí byť zastavené.
23. Uvedenými skutočnosťami sa však súd prvej inštancie nezaoberal a konal s niekým, kto nemal procesnú subjektivitu, čím zaťažil napadnuté uznesenie vadou, pre ktorú odvolací súd nemohol pristúpiť k vecnému prejednaniu podaného odvolania a ktorá zakladá dôvod pre zrušenie takéhoto uznesenia.
24. Podľa § 389 ods. 1 písm. a) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky.
25. Na základe uvedeného odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. a) C.s.p., lebo neboli splnené procesné podmienky (ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal procesnú subjektivitu).
26. V ďalšom konaní súd prvej inštancie rozhodne o zastavení exekúcie v zmysle vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu a rozhodne o trovách konania.
27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).