Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoP/25/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a Mgr. Jozefa Mačeja, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: I. Y., nar. X. P. XXXX a U. Y., nar. XX. K. XXXX, obaja zastúpení opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, deti matky: A. Y., nar. X. R. XXXX, trvalo pobytom B. S., B. XXX/X a otca: Q. Y., nar. XX. Q. XXXX, trvale pobytom B. S., B. XXX/X, zastúpeného advokátkou: Mgr. Martina Masárová, so sídlom Piešťany, Záhradná 2/B, o nariadení neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo 14. januára 2020 č.k. -38, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti uloženia povinnosti matke prispievať na výživu maloletého U. m e n í tak, že matka je povinná prispievať na výživu maloletého U. sumou 100,- eur mesačne k rukám otca vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie v znení: „Mal. I. Y., nar. XX.XX.XXXX sa ponecháva v starostlivosti matky. Otec je povinný prispievať na výživu mal. I. sumou 100,- eur mesačne k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Upravuje sa styk otca s mal. I. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. dieťaťom každý nepárny týždeň v čase od piatku od 17:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a každý párny týždeň v stredu v čase od 16:00 hod. do 19:00 hod. s tým, že matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť, pričom otec si maloletého v stanovenom čase prevezme v mieste bydliska maloletého a odovzdá ho matke v stanovenom čase v mieste bydliska maloletého. Mal. U. Y., nar. XX.XX.XXXX sa ponecháva v starostlivosti otca. Matka je povinná prispievať na výživu mal. U. sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona mesačne k rukám otca vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.“ Výrokom II. návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v časti jeho návrhu na odovzdanie mal. I. do jeho dočasnej starostlivosti a určenie výživného zo strany matky k mal. dieťaťu zamietol. Výrokom III. súd poučil matku a otca detí, že si na Okresnom súde Piešťany môžu podať návrh na začatie konania vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom I. a U. na čas do rozvodu manželstva. Ak návrh na začatie konania vo veci samej podaný bude, účinky neodkladného opatrenia budú trvať až do vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej. Ak takýto návrh podaný nebude a súd nezačne konanie vo veci samej z úradnej moci, účinky nariadeného neodkladného opatrenia zaniknú zrušením tohto uznesenia v nadväznosti na rozhodnutie vo veci rozvodu manželstva a úpravy pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode manželstva a v prípade, že k rozvodu manželstva nedôjde, zrušením tohto uznesenia z úradnej moci, ak súd zistí, že sa zmenili pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené; inak budú jeho účinky trvať. Výrokom IV. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne ustanoveniami , , , , , z.č. (ďalej len „“), , , , ,

ods. 1, , , z.č. (ďalej len „“). Vecne dôvodil, že z obsahu spisu mal za preukázané, že rodičia maloletých detí toho času spolu nežijú, pričom zo správy kolízneho opatrovníka vyplynulo, že maloletý I. sa nachádza v starostlivosti matky, pričom sám maloletý sa vyjadril, že chce byť u mamy, lebo tam je šťastnejší. Maloletý U. sa nachádza v starostlivosti otca. Súd prvej inštancie v záujme právnej istoty v pomeroch účastníkov rozhodol tak, že maloletého U. ponechá v starostlivosti otca, pričom takéto rozhodnutie reflektuje faktický stav výkonu osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, na ktorom za daných okolností nie je dôvod nič meniť a maloletého I. ponecháva v starostlivosti matky, pričom zohľadnil vyjadrenie otca, že nechce na maloletého I. vyvíjať nátlak a rešpektuje jeho rozhodnutie, pričom je v záujme maloletého I. ponechanie v starostlivosti matky a to za stavu, keď pre krátkosť času pri nariadení neodkladného opatrenia súd nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej. Keďže súd upravil výkon osobnej starostlivosti, určil i výživné tomu rodičovi, ktorý nevykonáva osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Výživné určil otcovi na maloletého I. vo výške 100,- eur a matke na maloletého U. vo výške 30% zo sumy životného minima majúc za to, že týmto spôsobom bude výživa maloletých detí v nevyhnutnej miere zabezpečená. Pri úprave styku vzal do úvahy záujem maloletého dieťaťa, právo na udržovanie pravidelného osobného styku s rodičom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti. Záverom dôvodil, že zároveň poučil rodičov o možnosti podať si návrh vo veci samej, ktorý bude smerovať k úprave výkonu rodičovských práv k maloletým deťom na čas do rozvodu, ako aj o právnych následkoch s tým spojených. O trovách konania rozhodol v zmysle a a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie v časti výživného na maloletého U. podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého. Dôvodil, že maloletý U. je žiakom Strednej priemyselnej školy dopravnej v Trnave a s návštevou školy sú spojené i náklady na dochádzanie. Otec sa snaží vzhľadom na zhoršený prospech zabezpečiť maloletému U. doučovanie, ktoré tiež spôsobuje zvýšené výdavky. Namietal, že i vzhľadom na vek sú základné osobné potreby maloletého U. podstatne vyššie ako u maloletého I. a to ako na oblečenie tak i na stravu. Dodal, že súd pri vydávaní neodkladného opatrenia vychádzal z informácie, že matka je zamestnaná v spoločnosti X. J. Y. W., s.r.o. a jej vymeriavací základ pre odvody do sociálnej poisťovne je vo výške 718,04 eur, avšak táto informácia je skresľujúca, nakoľko sa jednalo o prvý mesiac pracovného pomeru, kedy matka pracovala až od 11. novembra 2019. Otec na pojednávaní vo veci rozvodu manželstva dňa 23. januára 2020 zistil, že vymeriavací základ matky za december bol už vo výške 1.058,02 eur, teda podstatne vyšší, aký pri svojom zohľadňovaní vzal do úvahy súd prvej inštancie. Rovnako poukázal, že matka žije v spoločnej domácnosti s ďalšími dvoma dospelými osobami, ktoré sa podieľajú na úhradách nákladov za bývanie, zatiaľ čo náklady na bývanie pre maloletého U. zabezpečuje výlučne otec, s ktorým žije maloletý U. v domácnosti sám. Dodal, že príjem matky opodstatňuje vyššie výživné, pričom i zo správy kolízneho opatrovníka je zrejmé, že matka sa o maloletého U. nezaujíma, neposkytuje mu osobnú starostlivosť a úhrada výživného je jedinou formou, ako matka prispieva na uspokojovanie základných potrieb maloletého U.. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a zaviazal matku prispievať na výživu maloletého U. sumou vo výške 100,- eur mesačne.

3. Matka sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - otcom maloletého dieťaťa ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( v spojení s ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné a sú splnené podmienky pre zmenu napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie v časti určenia výživného na mal. U. ( ).

5. Predmetom konania vedeného pred súdom prvej inštancie pod sp. zn. je návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne zveril mal. I. a mal. U. do jeho osobnej starostlivosti a matke by uložil povinnosť prispievať na ich výživu sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Predmetom odvolacieho konania je len

preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý neodkladným opatrením matku zaviazal platiť výživné na maloletého U. 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona mesačne.

6. Z lustrácie v príslušnom registri odvolací súd zistil, že t.č. prebieha na Okresnom súde Piešťany konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom pod sp. zn. , ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené.

7. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

10. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa a súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (ods. 1). Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (ods. 2).

12. V zmysle čl. 24 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa (ods. 2).

13. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

14. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia.

15. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z vyššie citovaného čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Len v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste rozhodnúť neodkladným opatrením.

16. Zo samotného charakteru inštitútu neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Dokazovanie má v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania, to znamená, že konajúci súd na

základe dostupných dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, ktoré následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza.

17. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

18. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie a dospel k záveru, že naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov rodičov k maloletým deťom bola správne posúdená a následná ingerencia súdu vo forme nariadenia tohto neodkladného opatrenia bola preto dôvodná a správna s výnimkou výšky výživného na maloletého U..

19. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 z.č. 36/2005 Zákona o rodine (ďalej len „ZoR“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

20. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

21. V zmysle § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

22. Vychádzajúc z vyššie zistených skutkových okolností danej veci odvolací súd zhodne s prvoinštančným dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky v zmysle vyššie citovaných ustanovení a , aby súd nariadil neodkladné opatrenie i v časti napadnutej odvolaním, teda aby povinnej matke maloletého U. uložil povinnosť pravidelne prispievať na výživu dieťaťa, keďže dieťa je na výživné od matky odkázané a dosiaľ výživné podľa osvedčeného nebolo hradené pravidelne a v primeranej výške. Keďže je nielen potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov vo vzťahu k plateniu výživného, ale zároveň takýto postup si vyžaduje aj záujem maloletého dieťaťa, bolo potom dôvodným nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým súd zaviaže matku platiť na dieťa výživné, súd prvej inštancie teda dospel k správnemu záveru o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia.

23. Nadväzne ďalšou otázkou ktorú bolo potrebné zodpovedať bolo aká výška výživného pre maloletého U. je primeraná. V zmysle vyššie citovaných ustanovení a súd môže nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. Z tohto ustanovenia vyplýva, že výživné určené neodkladným opatrením nemôže plne zodpovedať vyššie citovaným ustanoveniam Zákona o rodine, najmä , schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a odôvodneným potrebám oprávneného, ale musí zodpovedať v čase rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia, i vzhľadom na neúplné výsledky dokazovania, resp. iba osvedčenie rozhodujúcich skutočností, výživnému v nevyhnutne potrebnom rozsahu. Za výživné v nevyhnutnej miere pritom nie je možné automaticky a paušálne považovať minimálne výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona (aktuálne 27,13, Eur).

24. Pri posudzovaní výšky výživného, ktoré má byť uložené povinnému platiť pri nariadení neodkladného opatrenia je vždy nevyhnutné zohľadniť konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu rozhodujúce pre určenie výšky výživného.

25. V danom prípade bolo preto nevyhnutné prihliadnuť na odôvodnené potreby maloletého U., zohľadniac jeho vek blížiaci sa k plnoletosti, a z toho logicky plynúce zvýšené výdavky na stravu, oblečenie, vzdelanie. Matka maloletého U. disponuje pravidelným a stabilným mesačným príjmom v nie malej výške. Lustráciou v Sociálnej poisťovni odvolací súd zistil, že námietka otca v jeho odvolaní o príjme značne vyššom ako príjem odôvodňujúci platenie len minimálneho výživného je dôvodná. Príjem matky už v čase nariadenia neodkladného opatrenia bol od zamestnávateľa X. J. Y. W. s.r.o. vo výške vymeriavacieho základu cca 1060,- eur, pričom takýto príjem matka dosahuje i v súčasnej dobe a zároveň má príjem i z dohody o vykonaní práce u zamestnávateľa Q. W.. Z takto dosahovaného príjmu je potom dôvodným, aby pre daný prípad za výživné v nevyhnutnej miere, ktoré súd môže uložiť platiť neodkladným opatrením, bolo považované výživné v sume 100,- Eur mesačne. Takto určené výživné, spolu s prídavkami na dieťa (cca 24,- Eur) a s výživným od otca, ktorým je v zmysle cit. § 62 Zákona o rodine povinný finančne prispievať na dieťa, umožní uspokojiť odôvodnené základné potreby dieťaťa. Podľa názoru odvolacieho súdu výživné určené súdom prvej inštancie vo výške 30% zo sumy životného minima mesačne dostatočne nezodpovedalo vyššie popísaným okolnostiam daného prípadu a preto bolo potrebné ho zmeniť, tak, aby matka prispievala na výživu maloletého sumou cca 3,30 eur denne, teda sumou 100,- eur mesačne.

26. S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím zmenil tak, že nariadeným neodkladným opatrením matke maloletého U. uložil povinnosť platiť na dieťa výživné vo výške 100,- Eur mesačne do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca a to na čas do právoplatnosti rozhodnutia o výživnom vo veci samej ( ).

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).