Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Co-110-2019.pdf
PDF · 107.45 KB
Case nature
Area
Subarea
26Co/110/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a členov senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Daniela Ilavského v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, zapísaný v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, zast. splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., Ventúrska 16, Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanému: V. O., nar. X. M. XXXX, bytom K. XXXX/XXX, E., o 12.891,03 eur a príslušenstvo, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 5. júna 2019 č. k. 27Csp/26/2019-47, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti (výrok II.) p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom č. k. 27Csp/26/2019-47 súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 8.576,22 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 225,69 eur od 16.4.2016 do zaplatenia, zo sumy 225,69 eur od 17.5.2016 do zaplatenia, zo sumy 225,69 eur od 16.6.2016 do zaplatenia, zo sumy 225,69 eur od 16.7.2016 do zaplatenia, zo sumy 225,69 eur od 16.8.2016 do zaplatenia, zo sumy 225,69 eur od 17.9.2016 do zaplatenia, zo sumy 225,69 eur od 18.10.2016 do zaplatenia, zo sumy 225,69 eur od 16.11.2016 do zaplatenia, zo sumy 225,69 eur od 16.12.2016 do zaplatenia, zo sumy 225,69 eur od 17.1.2017 do zaplatenia, zo sumy 225,69 eur od 16.2.2017 do zaplatenia, zo sumy 225,69 eur od 16.3.2017 do zaplatenia, zo sumy 225,69 eur od 19.4.2017 do zaplatenia, zo sumy 225,69 eur od 16.5.2017 do zaplatenia, zo sumy 225,69 eur od 16.6.2017 do zaplatenia, zo sumy 225,69 eur od 18.7.2017 do zaplatenia, zo sumy 225,69 eur od 16.8.2017 do zaplatenia, zo sumy 225,69 eur od 19.9.2017 do zaplatenia, zo sumy 225,69 eur od 17.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 225,69 eur od 16.11.2017 do zaplatenia, zo sumy 225,69 eur od 16.12.2017 do zaplatenia, zo sumy 225,69 eur od 16.1.2018 do zaplatenia, zo sumy 225,69 eur od 16.2.2018 do zaplatenia, zo sumy 225,69 eur od 16.3.2018 do zaplatenia, zo sumy 225,69 eur od 17.4.2018 do zaplatenia, zo sumy 225,69 eur od 16.5.2018 do zaplatenia, zo sumy 225,69 eur od 16.6.2018 do zaplatenia, zo sumy 225,69 eur od 17.7.2018 do zaplatenia, zo sumy 225,69 eur od 16.8.2018 do zaplatenia, zo sumy 225,69 eur od 18.9.2018 do zaplatenia, zo sumy 225,69 eur od 16.10.2018 do zaplatenia, zo sumy 225,69 eur od 16.11.2018 do zaplatenia, zo sumy 225,69 eur od 18.12.2018 do zaplatenia, zo sumy 225,69 eur od 16.1.2019 do zaplatenia, zo sumy 225,69 eur od 16.2.2019 do zaplatenia, zo sumy 225,69 eur od 16.3.2019 do zaplatenia, zo sumy 225,69 eur od 16.4.2019 do zaplatenia, zo sumy 225,69 eur od 16.5.2019 do zaplatenia, všetko do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku (výrok I.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.) a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok III.).
2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ust. § 255 ods. 2 C. s. p. (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení účinnom od 1. júla 2016, ďalej len „C. s. p.“), § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 2, § 54 ods. 1, § 54a, § 53 ods. 9, § 100 ods. 1 a 2, § 101, § 103, § 122, § 565, § 517 ods. 2 O. z. (zákon č. 46/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy), § 497 Obch. z. (zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy), § 11 ods. 1, § 9 ods. 1 a 2 písm. d), j), k) ZoSÚ2010 (zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy) a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.
3. Z vykonaného dokazovania mal prvoinštančný súd preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel dňa 9. marca 2015 so žalovaným úverovú zmluvu I. s dohodnutou výškou úveru 5.000 eur, výškou splátky 85,51 eur, počtom splátok 84, splatných 15. deň v mesiaci, s konečnou splatnosťou 15. apríla 2022, výškou úroku 9,9 % ročne, výškou RPMN 10,36 %, priemernou RPMN 16,16 %, celkovou čiastkou k zaplateniu 6.951,00 eur. Základný súbor poistenia, poplatok za poistenie 3,33 %, jeho konkrétna výška vyplýva z rozpisu splátok a to 2,76 eur mesačne. Dňa 14. apríla 2016 právny predchodca žalobcu oznámil písomne žalovanému zosplatnenie úveru ku dňu 4. apríla 2016 a vyzval na zaplatenie sumy 4.840,86 eur do 14 dní od doručenia oznámenia. Oznámenie žalovaný prevzal 18. apríla 2016. Z rozpisu splátok je zrejmé, že žalovaný zaplatil sumu na splátkach celkom sumu 684,08 eur. Právny predchodca žalobcu uzavrel dňa 25. júna 2015 so žalovaným úverovú zmluvu II. s dohodnutou výškou úveru 7.709 eur, výškou splátky 140,18 eur, počtom splátok 120, splatných 15. deň v mesiaci, konečnou splatnosťou 15. júla 2025, výškou úroku 16,39 % ročne, výškou RPMN 17,68 %, priemernou RPMN 10,28 %, celkovou čiastka k zaplateniu 15.722,40 eur. Základný súbor poistenia, poplatok za poistenie 6,99 %, jeho konkrétna výška vyplýva z rozpisu splátok a to 9,16 eur mesačne. Dňa 14. apríla 2016 právny predchodca žalobcu oznámil písomne žalovanému zosplatnenie úveru ku dňu 4. apríla 2016 a vyzval na zaplatenie sumy 8.050,17 eur do 14 dní od doručenia oznámenia. Oznámenie žalovaný prevzal 18. apríla 2016. Z rozpisu splátok a z histórie operácií na účte žalovaného je zrejmé, že žalovaný zaplatil na splátkach celkom sumu 700,90 eur. Súd prvej inštancie posúdil právny vzťah medzi stranami podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia oboch zmlúv, v danom prípade v znení účinnom 9. marca 2015 a 25. júna 2015. Súd prvej inštancie zistil, že v zmluve nie je v zmysle § 9 ods. 1 písm. j) v prípade úverovej zmluvy I. a písm. k) v prípade úveru II. správne uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V úverovej zmluve I. sa uvádza suma 6.951 eur, čo je nepravdivý údaj, nakoľko žalovaný musí v zmysle uzatvorenej zmluvy zaplatiť 84 splátok po 85,51 eur, t. j. 7.182,84 eur, teda viac ako je uvedené v úverovej zmluve v časti celkovej čiastky k zaplateniu. V úverovej zmluve II. sa uvádza suma 15.722,40 eur, pričom žalovaný musí zaplatiť 120 splátok po 140,18 eur, spolu 16.821,60 eur, teda viac ako je uvedené v zmluve. V úverovej zmluve II. sa tiež neuvádza dátum narodenia dlžníka, ktorý bol v čase uzatvorenia zmluvy podstatnou náležitosťou v zmysle § 9 ods. 2 písm. d) citovaného zákona. Pokiaľ chýba, alebo je uvedená nesprávne v zmluve o spotrebiteľskom úvere, čo i len jedna zákonom stanovená náležitosť podľa zákona č.129/2010 Z. z., je úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) cit. zákona, preto žalovaný má žalobcovi vrátiť len sumu reálne poskytnutého úveru, v prvom prípade 4.315,92 eur (5.000,00 eur - 684,08 eur) a v druhom prípade 7.008,10 eur (7.709,00 eur - 700,90 eur). Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok titulom zaplatenia poistného 11,04 eur z titulu úveru I. a 36,64 eur z titulu úveru II., žalobca nepreukázal existenciu poistnej zmluvy, z ktorej by mu vyplýval nárok na už zaplatené poistné, preto súd v tejto časti žalobu zamietol. Pokiaľ ide o mimoriadnu splatnosť úveru, žalobca nepreukázal dodržanie postupu v zmysle § 53 ods. 9 O. z. teda, že veriteľ vyzval dlžníka na zaplatenie dlžných splátok a upozornil na možnosť zosplatnenia úveru, ktorá skutočnosť spôsobuje absolútnu neplatnosť vyhlásenej mimoriadnej splatnosti úveru. V danom prípade bolo dohodnuté plnenie v splátkach, v dohodnutých termínoch vždy k 15. dňu v mesiaci, pričom splatnosť jednotlivých splátok neovplyvňuje splatnosť celého dlhu. Premlčanie sa v zmysle § 103 veta prvá O. z. viaže na jednotlivé splátky a nie na celý dlh. Pretože tak, ako súd uviedol vyššie bola neplatná mimoriadna splatnosť oboch úverov, súd sa zaoberal možným premlčaním splátok splatných od 15.12.2015 do rozhodnutia súdu 5.6.2019. Nakoľko žaloba bola podaná na súde dňa 19.3.2019 splátky splatné od 15.12.2015 do 15.3.2016 v oboch úveroch sú premlčané, ich premlčacia lehota uplynula 15.12.2018, 15.1.2019, 15.2.2019 a 15.3.2019. Teda sú premlčané splátky úveru I. vo výške 342,04 eur (85,51 eur x 4) a úveru II. vo výške 561,72 eur (140,18 eur x 4), a preto súd v tejto časti žalobu zamietol. Zároveň súd prvej inštancie z titulu premlčania zamietol aj uplatnený nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 45 eur, nakoľko sú premlčané dňom 4. januára 2019. Vzhľadom na to má potom žalovaný povinnosť vrátiť žalobcovi len sumu reálne poskytnutého úveru, nakoľko úvery sú bezúročné a bez poplatkov. Z titulu úveru I. má zaplatiť žalobcovi sumu 3.973,88 eur. Súd zaviazal žalovaného zaplatiť splátky splatné od 15.4.2015 do 15.5.2019 v počte 38 po 85,51 eur spolu 3.249,38 eur. Vo zvyšku súd žalobu zamietol, t. j. okrem už uvedených premlčaných splátok aj splátky splatné po rozhodnutí súdu od 15.6.2019 vo výške 724,50 eur (rozdiel dlžnej sumy 3.973,88 eur a rozhodnutím priznanej sumy 3.249,38 eur). Z titulu úveru II. má zaplatiť žalobcovi sumu 6.447,38 eur. Súd zaviazal žalovaného zaplatiť splátky splatné od 15.4.2015 do 15.5.2019 v počte 38 po 140,18 eur spolu 5.326,84 eur. Vo zvyšku súd žalobu zamietol, t. j. okrem už uvedených premlčaných splátok aj splátky splatné po rozhodnutí súdu od 15.6.2019 vo výške 1.120,54 eur. Súd zaviazal žalovaného zaplatiť nepremlčané splátky splatné od 15.4.2016 do 16.5.2019 spolu vo výške 8.576,22 eur. Súd zároveň zaviazal žalovaného zaplatiť i úrok z omeškania, ktorý priznal od nasledujúceho dňa po splatnosti dohodnutých mesačných splátkach po 225,69 eur. Úrok z omeškania súd priznal vo výške 5 % ročne z jednotlivých splátok tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku v ods. I. Vo zvyšku uplatneného príslušenstva súd žalobu zamietol, nakoľko bola uplatnená v rozpore s platnými predpismi.
4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 C. s. p. tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní čiastočne úspešný v rozsahu 47 % a žalovaný v rozsahu 53 %.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti (výrok II.) podal včas odvolanie žalobca s návrhom na zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym záverom. Žalobca v odvolaní predložil potvrdenie preukazujúce dodržanie postupu v zmysle § 53 ods. 9 O. z., z ktorého je zrejmé, že táto výzva nebola jediným upozornením žalovaného na nesplácanie úveru. Žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť dňa 4. apríla 2016, čím sa stal dlh splatným v celom rozsahu. Nasledujúci deň, t. j. dňa 5. apríla 2016 žalobca mohol svoje právo vykonať po prvý raz. Žaloba bola podaná na súde dňa 18. marca 2019, teda žalobca si nárok uplatnil v zákonnej 3- ročnej lehote. Vzhľadom na to mal súd prvej inštancie priznať žalobcovi uplatnený nárok minimálne v celej výške rozdielu medzi odfinancovanými a vrátenými peňažnými prostriedkami spolu s úrokom z omeškania, t. j. vo výške 11.324,02 eur spolu s úrokom z omeškania.
6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril ani odvolací návrh nepodal.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 C. s. p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C. s. p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C. s. p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C. s. p.) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C. s. p.
8. Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 27Csp/26/2019 je žaloba o zaplatenie 12.891,03 eur a príslušenstvo titulom nároku žalobcu na vrátenie nesplateného úveru a príslušenstva poskytnutého žalobcom žalovanému na základe zmluvy o úvere zo dňa 9. marca 2015 s dohodnutou výškou úveru 5.000 eur a na základe zmluvy o úvere zo dňa 25. júna 2015 s dohodnutou výškou úveru 7.709 eur. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť (po posúdení oboch úverových zmlúv ako bezúročných a bezpoplatkových pre absenciu náležitosti vypl. z ust. § 9 ods. 2 písm. d), j) a k) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv) zaplatiť žalobcovi nárok tak ako je špecifikovaný vo výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie.
9. S prihliadnutím na obsah podaného odvolania, predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, že vyhlásenie okamžitej splatnosti oboch úverov je neplatné, v dôsledku čoho došlo k čiastočnému premlčaciu žalobcom uplatneného nároku (pokiaľ ide o úverovú zmluvu zo dňa 9. marca 2015 premlčané splátky predstavujú sumu 342,04 eur a pokiaľ ide o úverovú zmluvu zo dňa 25. júna 2015 premlčané splátky predstavujú sumu 561,72 eur).
10. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
11. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu, i keď z iného dôvodu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 C. s. p.). Nakoľko tu však bol i nesúhlas žalobcu s takýmito dôvodmi a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia, odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:
12. Úvodom a pre poriadok odvolací súd poukazuje na to, že žalobca v odvolaní nijakým prípustným spôsobom (v zmysle odvolacích dôvodov v § 365 C. s. p.) nespochybnil závery súdu prvej inštancie, ktorými posúdil predmetné úverové zmluvy ako spotrebiteľské a právny vzťah medzi účastníkmi úverových zmlúv ako spotrebiteľský vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v spojení s ustanoveniami § 54 a nasl. O. z. upravujúcich spotrebiteľské zmluvy. Spochybnený nebol ani záver súdu prvej inštancie o tom, že úverové zmluvy neobsahujú náležitosti vyplývajúce z § 9 ods. 2 písm. d), j) a k) ZoSÚ, preto ich súd vyhodnotil ako bezúročné a bez poplatkov. Rovnako nebola spochybnená ani samotná priznaná suma spolu s príslušným úrokom z omeškania (výrok I.) a tiež žalovaný nárok v časti poistenia, ktorý súd prvej inštancie žalobcovi nepriznal. Práve preto tieto závery nemohli byť predmetom odvolacieho prieskumu a odvolací súd musí vychádzať z toho, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v tomto rozsahu správny.
13. Žalobca v odvolaní namietal platnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru, pričom k odvolaniu pripojil listiny preukazujúce výzvu pôvodného veriteľa na zaplatenie dlžných splátok, a tým aj nesprávne posúdenie premlčania časti žalobného nároku. Z týchto výziev nie je zrejmé, s ktorými splátkami sa žalobca dostal do omeškania a v akej výške. Žalobca súdu počas konania ani nepredložil výzvy na úhradu jednotlivých údajne zameškaných splatných splátok. Odvolací súd takúto obranu žalobcu neprijal, pretože sám žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie na výslovnú výzvu súdu tieto výzvy nepredložil, hoci mu v tom nebránila žiadna prekážka, dokonca sám uviedol, že takýmito výzvami nedisponuje, preto ich predložiť nemôže. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, pričom nemožno pričítať na ťarchu súdu to, že si žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, resp. povinnosť preukázať svoje tvrdenia.
14. Odvolací súd nemôže prehodnotením dokazovania, ktoré vykonal súd prvej inštancie, odlišne posúdiť skutkový stav prejednávanej veci. Táto zásada vyplýva z princípu neúplnej apelácie. Výnimku z tejto zásady predstavuje prípad, v ktorom odvolací súd dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje. Urobí tak v prípade, ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo však ale nie je tento prípad.
15. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti vyhlásenia okamžitej splatnosti. Takýto záver mal za následok posúdenie premlčania uplatneného nároku vo vzťahu ku každej splátke osobitne, a teda všetky splátky splatné predo dňom podania žaloby (t. j. pred 19. marcom 2019) sú pokiaľ ide o oba úvery premlčané. Vo vzťahu k úverovej zmluve zo dňa 9. marca 2015 boli premlčané splátky splatné dňa 15.12.2015, 15.1.2016, 15.2.2016 spolu vo výške 342,04 eur a v prípade úverovej zmluvy zo dňa 25. júna 2015 boli premlčané splátky splatné dňa 15.12.2015, 15.1.2016, 15.2.2016 s 15.3.2016 spolu vo výške 561,72 eur, preto žalobcom nárok v tomto rozsahu nebol dôvodný.
16. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia, čo do rozhodovania vo veci samej, uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré primerane vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Odvolacia námietka žalobcu, týkajúca sa nedostatku obsahových náležitostí napadnutého rozhodnutia čo do rozhodnutia vo veci samej preto nemohla obstáť.
17. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. ako vecne správny potvrdil, keď tento rozhodol vecne správne aj o náhrade trov konania.
18. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalovanému vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 C. s. p. v spojení s ust. § 396 ods. 1 C. s. p.), o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p. musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v odvolacom konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.
20. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia C. s. p. alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).
21. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 C. s. p. aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov C. s. p. zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 C. s. p. v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p. o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.
22. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).