Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_pre_zmeškanie_18Csp-61-2019.pdf
PDF · 89.8 KB
Case nature
Area
Subarea
18Csp/61/2019
Rozsudok pre zmeškanie
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou v sporovej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, proti žalovanému: A. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, I. - X., o zaplatenie 409,72 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 409,72 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne:
- zo sumy 63,31 eur od 19.04.2016 do zaplatenia,
- zo sumy 34,83 eur od 19.05.2016 do zaplatenia,
- zo sumy 54,63 eur od 21.06.2016 do zaplatenia,
- zo sumy 34,83 eur od 19.07.2016 do zaplatenia a
- zo sumy 14,02 eur od 19.08.2016 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a náhrada trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.08.2019 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 409,72 eur s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania titulom porušenia zmluvných povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu spol. Slovak Telekom a. s. a žalovaným bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení jej dodatku, na základe ktorej bol žalovanému aktivovaný program služieb za cenu v zmysle cenníka. Žalovaný svoje peňažné záväzky voči poskytovateľovi služieb riadne a včas nesplnil a dostal sa do omeškania s platením svojich záväzkov, ktoré mu boli vyúčtované nasledujúcimi faktúrami:
- faktúra uvedená pod VS XXXXXXXXXX, splatná dňa 18.04.2016 vo výške 63,31 eur,
- faktúra uvedená pod VS XXXXXXXXX, splatná dňa 18.05.2016 vo výške 34,83 eur,
- faktúra uvedená pod VS XXXXXXXXXX, splatná dňa 20.06.2016 vo výške 54,63 eur,
- faktúra uvedená pod VS XXXXXXXXXX, splatná dňa 18.07.2016 vo výške 34,83 eur,
- faktúra uvedená pod VS XXXXXXXXXX, splatná dňa 18.08.2016 vo výške 14,02 eur. Žalobcovi vznikla voči žalovanému nezaplatením faktúr pohľadávka vo výške 201,62 eur , ktorú žalovaný napriek upomienkam ku dňu podania žaloby neuhradil. Ďalej si žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na zmluvnú pokutu vo výške 208,10 eur a uviedol, že dohodnutá zmluvná pokuta nie je neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečovacej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
3. Súd vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15 dní písomne vyjadril k žalobe, bezvýsledne. V súlade s § 177 ods. 2 písm. a) Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“) súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27.05.2020.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalovaný uzatvoril dňa 01.03.2016 so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, ako právnym predchodcom žalobcu Zmluvu o poskytovaní verejných služieb
- balík služieb, v spojení s Dodatkom k Zmluve o poskytovaní verejných služieb, ktorej predmetom bolo poskytovanie služieb - Magio internet XL - Optik GPON, s dobou viazanosti 24 mesiacov a s dohodnutou zmluvnou pokutou spolu v sume 209,89 €.
Z Potvrdenia o odovzdaní a prevzatí koncového zariadenia zo dňa 07.03.2016 vyplýva, že žalovaný od právneho predchodcu žalobcu prevzal elektronické zariadenie Optik Wifi router.
Za poskytnuté elektronické komunikačné služby vystavila spoločnosť Slovak Telekom, a.s., žalovanému faktúry tak, ako je uvedené v ods. 2 odôvodnenia rozsudku. Žalovaný však tieto spoločnosti Slovak Telekom, a.s. neuhradil, a to počnúc mesiacom nasledujúcim po uzavretí zmluvy.
Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 17.08.2018 vyplýva, že spoločnosť Slovak Telecom, a.s. oznámila dňa postúpenie pohľadávky žalovaného vo výške 409,72 eur žalobcovi na základe uzatvorenej Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 04.07.2018.
Z výzvy na zaplatenie - predžalobnej výzvy zo dňa 28.02.2019 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy 498,59 eur v lehote do 5 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy.
4. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:
Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy a dodatku k zmluve (ďalej ak ako „zákon č. 351/2011“), podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 43 ods. 12 citovaného zákona, účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
Podľa § 43 ods. 13 citovaného zákona, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
Podľa § 44 ods. 1 citovaného zákona, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj ako „smernica“), ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.
Podľa čl. 3 bod 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 bod 2 smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. V zmysle čl. 4 smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., účinného v čase uzavretia zmluvy, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
5. Na základe vykonaného dokazovania, s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia, súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, a preto žalobe žalobcu vyhovel.
6. V konaní bolo preukázané, že pohľadávka žalobcu a dlh žalovaného vznikli zo záväzkového vzťahu Zmluvy o poskytovaní verejných služieb v znení jej dodatku zo dňa 01.03.2016. Uvedený zmluvný vzťah má charakter spotrebiteľského vzťahu a to vzhľadom na povahu zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy (právny predchodca žalobcu ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3 OZ a žalovaný ako fyzická osoba - spotrebiteľ podľa § 52 ods. 4 OZ). Žalovaný sa v zmysle uzatvoreného záväzkového vzťahu zaviazal žalobcovi hradiť sumy za poskytnuté verejné služby v zmysle zákona č. 351/2011 Z.z.. Právny predchodca žalobcu na základe uvedenej zmluvy vystavoval žalovanému faktúry za poskytnuté služby. Žalovaný sa s už prvý mesiac po uzavretí zmluvy platením dostal do omeškania s platením faktúr za poskytované služby a za poskytnuté služby je dlžný celkovú čiastku vo výške 201,62 eur.
7. Vzhľadom na to, že žalovaný si neplnil riadne a včas svoje povinnosti - úhrady za telekomunikačné služby, vznikol žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu. K nároku na úhradu zmluvnej pokuty súd uvádza, že žalovaný ako spotrebiteľ mal síce zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol ovplyvniť ich obsah. Predmetné zmluvné podmienky v podobe dojednaní o zmluvnej pokute rozhodne neboli individuálne dojednané. V zmysle čl. 4 Smernice 93/13/EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. V spotrebiteľskej zmluve možno dojednať zmluvnú pokutu ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným je, aby zmluvná pokuta dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná. Vzhľadom na uvedené je súd názoru, že nárokovaná zmluvná pokuta vo výške 208,10 € je vzhľadom na dobu uplynutú od porušenia zmluvnej povinnosti primeraná. Zmluva o poskytovaní verejných služieb a Dodatok k zmluve boli podpísané dňa 01.03.2016 a žalovaný už dňa 19.04.2016 (teda hneď prvá fakturačné obdobie) porušil zmluvné povinnosti. Súd považuje dojednanú zmluvnú pokutu v Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb za určitú, pričom výpočet, ktorý táto obsahuje považuje taktiež za určitý.
8. Nakoľko sa žalovaný dostal sa s plnením peňažného dlhu do omeškania je žalobcovi povinný uhradiť okrem priznanej istiny aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % z jednotlivých dlžných súm odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dlhu až do zaplatenia.
9. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobou uplatnenej istiny s príslušenstvom.
10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s. p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal vo veci plný úspech a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.