Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/47/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja, v sporovej veci žalobkyne: Mgr. H. L., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu J. U., I. ulica číslo XXXX/X, zastúpená splnomocnencom: Capitol Legal Group, advokátska kancelária s.r.o., IČO: 47 257 211, adresa sídla Bratislava, Digital Park III, Einsteinova 19, proti žalovanému: 1/ H. L., nar. X.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu J. U., I. ulica číslo X a žalovanému: 2/ AFC Invest a.s., IČO: 46 082 883, adresa sídla Bratislava, Tomášikova ulica číslo 17, o určenie vlastníckeho práva, rozhodujúc o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č.k. -61 z 19. decembra 2019, takto

rozhodol:

I. Odvolanie žalovaného 1/ sa o d m i e t a .

II. Uznesenie súdu prvej inštancie s a p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1.1 Napadnutým uznesením súd prvej inštancie v konaní o určenie vlastníckeho práva žalobkyne k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v katastrálnom území J. U., obec J. U., okres Dunajská Streda zapísaných na LV č. XXX, č. XXXX a č. XXXX Okresného úradu Dunajská Streda na návrh žalobkyne nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil povinnosť žalovanému 2/ zdržať sa akéhokoľvek nakladania, najmä scudzenia, zaťaženia právami tretích osôb alebo iného znehodnotenia nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území J. U., obec J. U., okres Dunajská Streda

a) zapísaných na liste vlastníctva číslo XXX Okresného úradu Dunajská Streda ako:

- polyfunkčná budova súpisné číslo XXX postavená na parcele registra "C" číslo 1724/4;

- garáž súpisné číslo XXXX postavená na parcele registra "C" číslo 1724/5;

- parcela registra "C" číslo 1724/4 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 206 m2;

- parcela registra "C" číslo 1724/5 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 40 m2;

- parcela registra "C" číslo 1724/6 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 176 m2;

- parcela registra "C" číslo 1725/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 41 m2;

- parcela registra "C" číslo 1725/2 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 124 m2

b) zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX Okresného úradu Dunajská Streda ako :

- rodinný dom súpisné číslo XXXX, postavený na parcele registra "C" číslo 1141/10;

- parcela registra "C" číslo 1141/10 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 242 m2;

c) zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX Okresného úradu Dunajská Streda ako:

- rodinný dom súpisné číslo XXXX postavený na parcele registra "C" číslo 1143/7;

- parcela registra "C" číslo 1143/5 ostatná plocha o výmere 219 m2;

- parcela registra "C" číslo 1143/7 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 175 m2;

- parcela registra "C" číslo 1143/8 ostatná plocha o výmere 486 m2;

- parcela registra "C" číslo 1143/9 ostatná plocha o výmere 209 m2;

- parcela registra "C" číslo 1143/10 ostatná plocha o výmere 191 m2.

1.2.1 V konaní mal za osvedčené, že žalobkyňa bola ku dňu 8.10.2019 vlastníčkou nehnuteľnosti uvedenej vo výroku tohto rozhodnutia, pričom ku dňu 5.12.2019 ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti figuruje žalovaný 2/, na ktorého previedol vlastníctvo týchto nehnuteľností žalovaný 1/ ihneď potom ako mal on tieto nehnuteľnosti nadobudnúť právnym úkonom, ktorého existenciu žalobkyňa neguje (kúpna zmluva zavkladovaná do KN pod číslo V 8221/19) a uvádza, že k tomuto scudzeniu nehnuteľností mohlo dôjsť v dôsledku trestného činu.

1.2.2 Žalobkyňou navrhované neodkladné opatrenie má priamu väzbu vo veci samej, v ktorom sa žalobkyňa domáha určenia, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, ktoré boli predmetom danej kúpnej zmluvy ako aj ďalšieho prevodu a zároveň žalovaný 2/ nie je ich vlastníkom.

1.2.3 Dátum uzavretia prvej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ je 30.1.2017, pričom k zápisu vlastníckeho práva došlo až 18.10.2019.

1.2.4 Žalobkyňa popiera, že by podpis na prvotnej kúpnej zmluve medzi ňou a žalovaným 1/ patril jej a je zjavné, že v zmluve boli bez vedomia žalobkyne rukou dopísané pozemky, ktoré v čase údajného podpisovania žalobkyňou ani neexistovali.

1.2.5 Z odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda č.k. -34 z 11.11.2009 vyplýva skutočnosť uvedená v skoršom návrhu žalobkyne na vydanie neodkladného opatrenia, že dňa 21.10.2019 žalobkyňa telefonicky kontaktovala žalovaného 1/, ktorý jej oznámil, že ani on údajne nemá vedomosť o tom, že by sa mal stať vlastníkom nehnuteľností.

1.2.6 Žalovaný 1/ napriek telefonickému upozorneniu zo strany žalobkyne a nariadenému neodkladnému opatreniu v predchádzajúcej veci uzavrel kúpnu zmluvu so žalovaným 2/ a previedol na neho nehnuteľnosti ku dňu vkladu 13.11.2019.

1.2.7 V zmluve je obsiahnutá dohoda o prevzatí, ťarchy zo záložnej zmluvy, ktorá mala byť uzavretá medzi žalobkyňou a záložným veriteľom, ktorý je zároveň predsedom predstavenstva žalovaného 2/, osobou žalovaného 1/, ako spôsob uhradenia kúpnej ceny podľa zmluvy, pričom však toto záložné právo je doposiaľ zapísané v katastri nehnuteľností a nedošlo k jeho výmazu na základe uvedenej skutočnosti.

1.2.8 Žalobkyňa má podozrenie, že postup žalovaných môže byť koordinovaný s cieľom, aby záložný veriteľ Ing. Y. K. prostredníctvom ním personálne prepojenej obchodnej spoločnosti - žalovaného 2/, nadobudol nehnuteľnosti, prípadne aj bez úhrady kúpnej ceny, napríklad dôsledku neformálnej dohody o prepadnú zálohu.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok žalobkyne (ako vlastníčky nehnuteľností) na bezodkladnú úpravu pomerov - obmedzenie práva žalovaného 2/ nakladať s nehnuteľným majetkom špecifikovaným v návrhu, z dôvodu hrozby bezprostrednej ujmy na právach žalobkyne podľa a a a (zákon číslo v znení neskorších predpisov) a dospel k záveru, že z obsahu návrhu na nariadenie odkladného opatrenia ako aj z jeho príloh má súd za osvedčené, že v danom prípade je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu spôsobom navrhovanými žalobkyňou.

1.4 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňou uplatňovaný nárok nie je zjavne neopodstatnený a žalobkyňa je v spore aktívne legitimovaná. Z obsahu spisu je nesporné, že účelom návrhu žalobkyne na nariadenie odkladného opatrenia je zachovanie existujúceho faktického a právneho stavu vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam. Tento účel vyplýva z jej dôvodnej obavy, že by žalovaný 2/ eventuálnym prevodom vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, alebo iným faktickým či právnym zaťažením (znehodnotením) predmetných nehnuteľnosti mohol spôsobiť zhoršenie právneho (ale i faktického) postavenia v spore vo veci samej, v ktorom sa chce domáhať určenia, že je vlastníčkou nehnuteľnosti špecifikovanej vo výroku tohto uznesenia, prípadne že by tým mohlo dôjsť k

nezvrátiteľnému následku alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, respektíve s veľkými obtiažami.

1.5 Ak by žalovaný 2/ predmetnú nehnuteľnosť scudzil a previedol na ďalšiu osobu alebo by túto nehnuteľnosť zaťažil, respektíve inak znehodnotil, žalobkyňa by bola nútená sa domáhať svojich práv v súdnom konaní voči ďalšej osobe, a to aj za prípadných odlišných (pre ňu nevýhodnejších) hmotnoprávnych podmienok. Navyše je tu na základe skutočností prezentovaných žalobkyňou dôvodná obava, že k prvotnému scudzeniu nehnuteľností z vlastníctva žalobkyne mohlo dôjsť dôsledku trestného činu, vo veci ktorého prebieha v žalobe označené trestné konanie (súdom overená skutočnosť), v rámci ktorého podľa obsahu návrhu mala žalobkyňa požiadať aj o vyhotovenie písmoznaleckého posudku za účelom verifikácie pravosti podpisu na kúpnej zmluve. V danej súvislosti považoval súd za významné pre osvedčenie obavy z potenciálnej hrozby nebezpečenstva ohrozenia práv žalobkyne predovšetkým tie skutočnosti, ktoré sú uvedené v bodoch 5, 6, 8, 9, 10, 12 a 13 jej návrhu.

1.6 Z vyššie uvedených dôvodov súd bol toho názoru, že na nariadenie odkladného opatrenia po začatí súdneho sporu tu môže stačiť všeobecná potreba zachovať skutkový a právny stav, aký existoval ku dňu začatia konania (t.j. zabezpečiť, aby sa spor vyriešil medzi totožnými stranami sporu ako v čase začatia konania), a tým zabrániť ohrozeniu, že súdny spor by sa mohol zbytočne predlžovať dôsledku zmeny strán sporu, a to v spojitosti so súčasným dôvodným predpokladom možného vzniku reálneho nebezpečenstva ohrozenia v tomto konaní uplatňovaných práv a právom chránených záujmov žalobkyne pri (prípadne aj koordinovanom) pokračovaní v reťazci úkonov popísaných v predchádzajúcom odseku odôvodnenia uznesenia pri vývoji vlastníckych a záložných vzťahov k predmetným nehnuteľnostiam, na čo je reálny a vysoký predpoklad vzhľadom na doterajší, v posledných mesiacoch značne urýchlený vývoj týchto vzťahov.

1.7 Za daných okolností nie je potrebné čakať až do začatia prípadnej realizácie úkonov žalovaného 2/ smerujúci k nakladaniu s nehnuteľnosťami, pretože za takého stavu by už nemuselo byť možné nariadenie odkladného opatrenia, čím by takáto forma právnej ochrany strany sporu bola neefektívna, oneskorená a iluzórna.

1.8 Súd považoval zásah do práv a oprávnených záujmov žalovaného 2/ za primeraný vyššie uvedenému sledovanému legitímnemu účelu, pretože nariadením tohto neodkladného opatrenia nevznikne žalovanému 2/ žiadna zásadná ujma, pretože jeho súčasný právny i faktický vzťah k predmetným nehnuteľnostiam sa nariadením neodkladným opatrením zásadne nemení a jeho právo nakladať s nimi bude obmedzené iba načas začatého konania vo veci samej, čím nebude vytvorený nenávratný stav. Za daného stavu, vzhľadom na osvedčenú naliehavosť poskytnutia ochrany pritom súd považoval výber procesného prostriedku žalobkyne, čiže návrh na nariadenie odkladného opatrenia za pochopiteľný, vhodný a v danej situácii ako primeraný a účinný prostriedok ochrany práv.

2.1 Takéto rozhodnutie napadli riadnym a včasným odvolaním žalovaní s návrhom na jeho zrušenie, resp. zmenu zamietnutím návrhu žalobkyne z dôvodu, že súd prvej inštancie procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a vec aj nesprávne právne posúdil (, , , a ).

2.2 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedli, že predmetné nehnuteľnosti boli na žalobkyňu prevedené z dôvodu rozvodového konania rodičov žalobkyne a žalovaného 1/, v rámci, ktorého bola matka žalobkyne a žalovaného 1/ finančné vydieraná manželom. Z toho dôvodu chceli previesť nehnuteľnosti na deti, avšak žalovaný 1/ v tom čase ešte nebol plnoletý. Nehnuteľnosti teda previedli na žalobkyňu, ktorá sa o tieto nehnuteľnosti nikdy nestarala ani nehradila finančné náklady spojené s ich údržbou, neplatila za ne dane a podobne, teda bola vlastníčkou nehnuteľností len de iure, avšak de facto ich nevlastnila.

2.3 Dňa 20.12.2011 poskytol Ing. Y. K. (predseda predstavenstva žalovaného 2/ matke žalobkyni peňažné prostriedky vo výške 700.000 eur (v zmysle zmluvy o pôžičke), a to za účelom poskytnutia finančnej pomoci rodine potom, čo v rodine žalobkyne a žalovaného 1/ nastala zlá finančná situácia. Finančné prostriedky boli v značnej miere použité na životné potreby a na štúdium žalobkyne a bola z

nich aj zrekonštruovaná nehnuteľnosť zapísaná na LV číslo XXX. Dlžná suma však doposiaľ veriteľovi vrátená nebola a tak veriteľovi vznikol nárok na zákonný úrok z omeškania, ako aj na zmluvnú pokutu.

2.4 Kúpna zmluva z 26.5.2016, ktorou žalobkyňa previedla sporné nehnuteľnosti na žalovaného 1/ bola vyhotovená na základe podnetu Ing. Y. K. a matky žalobkyne, vzhľadom na zmenu správania sa žalobkyne voči veriteľovi. Predmetnú kúpnu zmluvu žalovanému 1/ odovzdala s overeným podpisom samotná žalobkyňa. Kúpnu zmluvu žalovaný 1/ podpísal až 30.1.2017 a návrh na vklad bol podaný až 16.10.2018 z dôvodu, že Ing. Y. K. je blízkym priateľom rodiny žalovaného 1/ a preto sa rozhodol vytvoriť priestor na splatenie dlhu matky žalobkyne. Zmluva bola okrem iného zavkladovaná nielen z dôvodu nesplatenia dlžnej sumy v zmysle zmluvy o pôžičke z 20.12.2011, ale z dôvodu nevhodného správania sa žalobkyne voči Ing. Y. K.. Prevod nehnuteľností zo žalobkyne sa mal uskutočniť práve na žalovaného 1/ z dôvodu, že žalovaný 1/ (na rozdiel od žalobkyne) má záujem na vyrovnaní dlhu jeho rodiny voči Ing. Y. K.. Žalovaný 1/ sa s Ing. Y. K. dohodli, že žalovaný 1/ sa v budúcnosti stane členom predstavenstva žalovaného 2/, nehnuteľnosti sa prevedú na žalovaného 2/ a zriadi sa vecné bremeno doživotného užívania v prospech osôb žijúcich v domácnosti.

2.5 Dňa 7.11.2019 previedol žalovaný 1/ predmetné nehnuteľnosti na žalovaného 2/ (rozhodnutie o povolení vkladu bolo vydané 13.11.2019) a až následne sa dozvedel o vydaní uznesenia spis. zn. -34, a tak jeho konanie ako aj konanie žalovaného 2/ nie je možné hodnotiť ako nedobromyseľné.

2.6 V zmysle dohody žalovaných bolo dňa 14.11.2019 zriadené vecné bremeno v prospech oprávnených: Mgr. H. L., nar. X.X.XXXX, trvale bytom I. XXXX/X, J. U. (matka žalobkyne a žalovaného 1/) a Q. T., nar. XX.X.XXXX, bytom tamtiež (stará matka žalobkyne a žalovaného 1/), o ktorom príslušný katastrálny úrad rozhodol dňa 26.11.2019. Vecné bremeno bolo zriadené práve z toho dôvodu, že predmetné nehnuteľnosti stále fakticky patrili rodine žalovaného 1/, a teda oprávneným.

2.7 Podaním doručeným súdu prvej inštancie 8.1.2020 žalovaní požiadali o odklad vykonateľnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia a to po dobu, kým súd nerozhodne o odvolaní žalovaných dôvodiac, že výkonom rozhodnutia by mohla vzniknúť neprimeraná ujma žalovaným a zároveň podnikateľská činnosť žalovaného 2/ by mohla byť ohrozená.

3.1 Žalobkyňa odvolací návrh nepodala a vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalovaných navrhla odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

3.2 Zotrvala na svojich doterajších tvrdeniach, že k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam došlo bez jej súhlasu a vedomia a ďalej poukázala na to, že pokiaľ aj Ing. Y. K. poskytol jej matke pôžičku v roku 2011, na zabezpečenie ktorej zriadil záložné právo na sporných nehnuteľnostiach, táto jeho pohľadávka sa stala v dôsledku jej premlčania súdne nevymáhateľnou a premlčané je i záložné právo.

3.3 Poprela tvrdenia žalovaných uvedené v ich odvolaní o dôvodoch prevodu nehnuteľností na žalobkyňu, ako aj o nátlaku otca na matku v čase keď sa predmetný prevod uskutočnil, o tom, že by sa žalovaný 1/ stal členom predstavenstva žalovaného 2/ a že by sa s Ing. K. stretávala. Poukázala na to, že nehnuteľnosti zapísané na LV číslo XXX pre katastrálne územie J. U. nadobudla na základe kúpnej zmluvy a za ich kúpu riadne zaplatila kúpnu cenu.

3.4 Nedôvodná je námietka žalovaných o strate ekonomickej hodnoty sporných nehnuteľností, nakoľko neodkladným opatrením im nebolo zakázané nehnuteľnosti užívať a navyše žalovaní nikdy neboli oprávnenými vlastníkmi nehnuteľností a na ich nadobudnutie nevynaložili žiadne finančné prostriedky.

3.5 Zrušením neodkladného opatrenia, respektíve odkladom jeho vykonateľnosti by došlo k nenávratnému porušeniu práv žalobkyne.

4. Žalovaní vo svojom vyjadrení k vyjadreniu sa žalobkyne k ich odvolaniu zotrvali na svojich doterajších tvrdeniach a navrhli odvolaním napadnuté rozhodnite súdu prvej inštancie zmeniť a návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietnuť. Spochybnili názor žalobkyne, že pohľadávka záložného veriteľa je premlčaná, poukazujúc na Dodatok číslo 1 ku Zmluve o pôžičke z 31.12.2012, ktorým došlo k predĺženiu doby splatnosti pôžičky do 30.12.2018. Popreli vyjadrenie žalobkyne, že by kúpnu

cenu za kúpu nehnuteľností zapísaných na LV číslo XXX zaplatila a že by pôvodnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV číslo XXXX bola stará matka Q. T., ktorá predmetné nehnuteľnosti darovala žalobkyni. V závere svojho vyjadrenia ďalej poukázali na to, že žalobkyňa sa na viacerých dokumentoch podpisovala iným spôsobom a preto vyzvali žalobkyňu, aby uviedla, akým spôsobom sa skutočne podpisuje.

5. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného 1/, Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), bez nariadenia pojednávania ( a contrario) dospel k záveru, že bolo podané neoprávnenou osobou - odvolanie žalovaného 1/ smeruje voči rozhodnutiu, ktorým bola uložená povinnosť výlučne žalovanému 2/ ( ), preto je potrebné odmietnuť ho ( ).

6.1 Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

6.2 Podľa , odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

6.3 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že na rozdiel od predchádzajúceho civilného procesného kódexu, výslovne obmedzuje právo strany podať odvolanie. Obmedzenie spočíva v tom, že právo podať odvolanie priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech. Rozhodujúcim meradlom pri posudzovaní, či sa rozhodlo v neprospech žalobcu, bude porovnanie petitu posledného procesného úkonu urobeného žalobcom v priebehu konania na súde prvej inštancie, s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie. Navzájom sa porovnáva ich obsah a rozsah v tom zmysle, či výrok rozhodnutia znevýhodňuje žalobcu. Tento stav sa označuje ako "formálna ujma". Pri skúmaní toho, či bolo rozhodnutie vydané v neprospech žalovaného, sa môže formálna ujma uplatňovať len vtedy, ak bol protižalobcom, to znamená, ak si v konaní uplatnil svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou. Ak tak neurobil, zisťuje sa u žalovaného takzvaná "materiálna ujma". Tá sa určuje tým, či vydané rozhodnutie svojím obsahom znevýhodňuje osobu podávajúcu opravný prostriedok, t. j. či právne účinky rozhodnutia zhoršujú jej právne postavenie (zúžením jej práv, rozšírením jej povinnosti) a či preto u nej existuje možnosť požadovať na súde vyššieho stupňa odchylné nerozhodnutie vo svoj prospech.

6.4 Zo spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že súd odvolaním napádaným uznesením uložil povinnosť výlučne žalovanému 2/ zdržať sa nakladania alebo iného znehodnotenia tam špecifikovaných nehnuteľností bez toho, aby rozhodol o akýchkoľvek právach alebo povinnostiach žalovaného 1/, teda, aby právne účinky rozhodnutia zhoršovali právne postavenie žalovaného 1/.

6.5 Takéto rozhodnutie napadol odvolaním žalovaný 1/ (okrem žalovaného 2/) s návrhom na jeho zmenu zamietnutím návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia.

7. Keďže podmienka prípustnosti podania opravného prostriedku v prípade žalovaného 1/ nebola splnená (odvolanie žalovaného 1/ smerovalo voči výroku rozhodnutia, ktorého právne účinky nezhoršovali právne postavenie odvolateľa a nespôsobovali mu žiadnu ujmu na jeho právach), odvolací súd sa nemohol odvolaním meritórne zaoberať a toto odvolanie odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou podľa .

8. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného 2/, Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal ( a d) ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle a .

9.1 Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda, pod spisovou značkou je žaloba žalobkyne o určenie vlastníckeho práva žalobkyne k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v katastrálnom území J. U., obec J. U., okres Dunajská Streda zapísaných na LV č. XXX, č. XXXX a č. XXXX Okresného úradu Dunajská Streda (ďalej len „nehnuteľnosti“). V tomto prebiehajúcom konaní žalobkyňa podala aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým má súd uložiť žalovanému 2/ zdržať sa akéhokoľvek nakladania, najmä scudzenia, zaťaženia právami tretích osôb alebo iného znehodnotenia nehnuteľností.

9.2 S prihliadnutím na obsah podaného odvolania, predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalovaného 2/ bolo posúdiť, či súd prvej inštancie procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a vec aj nesprávne právne posúdil.

10. Podľa ust. a , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2). 11. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav tak, ako je uvedený v bode 1.2.1 až 1.2.8 tohto rozhodnutia (pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku), ktorý podľa názoru odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho správny právny záver vo veci (o splnení procesných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia súdom, ako aj o potrebe považovať návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia za dôvodný) s poukazom na , odvolací súd odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného uznesenia. Aj odvolací súd dospel k záveru, že po oboznámení sa so skutkovými a právnymi dôvodmi uvedenými v návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a predloženými listinnými dôkazmi bolo potrebné prijať záver o osvedčení základných skutočností potrebných pre záver súdu o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov strán, ako základného predpokladu za splnenia ktorého môže súd nariadiť neodkladné opatrenie. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré primerane vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky.

12. Pokiaľ ide o námietku o nesprávnom procesnom postupe znemožňujúcom žalovanému 2/ aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ) odvolací súd uvádza, že takáto námietka je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak strane bol postupom súdu znemožnený prístup k súdu zriadenému zákonom, ak bolo porušené právo strany na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k ním, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia a podobne. V tejto súvislosti odvolací súd musí konštatovať, že žalovaný 2/ vo svojom odvolaní odvolací dôvod podľa iba deklaroval, ale žiaden konkrétny nesprávny procesný postup neuviedol a tak nemohol byť ani predmetom prieskumu odvolacím súdom, vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi ( ). V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že na to, aby sa odvolací súd bol oprávnený a povinný zaoberať konkrétnou odvolacou námietkou/konkrétnym odvolacím dôvodom nestačí len deklarovanie odvolacieho dôvodu v odvolaní poukazom na konkrétne písm. , ale je potrebné uviesť aj konkrétne odvolacie námietky strany napĺňajúce ten, ktorý odvolací dôvod. Povinnosť úradného prieskumu odvolacieho súdu nad rámec dôvodov vymedzených odvolaním je zúžená len na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

13. Pokiaľ ide o námietku, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd uvádza, že odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak ako ho

zistil súd prvej inštancie ( ) a ktorý ako bolo uvedené už v bode 11. tohto rozhodnutia vyplýva zo žalobkyňou súdu predložených listinných dôkazov a osvedčených skutkových okolností rozhodných pre rozhodnutie o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia. Okrem toho je potrebné doplniť, že podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie a to jak pre rozhodnutie súdu prvej inštancie o návrhu sporovej strany, tak aj pre jeho prieskum odvolacím súdom. Skutkové okolnosti za akých došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam žalobkyňou, prípadne dôvody, pre ktoré žalovaný 1/ previedol nehnuteľnosti na žalovaného 2/, uvádzané žalovanými v podanom odvolaní, vzhľadom na charakter rozhodnutia (vychádzajúci z potreby bezodkladnosti úpravy pomerov) a charakter návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia - návrhu na poskytnutie ochrany práv vlastníkovi (spôsobom umožňujúcim zachovať skutkový a právny stav, aký existoval v čase začatia súdneho konania o určenie vlastníckeho práva), ktorý podľa jeho tvrdení bez svojho vedomia a súhlasu stratil vlastnícke právo k nehnuteľnému majetku, neboli pre rozhodnutie vo veci súdu prvej inštancie v čase rozhodovania známe, avšak ale ani podstatné, pre rozhodnutie o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia. Povinnosť bezodkladnosti konania súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ukladá súdu , ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie. Neodkladné opatrenie slúži na poskytnutie rýchlej úpravy vzťahov medzi stranami sporu a tak pri jeho nariadení súd nemusí dodržať formálny postup na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie rozhodnutia. Pre jeho nariadenie stačí, ak navrhovateľ osvedčí potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán navrhnutým spôsobom. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že aj pre odvolací súd platí, že pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav (hmotnoprávny aj procesný) v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Práva osoby, ktorá je dôvodne nariadeným a trvajúcim neodkladným opatrením obmedzená, sú chránené prostredníctvom a osobitným ust. zodpovednosti navrhovateľa za škodu a inú ujmu, ktorá neodkladným opatrením vznikla ( ).

14. Neobstojí preto len všeobecná námietka žalovaného 2/ o tom, že súd prvej inštancie procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené ako ani o nesprávnom právnom posúdení veci. Pokiaľ ide o vec samu odvolací súd konštatuje, že žalovaný 2/ v odvolacom konaní nepredniesol žiadne nové podstatné námietky, s ktorými by sa už nevysporiadal súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci samej a opätovné zdôvodnenie ich neopodstatnenosti pre rozhodnutie v tejto veci aj odvolacím súdom by bolo len opakovaním už vyčerpávajúceho zdôvodnenia poskytnutého sporovým stranám súdom prvej inštancie v odôvodnení napádaného rozhodnutia.

15. Odvolací súd preto podľa a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil bez toho, že by rozhodoval o návrhu žalovaných o odklade vykonateľnosti napádaného rozhodnutia, nakoľko na to nebol žiaden dôvod. Odvolací súd rozhodol o odvolaní bezodkladne, do 5 dní odo dňa predloženia mu spisu súdom prvej inštancie.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko nešlo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí ( a ). O tomto nároku rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa bude konanie končiť.

17. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (čl. I posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a posledná veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).