Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9P/91/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudcom JUDr. Branislavom Lečkom, PhD. vo veci starostlivosti o maloletú A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bydlisko C., D. E. F. X, prechodné bydlisko G., D. H. I. F. XXX/X, občianku Slovenskej republiky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa matky E. E. B., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko C. J., K. XX, D. XX, L. M. C. J., H. J., XXXXX, B. K., L., N. O. L. a otca L. P. B., J., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko C., D. E. F. X, prechodné bydlisko G., D. H. I. F. XXX/X, právne zastúpeného J. Q., R., so sídlom S. P. X, C., IČO: XX XXX XXX, o návrhu otca na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, na Okresnom súde Žilina dňa X. X. XXXX, takto

rozhodol:

I. Súd maloletú A. B., nar. XX. XX. XXXX, z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca L. P. B., J., nar. XX.XX.XXXX. II. Obidvaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. III. Matka E. E. B., nar. XX. X. XXXX, je p o v i n n á prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX. XX. XXXX sumou 150 EUR mesačne, od X. X. XXXX, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám otca maloletého dieťaťa.

IV. N e d o p l a t o k na výživnom pre maloletú A. B., za obdobie od X. X. XXXX S. XX. X. XXXX vo výške 1 500 EUR, je matka E. E. B. p o v i n n ý splácať v mesačných splátkach po 100 EUR, spolu s bežným výživným, k rukám otca maloletého dieťaťa, pod následkom straty výhody splátok.

V. Súd n e u p r a v u j e styk o matky E. E. B. s maloletou A. B..

VI. Súd týmto rozsudkom ruší uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa XX. X. XXXX, sp. zn. XX XX/ XXXX, ktorým neodkladným opatrením dočasne zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti otca a určil výživné matky pre maloleté dieťa.

VII. Žiadny z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom zo dňa XX. X. XXXX, ktorý bol doručený O. R. G. dňa XX. X. XXXX sa otec maloletého dieťaťa domáhal, aby súd upravil práva a povinnosti k maloletému dieťaťu tak, že maloleté dieťa bude zverené do jeho osobnej starosti a matka bude zaviazaná prispievať na jeho výživu sumou XXX EUR mesačne. Styk otca s maloletým dieťaťom nenavrhol upraviť. Súčasne navrhol, aby obidvaja rodičia maloleté dieťa zastupovali a spravovali jeho majetok.

2. Otec navrhol aj nariadiť aj neodkladné opatrenie, ktorým by maloleté dieťa bolo zverené do jeho osobnej starostlivosti a matka by prispievala na jeho výživu sumou XXX EUR mesačne.

3. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že od XX.XX.XXXX sa aj s mal. A. presťahoval, so súhlasom manželky, na R. - S. G., zatiaľ čo manželka zostala naďalej žiť v B. K.. Dňa XX.XX.XXXX inicioval na O. R. C. T. (ako vecne a miestne príslušnom) konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k mal. A. na čas po rozvode manželstva. Aktuálna situácia je však taká, že navrhovateľ (aj vzhľadom na obsah viacerých zásadných rozhovorov s manželkou po návrate na R.), citové odcudzenie medzi ním a manželkou, vníma ako neprekonateľné a nevidí nádej na obnovu manželského spolužitia. Preto, po dôkladnom zvážení všetkých okolností, a s prihliadnutím na záujem A., ktorá má právo vyrastať v harmonickom prostredí, sa rozhodol iniciovať rozvodové konanie. Navrhovateľ má za to, že ich vzťahy s manželkou sú natoľko trvalo rozvrátené, že jediným východiskom z danej situácie bude rozvod manželstva. Aktuálne kompletnú starostlivosť o A. zabezpečuje v plnom rozsahu, manželka od presťahovania sa na R. nepricestovala, s A. je výlučne v telefonickom kontakte cca 1 – 2x do týždňa. Na výživu dcéry manželka do dnešného dňa žiadnym spôsobom neprispela. A. sa po príchode na R. výborne integrovala do kolektívu, našla si množstvo kamarátov a zúčastňuje sa rôznych voľnočasových aktivít, jej slovenčina sa zlepšuje každým dňom, má vytvorené na R. výborné zázemie pravidelný kontakt nielen so starými rodičmi, ale aj s celou rodinou a s rodinnými známymi. Do času príchodu na R. (v období od XX.XX.XXXX S. XX.XX.XXXX) bol nezamestnaný. Po príchode na R. sa zamestnal od O. XXXX, ako hudobník – huslista pôsobí v N. B. O. I. G., kde dosahuje príjem vo výške cca X.XXX EUR mesačne netto. Okrem toho pôsobí aj ako odborný asistent na B. R. Q. Q. J. D. I. C. C., kde dosahuje príjem vo výške cca XXX EUR netto. Uplatňuje si daňový bonus a poberá rodinný prídavok. Matka pracuje ako personálna konzultantka pre spoločnosť J. I. L., pričom podľa jeho vedomostí je jej priemerný mesačný príjem cca X.XXX EUR netto, plus kvartálne odmeny, ktorých výška mu nie je známa. Vzhľadom na to, že navrhovateľ nemá presnú vedomosť o príjme a zdrojoch príjmu manželky a ani o jej aktuálnych majetkových pomeroch, navrhol, aby súd vyzval manželku na preukázanie jej príjmu a majetkových pomerov. Maloletá A. je zdravá, okrem bežných detských chorôb nemá vážne zdravotné problémy. Navštevuje Materskú školu J. B. na ul. M. XX I. G.. Okrem nákladov na bývanie, stravu, oblečenie či dopravu, náklady na starostlivosť o A. v súčasnosti tvoria predovšetkým náklady súvisiace s návštevou materskej školy (mesačný poplatok za škôlku, stravné, za pomôcky do škôlky, rôzne aktivity v škôlke a pod.), náklady na kozmetiku a drogériu (prací prášok, čistiace potreby a pod.), lieky, pediatra, stomatológa, rôzne voľnočasové aktivity, náklady na hračky, knihy, športové potreby, vstupné na kultúrne podujatia a pod. K oprávneným výdavkom je potrebné tiež zahrnúť aj náklady na letnú či zimnú dovolenku, rôzne výlety či krátkodobé pobyty, výlety zo škôlky a pod. Vo vzťahu k otázke výživného, s poukazom na súčasný príjem, odôvodnené potreby mal. A. a na možnosti a schopnosti matky navrhol, aby súd matku, počnúc dňom začatia konania, zaviazal k povinnosti prispievať na výživu mal. A. sumou XXX EUR mesačne. K otázke stretávania sa matky s mal. A. uviedol, že si uvedomuje právo mal. A. na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom a nemá v úmysle matke toto právo upierať. Prioritou je preto pre navrhovateľa dohoda s matkou, zohľadňujúca tak vek a oprávnené záujmy mal. A., ako aj pracovnú vyťaženosť a pracovné aktivity matky a fakt, že matka žije v cudzine. Vzhľadom na uvedený a opísaný skutkový stav, majúc na zreteli zdravý fyzický a psychický vývoj mal. A. má za to, že v danom prípade sú dané dôvody na to, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne zverí mal. A. do osobnej starostlivosti otca. Nariadením neodkladného opatrenia dôjde k potvrdeniu stabilizácie výchovného prostredia mal. A. Q. R. J. bude minimalizovaný možný negatívny vplyv plynúci z krízy vo vzťahu medzi účastníkmi konania, ktorá môže eskalovať po tom, čo sa matka dozvie, že otec sa rozhodol na R. iniciovať súdne konania. Aj vzhľadom na to, že matka je cudzí štátny príslušník, žijúci v B. K., L., navrhovateľ má dôvodnú obavu, že matka, i napriek tomu, že súhlasila s tým, aby sa navrhovateľ presťahoval aj s A. Q. R. a A. tu navštevovala aj materskú školu, bez vedomia a súhlasu navrhovateľa A. vyberie zo škôlky a odcestuje s ňou do L.. Záujem mal. A. na nariadení neodkladného opatrenia je zrejmý, keď s ohľadom na jej vek, potreby a schopnosť vnímať a spracovať celú situáciu je nevyhnutné, aby súčasná situácia bola upravená tak, aby mala na maloletú čo možno najmenší negatívny vplyv, ktorý by mohol mať za následok vznik problémov psychického charakteru, ako sú pretrvávajúce pocity smútku, ustrašenosti, plaču, beznádeje či vnútornej nevyrovnanosti. Zabezpečenie prijateľného prostredia a riadneho ustáleného režimu bez nevyhnutných zmien, bez zásahu súdu nie je možné. Matka na výživu dcéry žiadnym spôsobom pravidelne neprispieva, i keď si musí byť vedomá nákladov na zabezpečenie potrieb dcéry. Vzhľadom na túto skutočnosť navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal matku neodkladným opatrením na čas do rozhodnutia vo veci samej na úhradu výživného. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy vidí navrhovateľ predovšetkým v potrebe zabezpečiť

výživu mal. A.. V súvislosti s požadovanou sumou výživného, túto navrhovateľ považuje za minimálnu, na čiastočné pokrytie základných potrieb mal. dcéry, aj s prihliadnutím na schopnosti a možnosti matky a zásadu podieľania sa oboch rodičov na zabezpečení výživy svojho mal. dieťaťa.

4. Matka maloletého dieťaťa sa k návrhu otca písomne nevyjadrila. Súd zabezpečil preklad návrhu otca do anglického jazyka (ako aj ostatných relevantných listín).

5. Matka sa na pojednávanie na Okresný súd Žilina nedostavila. Predvolanie jej bolo doručované prostredníctvom L. U. I. a V. U. R. (neúspešne), ako aj (následne) podľa (ďalej len ).

6. Matke maloletého dieťaťa sa predvolanie na pojednávanie nepodarilo riadne doručiť tak, že by si ho osobne prevzala v mieste trvalého bydliska v zahraničí.

7. Matka dieťaťa je cudzou štátnou príslušníčkou a nemá trvalý ani prechodný pobyt na území Slovenskej republiky.

8. Podľa ustanovenia , ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca.

9. Podľa , ak fyzická osoba nemá adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky, doručuje súd písomnosti tejto fyzickej osobe oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu.

10. Písomnosť sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Po uplynutí 15. dní od zverejnenia oznámenia nastupuje fikcia, podľa ktorej sa písomnosť považuje za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

11. Súd v súlade s ust. doručoval matke predvolanie na pojednávanie oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu (č. l. 175).

12. Súd považoval písomnosť podľa ustanovenia § 106 ods. 3 za riadne a včas doručenú (právna fikcia).

13. Neúčasť na pojednávaní matka neospravedlnila a nepožiadal o odročenie pojednávania.

14. Najlepší záujem maloletého dieťaťa je prvoradé hľadisko pri rozhodovaní v predmetnej súdnej agende. Len pre skutočnosť, že sa matka nedostavila na pojednávanie, nemôže súd - pri aplikácii testu proporcionality, zavinenú neúčasť matky na pojednávaní (kedy súd využil všetky možnosti, aby sa pojednávania zúčastnila), nemožno nadradiť jej nevyžité právo účasti na pojednávaní (najmä k veci sa vyjadriť, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k dôkazom, klásť účastníkom konania otázky), nad práva a záujmy maloletého dieťaťa. Súd urobil všetko preto, aby matka tieto procesné práva využiť mohla. Práva maloletého dieťaťa sú v tomto prípade nadradené procesným právam matky, ktorých realizáciu nevyužil, hoci mu súd takúto možnosť poskytol.

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na nasledovnú ustálenú (vnútroštátnu aj nadnárodnú judikatúru):

Mimoriadny význam v konaní o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu má plynutie času, čo kladie osobitnú požiadavku na rýchlosť a plynulosť konania súdu (napr. rozsudky ESĽP vo veciach Nuutinen proti Fínsku z 27. 6. 2000, bod 110, Hokkanen proti Fínsku z 23. 9. 1994, bod 72, Voleský proti Českej republike z 29. 6. 2004, bod 106, Kříž proti Českej republike z 9. 1. 2007, bod 74, Hub proti Nemecku z 9. 4. 2009, bod 48) .

Obdobne judikatúra ESĽP zdôrazňuje, že súdy sa musia najlepším záujmom dieťaťa zaoberať a posúdiť ho v danej situácii, ak rozhodujú vo veciach s dopadom na dieťa (napr. rozsudok vo veci Wagner a J. M. W. L. proti Luxembursku zo dňa 28. 6. 2007 č. 76240/01, § 135; či Mennesson proti Francúzsku zo dňa 26. 6. 2014 č. 65192/11, § 93; Anayo proti Nemecku zo dňa 21. 12. 2010 č. 20578/07, § 71; Gözüm proti Turecku zo dňa 20. 1. 2015 č. 4789/10, § 50–51; či Penchevi proti Bulharsku zo dňa 10. 2. 2015 č. 77818/12, § 71). Z tejto judikatúry ESLP jednoznačne a jasne a vyplýva, že v prípade súdneho rozhodovania o deťoch, nemožno uprednostňovať abstraktné princípy pred najlepším záujmom dieťaťa v konkrétnom prípade.

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa zásady „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov." (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

Samozrejme, treba veľmi citlivo odlišovať od prípadov, ktoré rieši uvedená judikatúra, zjavnú arbitrárnosť, v neprospech ktoréhokoľvek účastníka konania, osobitne maloletého dieťaťa, čo ale podľa názoru súdu nie je tento prípad.

Podľa vyjadrenia otca, matka o konaní na Okresnom súde Žilina naviac vedela, komunikujú spolu najmä telefonicky. Zostala pasívna.

15. Podľa , po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

16. Účasť matky na pojednávaní súd síce považoval za dôležitú (najmä zisteniu jej osobných pomerov), ale so zreteľom na okolnosti prípadu dospel k názoru, že vec je potrebné prejednať a rozhodnúť v čo najkratšej lehote (rešpektujúc procesné a ústavné práva navrhovateľa – otca a najmä maloletého dieťaťa), pričom osobitne zdôrazňuje nevyhnutnosť sledovať najlepší záujem dieťaťa. Preto rozhodol, že sa pojednávanie vykoná v neprítomnosti matky. Takýto postup navrhli aj účastníci konania.

17. Právna zástupkyňa otca na pojednávaní navrhla maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti otca, zaviazať matku výživným 150 EUR mesačne od 1. 5. 2023. Styk matky s maloletým dieťaťom nenavrhla upraviť.

18. Otec vo výpovedi na pojednávaní sa pripojil k prednesu svojej právnej zástupkyne.

K veci ďalej uviedol, že s matkou dieťaťa sú manželia. Bývali v spoločnej domácnosti od J. XXXX. Následne odišiel na R., U. C. S. G.. Matka s dieťaťom zostala bývať v L.. Matka koncom roka 2022 súhlasila s tým, aby dieťa zobral na R.. Odvtedy býva s dieťaťom na R.. V C. je byt jeho rodičov. Od nového zamestnávateľa dostal jednoizbový byt v G., kde býva s dieťaťom od roku XXXX. Výdavky na bývanie sú asi 140€ mesačne.

Jeho zdravotný stav je dobrý. Je vlastníkom motorového vozidla továrenskej značky E.. Iný majetok nemá. Je zamestnaný ako hudobný koncertný majster, má dve práce – ako koncertný majster, tento rok zarobil X XXX€ netto mesačne a ešte pôsobí ako pedagóg na J. L. D. I. C. C., kde má čistý príjem asi XXXX€. Z obidvoch zamestnaní má príjem asi X XXX€ mesačne netto. Minulý rok mal z obidvoch zamestnaní príjem asi XXXX€ netto. Iný príjem nemá.

Dcéra navštevuje škôlku, platí tam poplatok 35€, strava 40€. Ďalšie výdavky pre maloleté dieťa sú mesačne: strava doma asi 200€, 20- 30 € hygienické a iné základné potreby, lieky na bežné ochorenia asi 10€, voľnočasové aktivity asi 30€, náklady na cestovné dieťaťa asi 100€ (v tejto sume sú aj náklady na cestovanie za starými rodičmi). Iné výdavky na maloleté dieťa nemá. Celkové mesačné výdavky na dcéru sú zhruba asi 400 – 450€. Zdravotný stav dcéry je dobrý.

Matka na výživu dieťaťa neprispieva, tento rok kúpila dieťaťu iba hračku, minulý rok poslala dieťaťu oblečenie v sume maximálne 50€, inak sa uspokojovaní potrieb dieťaťa nepodieľa.

Pokiaľ vie, matka dieťaťa iné deti nemá a pracuje ako personálna konzultantka. Podľa jeho vedomostí zarobí tento aj minulý rok asi XXXX € mesačne netto. Majetok nemá, jej zdravotný stav je dobrý. S dcérou sa chce stretávať, ale nič pre to nerobí. Manželke by nebránil v tom, keby sa s dcérou chcela stretávať.

Chcel by, aby dieťa komunikovalo aj s matkou. Aj maloletá dcéra chce komunikovať s matkou. Dieťa komunikuje teraz s matkou telefonicky. Nevie, ako si to matka v budúcnosti predstavuje, čo sa týka výchovy nášho dieťaťa.

19. Kolízna opatrovníčka vo výpovedi na hlavnom pojednávaní navrhla maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti otca. Navrhla určiť výživné matky XXX EUR mesačne pre maloleté dieťa od X. X. XXXX. Styk matky s maloletým dieťaťom nenavrhla upraviť. Poukázala na to, že neboli zistené v starostlivosti o dieťa žiadne nedostatky. Čo sa týka matky, nemajú o nej žiadnu vedomosť.

20. Súd na pojednávaní vykonal aj nasledovné listinné dôkazy:

Z rodného listu maloletého dieťaťa, evidovaného v knihe narodení L. I. R., osobitná matrika C., zväzok O., ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XXX, mal súd preukázané, že jeho otcom je P. B. a matka E. E. B..

Zo sobášneho listu, vedeného v knihe manželstiev L. W. C. – R. L., zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXX mal súd preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa uzavreli manželstvo dňa XX. X. XXXX.

Matka maloletého dieťaťa dala otcovi súhlas s vysťahovaním maloletého dieťaťa na R. dňa XX. XX. XXXX (č. l. 9).

Z lustrácie v SOCIÁLNEJ POISŤOVNI mal súd preukázané, že otec je zamestnaný od 1. 9. 2022 v N. B. O. G. a od 1. 10. 2022 aj v J. D. I. C. C..

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, ako orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, vypracoval na žiadosť súdu dňa XX.XX.XXXX správu z prešetrenia pomerov v rodine, v ktorej sa uvádza nasledovné skutočnosti: „V čase šetrenia bol prítomný otec a maloletá A.. Otec býva spoločne s maloletou v 1-izbovom byte vo vlastníctve N. B. O. v G., ktorého je otec zamestnancom. Spoločne s maloletou užíva samostatnú izbu, kde maloleté dieťa spáva na samostatnej posteli. Domácnosť je udržiavaná, sú vhodné podmienky pre zdravý fyzický, sociálny a psychický vývin maloletého dieťaťa. Otec je zamestnaný v N. B. O. I. G., ako huslista. Jeho mes. príjem je cca XXXX eur. Ďalej pracuje ako odborný asistent na B. R. Q. Q. J. D. I. C. C.. Jeho príjem z tejto činnosti je XXX eur. Pracovná doba mu umožňuje zabezpečovať starostlivosť o maloletú v poobedných hodinách po návrate z materskej školy. Maloletá A. navštevuje od H. XXXX Materskú školu na M. D. I. G.. V materskej škole sa adaptovala veľmi dobre. Otec uviedol, že maloletá dcéra má veľmi rada deti a je spoločenská, preto si v materskej škole zvykla veľmi dobre. Začína sa učiť slovenský jazyk, používa už aj slovenské slová. Je zdravá. V súčasnosti je s matkou v kontakte približne 2-krát do týždňa, kedy si s maloletým dieťaťom zatelefonujú cez videohovor. Otec nepoprel, že maloletej matka niekedy chýba, nespochybňuje, že maloleté dieťa potrebuje oboch rodičov. Matka maloletého dieťaťa začala prejavovať záujem o návrat maloletého dieťaťa na územie L. približne pred týždňom. Dovtedy rešpektovala, že je maloletá u otca, nakoľko nespochybňovala, že sa otec dokáže plnohodnotne postarať o maloletú. Mesačné výdavky otca: 100 Eur bývanie, 200 Eur strava, 100 Eur oblečenie, 30 Eur hygiena, 150 EUR pohonné hmoty, záujmové aktivity, výlety s maloletým dieťaťom 100 Eur. Výdavky na mal. dieťa: 50 Eur strava v materskej škole, poplatky v materskej škole 25 Eur, 200 Eur strava doma, pomôcky do materskej školy 20 Eur, 30 Eur oblečenie, 20 Eur hygiena. Otec uviedol, že maloleté dieťa má na R. zázemie a otcovu rodinu, ktorá mu pomáha so starostlivosťou o maloletú dcéru V prípade potreby otcovi pomáha opatrovateľka. Otec chce pre maloleté dieťa kvalitné vzdelanie, mal. sa začala aktívne učiť slovenský jazyk. Uviedol, že v L. by nemala také možnosti, ako má na R.. V prípade, že by matka začala žiť v R. V., nebránil by matke, aby si

ju prevzala do svojej osobnej starostlivosti. Obáva sa však, že v prípade, ak by si matka zobrala maloletú dcéru do L., vzťah medzi ním a maloletou by postupne ochladol, prípadne zanikol. Matka od príchodu otca s maloletým dieťaťom na R. neprispieva žiadnou sumou na výživu dieťaťa. V L. má nového partnera, teda obnovenie ich manželského spolužitia už nie je zo strany otca a ani matky možné. Maloleté dieťa počas šetrenia pôsobilo spokojným dojmom, bolo usmiata, túlilo sa k otcovi. Vykonaným šetrením neboli zistené nedostatky v starostlivosti o maloletú. Vzhľadom na prešetrené skutočnosti odporučili maloleté dieťa dočasne zveriť do osobnej starostlivosti otca a povinnú matku zaviazať primeraným výživným, vzhľadom k jej možnostiam a schopnostiam, s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletej.“

Zo správy od zamestnávateľa otca - N. B. O. v G. mal preukázané, že jeho priemerný čistý mesačný príjem bol v období od R. XXXX do J. XXXX v sume X XXX,XX EUR, od H. XXXX do H. XXXX bol jeho priemerný čistý príjem X XXX,XX EUR mesačne.

Zo správy zamestnávateľa otca – J. D. I. C. C. mal súd preukázané, že príjem otca od O. XXXX do J. XXXX sa pohyboval od XXX,XX EUR do XXX,XX EUR. Za obdobie od X. XX. XXXX do XX. X. XXXX dosiahol otec čistý príjem X XXX,XX EUR a od X. X. XXXX do XX. X. XXXX v sume XX XXX,XX EUR netto.

Z potvrdenia Materskej školy, so sídlom v G., D. J. B. F. XX vyplýva, že maloleté dieťa navštevuje materskú školu od XX. X. XXXX. Zo správy z materskej školy zo dňa XX. X. XXXX nevyplývajú nedostatky v starostlivosti o maloleté dieťa.

Zo správy od zamestnávateľa otca - N. B. O. I. G. vyplýva, že otec platí za ubytovanie XXX EUR mesačne.

Súd sa oboznámil aj vyčíslením výdavkov pre maloleté dieťa otcom (č. l. 184) – mesačne XXX,XX EUR.

Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa XX. X. XXXX, sp. XX XX/XXXX bolo maloleté dieťa dočasne zverené do osobnej starostlivosti otca a matka bola zaviazaná prispievať na jeho výživu sumou 30 % zo sumy životného minima pre neplnoleté nezaopatrené dieťa mesačne.

Z listinných dôkazov z č. l. 57 až 175 vyplýva, že súd zabezpečil preklad listín do anglického jazyky (pre matku) a spôsob ich doručovania, ako aj predvolanie matky na pojednávanie.

21. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa (ďalej len ), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

Podľa – (ďalej len ), súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

Podľa , súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

Podľa , dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Podľa , vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

Podľa je súd povinný zistiť skutočný stav veci.

Podľa je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

Podľa , súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaním dokazovaním.

22. Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní výsluchom otca, kolíznej opatrovníčky a oboznámením obsahu listinných dôkazov.

23. Predmetom konania bolo rozhodnúť o návrhu otca na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, osobitne o tom, komu bude zverené do osobnej starostlivosti, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa jeho majetku, výška výživného povinnej matky (vrátane dlžného výživného), styk matky s maloletým dieťaťom a o trovách účastníkov konania.

24. V prvom rade rodičia zodpovedajú za riadny výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a za jeho výchovu. V predmetnej veci majú obidvaja rodičia rovnaké práva a povinnosti.

25. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa sú manželia, dlhodobo však nežijú v spoločnej domácnosti. Fakticky netvoria rodinu. Preto bol naplnený zákonný dôvod na úpravu práv a povinností k maloletým deťom.

Otec žije s maloletým dieťaťom na R., matka v L.. Otec sa o dieťa dlhodobo osobne stará. Matka podľa vyjadrenia otca výživné pre maloleté dieťa neplatí, neposkytuje dieťaťu v zásade vecné plnenia. Nebolo preukázané, že by rodičia mali inú vyživovaciu povinnosť.

Otec býva s maloletým dieťaťom v prenajatom byte. Maloleté dieťa navštevuje škôlku. Zdravotný stav dieťaťa je dobrý.

Matka s maloletým dieťaťom komunikuje najmä telefonicky. V roku 2022 súhlasila s tým, aby otec s maloletým dieťaťom odišiel na R. (č. l. 9).

V starostlivosti o maloleté dieťa neboli zistené nedostatky.

26. Otec sám zabezpečuje všetky potreby maloletého dieťaťa. Plní si vyživovaciu povinnosť finančnými aj vecnými plneniami a aj osobnou starostlivosťou.

27. Pri určovaní výšky výživného pre maloleté dieťa, súd vychádzal z príjmu otca cca X XXX EUR netto mesačne v roku 2024 a v roku 2023 v sume cca X XXX EUR mesačne. Otec má dve zamestnania. Výdavky na bývanie pre seba a dcéru sú XXX EUR mesačne za užívanie bytu od zamestnávateľa. Súd pri určovaní výživného z tohto príjmu vychádzal a samozrejme prihliadol na osobnú starostlivosť otca o maloleté dieťa, ktorá je najmä so zreteľom na vek dieťaťa v značnom rozsahu.

28. Súd pri určovaní výšky výživného matky zobral do úvahy a prihliadol na to, že otec poberá prídavok na dieťa a uplatňuje si daňový bonus.

Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva rodičovi či inej oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. I keď povinnosť prispievať na výživu maloletých majú predovšetkým rodičia a vyplácanie prídavkov na deti nenahrádza plnenie tejto povinnosti, predsa len vyplácané rodinné prídavky (rodinné dávky, vyrovnávacie dávky alebo ich doplatok), môžu sčasti uhradiť odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Súd pri určovaní výšky výživného na maloleté dieťa musí preto prihliadať aj na to, do akej miery sú potreby maloletého hradené z takýchto zdrojov. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. marca 2018, sp. zn. ). Daňový bonus je forma daňového zvýhodnenia rodičov vyživovaných nezaopatrených detí, ktorí dosahujú aktívne príjmy. O daňový bonus sa znižuje daň. Aj tento príjem rodiča, ktorý si uplatňuje daňový bonus môže slúžiť na čiastočné uhrádzanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa.

Preto súd pri určovaní výšky výživného pre maloleté dieťa prihliadol na skutočnosť, že otec poberá prídavok na dieťa (aktuálne XX EUR mesačne) a na uplatňovaný daňový bonus, ktoré ale nenahrádzajú plnenie vyživovacej povinnosti matkou, ale len sčasti môžu byť použité na úhradu niektorých odôvodnených výdavkov maloletého dieťaťa.

29. Pomery matky – jej príjem, schopnosti, možnosti a majetkové pomery sa nepodarilo súdu preukázať. Podľa vyjadrenia otca, matka inú vyživovaciu povinnosť nemá, jej zdravotný stav je dobrý. Je nemajetná a pracuje ako personálna konzultantka, s čistým príjmom X XXX J. X XXX EUR - plus odmeny. Súd pri určovaní výživného z týchto zistených skutočností - príjmu matky (ktorý uviedol otec) vychádzal. Prihliadol na to, že matka doteraz výživné neplatí (ani sčasti), s výchovou o maloleté dieťa otcovi nepomáha. Hračky ani oblečenie nepatrnej hodnoty, ktoré mala matka kúpiť dieťaťu, súd nezapočítal

do dlžného výživného. Druh vecí ani ich hodnota nebola ani preukázaná. Naviac, bežné darčeky sa do dlžného výživného nezapočítavajú (R44/1966).

Matka podľa vyjadrenia otca vedela (komunikujú telefonicky), že podal návrh na súd o úprave práv a povinnosti k maloletému dieťaťa. K veci sa nevyjadrila. Pasivita matky nemôže byť na ujmu maloletému dieťaťu.

30. Odôvodnené výdavky pre maloleté dieťa súd ustálil najmä z výpovede otca, jeho písomného vyčíslenia výdavkov (čo do druhu aj výšky). Maloleté dieťa je v predškolskom veku, jeho zdravotný stav je dobrý, s bežnými výdavkami.

V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že nie všetky výdavky pre maloleté dieťa (len odôvodnené), sa dajú exaktne preukázať, sú časovo premenlivé a individuálne. Súd preto výdavky uvedené otcom sčasti korigoval, najmä porovnaním s bežnými výdavkami maloletých detí v danom veku, s dobrým zdravotným stavom (vrátane primeraných voľnočasových aktivít), známych súdu z rozhodovacej činnosti v iných obdobných prípadoch a z praktických a životných skúseností.

31. Súd, na základe vykonaného dokazovania, ustálil priemerné odôvodnené potreby maloletého dieťaťa za celé posudzované obdobie (od X. X. XXXX až do vyhlásenia tohto rozhodnutia) nasledovne: poplatky v škôlke XX EUR, strava v škôlke XX EUR, strava doma XXX EUR, oblečenie XX EUR hygienické a iné základné potreby XX EUR, lieky na bežné ochorenia XX€, voľnočasové aktivity asi XX €, náklady na cestovné dieťaťa asi XX € (aj za starými rodičmi na R.), podiel nákladov na bývaní XX EUR, spolu cca XXX EUR mesačne (priemerne). Ustálené výdavky súdom sú v zásade v zhode vyjadrením otca – XXX J. XXX EUR mesačne. Z ustálených priemerných a odôvodnených výdavkov pre maloleté dieťa, súd vychádzal pri určovaní výživného povinnej matky.

32. Súd, vychádzajúc zo zákonných kritérií pre určovanie výživného a vykonaného dokazovania dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach matky, prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou minimálne XXX EUR mesačne, od X. X. XXXX – ako navrhol otec, pričom návrh na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu bol na súd podaný dňa XX. X. XXXX. 33. Keďže súd určil vyživovaciu povinnosť matky od X. X. XXXX, matka si neplnila vyživovaciu povinnosť ani sčasti (finančne ani relevantnými vecnými plneniami), vznikol matke dlh na výživnom za obdobie od X. X. XXXX do XX. X. XXXX (spolu za 10 mesiacov) v sume celkovo X XXX EUR (10 mesiacov krát určené výživné 150 EUR mesačne). 34. Súd povolil matke splácať dlžné výživné v celkovej sume X XXX EUR po XXX EUR mesačne, spolu s bežným výživným XXX EUR mesačne. Do zaplatenia celého dlžného výživného X XXX Eur, teda matka bude platiť výživné k rukám otca maloletého dieťaťa XXX EUR mesačne (XXX EUR bežné výživné plus XXX EUR splátka dlžného výživného). Súd povolenie splátok odôvodňuje výškou určeného výživného, výškou priznaného nedoplatku na zameškanom výživnom a platobnou schopnosťou matky a pomermi oprávneného dieťaťa, ktorého výživa nebude ohrozená, aj keď nebude nedoplatok na výživnom uhradený jednou splátkou. Matka si musela byť vedomá toho, že výživné bude určené súdom, a preto sa na takúto situáciu mala v predstihu pripraviť. Matka je povinná uspokojiť predovšetkým potreby svojho dieťaťa a až následne svoje potreby.

Ak si matka nebude plniť takto určenú vyživovaciu povinnosť (vrátane platenia dlžného výživného), stratí výhodu splátok dlžného výživného a dlžné výživné bude musieť zaplatiť jednorazovo.

35. V starostlivosti o maloleté dieťa neboli zistené nedostatky. Otec sa o dieťa dlhodobo osobne stará. Matka sa zdržiava v zahraničí. S dieťaťom je len v telefonickom kontakte alebo formou videohovoru. Preto súd maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti otca. Týmto rozhodnutím bude zabezpečená stabilita a kontinuita výchovného prostredia a rešpektovaný najlepší záujem maloletého dieťaťa. Takúto úpravu navrhoval otec aj kolízna opatrovníčka. Aj matka s takouto úpravou nepriamo súhlasila, keď umožnila dieťaťu odcestovať na R. s otcom.

36. Keďže rodičia majú rovnaké práva povinnosti k maloletému dieťaťu, súd rozhodol, že obidvaja budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

37. Súd neupravil styk matky s maloletým dieťaťom, pretože to nepovažoval za potrebné. Otec sa vyjadril tak, že nebude brániť matke v styku s dieťaťom, ak o styk prejaví záujem. Matka sa zatiaľ stýka s dieťaťom neosobne (telefonicky, cez videohovory). Súd umožnil rodičom sa na styku otca s dieťaťom dohodnúť, čo je najprirodzenejšia forma realizácie rodičovských práv. Ak by sa matka v budúcnosti chcela s dieťaťom osobne stretávať a s otcom by sa nevedeli dohodnúť na styku, nie je vylúčená následná osobitná úprava styku otca s dieťaťom v budúcnosti, a to rozhodnutím súdu.

38. Keďže súd týmto rozsudkom rozhodol vo veci samej, zrušil uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa XX. X. XXXX, sp. zn. XX XX/XXXX, ktorým neodkladným opatrením dočasne zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti otca a určil výživné matky pre maloleté dieťa.

39. Podľa , účastník platí trovy konania, ktoré vznikli jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát.

Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak neustanovuje inak – generálne ustanovenie .

Toto ustanovenie zdôrazňuje výnimočnosť uplatňovania nároku na náhradu trov konania v prípadoch, ak to zákon výslovne pripúšťa.

Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

Podľa , súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

Rozhodovanie o trovách konania v civilnom mimosporovom konaní nie je založené na zásade úspechu strán v konaní.

V konaní neboli preukázané také okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali priznanie na náhradu trov konania – uplatnenie moderačného práva súdu pri náhrade trov konania.

Preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, v súlade s ustanovením .

40. Rozsudok o výživnom je predbežne vykonateľný ( ).

Matka je povinná prispievať na výživu maloletého dieťaťa podľa tohto rozhodnutia, aj keď by proti nemu prípadne podala odvolanie (prípadne iný účastník konania).

41. Podľa lehota na plnenie výživného plynie od doručenia tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Žilina.

V odvolaní je potrebné:

· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, spisová značka,

· označiť rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde prvej inštancie a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa , odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Poučenie o spôsoboch výkonu tohto rozhodnutia ( ):

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie (povinnosť zaplatiť peňažnú sumu – výživné, nedoplatok na výživnom), môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať:

a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľnosti, f) predajom podniku, g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Podľa ustanovenia § 63 ods. 2 Exekučného poriadku, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá bez príslušenstva ku dňu doručenia návrhu na vykonanie exekúcie neprevyšuje 2 000 eur (ďalej len „drobné exekúcie“), nemožno exekúciu vykonať predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný hlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa osobitného predpisu; právo zriadiť exekučné záložné právo na nehnuteľnosť tým nie je dotknuté. Za drobnú exekúciu sa nepovažuje exekúcia na vymoženie pohľadávky na výživnom.

Podľa ustanovenia § 63 ods. 3 Exekučného poriadku, exekúciu predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný prihlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa odseku 2, možno vykonať výnimočne na základe schválenia súdu, ak sú voči povinnému vedené viaceré exekúcie, v ktorých sa vymáhajú pohľadávky prevyšujúce v súhrne 2 000 eur a exekútor preukáže, že peňažná pohľadávka nemôže byť vymožená iným spôsobom. Návrh na schválenie predaja nehnuteľnosti podľa prvej vety môže podať

exekútor, ktorý ako prvý v poradí na nehnuteľnosti zriadil exekučné záložné právo a na základe jeho písomného súhlasu aj exekútor, ktorého exekučné záložné právo bolo zriadené neskôr.

Podľa ustanovenia § 64 Exekučného poriadku, spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 167 a 172). Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti.

V prípade rozhodnutia súdu (alebo výroku rozhodnutia), ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa (najmä zverenie, styk, zastupovanie, správa majetku) alebo iná, ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, môže osoba oprávnená z tohto rozhodnutia domáhať sa výkonu práv a povinností upravených vo vykonateľnom rozhodnutí súdu, a to návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa a nasl. .