Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13T-137-2017.pdf
PDF · 141.21 KB
Case nature
Area
Subarea
13T/137/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudkyňa Okresného súdu Martin JUDr. Veronika Pavláková na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.05.2020 takto
rozhodol:
obžalovaný
S. V.Á., J.. XX.XX.XXXX I. S., trvale bytom G. XX, Q. S.,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
dňa 06.08.2016 v čase krátko po 22.00 hod. v obci Bystrička, okres Martin, pri oslave kolaudácie novostavby rodinného domu V. M. S. V.Ý., obžalovaný pod vplyvom požitia alkoholických nápojov po tom, čo sa odohral vo vnútri domu konflikt, ktorého účastníkmi boli obžalovaný, poškodená S. V. a poškodenej vtedajší manžel a po tom, keď poškodená vyšla na terasu novostavby a prisadla si ku tam prítomným, opäť ku nej pristúpil a chytil ju zozadu za krk, nadvihol a takýmto konaním S. V., nar. XX.XX.XXXX, Y.. G. G. Č.. XXX, Q. S., spôsobil podvrtnutie a natiahnutie krčnej chrbtice s práceneschopnosťou 4 až 5 týždňov, teda zranenia, ktoré jej bránili v obvyklom spôsobe života výraznejšou bolestivosťou a poruchou hybnosti,
t e d a
- inému úmyselne ublížil na zdraví,
č í m s p á c h a l
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, 3, § 56 ods. 2, § 57 ods. 1 Tr. zák. na peňažný trest vo výmere 160 € ( slovom jednostošesťdesiat eur ).
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd ustanovuje obžalovanému náhradný trest odňatia slobody na 7 / sedem / dní.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej S. V., J.. XX.XX.XXXX I. Č., W., Y. G. G. Č.. XXX, Q. S., z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia škodu vo výške 441,50 € (štyristoštyridsaťjeden eur a päťdesiat eurocentov).
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej S. V., J.. XX.XX.XXXX I. Č., W., Y. G. G. Č.. XXX, Q. S., z titulu náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti škodu vo výške 155,58 € (stopäťdesiatpäť eur a päťdesiatosem eurocentov).
Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodenú so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Súd pôvodne na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného S. V., svedkyne poškodenej S. V., prečítaním výpovedí svedkov z prípravného konania V. G., O. H., S. V., X. V., I. S., M. A., Z. H., F. H., F. G. M. I. G., odborného vyjadrenia znalca v odbore zdravotníctvo a farmácia O.. S.. Ľ. N., K.., ako i jeho následnej výpovede a oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spisovom materiáli. Následne rozhodol tak, že zohľadniac výsledky vykonaného dokazovania čiastočne upravil skutkovú vetu svojho rozhodnutia oproti jej zneniu v podanej obžalobe, pričom obžalovaného uznal za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a uložil mu peňažný trest vo výmere 160 eur s náhradným trestom odňatia slobody na 7 dní. Poškodenú s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces. Voči takémuto rozhodnutiu podali odvolanie tak obžalovaný prostredníctvom splnomocneného obhajcu, ako i poškodená prostredníctvom svojho splnomocnenca. Vecou sa teda z uvedeného dôvodu zaoberal nadriadený súd, ktorý ju vrátil na opätovné prejednanie a rozhodnutie prvostupňovému súdu. Ten, rešpektujúc právny názor nadriadeného súdu, opakovane na hlavnom pojednávaní vykonal potrebné dokazovanie, a to osobným výsluchom znalca v odbore zdravotníctvo a farmácia O.. S.. Ľ. N., K.., oboznámením sa s ďalšími listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spisovom materiáli a dospel k záverom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Obžalovaný S. V. na hlavnom pojednávaní odmietol konať o dohode o vine a treste, zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe sa cítil byť nevinný. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní popísal pozvanie na kolaudačnú oslavu zo strany synovca a jeho manželky, priebeh samotnej oslavy, kam prišiel spoločne so svojou manželkou. Prítomných hostí tam nepoznal, po celý čas sa popíjalo. Okolo 22.00 hod. prišla za nimi aj dcéra S. s dvoma kamarátkami. Poškodená sa vyjadrila vulgárne na ich adresu, on nereagoval. Z domu neskôr počul krik poškodenej na dievčatá, manželka teda vošla do domu a s poškodenou mali slovnú výmenu. Na terase jeho dcéru začala riešiť i tam prítomná osoba menom F.. Do domu teda následne vošiel i obžalovaný, ktorý kričal na poškodenú, čo si to dovoľuje voči jeho dcére, synovec stál celý čas medzi dverami do domu. Po tejto hádke vyšli von na terasu, poškodená ďalej hostila prítomných. Manželka povedala, že sa urážať nedajú a z oslavy odišli. Obžalovaný poprel fyzický útok na poškodenú v dome i na terase. Konanie poškodenej považuje za pomstu. Popísal problémy poškodenej s požívaním alkoholu a tiež následné konflikty s jej vtedajším manželom, jeho synovcom. Ďalej podrobnejšie popísal svoju pomoc poškodenej a synovcovi pri stavbe ich domu, tiež s trvalým pobytom poškodenej, keďže je Ukrajinka, problematickosť ich vzájomného manželského spolužitia, opätovne i jej problémy s alkoholom. Dôvodom konania poškodenej podľa neho je majetkový záujem po rozpade manželstva s jeho synovcom. Nevedel vysvetliť vznik zranení poškodenej, mal však vedomosť, že počas ich liečenia a vystavenej PN chodila aj na Ukrajinu, do Rajca na nejakú zábavu, tiež na Mošovský jarmok.
Svedkyňa poškodená S. V. si na hlavnom pojednávaní uplatnila prostredníctvom svojho splnomocnenca nárok na náhradu škody z titulu ublíženie na zdraví a ušlej mzdy, a to v súlade s jeho vyčíslením pred skončením prípravného konania. Po zákonnom poučení popísala organizáciu oslavy kolaudácie ich domu, jej začiatok a následný priebeh pred udalosťami, ktoré sú predmetom obžaloby. Obžalovaný s manželkou ku nim prišli okolo 19.00 hod., tak to bolo dohodnuté aj s jej manželom. Mala výhrady voči správaniu obžalovaného k ostatným hosťom po jeho príchode. Okolo 22.00 hod. prišla aj dcéra obžalovaného s kamarátkami, poškodená nechala ich obsluhu na manžela, boli to jeho hostia. Následne v dome riešila s S., kto vlastne sú tie dievčatá, ktoré s ňou prišli, žiadala, aby odišli spolu s ňou, došlo medzi nimi k slovnej výmene. Po tom, čo S. povedala, že je kurva, vošiel do domu manžel poškodenej a začal ju biť päsťami po celom tele, kopať, kričať po nej vulgárne. Vtedy do domu prišli F. H. a jej priateľ, ktorý chytil V. za ruku, manžel sa jej aj vyhrážal zabitím, zasotil ju tak, že spadla zadnou časťou tela na schody. Manžel odišiel preč, na to ju však chytil pod krk agresívne obžalovaný, až mala problém s dýchaním, vyhrážal sa jej pri tom zabitím. Kričala na neho S., tak ju obžalovaný odhodil v smere do kuchyne celou svojou silou, udrela si hlavu o kachličky v kuchyni, nedalo sa jej vstať, točila sa jej hlava. Následne však išla späť na terasu, pokračovala v obsluhovaní hostí, na čo ju opäť obžalovaný slovne vulgárne napadol, oboma rukami chytil pod krkom, nadvihol nad zem - útok videli všetci hostia okrem H.. Chcela aj zavolať políciu, no nespravila to kvôli kolegyniam. Obžalovaný po nej aj hádzal poháre, zase sa jej pri tom vyhrážal zabitím. Dňa 07.08.2016 ráno zistila, že sa nemôže postaviť na pravú nohu a ani pohnúť krkom, mala silné bolesti, keď zakašľala. K lekárovi šla dňa 08.08.2016 - zistil, že má vyvrtnuté krčné stavce, výraznú citlivosť chrbtice a hematómy. Na PN bola už od 03.08.2016 kvôli srdcu. PN ukončila dňa 14.11.2016. Z obžalovaného aj z jej manžela má strach. Sú v rozvodovom konaní. Na položené otázky bližšie popísala, ako jej bolo v nedeľu veľmi zle, nemohla vstať, tak na radu kolegyne šla hneď v pondelok k lekárovi, popísala priebeh vyšetrení. Pri bitke bývalým manželom bola aj S. V. - pri kopaní, na to prišli S., H. a nejaký chlap. S. M. H. odtiahli bývalého manžela od nej, aby ju prestal kopať, vtedy aj spadla na schody, následne vyšla von, chcela volať políciu, keď vyšla cez terasové dvere, tak ju odzadu chytil obžalovaný za krk, zdvihol, triasol ju a pritom vravel, že ju zabije, že to chcel urobiť už dávno, prítomné osoby kričali, aby ju pustil. Kolegyne ju presvedčili, aby políciu nevolala, obžalovaný následne po nej hádzal tie poháre, ešte si aj prstom prechádzal popod krk, pri tom sa smial. Ešte aj pri odchode povedal, že ju zabije. Túto časť incidentu videli G. manželka, jeho matka, K., H., zrejme aj S., lebo jej o tom rozprávala, aj dcéra obžalovaného S., jej kamarátky, aj manželka obžalovaného. Na PN už pred týmto incidentom bola kvôli slabosti, nevládala ísť do práce, bolo jej zle - nevedela, či je to od srdca, tak šla za lekárkou a ona ju nechala na PN. V minulosti bola operovaná na srdce. Lieky neužívala každý deň a keďže bola kolaudácia, dala si aj alkohol vtedy - pila vodku, nevedela povedať koľko, grilovala mäso a obsluhovala hostí. Nevedela vysvetliť, prečo si nevolala lekársku pomoc hneď na druhý deň v nedeľu. Trestné oznámenie podávala prostredníctvom známeho policajta. Poprela, že by cez PN chodievala na výlety mimo trvalé bydlisko, bola len raz na Ukrajine a raz asi 2 hodiny v Rajeckých Tepliciach na ranči u brata susedy H.. Jej PN trvala dlho - 3 alebo 3 a pol mesiaca kvôli tým zraneniam, ktoré utrpela pri incidente, chodila na rehabilitácie a k neurológovi.
Znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia O.. S.. Ľ. N., K.. na hlavnom pojednávaní po riadnom zákonnom poučení sa v plnom rozsahu pridržal obsahu odborného vyjadrenia, ktoré v predmetnej trestnej veci vypracoval, vrátane jeho záverov. Popísal, aké zranenia boli u poškodenej zistené, že boli spôsobené opakovanými viacerými fyzickými útokmi na jej osobu. Pripustil konanie viacerých osôb. Poranenia zodpovedajú mechanizmu útoku tak, ako to uviedla poškodená vo svojej výpovedi, teda najprv udretie a sotenie na schody ( vznik pomliaždenín) a následne chvaty na krku ( podvrtnutie krčnej chrbtice). Jednalo sa o poranenia stredne ťažkého charakteru, kde mechanizmus ich vzniku zodpovedá údajom od poškodenej. Takéto poranenia si vo všeobecnosti vyžadujú dobu liečby a práceneschopnosť po dobu cca 4 až 5 týždňov (nie viac ako 42 dní). Počas liečby ju obmedzovali závažnejším spôsobom v obvyklom spôsobe života bolestivosťou a poruchami hybnosti. Pri útoku silnejšou intenzitou mohlo dôjsť k poškodeniu hlavy a mozgu. Na položené otázky následne znalec uviedol, že si nepamätá, či mal podklady k PN poškodenej už v čase útoku pre iné ochorenie, skôr si myslí, že tieto k dispozícii nemal, inak by to mal uvedené v odbornom vyjadrení. Pokiaľ je človek vypísaný ako práceneschopný z dôvodu určitých trvalejších chorobných stavov - ako napríklad problémov so srdcom - tak tam je veľmi ťažko odhadnúť a predpovedať, ako dlho by uvedená práceneschopnosť v skutočnosti trvala. Inak je to pri úrazových stavoch, kde ten ďalší priebeh sa dá veľmi dobre objektívne predpokladať. K lekárskemu posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vypracovanom S.. K. A. mal jedinú pripomienku, a to k záveru ohľadom pomliaždenia ramien, ktoré boli v danom prípade ohodnotené pri pravom i ľavom ramene po 15 bodov. Takéto ohodnotenie sa zvykne priznávať až pri ťažšom stupni pomliaždenia, čo v danom prípade na základe úradných záznamov objektívne nebolo, keďže napríklad dňa 09.08.2016 S.. S. J. už konštatovala ustupujúce známky u týchto pomliaždenín. Obodovanie podvrtnutia krčnej chrbtice 25 bodmi by priznal rovnako i on. Dodal, že diagnóza podvrtnutia krčnej chrbtice je vo všeobecnosti veľmi ľahko simulovateľnou diagnózou, no v danom prípade ustálil záver, že k nej objektívne došlo, keďže bola potvrdená aj neurológom a aj chirurgom objektívnymi vyšetreniami. Zotrval na závere, že k podvrtnutie krčnej chrbtice u poškodenej mohlo veľmi dobre dôjsť konaním obžalovaného, ktoré popísala vo výpovediach poškodená. K dodržiavaniu liečebného režimu a prípadnému vplyvu správania sa poškodenej na dĺžku liečenia uviedol, že v danom prípade poškodená mala predpísaný kľudový režim a pokiaľ by tento nedodržiavala, tá doba hojenia by sa mohla aj významne predĺžiť. Kľudový režim v danom prípade spočíval v potrebe fixácie krku, obmedzenia jeho pohyblivosti - za tým účelom mala aj nasadený „Schantzov golier“. Ak by dochádzalo k nadmerným pohybom chrbtice, k preťažovaniu, dvíhaniu predmetov, zaťažovaniu krčnej chrbtice, predkláňaniu, zakláňaniu, to všetko by malo vplyv na dĺžku liečby. V danom prípade objektívna dĺžka liečby pri dodržiavaní nariadeného liečebného režimu mohla byť maximálne 4 - 5 týždňov, keďže poškodená nemala pri vyšetreniach zistené žiadne poškodenie anatomických štruktúr. Pokiaľ by aj paralelne s touto diagnózou podvrtnutia krčnej chrbtice plynula iná diagnóza, kvôli ktorej bola v danom prípade poškodená už predtým na PN, tak táto iná diagnóza by neovplyvnila dĺžku liečenia vzniknutého zranenia, ktoré je objektívne liečiteľné v období 4 - 5 týždňov. Mohla by ho nepatrne predĺžiť, nie však nad 42 dní a určite by nemohlo trvať menej ako 7 dní, aj vzhľadom na neurologický nález, ktorý bol v danom prípade zistený. Vo všeobecnosti pri podvrtnutí krčnej chrbtice sa môžu stavce posunúť napr. o vzdialenosť 1 mm, ale aj o vzdialenosť 1 cm. Pri úplne nezávažnom podvrtnutí stanovuje dobu liečenia do 7 dní, avšak v danom prípade išlo o závažnejší prípad, keďže bolo objektívne zistené aj neurologickým vyšetrením. Neurológ mohol v danom prípade objektivizovať stupeň poškodenia u poškodenej samotným neurologickým vyšetrením, hoci zobrazovacími metódami, teda röntgenom, poškodenie zistené nebolo, boli však zistené funkčné poruchy, čiže porucha pohyblivosti a tiež bolestivosť, ktorá síce je subjektívnou veličinou, no pri neurologickom vyšetrení to lekár objektivizovať vie. Prípadné simulovanie by v danom prípade odhalil. Taktiež pri takomto vyšetrení zisťuje tzv. svalové spazmy, ktoré sú hmatateľné fyzickým vyšetrením a nedajú sa simulovať. K stuhnutiu krčnej chrbtice môže dôjsť aj napríklad zlým spánkom vo veľmi zlej polohe, napríklad pri etylizácii dotyčného, avšak v prípade, že tam nie je poranenie krčnej chrbtice, tak takýto spazmus veľmi rýchlo vymizne, je to radovo otázka hodiny či dvoch. Testy, ktoré sú v správe neurologičky vyhodnotené ako negatívne, nie sú testami na oblasť krčnej chrbtice. Vo vzťahu ku krčnej chrbtici bol dôležitý najmä záver na základe vyšetrení, kde bola testami zistená dotyková bolestivosť, tuhšie trapézy a najmä obmedzenie rotácie hlavy v koncových polohách. Ak by v danom prípade došlo i napríklad k porušeniu nervov, už by šlo o závažnú poruchu zdravia, kde by liečenie s istotou presiahlo 42 dní. Dotyková bolestivosť sa dá simulovať, ale tuhšie trapézy a obmedzenosť pohybu nie. Pri hodnotení takejto formy úrazu, teda podvrtnutia krčnej chrbtice, býva veľmi opatrný a až nekompromisný, pretože sa často stretáva so simuláciou takéhoto úrazu. Zväčša jeho hodnotenia takýchto úrazov končia záverom liečby pod 7 dní. V danom prípade však na základe objektívnych zistení si stojí za svojim záverom a presvedčením, že posúdená doba liečenia 4 - 5 týždňov bola plne na mieste. Pokiaľ v realite bola PN 99 dní, tak táto dĺžka bola neprimeraná. Svoje závery opieral nielen o lekársku správu neurológa, ale i o všetky ostatné lekárske správy k danému prípadu. K pomliaždeniu panvy a ramien je možné dôjsť aj pádom, to aj uviedol vo vyjadrení, je to veľmi časté. Čo sa týka obmedzenia hybnosti chrbtice v prípade skoliózy, tak toto môže byť spojené, avšak nie v takom rozsahu, ako tomu bolo v danom prípade. Čo sa týka časového určenia vzniku zranenia, tak v danom prípade naozaj došlo k vyšetreniu s určitým oneskorením a on nevie bezpečne vylúčiť to, že by úraz poškodená utrpela v inom čase, ako je to kladené za vinu obžalovanému, avšak mechanizmus vzniku zranenia formou útoku je pre takýto typ zranenia krčnej chrbtice naozaj veľmi typický. Súd sa so súhlasom prokurátora a obžalovaného oboznámil i so svedeckými výpoveďami z prípravného konania.
Svedok V. G. bol v tom čase partnerom I. S. - kolegyne poškodenej, na Bystričku prišiel už ráno, odchádzal o 13.30 hod., šiel do práce. Vrátil sa tam o 23.45 hod., pod altánom sedeli v kľude a rozprávali sa jeho priateľka, poškodená, F. a jej priateľ K., všetci boli pod vplyvom alkoholu. Na poškodenej si nevšimol žiadne zranenia, rozrušenie, nesťažovala sa na nič. Odišli asi po 10 minútach, v aute mu priateľka rozprávala, že poškodenú niekto napadol, nezaujímalo ho to.
Svedok O. H. uviedol, že bol hosťom na predmetnej kolaudácii. V čase po 22.00 hod. videl, ako v dome V. pri hádke, ktorej obsah nepočul, navzájom však na seba niečo kričali, sotil V. V. poškodenú od seba, tá spadla. Boli tam ešte ďalšie 3 alebo 4 osoby. Odišiel aj s manželkou domov, lebo sa tam „zase mleli“, pričom ešte započul odtiaľ nejaký krik. Už dlhšiu dobu pozoruje, že vzťah susedov V. nefunguje, hádajú sa, poškodenú videl aj krívať a s obviazanou rukou, on sa však do nich nemieša.
Svedok V. V., vtedajší manžel poškodenej, popísal prípravu oslavy kolaudácie ich domu, nefunkčnosť ich manželstva, priebeh oslavy od raňajších hodín, postupný príchod pozvaných hostí. Po príchode sesternice S. s dvoma jej kamarátkami vo večerných hodinách sa poškodená začala na ich adresu veľmi vulgárne vyjadrovať, bolo to nepríjemné. Z domu sa po nejakej chvíli ozval krik poškodenej voči jeho sesternici, tak vošiel dnu a napomínal ju za takéto jej správanie. Na to začala poškodená nadávať aj jemu. Do domu vošiel aj obžalovaný s manželkou, zapojili sa do hádky tiež, navzájom si nadávali, poukazovali na predchádzajúcu pomoc, ktorú poskytli poškodenej. Nepočul žiadne vyhrážky zabitím zo strany obžalovaného, nevidel ani žiaden jeho fyzický útok na poškodenú. Po hádke vyšla poškodená na terasu, bola ako vymenená, ďalej všetkých obsluhovala. On pred všetkými povedal, že už má toho dosť, že podal návrh na rozvod. Konanie poškodenej považuje za pomstu, koná v snahe získať z toho majetkový prospech. Poškodená má problém s alkoholom. On bol v minulosti nútený kvôli jej útokom voči nemu aj volať políciu. Je aj chorobne žiarlivá. Na PN bola už pred touto udalosťou kvôli srdcu. Obžalovaného pozná ako mierneho človeka, nie je násilnej povahy, pomáha každému v dedine.
Svedkyňa S. V. popísala svoj príchod na oslavu, kde všetci popíjali, poškodenú už tackalo, na adresu svedkyne i jej kamarátok sa začala vulgárne vyjadrovať, žiarlila, zobrali sa teda na odchod, predtým ešte odišli na WC do domu. Tam poškodená začala na ňu vrieskať, vulgárne jej nadávať. Následne sa do toho zapojili jej rodičia a bratranec V., ktorí sa hádali s poškodenou a napomínali ju kvôli jej správaniu. Nevidela, že by poškodenú niekto fyzicky napadol, nepočula ani žiadne vyhrážky. Na terase neskôr poškodená ďalej obsluhovala hostí, bola vysmiata. Už v minulosti bratranec V. k nim opakovane prišiel so zraneniami, ktoré mu mala spôsobiť poškodená. Obžalovaný nie je násilnej povahy.
Svedkyňa X. V. vypovedala zhodne ako jej dcéra S., synovec V. V. i jej manžel - obžalovaný. Popísala navyše negatívnu skúsenosť s poškodenou v minulosti, keď táto svedkyni pod vplyvom alkoholu volala a vulgárnym spôsobom ju žiarlivo obvinila zo vzťahu s manželom poškodenej. Synovec v manželstve s poškodenou trpel, ona sa však do nich nemiešala.
Svedkyňa I. S. bola ako kolegyňa poškodenej pozvaná na oslavu kolaudácie domu, prišla na Bystričku už ráno, pomáhala s prípravami. Bolo tam viac ľudí, popíjalo sa, nálada bola pokojná. Po príchode S. V. s kamarátkami jej poškodená povedala, že jej vadí ich príchod, lebo neboli pozvané. Počula neskôr z domu hádku poškodenej s manželom kvôli tým dievčatám, po chvíli dnu vošli aj obžalovaný s manželkou. Všetci sa hádali, nadávali si, ona nepočula čo, do domu vošla aj ona. Zdalo sa jej, že sa poškodená dvíha zo zeme, nechcela sa však do toho miešať, vyšla teda von. Po asi 20 minútach vyšla aj poškodená a sťažovala sa jej s plačom, že ju bolí krk a niečo na boku, že ju obžalovaný zdvihol za krk a hodil na zem. Fyzický útok obžalovaného na poškodenú resp. vyhrážanie sa jej ona sama priamo nevidela a nepočula. Obžalovaný poškodenej však určite vulgárne nadával a bol agresívny. V nedeľu sa jej poškodená telefonicky sťažovala, že ju všetko bolí, že musí ísť k lekárovi. Ten konflikt bol rodinného charakteru, necítila to tak, že by ona mala privolať políciu.
Svedkyňa M. A. bola jednou z dvoch kamarátok S. V., ktoré prišli spoločne na predmetnú oslavu kolaudácie. Popísala ich príchod, hlasné vulgárne vyjadrenia zo strany poškodenej na ich adresu, viditeľný vplyv alkoholu na poškodenej, hádku kvôli ich prítomnosti v dome. Nevidela žiaden fyzický útok na poškodenú, nepočula žiadne vyhrážky. Po príchode poškodenej na terasu po hádke v dome videla, že ďalej obsluhovala ľudí, nebolo na nej vidieť žiadne zranenie ani rozrušenie.
Svedkyňa Z. H. vypovedala v podstate zhodne ako svedkyňa M. A..
Svedkyňa F. H. bola ako kolegyňa poškodenej na oslave kolaudácie od obeda. Popísala priebeh oslavy, postupný príchod hostí. Okolo 23.00 hod. započula z domu hádku poškodenej s tromi dievčatami, šla dnu na záchod, nechcela sa do toho miešať, tak odišla späť na terasu, kde sedela len I. S. a nejaká suseda. Z domu vybehla poškodená celá rozklepaná a vystrašená, nestačila sa jej ani opýtať, čo sa stalo, keď ku nim pribehol obžalovaný, niečo jej vykrikoval, svedkyňa však nevedela uviesť čo, oboma rukami ju chytil za krk odzadu a začal ňou niekoľkokrát triasť. Okríkla ho svedkyňa, čo to robí, či ju chce zabiť. On poškodenú pustil. Nepočula žiadne vyhrážky zabitím pri tom. Chcela to riešiť, ale ostatní jej povedali, aby to nechala tak, situácia sa upokojila. K fyzickému útoku ani vyhrážkam v dome sa vyjadriť nevedela, to ona nevidela. Všetci popíjali alkohol, ale nikto nebol až tak veľmi opitý. Vie o problémoch V. v manželstve už dlhší čas.
Svedkyňa F. G. nevidela žiaden útok a nepočula ani žiaden krik v dome pri oslave, boli tam od večerných hodín aj s jej manželom a matkou, zabávali sa, popíjali. Pri ich odchode okolo 01.00 až 02.00 hod. ju poškodená odprevádzala, vystískala ju, nič si na nej nevšimla, na nič sa nesťažovala, bola „roztatárená“ pod vplyvom alkoholu, vyzerala v poriadku.
Svedok I. G. vypovedal v podstate zhodne ako jeho manželka F. G.. Svedok hral na base v ten večer. Obžalovaného pozná ako nekonfliktného človeka.
Súd sa oboznámil aj s pripojenými listinnými dôkazmi. Z týchto zistil nasledovné skutočnosti. Lekárske potvrdenia, ktoré popisovali zranenia poškodenej a ich liečbu mal k dispozícii už i znalec z odvetvia zdravotníctvo a farmácia pri vyhotovovaní odborného vyjadrenia. Sama poškodená si dňa 14.11.2016 nechala vyhotoviť lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia S.. K. A., kde sú uvedené a hodnotené všetky ňou utrpené zranenia, teda pomliaždenie lumbálnej chrbtice, pomliaždenie panvy, pomliaždenie pravého kolena, pomliaždenie ľavého ramena, každé z nich ohodnotené 15 bodmi, pri ktorých ako pôvodcu v zmysle vykonaného dokazovania nebolo možné označiť obžalovaného, a ďalej podvrtnutie krčnej chrbtice ohodnotené 25 bodmi, keď toto zranenie v zmysle vykonaného dokazovania vzniklo s určitosťou opakovaným prudkým uchopením poškodenej za krk, zdvihnutím a následným hodením jej tela. Zo záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu vyplynulo, že poškodená žiada zaviazať obžalovaného k náhrade spôsobenej škody v celkovej výške 2.006,26 eur, z toho sumu 1501,10 eur ako bolestné za 85 bodov uvedených v lekárskom posudku S.. K. A. a 505,16 eur ako náhradu za stratu na svojom zárobku počas PN. Obžalovaný aktuálne nemá vo svojom registri priestupkov a doposiaľ ani v registri trestov žiaden záznam. Z obhajobou predložených výpisov z internetovej komunikácie vyplynulo, že poškodená počas trvania PN absolvovala výlet či možno i celý víkend v turistickom kempe v auguste 2016, v septembri 2016 navštívila Ukrajinu. Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1To/94/2019 zo dňa 04.02.2020 bol pôvodný rozsudok prvostupňového súdu zrušený a vec mu vrátená na opätovné prejednanie v potrebnom rozsahu a rozhodnutie s tým, že odvolanie obžalovaného vyhodnotil ako sčasti dôvodné a odvolanie poškodenej ako dôvodné, keď odsudzujúci rozsudok označil za rozporný a dostatočným spôsobom nepreskúmateľný. V odôvodnení sa nadriadený súd zaoberal postupom prvostupňového súdu pri úprave skutkovej časti výroku o stíhanom trestnom čine poukazujúc pri tom na výpoveď poškodenej, ďalej otázkou zásady zákazu zmeny rozhodnutia v neprospech obžalovaného pri podaní odvolania len v jeho prospech, rozsahom poškodenia zdravia poškodenej, zavinenia pri jeho vzniku, potrebou vykonania výsluchu znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia pre náležité posúdenie trestnej zodpovednosti obžalovaného, ako i otázkou náhrady škody.
V súlade s ustanovením § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodnutí prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebrané na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.
V súlade s § 2 ods. 12 Tr. por. súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Súd na základe takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že obžalovaný poškodenej úmyselne ublížil na zdraví a tým naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. Obžaloba bola v danej veci podaná i z dôvodu, že sa mal obžalovaný poškodenej vyhrážať smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a tým spáchať prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., takéto konanie obžalovaného sa však po súdom vykonanom dokazovaní nepreukázalo.
Súd na tomto mieste opakovane konštatuje najmä skutočnosť, že v predmetnej trestnej veci boli vykonané dve hlavné skupiny dôkazov, kde v jednej z nich išlo skôr o výpovede rodinných príslušníkov či obžalovanému blízkych osôb, u ktorých bolo možné badať určitú snahu vykresliť poškodenú v čo najhoršom svetle a pomôcť tak obžalovanému zbaviť sa trestnoprávnej zodpovednosti, na druhej strane potom boli produkované dôkazy podporujúce skôr verziu poškodenej. Čo sa týka úpravy skutkovej vety rozhodnutia súdu oproti zneniu podanej obžaloby, keď súd konštatoval len to, že vo vnútri domu sa nesporne odohral určitý konflikt za účasti obžalovaného, poškodenej a jej vtedajšieho manžela, hoci v obžalobe bolo obžalovanému kladené za vinu, že poškodenej „vulgárne nadával, vyhrážal sa zabitím, silne ju chytil za krk, hodil ju, potom ako sa hádala s manželom“ je potrebné uviesť, že súd tak postupoval z dôvodu svojich významných pochybností o výpovedi poškodenej v tejto časti. Poškodená totiž ako osoby aktívne zúčastnené na jej obrane pri údajnom fyzickom incidente v dome uviedla F. H. spolu s jej priateľom a tiež I. S., ako ďalších prítomných pri incidente tiež manželku a dcéru obžalovaného s jej kamarátkami. Svedkyňa S. však vo svojej výpovedi nepotvrdila túto výpoveď poškodenej. Uviedla, že do domu vošla, keď počula hádku, len sa jej zdalo, že sa poškodená dvíhala zo zeme, no ona sa do toho nechcela starať, preto odišla. Rovnako svedkyňa H. uviedla, že počula len hádku poškodenej s tromi dievčatami, sama tam prítomná vo vnútri nebola, nezapájala sa do ničoho, žiaden fyzický útok nevidela, vyhrážky nepočula. Podrobne však opísala následný priebeh incidentu obžalovaného s poškodenou na terase. Súdu sa teda javilo nelogickým, že by svedkyňa neuviedla i okolnosti predchádzajúce uvedenému útoku, ak by sa skutočne odohrali a ona by ich bola účastná. Svedkyňa S. V., jej kamarátky i matka popreli, že by došlo k fyzickému incidentu vo vnútri domu, pripustili len slovný konflikt. Výpoveď poškodenej teda v tejto časti nekorešpondovala so žiadnou inou svedeckou výpoveďou, nikto nepočul ani ňou tvrdené vyhrážky zabitím, navyše znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia pri zraneniach, ktoré mala poškodená utrpieť vo vnútri domu (pomliaždenie lumbálnej chrbtice, pomliaždenie panvy, pomliaždenie pravého kolena a pomliaždenie ľavého ramena) jednoznačne nevylúčil, že je k nim možné dôjsť i pádom. Poškodenej tvrdenia čiastočne preukazovala iba výpoveď svedka H. - aj toho však len ku konaniu V. V., ktorého účasť na incidente súd v skutkovej vete rozhodnutia i uviedol - žiadny dôkaz ale nepodporil tvrdenie poškodenej o útoku obžalovaného na jej osobu v interiéri domu, rovnako ako ani tvrdenia o nebezpečnom vyhrážaní voči jej osobe, takže v tejto časti zostali podľa konajúceho súdu významné pochybnosti nad priebehom incidentu a účasťou obžalovaného na ňom vo vnútri domu. Naopak pri výpovedi poškodenej o incidente na terase nehnuteľnosti boli jej tvrdenia náležite podporené svedeckou výpoveďou F. H., objektívne odborným vyjadrením i výpoveďou znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, ako i výpoveďami nepriamych svedkov. Až utrpené podvrtnutie krčnej chrbtice bolo bez ďalších pochybností objektivizované ako zranenie zavinené inou osobou, s mechanizmom vzniku zodpovedajúcim tvrdeniam poškodenej. Vo všeobecnosti je potrebné uplatňovať zásadu, že pokiaľ súd verí poškodenej v časti jej tvrdení, musí veriť jej výpovedi ako celku, a to až do chvíle, kým sa nepreukáže opak. Súd vyššie rozviedol úvahy, ktoré ho viedli k uznaniu viny len v časti žalovaného incidentu, a to útoku obžalovaného voči nej na terase novostavby domu. I v prípade, že by súd v tejto fáze trestného konania - po vrátení veci na jej ďalšie prejednanie a rozhodnutie - dospel k záveru o pravdivosti tvrdení poškodenej ohľadom prípadného fyzického útoku zo strany obžalovaného v interiéri domu, s poukazom na zásadu zákazu reformatio in peius, teda zákazu zmeny k horšiemu, keď voči pôvodne vyhlásenému rozhodnutiu bolo podané odvolanie len v prospech obžalovaného, bolo v ďalšom konaní potrebné zachovať skutkovú vetu v znení rovnakom ako v už pôvodne vyhlásenom rozhodnutí.
Hoci obžalovaný od počiatku trestného konania spáchanie žalovaného skutku popieral, je usvedčovaný najmä výpoveďou samotnej poškodenej, ďalej výpoveďou priamej svedkyne incidentu F. H., objektívnymi závermi znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, ktorý vypracoval odborné vyjadrenie k poškodenou utrpeným zraneniam a jeho závery prezentoval priamo pred súdom na hlavnom pojednávaní, ako i nepriamymi dôkazmi - výpoveďou svedkyne S., jej partnera G. či suseda H.. Svedok G. ako vtedajší priateľ S. síce nebol priamo prítomný na mieste v čase konfliktu, ale rozprávala mu o napadnutí poškodenej v aute pri odchode z miesta konania kolaudačnej oslavy jeho vtedajšia partnerka. Súd nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by si to mala táto svedkyňa v krátkom čase po udalosti vymyslieť. Taktiež svedok Kovalčík odišiel z oslavy v ten večer z dôvodu, že „už sa tam zase melú“, potvrdil teda incident samotný i evidentne už skôr zhoršené vzťahy medzi manželmi V.. Uvedené vo svojom súhrne tvorilo ucelenú reťaz dôkazov o priebehu skutku, ako aj o vine obžalovaného, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Tvrdenia obžalovaného o tom, že k žiadnemu fyzickému konfliktu v ten deň nedošlo, prihliadajúc pritom i na ostatné vykonané dôkazy, sa javilo ako účelové, a to v snahe zbaviť sa vlastnej trestnoprávnej zodpovednosti. Je nesporné, že vyšetrované udalosti sa stali na pozadí nefunkčného manželského vzťahu, kde medzičasom došlo k tak vážnemu rozvratu, že manželstvo bolo rozvedené a teda možno i v rámci uvedeného partnerského spolužitia predpokladať existenciu konfliktov. O tom svedčia i výpovede svedkov, tiež úradný záznam o vyjadrení sa všeobecnej lekárky poškodenej o opakovaných zraneniach vzbudzujúcich určité pochybnosti o tom, či neboli spôsobené inou osobou, už v minulosti. Istým spôsobom je ľudsky pochopiteľné, že obžalovaný osobne mohol mať pocit nevhodnosti, neprimeranosti či nevďačnosti v správaní sa poškodenej voči nemu i celej jeho rodine, keď sa v ten deň poškodená pod vplyvom alkoholu veľmi vulgárne vyjadrovala na ich adresu, čo bolo podľa všetkého v podstate spúšťačom neskoršieho konfliktu a to súd aj zohľadňoval pri určovaní druhu i výmery trestu za konanie obžalovaného, nie je však možné pripustiť, aby vzájomné nezhody boli riešené spôsobom, aký bol preukázaný v danej trestnej veci. Obžalovaný mal korigovať svoje správanie a nenechať sa uniesť ku konštatovanému protiprávnemu konaniu.
Objektom prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 Tr. zák. je ľudské zdravie - normálne funkcie ľudského tela vrátane funkcií všetkých orgánov, ktoré sú potrebné k náležitej telesnej a duševnej činnosti. Predmetom útoku je živý človek. Tento človek nemusí byť zdravý, môže byť už pred útokom páchateľa chorý alebo zranený, ale inou osobou. Pri úvahe o tom, či a aké ublíženie bolo činom spôsobené, je východiskový stav pred poškodením, nie stav absolútneho zdravia. Rozhodujúcim teda je to, o čo sa stav zhoršil oproti predchádzajúcemu. Nezáleží však na tom, či k zhoršeniu prispel zvláštny psychický alebo fyzický stav postihnutého, bez ktorého by bola intenzita poškodenia miernejšia (R 31/1973). Z hľadiska objektívnej stránky prečinu podľa § 156 Tr. zák. ide o konanie spočívajúce v spôsobení ublíženia na zdraví. Ublížením na zdraví pritom nie je každá porucha zdravia (napr. prechodné bolesti, nevoľnosť, odreniny, nepatrné ranky a pod.), ale len také poškodenie zdravia, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, a počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Pracovná neschopnosť je síce dôležitým kritériom pri posudzovaní ublíženia na zdraví, nie je však jediným a ani rozhodujúcim kritériom. Sťaženie obvyklého spôsobu života poškodeného resp. pracovnej neschopnosti, musí trvať najmenej 7 dní, ale pri splnení už uvedených kritérií. Ani okolnosť, že poškodený v takom prípade vykonáva prácu na vlastné riziko nemôže viesť k záveru, že nejde o ublíženie na zdraví (R 21/1984). Je nutné zdôrazniť, že posudzovanie každého prípadu ublíženia na zdraví musí byť komplexné a prísne individuálne (R II/1965). Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel, ktorý musí zahŕňať aj to, že smeroval k spôsobeniu ublíženia na zdraví. Úmysel obžalovaného v danom prípade spôsobiť poškodenej ujmu na zdraví je dostatočne preukázaný už samotným spôsobom jeho útoku, jeho intenzitou, ako i následkami jeho konania v podobe utrpenej stredne ťažkej poruchy na jej zdraví.
Súd sa v rámci svojho rozhodovania o vine obžalovaného venoval i otázke tzv. materiálneho korektívu, keď v zmysle znenia § 10 ods. 2 Tr. zák. nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nepatrná. Súd v danom prípade, najmä prihliadajúc na následky konania obžalovaného - spôsobenie stredne ťažkých zranení u poškodenej s objektívnou potrebou liečenia v trvaní 4 až 5 týždňov, potenciálnu možnosť vzniku závažnejších zranení v oblasti hlavy a mozgu, ako i priebeh samotného incidentu vo vypätej atmosfére rodinných nezhôd, nemal pochybnosti o tom, že závažnosť konania obžalovaného bola viac ako nepatrná, a teda došlo v danom prípade k naplneniu všetkých zákonných znakov skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. Čo sa týka trestného činu podľa § 360 Tr. zák., tak tento ochraňuje jednotlivca pred niektorými závažným vyhrážkami. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v tom, že páchateľ sa vyhráža usmrtením, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou. Je nevyhnutné zdôrazniť, že trestný čin podľa § 360 Tr. zák. je ohrozovacím deliktom, preto nie je potrebné k naplneniu znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu, aby vyhrážky páchateľ skutočne aj realizoval. V takom prípade by išlo už o iný druh trestnej činnosti. Vyhrážanie musí byť spôsobilé vzbudiť u poškodeného dôvodnú obavu, t.j. vyšší stupeň tiesnivého pocitu z toho, čím sa mu vyhráža. Dôvodná obava však nemusí vzniknúť, stačí možnosť vzniku takejto obavy. Pri posudzovaní otázky, či je vyhrážanie spôsobilé vzbudiť v inom dôvodnú obavu treba brať do úvahy najmä povahu vyhrážky, fyzické a charakterové vlastnosti páchateľa v porovnaní s fyzickými a povahovými vlastnosťami poškodeného, ich vzájomný vzťah, ako sa správa páchateľ pri vyhrážaní, či mal v rukách nejaké predmety (zbrane) a pod. ( R 38/1971). Páchateľom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že okrem tvrdenia poškodenej o vyhrážkach obžalovaného na jej adresu takéto konanie obžalovaného nebolo preukázané žiadnym iným či už priamym alebo nepriamym dôkazom, súd teda konanie obžalovaného ako prečin nebezpečného vyhrážania ani neposúdil.
Súd sa pri ukladaní trestu ako právneho následku spáchaného trestného činu u obžalovaného riadil zákonom stanovenými zásadami. Jeho cieľom bolo zabezpečiť najmä ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že sa mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvoria sa podmienky na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život a súčasne sa odradia iní od páchania trestných činov. Trest mal zároveň vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Súd pri ukladaní trestu a rozhodovaní o jeho druhu a výmere zohľadnil ako poľahčujúcu okolnosť, že obžalovaný doposiaľ žil bezúhonným životom a nikdy sa nedopustil trestnej činnosti, v registri priestupkov aktuálne nemá zaznamenaný žiaden priestupok, priťažujúcu okolnosť nezistil žiadnu. Pri zohľadnení správania poškodenej, ktorému sa súd venoval v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia vyššie, súd napokon ukladal pri prevahe poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi alternatívny druh trestu - peňažný trest vo výške 160 €, teda na samej dolnej hranici zákonom určenej trestnej sadzby, kde takýto druh a výmeru trestu považoval v plnom rozsahu za dostačujúci. Pre prípad úmyselného zmarenia uloženého peňažného trestu ustanovil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 7 dní. Na tomto mieste je potrebné konštatovať, že obžalovaný mal možnosť vzniknutú konfliktnú situáciu riešiť iným vhodným spôsobom, nakoniec sa však uchýlil k protiprávnemu konaniu, a preto súd na takéto jeho konanie musel reagovať trestnoprávnym postihom. Peňažný trest súd považoval za dostačujúci na splneniu účelu tak, ako ho má na mysli Trestný zákon, teda na prevýchovu páchateľa, ako i na splnenie preventívnej funkcie uloženého trestu. Prípadným zaplatením peňažného trestu sa na odsúdeného opäť hľadí ako na netrestaného.
Uplatnenému nároku na náhradu škody poškodenou súd vyhovel len sčasti, keď jej priznal náhradu z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 25 bodov (á 17,66 €), čo predstavovalo sumu spolu 441,50 € (17,66 € x 25), keďže vykonaným dokazovaním bolo možné presne špecifikovať časť zranení spôsobených jej obžalovaným (podvrtnutie krčnej chrbtice). Pri jeho finančnom ohodnotení pritom súd vychádzal tak z lekárskeho posudku S.. K. A., ako i z vyjadrenia znalca O.. S.. Ľ. N., K.. Poškodená ďalej žiadala náhradu za stratu na zárobku za 99 dní práceneschopnosti, hoci znalec, ktorý objektívne hodnotil utŕžené zranenia v odbornom vyjadrení konštatoval, že doba liečenia tohto konkrétneho zranenia, bola primeraná maximálne po dobu 4 až 5 týždňov, teda 28 až 35 dní. Súd teda priznával škodu z tohto titulu za 28 dní, ktoré boli bez akýchkoľvek ďalších pochybností potrebné na liečbu zranenia (teda 4 týždne) a pri jej výpočte vychádzal z údajov v spise sa nachádzajúcich výplatných pások, v zmysle ktorých denný vymeriavací základ predstavoval u poškodenej sumu 19,6945 eura, pričom za prvé tri dni jej súd úrazový príplatok v zmysle § 85 až 87 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení priznal ako 55 % denného vymeriavacieho základu, teda spolu v sume 32,49 eura (10,8320 x 3 dni), za zvyšných 25 dní ako 25 % denného vymeriavacieho základu, teda v sume 123,09 eura (4,9236 x 25 dní), čo spolu predstavovalo sumu 155,58 eura. Poškodená bola uznaná práceneschopnou už pred vznikom zranení spôsobených útokom obžalovaného, a to pre uvádzanú srdcovú i celkovú slabosť, napriek tomu však požívala alkoholické nápoje, pripravovala a zúčastnila sa aktívne kolaudačnej oslavy - možno vysloviť určité pochybnosti o súlade takéhoto správania s nariadeným liečebným režimom. I keď otáznym zostalo, či poškodená riadne dodržiavala lekárom doporučený kľudový režim v súvislosti s liečením zranenia utŕženého v dôsledku konania obžalovaného, keďže počas svojej PN preukázateľne absolvovala pobyt v turistickom kempe i viacdennú cestu do zahraničia, čím mohlo jej vlastným zavinením dôjsť k predĺženiu času fakticky potrebného na vyliečenie zranenia, znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia dobu liečenia pri danom type poranenia bez akýchkoľvek pochybností ustálil na 4 až 5 týždňov, preto súd v zmysle vyššie uvedených úvah poškodenej priznal prislúchajúcu mieru náhrady a so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody ju v rámci adhézneho konania odkázal na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Martin do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 )
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť.