Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18CoP/4/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Marianny Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci navrhovateľa: J. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX L., zastúpený splnomocnenou zástupkyňou C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX L. proti odporcovi: J. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., zastúpeného JUDr. Marekom Sahuľom, advokátom so sídlom Hlavná 111, 080 01 Prešov, o zvýšenie výživného, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. - 238 zo dňa 8.10.2019, jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím súd 1. inštancie rozhodol nasledovne:

M e n í rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. -16 zo dňa 22.09.2011 vo výroku o výške výživného a oprávnenej osobe, na poberanie výživného tak, že:

Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľovi mesačnou sumou vo výške 225,- Eur vždy do 15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci, k rukám navrhovateľa.

Dlžné výživné za obdobie od 25.09.2018 do 30.09.2019 vo výške 665,- Eur je odporca p o v i n n ý uhradiť v pravidelných mesačných splátkach po 25,- Eur splatných spolu s bežným výživným, až do úplnej úhrady celého bežného výživného.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 26, § 62 ods. 1-5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1-3 zákona o rodine. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že návrh na zvýšenie výživného je dôvodný konkrétne o 75,- Eur mesačne viac ako bolo určené naposledy v konaní o výživnom. Medzitým uplynulo 7 rokov a za toto obdobie sa výdavky navrhovateľa, vtedy ešte maloletého podstatne zvýšili. Odporca má len túto vyživovaciu povinnosť. Dôvody, že nie je finančne spôsobilý na platenie zvýšeného výživného nepovažoval súd 1. inštancie za relevantné. Zohľadnil to, že matka navrhovateľa sa stará o domácnosť a hradí všetky náklady na navrhovateľa, dokáže ešte aj ušetriť, je to v podstate jej šikovnosť. Získal tiež informácie o tom, že navrhovateľ má aj zdravotné problémy, na ktoré poukazovala splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa v súdnom konaní. Pokiaľ tvrdil odporca, že spotrebný úver, ktorý bol vyplatený v januári 2018 použil na výplatu dedičstva po matke, tomu súd neuveril vzhľadom k tomu, že matka zomrela v roku 2010 a v januári 2018, kedy odporca úver dostal nadobudol osobné

motorové vozidlo. Čestné prehlásenia v tejto súvislosti, ktoré dali jeho súrodenci v kontexte všetkých zistení súd 1. inštancie považoval za nepravdivé. Tiež sa nepreukázalo, že tento úver, ktorý získal, bol použitý na zaplatenie budúceho bytu otcovi odporcu, s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Kúpa auta nemôže mať prednosť pred základnými potrebami dieťaťa, rovnako námietka otca, že matka zarába viac, než on, nie je relevantná, pretože otcovi nič nebráni zvýšiť si kvalifikáciu, zmeniť prácu, pripadne pracovisko, aby mohol zarobiť viac a spolupodieľať sa na úhrade výživného pre svojho syna. Otec dostáva aj cestovné náhrady, čo je jeho príjem. Je voľbou otca, že vykonáva prácu akú si zvolil, ale za 7 rokov od poslednej úpravy nedošlo k zvýšeniu výživného. Na druhej strane bral do úvahy aj to, že otec pracuje aj v zahraničí, z cestovných náhrad si zabezpečuje sám stravu, ktorá vyjde drahšie ako na Slovensku, čiže zobral do úvahy aj tieto náklady otca. Preto nevyhovel celkom návrhu navrhovateľa pokiaľ išlo o výšku výživného. Rovnako vychádzal z tej skutočnosti, že 150,- eur mesačne v súčasnej dobe nepostačuje na študenta na strednej škole, ktorý sa pripravuje na štúdium na vysokej škole. Vychádzal z pomerov v čase vyhlásenia rozhodnutia a považoval sumu 225,- Eur za dostačujúcu. Zo strany matky zohľadnil jednak to, že prispieva na výživu navrhovateľa, zabezpečuje všetky jeho potreby, keďže žijú v spoločnej domácnosti a toto započítal do jej vyživovacej povinnosti. Vychádzal z toho, že obaja rodičia majú predovšetkým vyživovaciu povinnosť k navrhovateľovi. Ďalšie výdavky, ktoré sú spojené s bývaním, so zabezpečovaním iných potrieb prostredníctvom úveru, platí, že vždy výživné na dieťa má prednosť pred ostatnými výdavkami. Rozhodol tiež o dlžnom výživnom, keďže k vyhláseniu rozhodnutia došlo v októbri 2019, súd 1.inštancie rozhodol o zvýšení výživného od podania návrhu, teda od 25.9.2018 do 30.9.2019, kedy vo veci rozhodol. V danom prípade tak išlo o obdobie od 25.9.2018 do 30.9.2019, teda o 12 mesiacov a 6 dní. Dlžné výživné bolo predstavovalo sumu 12x75 Eur a 2,5 Eura na 6 dní, čo je spolu 915,- Eur. Súd 1. Inštancie do dlžného výživného pre odporcu započítal finančnú hotovosť v celkovej sume 250,- Eur, ktorú otec nad rámec výživného zaplatil v rozhodnom období synovi, a tak znížil dlh na výživnom na sumu 665,- Eur. Tento dlh umožnil otcovi platiť v 25 eurových mesačných splátkach spolu s dlžným výživným. Do dlžného výživného nezapočítavala dary pri príležitosti Vianoc a narodenín.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Poukázal na to, že súd 1. inštancie prejednával vec, ako by išlo o maloleté dieťa, pričom je navrhovateľ už plnoletý a je aj on povinný sa starať o svoje potreby, čo sa stalo vlastne dovŕšením 18 roku veku, t.j. 29.1.2019. Pokiaľ platil otec 150,- Eur, rovnakú povinnosť má aj matka, a tým by dostával od rodičov 300,- Eur, čo sa mu zdá za dostatočné. V školskom internáte platí ubytovanie 50,- Eur, stravné v školskej jedálni od 100,- Eur do 150,- Eur, a ešte pre svoju potrebu mu ostáva 100,- Eur mesačne. To, že býva u matky, ktorá sa oňho stará aj po dovŕšení plnoletosti, je už dohodou medzi matkou a synom. Preto nemožno zohľadňovať osobnú starostlivosť matky voči dospelému synovi tak, ako u maloletých. Neprihliadal súd ani na to, že síce navrhovateľ je vlastníkom účtu, kde odporca posiela výživného, ale spolu disponentom je matka navrhovateľa, ktorá nakladá s týmito peniazmi. Otec zarába v čistom 470,- Eur mesačne, matka 770,- Eur mesačne, čiže je to skoro o 100% viac. Čo sa týka prispievania sestre matky navrhovateľa v čase, keď pracuje v zahraničí, toto nebolo nijakým spôsobom preukázané. Ďalej tiež je potrebné zdôrazniť, že navrhovateľ je dospelou osobou, a teda aj počas neprítomnosti matky, by sa mal o sám o seba postarať a to so všetkým, čo k tomu prináleží, teda si aj nakúpiť, navariť a zabezpečiť hygienu. Chápe, že kým nie je matka prítomná, navrhovateľ navštevuje aj reštauračné zariadenia. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva záver, že túto zmenu, že ide o dospelú osobu, sa nijako súd 1. inštancie nezaoberal. Týmto sa znížila dôstojnosť navrhovateľa, keď bol degradovaný na maloletú, nesvojprávnu osobu. Je pochybné, že má zástupkyňa navrhovateľa informácie o tom, kedy odporca zobral úver, akú sumu dostal, čo zaňho kúpil, a tieto informácie predsa podliehajú bankovému tajomstvu. Tvrdenie matky navrhovateľa, že sám odporca jej to povedal, aj jej dokonca dovolil nahliadnuť do výpisu, je zrejmým klamstvom. Sú rozvedení a je nepochopiteľné, žeby sa zdôveroval matke navrhovateľa s týmito vecami. Odporca považuje súd za jediný inštitút, ktorý ešte môže prihliadnuť na ochranu zákonnosti a potom je povinný podať trestné oznámenie voči osobe, ktorá porušila bankové tajomstvo. Čo sa týka povinnosti pracovať zo strany odporcu, poukázal na Ústavu SR, kde je len garantované právo na prácu, nie však povinnosť pracovať. Preto je nepochopiteľné, prečo konajúci súd obviňuje odporcu, že si nehľadá inú prácu a nepristupuje zodpovedne k rodičovským povinnostiam. Nevie si vysvetliť prečo súd 1. inštancie nepristúpil k hodnoteniu zodpovednosti aj vo vzťahu k navrhovateľovi, ktorý tiež je zdravý človek, má zdravé ruky a väčšina študentov si brigádnicky aj privyrába. Preto mohol súd týmto prinútiť navrhovateľa začať pracovať. Považuje názor súdu za spiatočnícky, keď súd mu ukladá, akým spôsobom má zabezpečovať svoje potreby, koľko má robiť, pritom nebral do úvahy zdravotný stav a kvalifikáciu odporcu. Rozhodnutie považuje za protiústavné. Podľa právnej praxe v Českej republike je

isté kritérium podľa veku dieťaťa a čistého príjmu povinného rodiča, napríklad pri dieťati vo veku 10-14 rokov je to 15-19%, u dieťaťa nad túto hranicu vo výške 30% čistého príjmu. Ak použijeme tento vzorec, ktorý sa využíva v Českej republike, ale aj v Slovenskej republike, napríklad rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. , potom výška výživného by mala predstavovať zo strany odporcu 141,- eur a od matky 231,- Eur. Spolu by mal tak mať nárok na výživné v sume 372,- Eur, čo je viac ako čistá minimálna mzda. Z takého príjmu musí vyžiť aj trojčlenná rodina. Zároveň konštatuje, že súd v tomto smere postupoval v rozpore so zákonom, nerešpektoval , nerozhodoval spravodlivo a rozhodol len jednostranne na úkor odporcu. Ak by sa takéto trendy prijali, potom s vypočítaním výživného podľa českej judikatúry už pred 7 rokmi platil odporca viac, ako prináležalo. Preto navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že zamietne návrh na zvýšenie, respektíve ho zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.

4. K odvolaniu odporcu vyjadril sa navrhovateľ prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne. Poukázal na to, že napriek tomu, že súd 1. inštancie nevyhovel v celom rozsahu jeho návrhu na zvýšenie výživného, akceptuje rozhodnutie súdu 1. inštancie. Súd sa po celý čas snažil zachovať dobré vzťahy medzi synom a otcom, čo ústne niekoľkokrát aj vyjadril. Po prečítaní odvolania však vznikla ešte väčšia priepasť medzi otcom a synom. Tvrdenia v odvolaní sú neúplné, vymyslené a úmyselne zavádzajúce. Nesúhlasí s tým, aby sa s ním konalo ako s maloletým. Súd 1.nštancie bral do úvahy plnenie vyživovacej povinnosti oboch rodičov. Navrhovateľ je študentom 4. ročníka gymnázia, je to maturitný ročník a jeho povinnosťou je pripraviť sa k maturite a k štúdiu na vysokej škole. Súd zobral do úvahy, že došlo k zmene pomerov od poslednej úpravy v roku 2011, vtedy mal navrhovateľ 8 rokov, ubehlo 10 rokov, preto nemožno porovnávať tieto potreby. Súd 1. inštancie zobral do úvahy, že obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí. Túto okolnosť zobral do úvahy aj v čase úpravy, keď bola určená výška výživného na 150,- Eur mesačne. Vtom čase to navrhol sám odporca, ktorý bol nezamestnaný, bez oficiálneho príjmu, ale privyrábal si ako muzikant. Ešte ako manžel tvrdil, že tohto hudobného koníčka sa nikdy nevzdá. To, že zamestnáva sa ako vodič autobusu, na toto oprávnenie sa pripravoval ešte v čase manželstva zo spoločného rozpočtu. Zároveň mal aj kurz inštruktora ľadového hokeja vyššej skupiny, čiže mal možnosť si zvýšiť reálne aj svoj príjem. Pokiaľ ide o príjem matky, áno tento je 770,- Eur, ale z neho musí mesačne agentúre platiť 54,- Eur, odvody do sociálnej poisťovne 65,- Eur mesačne, čistá mzda je teda 651,- Eur. Z tohto platí hypotéku, nájom, potreby do domácnosti a musí si aj prisporiť do budúcna, pretože ak by ochorela, iný príjem nemá. Právny zástupca odporcu v odvolaní zabudol uviesť, že odporca má aj cestovné náhrady, ktoré tvoria väčšiu časť jeho oficiálneho príjmu, čo svedčí o tom, že na účet odporcu je zasielaná zo strany zamestnávateľa suma 1.375,86 Eur. To je mzda, ktorá je o 100% vyššia, ako príjem matky. V zmysle koncepcie zákona o rodine ide o zárobok celkový, teda nie len mzda, ale aj cestovné náklady. Na základe toho potom má povinnosť súd zobrať do úvahy príjmy otca, matky a vychádzať aj z toho, že dieťa má, aj keď plnoleté právo sa podieľať na životnej úrovni svojich rodičov, Je smutné tvrdenie otca, že sa matka nemá starať o navrhovateľa, keďže je plnoletý. Považuje to za jej povinnosť a je to úplne scestné takéto tvrdenie. Ak je to len dar od matky, tak by sa mal takto veľkoryso chovať aj otec. Navrhovateľ je vlastníkom študentského osobného účtu, ktorý zakladá rodič študenta, t.j. základná podmienka banky, preto aj je spolu disponentka, ale s účtom disponuje výslovne syn. Pokiaľ sa konštatuje, že mal by sa vedieť sám o seba starať, je potrebné konštatovať, že je to študent 4. ročníka gymnázia, denne chodí do školy, preto majú vyživovaciu povinnosť rodičia. Keď je neprítomná matka, pretože pracuje v zahraničí, prispieva matka svojej sestre, u ktorej býva vtom čase syn, aspoň 50,- Eur mesačne. Navrhovateľ má gastroenterologické problémy, preto neprichádza do úvahy, že by sa stravoval v reštauračných zariadeniach. Musí prijímať len bezlaktózové potraviny, bez lepku, bez tuku, vyhýbať sa strukovinám, nemôže používať antihistaminiká, žiadne glutamany, čiže pre navrhovateľa je to pomerne zložitá situácia. Záver otca o tom, že ide o plnoletú osobu, ktorá je dospelým človekom, je predsa len troška zavádzajúce. Pokiaľ ide o úver, skutočne sa stretli v recepčnej kaviarni hotela Šariš v Bardejove, kde sa odporca pochválil, že kúpil nové auto. Je to jeho vysnívaný sen, a na otázku, koľko stálo, sám povedal, že zobral 15.000,- Eur úver a z toho 12.000,- Eur použil na kúpu auta. Vychádzala len z tohto údaja a bolo jej zrejmé, že pokiaľ realizoval túto kúpu, muselo sa to odraziť na výpise z účtu. Inak nemala žiadne informácie o účte otca, ale vychádzala z logických úvah, a na týchto tvrdeniach aj trvá. Tiež trvá na tom, že skutočne len súd je tou inštitúciou, ktorá môže objektívne o veci rozhodnúť. Okolnosti, ktoré tvrdil ohľadne výplaty súrodencov z dedičstva po matke z roku 2010 alebo výplaty bytu otca, s ktorým žije, sú len tvrdenia ničím nepreukázané. Domnieva sa, že aj samotný odporca neposkytol celkom úplné informácie svojmu právnemu zástupcovi. Neboli poskytnuté lekárske správy od odporcu, keďže tento výslovne nechcel, aby mala matka navrhovateľa prehľad o tom, aké sú jeho zdravotné problémy, preto ani nemožno dospieť k záveru aké skutočne tieto problémy sú.

Pokiaľ tvrdí odporca v odvolaní , že súdna prax českých súdov je prebratá aj slovenskými súdmi, potom výživné zo strany matky pri jej príjme by bolo 195,- Eur a otec dokonca by mal platiť 412,- Eur mesačne, ak by mal mať syn rovnakú životnú úroveň, ako jeho otec. Navrhovateľov otec je pracujúci človek, má oficiálne zamestnanie, ale možnosť aj si privyrobiť, rekvalifikovať sa, využiť svoje hudobné nadanie. Dokonca sa pred navrhovateľom a kolíznou opatrovníčkou vyjadril, že nemá problém prispievať synovi nad rámec bežného výživného, ale nebude uhrádzať dlhy matky. Pritom jediný dlh matky je hypotéka, ktorá zabezpečila bývanie aj jeho synovi. Odporca vlastní aj nehnuteľný majetok, keďže najprv tvrdil, že nemá žiaden, neskôr že dedil po matke, ale cez verejný portál katastra nehnuteľnosti sa dá zistiť, že je toho viac. Domnieva sa navrhovateľ, že súd 1. inštancie postupoval v súlade s platnou legislatívou.

5. Krajský súd v Prešove ako aj súd odvolací prejednal rozhodnutie, ale aj konanie ktoré mu predchádzalo v zmysle ustanovení , , v spojení s a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Súd 1. inštancie dôsledne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutkových a právnych záveroch sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. 6. Podľa Zákona o rodine Ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

7. Podľa - 5 plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

8. Podľa pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

9. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

10. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 22.9.2011, č. k.: - 16 bolo manželstvo rodičov navrhovateľa rozvedené, súd vtedy maloletého navrhovateľa zveril do osobnej starostlivosti na čas po rozvode matke, styk otca s maloletým nebol upravený a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého J. sumou vo výške 150,- € mesačne. Odporca bol v čase rozvodového konania nezamestnaný, príležitostne si privyrábal hudbou. H. navrhovateľa bola v danom čase rovnako nezamestnaná. Navrhovateľ bol vtedy žiakom 5. ročníka základnej školy.

11. V súčasnosti je navrhovateľ študentom 4. ročníka gymnázia v Bardejove, žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou. Nevlastní nehnuteľnosti, ani hnuteľné veci vyššej hodnoty. Nemá žiadny príjem. Hrá raz do týždňa tenis, ktorý mu platí matka, rovnako ako aj ostatné životné náklady. Má intoleranciu na laktózu. Navrhovateľovi otec zasiela výživné na jeho účet. Matka mu platí poistenie vo výške 35 Eur mesačne, dostáva od nej nepravidelné vreckové, ktorých mesačná výška predstavuje maximálne pár desiatok Eur. Otec mu nepravidelne prispieva nad rámec výživného a kupuje mu veci. Od podania návrhu do vyhlásenia rozsudku odporca kúpil navrhovateľovi na Vianoce 2018 slúchadlá za 70 Eur, kozmetiku za 6 Eur a dal mu 50 Eur, v januári 2019 na narodeniny kúpil odporca navrhovateľovi hodinky za 145 Eur, peňaženku za 20 Eur a dal mu hotovosť vo výške 100 Eur, v priebehu roka 2019 dal zároveň odporca ešte nad rámec uvedeného spolu 100 Eur. O navrhovateľa sa počas pracovného pobytu jeho matky v Rakúsku po dobu 2 týždňov v mesiaci stará jej sestra, za čo je matka navrhovateľa dáva po 50 Eur mesačne ( keďže 2 nasledujúce týždne sa o navrhovateľa stará matka).

12. Matka navrhovateľa na výsluchu dňa 4.3.2019 uviedla, že v spoločnej domácnosti žije so synom. Vlastní 3- izbový byt o podlahovej výmere 72 m2, v ktorom spolu bývajú a 14-ročné auto - Škoda Fabiu. Má hypotéku na daný byt, brala ju v roku 2009 v o výške 38.000,- Eur počas manželstva, byt prešiel do vlastníctva matky, po rozvode manželstva spolu s hypotékou. Súdom bolo vyporiadané BSM zmierom. Hypotekárne mesačné splátky sú 240,- Eur. Nemá iné dlhy. Je SZČO a pracuje ako opatrovateľka v Rakúsku. Má 14-dňové turnusy, to znamená že 14 dní je v práci a 14 dní doma. Zárobok za 14 dní je 770,- Eur v hrubom, z toho si dopláca na odvody , ktoré boli štvrťročne v roku 2018 vo výške 1174,23 Eur, spolu ročne 4697,16 Eur a v roku 2019 sú 1246,14 Eur štvrťročne za celý kalendárny rok 2019 to bolo 4984,56 Eur. Na tieto odvody jej rakúska rodina prispieva mesačne 350,- Eur. Rozdiel za štvrťrok dopláca z vlastného príjmu. Minulý rok to bolo 41,41 Eur mesačne, a tohto roku to je 65,38 Eur mesačne. Zamestnávateľ jej zároveň platí cestovné náklady na cestu tam a späť v plnej výške, čo činí 140,- Eur dokopy. Stravu a ubytovanie v Rakúsku jej zamestnávateľ poskytuje bezplatne. Okrem toho príjmu iný príjem nemá. Musím platiť pravidelne agentúru, ktorá jej sprostredkovala prácu v Rakúsku, je to 670,- Eur ročne. Mesačné náklady predstavujú: ubytovanie SIPO 223,86 Eur - je tam byt, elektrina , rozhlas a televízia, káblová televízia, internet mesačne 14,90 Eur. Keď je v Rakúsku o navrhovateľa sa stará jej sestra, ktorej za to dáva 50,- Eur. Navrhovateľ má zdravotné problémy, okrem okuliarov, ktoré nosí pre zhoršenie zraku nosí 0,5 resp. 0,75 dioptrií, kde výmena skiel stojí okolo 100,- Eur ročne. Mal dlhodobo problémy so žalúdkom a s trávením v dôsledku čoho bol na tzv. bez zbytkovej diéte, súčasťou čoho je aj bezlaktózová diéta, pretože mu zistili intoleranciu mliečneho cukru ( laktózy) a lekárka odporúčala zároveň bezlepkovú diétu. Náklady navrhovateľa na stravu sú okolo 150-200 Eur mesačne. Priemerné mesačné náklady na oblečenie a obuv - 50,- Eur, mesačné náklady na hygienu 50,- Eur, poistka vo výške mesačne 38,50 Eur, mesačné náklady na mobil sú 5,- Eur. Za tenis platí za kurty a za trénerku na jednu hodinu v priemere 20,- Eur. Náklady na školu platí 35,- Eur v čom je 25,- Eur mesačne školné a 10 eur sa skladajú na stužkovú. Platím zároveň navrhovateľovi 10 Eur mesačne Netflix je to v angličtine, pomáha mu to pri zlepšení jazykových zručností. Sporí synovi každý mesiac 10 eur na študentský účet sporiaci, 20 Eur na vkladnú knižku a 50,- Eur má na vlastnom účte ako sporenie na vysokú školu.

13. Odporca pracuje ako vodič v spoločnosti EZOTOUR, s.r.o. a jeho mesačná mzda predstavuje okolo 470 Eur mesačne. Zároveň poberá cestovné náhrady, ktorých výška predstavovala od 164,25 Eur do 763,2 Eur mesačne. Dňa 4.1.2018 uzavrel s VÚB bankou a.s. zmluvu o úvere, na základe čoho získal finančnú hotovosť vo výške 17.030 Eur a zaviazal sa ho splácať po dobu 60 mesiacov v splátkach po 359,81 Eur mesačne, pritom na osobný účet mu po odpočítaní sumy za predchádzajúci úver došlo celkovo 15.335,18 Eur, z ktorých dňa 4.1.2018 vybral v hotovosti 12000 Eur. Prispieva na inkaso svojmu otcovi 100 Eur mesačne, s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Nevlastní nehnuteľnosti, ani hnuteľné veci vyššej hodnoty, okrem osobného motorového vozidla zn. Volkswagen Touareg, ktoré nadobudol v januári 2018, za ktorý mesačne spláca po 350 Eur. Uviedol mesačné náklady 100 Eur strava v domácnosti, 8 - 40 Eur denne strava v zahraničí, 30 - 40 Eur mesačne na oblečenie a obuv, 10 Eur mesačne mobil, 50 Eur pohonné hmoty, 30 Eur mesačne na lieky, okrem toho platí zákonné poistenie svojho osobného motorového vozidla

14. Z odvolania odporcu rezonuje imperatív v tom zmysle, že navrhovateľ v januári 2019 nadobudol plnoletosť a odvtedy je povinný starať sa sám o seba. Poukázal na jeho osobnú situáciu, majetkové pomery, záväzky, na situáciu matky navrhovateľa, záväzky, majetok a na pomery u samotného navrhovateľa. Odvolanie považoval za dôvodné aj z toho dôvodu, že je potrebné určiť nejaké percento z príjmu rodičov, ktorým sú povinní prispievať na výživu dieťaťa, aj keď plnoletého a z tejto povinnosti vyvodil záver, že mal by platiť výživné maximálne vo výške 141,- Eur z jeho príjmu, čiže aj posledné výživné pred 8 rokmi vo výške 150,- Eur bolo nad rámec tohto percentuálneho výpočtu.

15. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolaním otca, ktorý celé odvolanie koncipuje v zmysle vtom, že počnúc nadobudnutím plnoletosti, je každé dieťa povinné sa starať samo o seba, tak po finančnej, ale aj stránky osobnej starostlivosti o svoju osobu. Je nutné konštatovať, že súd 1. inštancie správne vychádzal zo zistenia, že je navrhovateľ je študentom 4. ročníka strednej školy a starostlivosť oňho zabezpečuje matka. Nemožno súhlasiť s filozofiou, ktorú odporca ponúka odvolaciemu súdu naprieč celým svojim odvolaním v tom zmysle, že okamihom nadobudnutia plnoletosti je povinnosť rodiča zabezpečiť primeranú výživu pre dieťa už len právom, dobrovoľnou povinnosť, nie však povinnosť zo zákona. Odvolací súd poukazuje na to, že rodičia sú povinní prispievať na výživu dieťaťa aj dospelého do času, dokedy nie je schopné živiť sa samo. Počas denného stredoškolského štúdia nie sú tieto podmienky splnené. Odvolací súd nevylučuje možnosť navrhovateľa brigádnicky si privyrobiť, ale v

maturitnom ročníku, kedy sa pripravuje na maturitné skúšky, prípravuje sa na prijímacie pohovory na vysokú školu, nemožno preferovať povinnosť zarobiť si, nad povinnosťou riadne študovať, a to v situácií, kedy obaja rodičia riadne pracujú a sú schopní prispievať na výživu svojho dieťaťa. Naviac obaja rodičia majú len jednu vyživovaciu povinnosť.

16. Nie je správny ani názor odporcu v tom zmysle, že je potrebné prihliadať len na jeho mzdu bez cestovných náhrad, čo vysvetlil aj súd 1. inštancie vo svojom rozhodnutí. Rovnako odvolací súd chápe, že cestovné náhrady sú z časti spotrebované odporcom na jeho potreby v čase, kedy vykonáva svoju pracovnú činnosť, ktorá je často spojená aj s návštevou zahraničia (pracuje ako vodič autobusu pre cestovnú kanceláriu). Napriek tomu táto náhrada predstavuje príjem rodiča, a z toho je potrebné nájsť adekvátnu, primeranú sumu, ktorú možno započítať do príjmu rodiča tak, že aj z tejto cestovnej náhrady možno participovať na výžive dieťaťa. Rovnako je správny názor súdu 1. inštancie, že prvoradá je vyživovacia povinnosť dieťaťa, následne ďalšie povinnosti rodičov v podobe splácania hypoték, úverov. Aj tu je potrebné prihliadnuť na to, na čo bol tento úver preukázateľne použitý, to znamená, či na kúpu bytu, ktorý je nutnosťou a základnou potrebou človeka alebo veci, ktoré môžu byť považované za nadstavbové ako je napríklad osobné motorové vozidlo, prípadne iné majetkové hodnoty, bez ktorých je možné sa aj zaobísť. Preto odvolací súd celú filozofiu odvolania v tom, že odporca zdôrazňuje okamih plnoletosti syna, ako okamih, od ktorého je povinný sa sám o seba postarať, považuje za nesprávnu a v rozpore s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Navrhovateľ nie je jediným plnoletým dieťaťom, ktoré študuje na strednej škole, nemá ukončené všeobecné vzdelanie, na ktoré rodičia prispievajú výživným. Táto povinnosť by odporcu neminula, aj ak by manželstvo rodičov navrhovateľa nebolo rozvedené a žili by všetci v spoločnej domácnosti. Preto odvolacie dôvody vo vzťahu k tomuto momentu, že navrhovateľ ako plnoleté dieťa je povinné sa samo o seba sa povinné postarať nepovažuje za dôvodné.

17. Pokiaľ išlo o samotnú výšku výživného určené súdom 1. inštancie, vychádzajúc z príjmu otca, z príjmu matky, ktoré sa od poslednej úpravy podstatne zmenili, navrhovateľ je vlastne dospelý muž, ktorý má potreby vo vzťahu k nielen zabezpečeniu študijných potrieb, osobných potrieb, kultúrnych potrieb, hygienických atď., na ktoré práve je výživné rodičov určené. To, že má svoj osobný účet neznamená a matka je jedinou osobou, ktorá môže spoludisponovať s týmto účtom, na veci nič nemení. Pokiaľ poukazuje odporca na to, že existujú isté rozhodnutia slovenských súdov, ktoré sa prikláňajú k judikatúre Českej republiky, určite môžu byť návodom na posúdenie istého percenta, na ktoré má dieťa nárok z príjmu rodiča, ale tento príjem u odporcu predsa nie je len jeho základná mzda, z ktorej si vypočítal výživné vo výške 141,- Eur. Príjmom rodiča je celý príjem, ktorý je mu vyplácaný, teda aj cestovné náhrady..

18. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu 1. inštancie ako vecne správne potvrdil, podľa ustanovenia , . 19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).