Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2Co-122-2019.pdf
PDF · 83.65 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/122/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobkyne I. M., nar. XX.XX.XXXX, I. XXXX/XX, XXX XX G. U., zastúpenej: JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, Košice 040 01, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpenému TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 16.08.2019 č. k. 3C/14/2016 - 149 jednohlasne takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok vo výrokoch II. a III. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu 1. inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 260,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a priznal žalobkyni vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 % s tým, že ich výšku určí samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobkyňa sa vzájomným návrhom uplatneným v predchádzajúcom štádiu konania vo veci sp. zn. 3C/259/2015 domáhala zaplatenia sumy 498,- eur titulom bezdôvodného obohatenia od dvoch subjektov, ktorým adresovala svoje posledné dve úhrady. Išlo o spoločnosť VÚB, a.s., ktorej uhradila dňa 21.05.2013 sumu 238,- eur, po tejto úhrade došlo k postúpeniu pohľadávky na žalovaného, na účet ktorého previedla žalobkyňa istinu 260,- eur. Súd prvej inštancie zdôraznil, že v predmetnom konaní sa zaoberal druhou úhradou, ktorú žalobkyňa požaduje od žalovaného vo výške 260,- eur, nakoľko Všeobecná úverová banka, a.s., stratila svoje procesné postavenie v konaní postúpením spornej pohľadávky na spoločnosť žalovaného a tá na jej miesto v pôvodnom konaní vstúpila ako žalobca. Úhrady, ktoré žalobkyňa previedla na pôvodného držiteľa pohľadávky, predstavujú bezdôvodné obohatenie tejto spoločnosti, na úhradu ktorého nemožno zaviazať žalovaného, nakoľko tomuto bola postúpená pohľadávka žalobkyne až po tejto úhrade. Súd síce omylom doručoval vyjadrenia žalobkyne spoločnosti VÚB, a.s., táto však už nefigurovala ako strana sporu a túto skutočnosť vôbec nenamietala. Túto pohľadávku si podľa súdu prvej inštancie mohla žalobkyňa uplatniť voči tejto spoločnosti samostatným návrhom na začatie konania, kde by eventuálne prichádzalo do úvahy spojenie veci do jedného konania, avšak nemožno uložiť pôvodnému žalovanému, aby vydal bezdôvodné obohatenie, o ktoré sa obohatila spoločnosť, ktorá naňho previedla zostatok pohľadávky. Súd prvej inštancie preto vyhovel žalobe voči žalovanému o zaplatenie istiny 260,- eur a v prevyšujúcej časti, pokiaľ ide o zaplatenie istiny 238,- eur, žalobu ako nedôvodnú zamietol, keďže VÚB, a.s., stratila svoju vecnú aktívnu legitimáciu v konaní sp. zn. 3C/259/2015.
3. O trovách konania strán sporu rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 a nasl. CSP.
4. Proti tomuto rozsudku, a to proti výrokom II. a III., podala včas odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a v rozsahu zrušenia vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Závery konajúceho súdu, ktorý žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, nepovažuje za správne. Žalobkyňa zdôrazňuje, že po postúpení pohľadávky zo spoločnosti VÚB, a.s., na terajšieho žalovaného, doručila konajúcemu súdu svoje podanie, ktoré z hľadiska jeho obsahu tvorila vzájomnú žalobu, ktorou sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia, a to čiastočne od VÚB, a.s., a čiastočne od EOS KSI, s.r.o., Pôvodné konanie bolo na návrh vtedajšieho žalobcu EOS KSI, s.r.o. zastavené a jej vzájomná žaloba bola vylúčená na samostatné konanie. Nepovažuje za správny záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa nenavrhla opätovný vstup spoločnosti VÚB, a.s., do konania. Takýto záver by bol odôvodnený vtedy, ak by sa žalobkyňa uspokojenia daného nároku domáhala v pôvodnom konaní, z ktorého spoločnosť VÚB, a.s., vystúpila. Predmetné konanie je však osobitným konaním, ktoré začalo v dôsledku vylúčenia nároku žalobkyne uplatneného vzájomnou žalobou, uspokojenia ktorého sa od začiatku domáhala tak voči spoločnosti VÚB, a.s., ako aj proti EOS KSI Slovensko, s.r.o. Ak sa teda žalobkyňa vo vzájomnej žalobe domáhala uspokojenia nárokov voči obom subjektom a pokiaľ súd prvej inštancie jej nárok - vzájomnú žalobu vylúčil na samostatné konanie, mal konať s oboma žalovanými spoločnosťami, ktoré vo vzájomnom návrhu označila, a to spoločnosťou VÚB, a.s., a EOS KSI Slovensko, s.r.o. Ak súd konal z vlastnej iniciatívy len z jedným zo subjektov, mohlo tak z jeho strany dôjsť k odmietnutiu spravodlivosti, nakoľko jeho konaním mohlo dôjsť k odmietnutiu ochrany práv žalobkyne, ktorá sa domáhala uspokojenia svojho nároku nielen voči súčasnému veriteľovi, ale aj veriteľovi pôvodnému. Žiaden procesný úkon, ktorým by žalobkyňa navrhla opätovný vstup spoločnosti VÚB, a.s. do konania nebol potrebný, nakoľko súd mal po vylúčení veci na samostatné konanie konať s oboma menovanými spoločnosťami, keďže vo vzájomnej žalobe, aj v neskorších podaniach žalobkyne sa táto výslovne domáhala uspokojenia svojich nárokov voči obom menovaným subjektom. Vytýka súdu prvej inštancie ďalej skutočnosť, že nedodržal postup podľa § 181 a nasl. CSP. Na základe týchto dôvodov navrhla žalobkyňa podanému odvolaniu vyhovieť.
5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
6. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda vo výrokoch II. a III. v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné a dosahuje intenzitu nesprávneho procesného postupu znemožňujúceho strane, žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
7. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného bola dňa 20.12.2005 uzatvorená zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., podpísaním žiadosti o aktiváciu Y. T - I., na základe ktorej bol žalobkyni schválený úverový rámec vo výške 1.194,98 eur so štandardnou mesačnou splátkou vo výške 39,83 eur.
8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 20.12.2005, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
9. Podľa § 52 ods. 2 citovaného zákona, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Podľa § 52 ods. 3 citovaného zákona, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 53 ods. 1 citovaného zákona, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
12. Spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola uzatvorená medzi stranami konania, resp. ich právnymi predchodcami, súd prvej inštancie podrobil ex offo súdnej kontrole a po vyhodnotení, že v zmluve chýba termín konečnej splatnosti úveru, ako aj uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov skonštatoval,
že takto poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle predpokladov § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. v znení platnom k 20.12.2005.
13. Aj odvolací súd konštatuje, že predmetná úverová zmluva nepochybne spĺňa zákonné podmienky na jej kvalifikovanie ako zmluvy spotrebiteľskej, v rámci ktorej žalobkyňa vystupuje v postavení spotrebiteľa a právny predchodca žalovaného ako dodávateľ produktov, ktoré sú predmetom tohto konania.
14. Podľa § 60 CSP, stranami sú žalobca a žalovaný.
15. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu nie je potrebné, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, stačí, ak podá žalobu alebo bola proti nemu podaná žaloba. Či však bude žalobca v spore úspešný závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu plynúceho z hmotného práva, keď je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinností, ktoré sú predmetom konania, je používaný pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie je daný vtedy, ak ten o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný) nie je jej nositeľom (do pozornosti rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo192/2004).
16. Ako je zrejmé z obsahu spisu, právny predchodca žalovaného spoločnosť VÚB, a.s., ako žalobca proti terajšej žalobkyni (v tom čase v postavení žalovanej), uplatnil nárok na zaplatenie istiny 251,48 eur s prísl. titulom dlžného zostatku - debetného zostatku na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty a tento nárok odvodzoval od uzatvorenej zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty z 20.12.2005. Konanie bolo vedené na súde prvej inštancie pod sp. zn. 3C/259/2015 a bezprostredne po jeho začatí v dôsledku uzatvorenej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 01.10.2015 bol zo strany pôvodného žalobcu podaný návrh na zmenu účastníka na strane žalobcu podľa predpokladov § 92 ods. 2 OSP v znení platnom do 30.06.2016.
17. Uznesením z 29.04.2016 č. k. 3C/259/2015 - 52 súd prvej inštancie pripustil, aby do konania namiesto žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom v Bratislave, vstúpila spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5.
18. Ešte pred doručením tohto uznesenia žalobkyňa písomným podaním z 11.05.2016 (č.l. 55 a nasl.) uplatnila vo vzťahu k VÚB, a.s., Bratislava protinávrh o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 498,- eur. Po zistení, že došlo k uzatvoreniu spomínanej zmluvy o postúpení pohľadávky a s tým súvisiacej zmene účastníka na strane žalobcu (č.l.74 a nasl.) upresnila svoju protižalobu v zmysle tom, že od pôvodného žalobcu spoločnosti VÚB, a.s., Bratislava, žiada vydať bezdôvodné obohatenie v rozsahu 238, - eur a od aktuálneho žalobcu - EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, žiadala vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 260,- eur. Na takto koncipovanom protinávrhu žalovaná zotrvala aj po výzve súdu prvej inštancie odpoveďou doručenou príslušnému súdu dňa 15.06.2016 (č.l. 80).
19. Po späťvzatí žaloby zo strany žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, súd prvej inštancie konanie zastavil uznesením zo 17.08.2016 č.k. 3C/259/2015 - 91, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.09.2016 a protižalobu žalovanej vylúčil na samostatné konanie uznesením zo 17.06.2016 č. k. 3C/259/2015 - 85.
20. Nemožno opomenúť, že spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom (§ 290 a nasl. CSP) tento právny predpis definuje ako spor s ochranou slabšej strany s ohľadom na objektívnu hmotnoprávnu i procesnoprávnu nerovnosť určitých subjektov práva, ktorú musí súd kompenzovať uplatnením osobitných procesných postupov. V zhode s judikatúrou a relevantnou spoločensko-ekonomickou praxou, za subjekt hodný takejto procesnej ochrany je považovaný aj spotrebiteľ v spotrebiteľských procesných vzťahoch. V prípade tohto druhu sporu platí napr. osobitná poučovacia povinnosť súdu vyjadrená v § 292 CSP. Povaha spotrebiteľského sporu a postavenie spotrebiteľa ako objektívne a prirodzene slabšej strany, právneho i procesnoprávneho vzťahu, vylučujú uplatnenie prísnej koncentrácie konania typickej pre všeobecné sporové konania (§ 296 CSP).
21. Súd prvej inštancie v ďalšom priebehu sporu konal iba so žalovaným spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom v Bratislave a vydal vo veci samej rozhodnutie, ktorým bola žaloba sčasti zamietnutá z dôvodu, že Všeobecná úverová banka, a.s., stratila svoje procesné postavenie v konaní postúpením spornej pohľadávky. Úhrady, ktoré žalobkyňa previedla na pôvodného držiteľa pohľadávky, sú bezdôvodným obohatením tejto spoločnosti, na úhradu ktorých nemožno zaviazať terajšieho žalovaného. Vydané rozhodnutie neobsahuje odôvodnenie takéhoto postupu, keď ako už bolo spomínané, žalobkyňa uplatňovala svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči dvom subjektom súčasnému žalovanému, ako aj jeho právnemu predchodcovi spoločnosti VÚB, a.s., práve so zreteľom na situáciu, že táto spoločnosť bola účastníkom zmluvy o poskytnutí úveru a od úhrady konkrétnych platieb žalobkyňa odvádzala voči takto označenej strane konania svoje nároky o zaplatenie istiny 238,- eur s prísl.
22. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie sa s týmito okolnosťami v preskúmavanom rozhodnutí nevyrovnal, spôsobil jeho nepreskúmateľnosť, čo je zároveň dôvodom na zrušenie rozhodnutia vo výrokoch II. a III. v zmysle predpokladov § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vrátenie veci v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie konať a rozhodnúť uplatnený nárok zo strany žalobkyne v zmysle protižaloby aj vo vzťahu k ňou označenému subjektu na strane žalovanej, pokiaľ ide o spoločnosť VÚB, a.s., Bratislava, voči ktorej žalobkyňa realizovala úhrady úveru ešte pred uzatvorením spomínanej zmluvy o postúpení pohľadávky. V tejto súvislosti nemožno opomenúť, že žalobkyňa dostatočne zrozumiteľne označila obe protistrany konania, od ktorých žiadala vydať bezdôvodné obohatenie a s takto uplatneným návrhom z jej strany sa súd prvej inštancie dostatočným spôsobom nevyporiadal. V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).