Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2S-22-2019.pdf
PDF · 121.77 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/22/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, IČO: 31303862, so sídlom v Tulčíku 310, zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Námestie Ľ. Štúra 1, za účasti ďalšieho účastníka konania: Poľovnícka spoločnosť Korytnica, IČO: 42132479, so sídlom v Bratislave, Devätinová 26, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11895/2018-9.2 (35/2018-rozkl.) zo dňa 5.12.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného ministra životného prostredia Slovenskej republiky č. 11895/2018-9.2 (35/2018-rozkl.) zo dňa 5.12.2018 spolu s rozhodnutím Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 4703/2018-6.3 zo dňa 8.11.2018 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému p r á v o na úplnú náhradu trov konania.
Ďalšiemu účastníkovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Poľovnícka spoločnosť Korytnica žiadosťou doručenou žalovanému dňa 5.3.2018 požiadala o povolenie výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 543/2002 Z.z.) na usmrtenie dvoch jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri Prašivá. Žiadosť odôvodnila zvýšeným výskytom medvedej zveri a častými stretmi človeka s medveďom v danej lokalite.
2. Žalovaný ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 4703/2018-6.3 zo dňa 8.11.2018 povolil výnimku zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm. b/, písm. e/ zákona č. 543/2002 Z.z., na základe ktorej mohol žiadateľ (Poľovnícka spoločnosť Korytnica) usmrtiť - odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Prašivá, držať ho a prepravovať. Zároveň týmto rozhodnutím nepovolil výnimku zo zákazu ustanoveného § 35 ods. 1 písm. b/ zákona č. 543/2002 Z.z. usmrtiť jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Prašivá. V rozhodnutí určil aj podmienky podľa § 82 ods. 12 citovaného zákona, a to že (1) odstrel možno zrealizovať od právoplatnosti rozhodnutia do 15.12.2018 posliedkou a postriežkou v zóne 200 m od začiatku cyklotrasy Patočiny (horáreň) po Korytnicu a v zóne 200 m od osady Korytnica - kúpele, (2) usmrtený bude problémový jedinec, ktorého odhadovaná hmotnosť nepresiahne 120 kg, (3) odstrelu nebude predchádzať vnadenie, (4) plánovaný čas lovu bude
vopred oznámený ministerstvom poverenej osobe - Štátnej ochrane prírody SR - Správe NP Nízke Tatry ako kontaktnej osobe, (5) odstrel medveďa bude neodkladne oznámený kontaktnej osobe s cieľom kontroly dodržiavania podmienok výnimky a vykonania prehliadky usmrteného jedinca, (6) do príchodu zamestnanca kontaktnej osoby bude ulovený medveď ponechaný na mieste odlovu (meranie vykonáva výhradne kontaktná osoba), (7) žiadateľ umožní zamestnancovi kontaktnej osoby odber vzorky (zo srsti, svaloviny, vnútorných orgánov, krvi a pod.) a zubu usmrteného medveďa na účely analýz, (8) formulár „Hlásenie o usmrtení medveďa hnedého“ s údajmi o usmrtenom medveďovi zašle žiadateľ na ministerstvo do dvoch týždňov od realizácie usmrtenia.
Podľa ministerstva povolená výnimka neohrozí populáciu medveďa hnedého v danej lokalite; práve naopak, jeho populácia v tomto revíri prosperuje a narastá. Nie je preto dôvod spochybňovať splnenie základnej podmienky pre povolenie výnimky na usmrtenie tohto živočícha, ktorou je skutočnosť, že povolená výnimka neohrozí zachovanie populácie tohto druhu. Žalovaný sa svojimi kritériami na povolenie výnimky (prednostné povoľovanie výnimiek mimo území s 3. až 5. stupňom ochrany, ktoré slúžia ako jadrové zóny kľudu pre medveďa a hlavne na okraji areálu rozšírenia medveďa) snaží dosiahnuť udržanie populácie v priaznivom stave v záujme ochrany zdravia a bezpečnosti obyvateľov. Rozširovanie areálu a postup do oblastí zasiahnutých ľudskou činnosťou, častejšie vyrušovanie medveďom, jednoznačne preukázané hlásenia o zvýšenom počte medveďov aj v pôvodných miestach výskytu, nesporne nasvedčujú tomu, že v poľovnom revíri Prašivá je zvýšený stav populácie medveďa hnedého. ŠOP SR priebežne v predchádzajúcich obdobiach evidovala a preverovala škody spôsobované medveďom a strety medveďov s obyvateľstvom; problémy riešili priamo s miestnymi obyvateľmi.
Iné alternatívy by nesporne mali mať prednosť pred usmrcovaním chránených druhov živočíchov. Pokiaľ však dochádza k synantropizácii chránených šeliem a s tým spojenému ohrozeniu zdravia a bezpečnosti obyvateľstva, nemožno v reálnom čase situáciu riešiť inak ako povolením výnimky na usmrtenie tohto živočícha. Zmierňujúce opatrenia nič neriešia a nepredstavujú skutočnú alternatívu k povoleniu výnimky. Ministerstvo sa zaoberalo prípadným umiestnením do ZOO v Slovenskej republike, všetky ZOO však majú plné stavy, a preto nemôžu umiestniť ďalšie jedince medveďa hnedého; telefonicky tieto údaje preveruje. Nerealizovateľné je tiež premiestňovanie medveďov do iných lokalít z dôvodu, že odchytené synantropné medvede sú navyknuté hľadať potravu pri ľudských obydliach, a tým sa problém len preniesol na iné miesto. Ministerstvo odôvodňuje povolenie výnimky ustanoveniami § 40 ods. 3 písm. b/, písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. Je právne irelevantný vznik škody, pretože keď následok na zdraví alebo živote vznikne, uvedené ustanovenia strácajú význam. Na to, aby sa predišlo stretom medveďov s ľuďmi, je potrebné udržiavať populáciu medveďa v takom počte a na takom areáli, aby nedochádzalo k jeho rozširovaniu tam, kde nie je dostatok prirodzenej potravy, kde je však omnoho väčšia ponuka potravy pre medveďa z umelých zdrojov (včelíny, odpadky, hospodársky chov dobytka). V prípade, ak by k tomu dochádzalo, výraznou mierou by sa zvyšovala hrozba, že si medveď bude zabezpečovať potravu práve z takýchto zdrojov, čím by sa zvýšila hrozba napadnutia ľudí a aj obava o zdravie a bezpečnosť obyvateľov.
Poľovný revír, v ktorom je povolená výnimka na odstrel medveďa hnedého, zasahuje do SKUEV Ďumbierske Tatry, kde je predmetom ochrany aj medveď hnedý. Zhodnotením kumulatívneho počtu povolených výnimiek v tejto lokalite nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v žiadnom z území európskeho významu. Z charakteru poľovného revíru aj miesta možného ohrozovania občanov vyplýva, že miestom postriežky je okolie osady Korytnica - kúpele. Povolenie výnimky možno považovať za opatrenie preventívneho charakteru, ktoré je v záujme ochrany a bezpečnosti obyvateľov v zmysle § 40 ods. 3 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z.
3. Minister životného prostredia rozhodnutím č. 11895/2018-9.2 (35/2018-rozkl.) zo dňa 5.12.2018 zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 4703/2018-6.3 zo dňa 8.11.2018. V odôvodnení druhostupňového rozhodnutia sa uvádza, že odvolací orgán dospel k záveru o dostatočne zistenom skutkovom stave veci na základe podkladov predložených ŠOP SR, Správou NP Nízke Tatry. Výskyt aj väčšieho počtu jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri nie je odôvodneným prípadom pre povolenie výnimky na jeho odstrel, pokiaľ nie sú splnené podmienky § 40 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. Podľa názoru odvolacieho orgánu ministerstvo dostatočne zistilo skutkový stav veci na základe správ ŠOP SR a Správy NP Nízke Tatry o sťažnostiach starostov obcí Liptovské Revúce, Liptovská Osada, Liptovská Lúžna a Donovaly na zvýšený pohyb medveďov v blízkosti
ľudských obydlí. V danom území pretrváva riziko ohrozenia zdravia a bezpečnosti ľudí zo strany niekoľkých synantropných jedincov medveďa hnedého. ŠOP SR odporučila povolenie výnimky, keďže boli preukázané podmienky podľa§ 40 ods. 3 písm. b/, písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z.
II. Žaloba
4. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 11895/2018-9.2 (35/2018-rozkl.) zo dňa 5.12.2018, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. 4703/2018-6.3 zo dňa 8.11.2018 a vrátenia veci správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu, nesprávne právne posúdenie veci, nesúlad skutkového stavu s administratívnym spisom a porušenie ustanovení § 40 ods. 2, ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z., § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 a § 45 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok).
5. Žalobca už v rozklade namietal, že povolenie výnimky nezodpovedá postupu, ktorý stanovuje Program starostlivosti o medveďa hnedého na Slovensku. Z tohto dokumentu vyplýva, že manažmentové opatrenia zabezpečujúce zásah do populácie medveďa hnedého sú realizované na dvoch základných úrovniach a to odchyt alebo usmrtenie v zmysle rozhodnutia zásahového tímu a lov, ktorý je naplánovaný Komisiami pre ochranu a manažment veľkých šeliem. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí síce zaoberá námietkou o nedostatku formulára vypracovaného ŠOP SR, ale na zásadnú námietku o tom, že povolenie výnimky a postup, ktorý mu predchádzal, nie je v súlade s Programom starostlivosti o medveďa hnedého, vôbec nereagoval. Žalovanému je nesporne známe, že postup pri vydaní rozhodnutia o povolení výnimky nezodpovedá dokumentácii ochrany prírody. Z predmetného dokumentu vyplývajú manažmentové opatrenia, medzi ktorými sú, okrem iného: preventívnymi opatreniami zamedziť vzniku návykov na neprirodzené zdroje potravy a vzniku pozmeneného až synantropného správania medveďa hnedého, zabezpečiť elimináciu vnadísk a krmovísk pre raticovú zver, ktoré sú v rozpore s platnou legislatívou na úseku poľovníctva a predstavujú neprirodzený zdroj ľahko dostupnej a atraktívnej potravy pre medveďa hnedého.
6. Žalobca citoval z prílohy č. 5.4 k Programu starostlivosti o medveďa hnedého. Medzi manažmentové opatrenia patria preventívne opatrenia smerujúce k zamedzeniu vzniku návykov na neprirodzené zdroje potravy a vzniku pozmeneného až synantropného správania medveďa hnedého, a zabezpečenie eliminácie vnadísk a krmovísk pre raticovú zver, ktoré sú v rozpore splatnou legislatívou na úseku poľovníctva a predstavujú neprirodzený zdroj ľahko dostupnej a atraktívnej potravy pre medveďa hnedého. Správne orgány oboch stupňov neposudzovali žiadosť žiadateľa z týchto hľadísk a napriek nesplneniu podmienok povolili usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého. Medveď hnedý je jedincom prioritného druhu európskeho významu. Nezohľadnená zostala aj skutočnosť, že poľovný revír Prašivá zasahuje do územia európskeho významu Ďumbierske Tatry, kde je predmetom ochrany aj medveď hnedý, ŠOP SR nevypracovala formulár pre zisťovacie konanie podľa § 28 zákona č. 543/2002 Z.z. a nebol posúdený vplyv povolenej výnimky na populáciu medveďa hnedého na celom území SR.
III. Vyjadrenie žalovaného a ďalšieho účastníka konania
7. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. V podrobnostiach sa v plnom rozsahu pridržiaval odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a doplnil, že rozhodnutie bolo vydané v záujme verejného zdravia, verejnej bezpečnosti ľudí a v záujme predchádzania škôd na majetku. Výnimka bola povolená aj v súlade s § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. pri neexistencii inej alternatívy.
8. Žalovaný považuje napadnuté rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov za súladné s § 40 ods. 2 aj ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z., majúce náležitosti v zmysle § 47 SP a skutkový stav za spoľahlivo zistený. Na Slovensku sa vyskytuje cca 1020 - 1490 jedincov medveďa hnedého a predpokladá sa, že jeho počet bude stúpať.
9. Ďalší účastník konania v písomnom vyjadrení uviedol, že považuje rozhodnutie žalovaného za zákonné a správne. Druhostupňové rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť až v decembri 2018, preto sa medveď nelovil, nakoľko populácia medveďa v tomto čase hybernuje. Doplnil, že Poľovnícka spoločnosť Korytnica bola rozhodnutím členskej schôdze zo dňa 20.2.2019 zlikvidovaná, nepripojil však o tom žiadny dôkaz.
10. Žalobca ani ďalší účastník sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadrili; žalobca ani žalovaný sa písomne nevyjadrili k vyjadreniu ďalšieho účastníka.
IV. Verejné vyhlásenie rozsudku
11. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 27.5.2020 podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žalobca aj žalovaný súhlasili s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania a ďalší účastník konania nepožiadal o nariadenie pojednávania.
12. Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen proti Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení zákona č. 543/2002 Z.z. a Správneho poriadku, preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.
V. Relevantné právne predpisy
13. Podľa § 35 ods. 1 písm. b/, písm. e/ zákona č. 543/2002 Z.z. chráneného živočícha je zakázané úmyselne zraňovať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli (písm. b/), držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu (písm. e/).
14. Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. orgán ochrany prírody môže povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, len ak neexistuje iná ekonomicky a technicky zrealizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli.
15. Podľa § 40 ods. 3 písm. b/, písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. výnimku podľa odseku 2 možno povoliť pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných škôd na inom type majetku (písm. b/), v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie (písm. c/).
16. Podľa § 3 ods. 1, ods. 4 SP správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností (ods. 1). Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb (ods. 4).
17. Podľa § 32 ods. 1, ods. 2 SP správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania (ods. 1). Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania,
dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (ods. 2).
VI. Posúdenie veci správnym súdom
18. Predmetom preskúmavania je v predmetnej právnej veci rozhodnutie ministra životného prostredia SR č. 9434/2018-9.2 (29/2018-rozkl.) zo dňa 11.10.2018, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR č. 5649/2018-6.3 zo dňa 17.7.2018 o povolení výnimky usmrtiť dvoch jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri Očová, držať ho a prepravovať, a o zamietnutí žiadosti o usmrtenie ďalších dvoch jedincov v tomto poľovnom revíri.
19. Správny súd primárne zisťoval podmienky procesnej spôsobilosti ďalšieho účastníka konania Poľovníckej spoločnosti Korytnica. Z verejne dostupných informácií na webových sídlach Štatistického úradu SR, Ministerstva vnútra SR a Národného lesníckeho centra Zvolen zistil, že Poľovnícka spoločnosť Korytnica nezanikla a vykonáva svoju činnosť odo dňa 14.4.2008. Vzhľadom na to, že ďalší účastník nepredložil správnemu súdu žiaden dôkaz o jeho likvidácii a z informácií zverejnených v registroch Štatistického úradu SR, Ministerstva vnútra SR a Národného lesníckeho centra Zvolen nevyplýva, žeby Poľovnícka spoločnosť Korytnica zanikla, správny súd vo veci konal s touto poľovníckou spoločnosťou ako s ďalším účastníkom konania.
20. Z meritórneho hľadiska správny súd uvádza, že pre povolenie výnimky usmrtiť chráneného živočícha musia byť podľa § 40 ods. 2, ods. 3 písm. b/, písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. kumulatívne splnené nasledovné podmienky: a. musí ísť o odôvodnený prípad povolenia výnimky, b. neexistuje iná ekonomicky a technicky zrealizovateľná alternatíva, c. výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie chráneného živočícha v jeho prirodzenom areáli. Ak nie je splnená čo len jedna z uvedených podmienok, orgán ochrany prírody nemôže povoliť výnimku na usmrtenie chráneného živočícha.
21. Žalovaný odôvodňoval prvú podmienku na povolenie výnimky podľa § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. jedincami medveďa hnedého vyskytujúcimi sa v katastri obcí Liptovská Osada, Donovaly, Liptovská Lúžna a Liptovské Revúce. Prvá podmienka vyplývajúca z § 40 ods. 3 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. zameraná na ochranu verejného zdravia a verejnej bezpečnosti ľudí je tak splnená.
22. Inú alternatívu riešenia (§ 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z.) žalovaný videl v možnom umiestnení jedincov medveďa hnedého v zoologických záhradách na území Slovenskej republiky, ktoré ponúkanú možnosť podľa jeho slov odmietli pre naplnený stav týchto jedincov. V administratívnom spise sa však nenachádza žiadna zmienka o tom, žeby žalovaný žiadal konkrétne zoologické záhrady na Slovensku o vyjadrenie záujmu alebo nezáujmu o umiestnenie jedincov medveďa hnedého, a ani odpovede oslovených zoologických záhrad. Ak žalovaný tvrdí, že zoznam zoologických záhrad vedie priebežne a priebežne sa (telefonicky) informuje, či by v niektorej z nich mohli byť v prípade potreby umiestnené jedince medveďa hnedého, nepreukazuje to žiadnym dôkazom založeným v administratívnom spise (napríklad spracovaním podkladov o stave medveďov hnedých v slovenských zoologických záhradách ku konkrétnemu dňu alebo úradným záznamom zachytávajúcim proces zisťovania záujmu konkrétnych zoologických záhrad o umiestnenie medveďa hnedého a ich odpovede s minimálnym uvedením označenia zoologickej záhrady, jej zodpovedného zamestnanca, ktorý sa k ponuke žalovaného vyjadril, a dátum dopytu). Z rozhodnutí žalovaného nevyplýva, žeby sa reálne zaoberal inou možnosťou riešenia problematických jedincov; podľa jeho slov je jediným riešením v tejto situácii usmrtenie medveďa hnedého. Dôležitým faktorom zdôrazňujúcim nedostatočne zistený skutkový stav žalovaným je aj skutočnosť, že sa nezaoberal súladom povoľovanej výnimky s Programom starostlivosti o medveďa hnedého. Takisto sa žalovaný riadne nezaoberal skutočnosťou, že poľovný revír Prašivá sa nachádza v území európskeho významu Ďumbierske Tatry, kde je medveď hnedý chránený. Žalovaný na túto skutočnosť poukázal len jednou vetou v odôvodnení rozhodnutia bez vyhodnotenia jej vplyvu na rozhodnutie vo veci samej, bez vysporiadania sa konfliktu medzi ochranou medveďa hnedého (teda s cieľom ochrániť jeho život) a jeho usmrtením, a to najmä na území, kde je primárnym cieľom jeho ochrana.
23. Vzhľadom na uvedené okolnosti správny súd nemôže konštatovať, žeby žalovaný dostatočne preveril existenciu inej ekonomicky a technicky zrealizovateľnej alternatívy riešenia stavu jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri Prašivá, ako je ich usmrtenie. Usmrtenie chráneného živočícha môže byť vždy až poslednou možnosťou prichádzajúcou do úvahy, ak všetky predchádzajúce a miernejšie alternatívy sú nereálne alebo nerealizovateľné; za tým účelom však musí orgán verejnej správy dostatočne zistiť skutkový stav veci, čo sa v tejto veci nestalo.
24. Tretiu podmienku na udelenie výnimky žalovaný odôvodňoval zvyšujúcim sa stavom populácie medveďa hnedého. V prvostupňovom ani druhostupňovom rozhodnutí však nie sú uvedené žiadne konkrétne údaje o stave medveďov hnedých v poľovnom revíri Očová, len odkaz na Program starostlivosti o medveďa hnedého (ursus arctos) na Slovensku z novembra 2016 vypracovaný ŠOP SR. Na území Slovenska sa podľa tohto dokumentu vyskytuje 1020-1490 medveďov hnedých a predpokladá sa vzostupná tendencia ich počtu. Chýba však zmienka o tom, či je možné zistiť stav populácie v dotknutom poľovnom revíri Očová a ak áno, koľko jedincov sa v tomto poľovnom revíri nachádza, s akou tendenciou ich výskytu (zostupná, vzostupná), koľko synantropných jedincov sa tu vyskytuje (odhadom) a následky ich konania. Žalovaný sa dostatočne nevysporiadal ani s argumentom žalobcu o všeobecných záveroch týkajúcich sa jedincov medveďa hnedého v inej oblasti (TANAP) - podľa názoru správneho súdu nestačí len všeobecné tvrdenie žalovaného, že ide o inú lokalitu, najmä ak ide o všeobecné informácie o pohybe medveďa hnedého; ak žalovaný nemieni postupovať podľa údajov z TANAPu, je potrebné, aby svoj záver aj dostatočne odôvodnil. Z uvedeného dôvodu nemožno konštatovať ani splnenie tretej kumulatívnej podmienky na povolenie výnimky na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Richtárovo.
25. Na margo veci v tejto časti správny súd dopĺňa, že hoci z praktického hľadiska môže ísť o náročnú činnosť, synantropný jedinec medveďa hnedého sa vyznačuje jeho nebezpečnosťou pre človeka (napadnutie človeka, ohrozovanie človeka, vyhľadávanie potravy v blízkosti ľudských sídel). Preto je prísne špecifikovaný jedinec medveďa hnedého, ktorý sa má usmrtiť na základe povolenej výnimky, nevyhnutnou a logickou podmienkou rozhodnutia o povolení výnimky. Usmrtením náhodného jedinca medveďa hnedého na základe povolenej výnimky, ktorý nemusí vykazovať znaky nebezpečenstva pre človeka a jeho majetok, sa tak problém so synantropným jedincom nerieši. Za tým účelom je potrebné v maximálnej možnej miere určiť defektného jedinca medveďa hnedého, ktorý má byť usmrtený, a jeho charakteristiku pretaviť do rozhodnutia podľa § 40 zákona č. 543/2002 Z.z.
26. Správny súd sa stotožňuje aj s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným v rozsudku sp.zn. 6Sžk/12/2019 zo dňa 3.9.2019: „problematický jedinec medveďa, ktorý ohrozuje zdravie a život ľudí a spôsobuje závažné škody na úrode a ovocných stromoch, resp. hrozí, že ich bude spôsobovať a ohrozovať zdravie a bezpečnosť ľudí, nebol identifikovaný tak, aby bolo jednoznačne preukázané, že výnimka, povolenie na odstrel, sa udeľuje na odstrel konkrétneho alebo konkrétnych problematických jedincov. Zdôvodnenie rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho rozhodnutia je všeobecné, podľa názoru kasačného súdu aplikovateľné skoro na každý prípad udelenia výnimky, z dôvodu vzniku škôd spôsobených medveďom v predchádzajúcom období (rokoch) a ohrozovaní bezpečnosti a zdravia ľudí pri vizuálnom strete človeka s medveďom. Správne orgány pri rozhodovaní o udelení výnimky nevychádzali zo skutočnosti, že odstrel sa týka jedinca v konkrétnom chránenom území, ktorý ohrozuje bezpečnosť a zdravie ľudí a spôsobuje závažné škody na úrode ako aj ovocných stromoch a je reálny predpoklad, že v tom bude pokračovať, čo je podľa názoru kasačného súdu jediným reálnym východiskom pre aplikáciu § 40 ods. 3 písm. b/, c/ zákona č. 543/2002 Z.z., a to bez ohľadu na rozsah premnoženia medveďov a nutnosť ich regulácie. (...)Účelom zákona o ochrane prírody č. 543/2002 je chrániť prírodu a chrániť aj jednotlivé živočíšne druhy. Preto v § 35 zákonodarca upravil status chráneného živočícha a v § 40 striktne vymedzil prísne podmienky výnimky z podmienok ochrany chránených živočíchov. Už z gramatického výrazu „výnimka“ treba vo vzťahu k povoleniu odstrelu chráneného živočícha medveďa hnedého - živej bytosti, nie veci, vychádzať ako udelenie niečoho výnimočného z pravidla, a to za prísnej aplikácie zákonných ustanovení, ktoré zákonodarca upravil. Udelenie výnimky na odstrel postupom podľa § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. musí byť adresné, vychádzať z konkrétnych skutkových okolností, ktorými žiadateľ preukazuje podmienky pre udelenie výnimky. Riadne zistenie skutkového stavu a presné nezameniteľné vymedzenie skutkových okolnosti sú premisou pre aplikáciu uvedených zákonných ustanovení upravujúcich povolenie výnimky z podmienok ochrany chránených živočíchov. Len takýmto postupom môžu správne orgány, v súlade so zákonom, posúdiť či sú splnené zákonné predpoklady výnimočnej skutkovej situácie na povolenie
výnimky. Vydanie výnimky na odstrel medveďa je bezpochyby výnimočnou situáciou, a to nielen z dôvodu, že medveď je živá bytosť, nie vec, ale je predovšetkým zákonom chráneným živočíchom a bezpochyby predstavuje jednu zo zložiek nášho prírodného bohatstva. Kasačný súd nesúhlasí s názorom žalovaného, že udelenie výnimky na odstrel medveďa („bez adresného označenia jedinca“ pozn. kasačného súdu) je podľa dôvodov rozhodnutia žalovaného, rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu riešením preventívneho charakteru (str. 4 prvý odsek, posledná veta prvostupňového správneho rozhodnutia) čo je v úplnom rozpore s účelom a zmyslom ust. § 40 zákona č. 543/2002 Z.z., keď odstrel medveďa len z dôvodu, že sa medvede množia a premnožujú a ocitajú sa pri ľudských obydliach a poľnohospodárskej pôde a môžu spôsobiť závažné škody na úrode a ovocných stromoch (ktoré spôsobujú nielen medvede, ale aj iná zver a škody spôsobujú aj živelné udalosti, záplavy, sucho a pod.), samo o sebe nemôže napĺňať ust. § 40 ods. 3písm. b/, c/ zákona č. 543/2002 Z.z. naviac keď zákonodarca pri udelení výnimky vyžaduje preukázanie závažných škôd, čo predpokladá konkrétne skutkové okolnosti, kedy jedince/jedinec/živočích spôsobuje závažné škody a reálne hrozí, že bude v spôsobovaní závažných škôd pokračovať a v preukazovaní situácie, keď kontakt človeka s jedincom skutočne vytvára reálnu situáciu, ktorá ohrozuje život a zdravie obyvateľov, resp. je reálny predpoklad tohto ohrozenia. Akékoľvek pozorovanie medveďa obyvateľstvom mimo lesa nie je možné bez ďalšieho (existencie konkrétnych skutkových okolností) považovať za situáciu, ktorá vyžaduje ochranu zdravia, bezpečnosti a udelenie výnimky podľa § 40 ods. 3 b/, c/ zákona č. 543/2002 Z.z. Je všeobecnej znalou skutočnosťou, že každoročne pribúdajú na území Slovenskej republiky „holiny“ v našich lesných porastoch, rozširuje sa priemyselná a iná výstavba v miestach, kde by udeľovanie povolenia na ich výstavbu v minulosti bolo nemysliteľné, zber lesných plodov sa stáva podnikaním a neslúži bežnej osobnej spotrebe, nezabezpečuje sa prirodzené kosenie a iné. Všetky tieto negatívne skutočnosti ako aj iné skutočnosti každoročne pokračujú, ba sa zintenzívňujú, v dôsledku čoho existujúce teritórium pre život medveďov a inej zveri, ktoré tu boli storočia ak nie tisícročia, sa zmenšuje, nehovoriac o zásahoch obyvateľstva výstavbou a prevádzkovaním budov priamo v lesných porastoch, často aj v chránených územiach, obťažovanie zveri hlukom, výstavbou, prevádzkou budov, dopravných prostriedkov, rozmachom turizmu a často aj bezohľadným ľudským správaním. Všetky tieto skutočnosti aj iné sú faktorom, ktorý narúša prirodzený život nielen tohto chráneného živočícha v jeho prirodzenom prostredí, v dôsledku čoho tento chránený živočích každoročne prichádza o rozsah svojho prirodzeného teritória a v tejto súvislosti aj o rozsah jeho potravinových zdrojov, ktoré mu boli v minulosti k dispozícii. Preto je potrebné, aby sa „kompetentní“ podieľali na odstraňovaní príčin výskytu medveďa v blízkosti ľudských obydlí a poľnohospodárskej pôde a svojím prístupom riešili príčiny tohto stavu. Odstrel medveďa je len posledným spôsobom riešenia situácie, keď zlyhávajú všetky ostatné vhodné a dostupné opatrenia, označovanie medveďov, umiestnenie do iných lokalít, monitorovanie ich pohybu a eliminovanie ich pohybu v problematických oblastiach pre človeka, chránené odpadky a ich umiestňovanie, neprikrmovanie v blízkosti ľudských obydlí a poľnohospodárskej pôdy, ochrana majú dbať o to, aby prirodzené teritórium pôsobenia medveďov sa každoročne poľnohospodárskej pôdy a úrody elektrickými ohradníkmi a inými opatreniami, plašenie zveri ako aj výchova k zodpovednosti človeka, správanie sa k chránenému živočíchovi a prírode. Všetky tieto opatrenia, aj iné, by mali eliminovať riziko stretu človeka s medveďom a vznik závažných škôd na poľnohospodárskej pôde, úrodách a ovocných stromoch. Migračné územie medveďa je rozsiahle teritórium v rozsahu 40 000 - 50 000 hektárov, presahuje územia dvoch, ale aj viacerých štátov bežne, Slovenska - Poľska, Slovenska
- Poľska - Ukrajiny, dokonca Slovenska - Poľska - Ukrajiny - Maďarska. Kontakt človeka s medveďom mimo jeho prirodzeného teritória bol aj v minulosti, aj na území Slovenskej republiky. Vyspelé ekonomiky, napr. Kanada, považujú denný kontakt človeka s medveďom pri svojich obydliach za úplný bežný bez toho, aby túto situáciu pravidelne riešili odstrelom jedincov. Aj v tomto smere je možné získať skúsenosti a aplikovať zaužívané a osvedčené postupy.“ Správny súd opakuje, že žalovaný napadnutými rozhodnutiami vyriešil len následok, nie príčinu výskytu medveďa hnedého v danej oblasti, čo je neprípustné.
27. Vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru, že prvostupňový aj druhostupňový orgán verejnej správy nedostatočne zistili skutkový stav veci, čo bránilo riadnemu posúdeniu veci; ide o dôvod na zrušenie rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP a vrátenie veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 3 písm. a/, ods. 4 SSP.
28. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym
názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu § 191 ods. 6 SSP). V ďalšom konaní sa orgán verejnej správy zameria na riadne zistenie skutkového stavu a právne posúdenie veci v intenciách tohto rozsudku a svoje rozhodnutie náležite odôvodní v zmysle ustanovenia § 47 SP.
29. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Ďalšiemu účastníkovi správny súd nepriznal náhradu trov konania, pretože od neho nežiadal splnenie povinnosti, v dôsledku ktorej by mu vznikli v konaní pred správnym súdom trovy (§ 169 SSP).
30. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).