Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Er-811-2015.pdf
PDF · 78.55 KB
Case nature
Subarea
10Er/811/2015
Uznesenie
Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. Bratislava, pobočka Poprad, Tolstého 3631/1, 058 01 Poprad, IČO: 35 937 874 proti povinnému: W.A.S., s.r.o., naposledy sídlom Priemyselná 2, 949 01 Nitra, IČO: 36 021 962 (právny nástupca spoločnosti MIRMAJ s.r.o.), vedenej súdnym exekútorom JUDr. Branislavom Plškom, Exekútorský úrad so sídlom Letná 5, 831 03 Bratislava, pod jeho spis. zn. EX 2326/2015, v konaní o vymoženie 151,41 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Branislavovi Plškovi, Exekútorský úrad so sídlom Letná 5, 831 03 Bratislava trovy exekúcie vo výške 48,58 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 16.11.2015 sa doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným súdnemu exekútorovi začalo exekučné konanie proti povinnému o vymoženie sumy 151,41 eur na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - Výkazu nedoplatkov č. 1546535313 zo dňa 10.08.2015. Súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora dňa 07.01.2016.
2. Dňa 19.12.2016 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu výmazu povinného z Obchodného registra. Súdny exekútor si zároveň uplatnil náhradu trov exekúcie, na ktorých úhradu žiadal vzhľadom na dôvod zastavenia zaviazať oprávneného.
3. Dňa 01.01.2020 nadobudol účinnosť zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len ZoUNEK). Pred nadobudnutí účinnosti tohto zákona, t. j. dňa 10.12.2019 súdny exekútor doručil podnet na zastavenie exekúcie. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že poverenie na vykonanie exekúcie zo dňa 07.01.2016 bolo doručené súdnemu exekútorovi pred uplynutím rozhodnej doby v zmysle ust. § 3 a 4 ZoUNEK, tzn. rozhodná doba 5 rokov od doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie v čase rozhodovania súdu o podnete na zastavenie exekúcie neuplynula, súd z uvedeného dôvodu k rozhodovaniu o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie pristúpil.
4. Lustráciou z príslušných registrov súd zistil, že povinný, spoločnosť W.A.S., s r.o. bola vymazaná z Obchodného registra vrátane všetkých údajov zapísaných v Obchodnom registri ku dňu výmazu zapísanej osoby, t. j. ku dňu 09.03.2018, pričom právnym dôvodom výmazu povinného bol ex offo výmaz spoločnosti uznesením súdu.
5. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku (ďalej len „Exekučný poriadok“) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Podľa § 57 ods. 1, písm. h/ Exekučného poriadku, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
9. Súd mal z uznesenia Okresného súdu Nitra č. k. 29CbR/245/2016 zo dňa 22.01.2018 za preukázané, že pred samotným rozhodnutím o zrušení obchodnej spoločnosti súd skúmal dôvody a podmienky, ktoré vyžaduje zákon na zrušenie spoločnosti. Súd šetrením zistil, že povinná spoločnosť si aj napriek výzve nesplnila zákonnú povinnosť uložiť do zbierky listín individuálnu účtovnú závierku za najmenej dve účtovné obdobia nasledujúce po sebe. Takáto skutočnosť v rámci dikcie zákona znamená, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora a preto rozhodol o zrušení povinnej spoločnosti bez likvidácie.
10. Súd s poukazom na vyššie uvedené má za to, že majetok povinnej spoločnosti by teda nepostačoval ani na úhradu trov exekúcie a preto v danej exekúcií existuje dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
11. Pre úplnosť sú dodáva, že rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) je podporené judikatúrou Najvyššieho súdu SR v konaní sp. zn. 3MCdo 15/2011, v ktorom rozhodnutí vyslovil, že v prípade, ak povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Z uvedeného teda vyplýva, že pokiaľ povinný zanikne bez právneho nástupcu a bez likvidácie, súd exekučné konanie zastaví z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie a o trovách treba rozhodnúť podľa § 203 ods.2 Exekučného poriadku.
12. Podľa § 196 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
13. Podľa § 199 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
14. Podľa § 200 ods. 5 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
15. Podľa § 203 ods. 2 Ex. por. prvej vety ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
16. Podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
17. Podľa § 15 ods. 1 cit. vyhl. Paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
18. Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné, telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
19. Podľa § 25 cit. vyhl. v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
20. O náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 a zaviazal oprávneného, nakoľko bola exekúcia zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. S prihliadnutím k tomuto zákonnému ustanoveniu, súd uložil oprávnenému uhradiť účelne vynaložené trovy exekúcie vyčíslené v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v minimálnej výške, teda vo výške 33,19 eur. Z titulu hotových výdavkov súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu v sume 6,20 eur za poštovné a sumu 1,10 eur za elektronické súčinnosti, pričom súd má za to, že takto vyčíslené hotové výdavky boli súdnym exekútorom vynaložené účelne a sú vypočítané správne. Súd priznal súdnemu exekútorovi aj daň z pridanej hodnoty a to na základe skutočnosti že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preukázanou Osvedčením o registrácií pre daň z pridanej hodnoty, a to vo výške 20 % zo sumy 40,49 eur, t. j. vo výške 8,09 eura.
21. Pre úplnosť je potrebné dodať, že súd nepriznal súdnemu exekútorovi celkovú požadovanú výšku hotových výdavkov v sume 11,80 eur, nakoľko podľa vlastného výpočtu súd dospel k záveru, že súdnym exekútorom uplatnená výška trov exekúcie nebola vyčíslená správne. Súdny exekútor nijakým spôsobom nepreukázal ostatné požadované hotové výdavky a preto ich nebolo možné priznať. Predpokladom na priznanie hotových výdavkov je nie len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie, a to takým spôsobom, ktorý nevyvolá žiadne pochybnosti jednak čo do výšky ich určenia a jednak čo do ich samotnej dôvodnosti a účelnosti. Spôsob preukázania konkrétneho výdavku je determinovaný jeho povahou a aj preto je na úkor samotného súdneho exekútora, keď zvolí spôsob vynaloženia výdavku tak, že vzniknuté vecné náklady nie je schopný vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami preukázať, hoci by mu inak nárok na ich náhradu jednoznačne patril. V časti rozhodovania súdu o priznaní náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky súd teda skúmal, či vynaloženie a reálna výška hotových výdavkov boli dostatočne preukázané v exekučnom spise, pričom ich vynaloženie súd posudzoval z hľadiska účelnosti, preukázanosti a hospodárnosti. Súd vychádzal výlučne z obsahu spisu. Na margo uvedeného súd uvádza, že v spise sa nenachádza ani jedna doručenka preukazujúca vznik nákladov, ktoré vzniknú v budúcnosti, teda hotové výdavky spojené s ukončením spisu (vyznačenie právoplatnosti uznesenia, vrátenie poverenia alebo zaslanie vyúčtovania). Tie súd nemá nijakým spôsobom za preukázané, preto ich priznať nemožno. Zároveň však je nutné poukázať aj na to, že náklady spojené s ukončením spisu nemožno považovať za výdavky, ktoré bezprostredne smerujú k vymoženiu pohľadávky a preto oprávnený nemôže niesť zodpovednosť za takto vzniknuté náklady. Z tohto dôvodu súd tieto hotové výdavky nepriznal.
22. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovanej právnej úpravy súd zaviazal oprávneného uhradiť náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 48,58 eur.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.