Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Csp/97/2019

Potvrdené rozhodnutím 10CoCsp/48/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovanému: H. P., nar. XX.X.XXXX, bytom V. F. XXX, zastúpenému splnomocneným zástupcom Občianske združenie OPOS, so sídlom A. Hlinku 1084/24A, Trenčianska Teplá, IČO: 51 147 688, o zaplatenie 29.936,03 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 10Csp/97/2019-197 zo dňa 27.5.2020, takto rozhodol: Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48, Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovanému: H. P., X.. XX.X.XXXX, L. V. F. XXX, XXX XX, zastúpenému splnomocneným zástupcom Občianske združenie OPOS, so sídlom A. Hlinku 1084/24A, 914 01, Trenčianska Teplá, IČO: 51 147 688, v konaní o zaplatenie 29.936,03 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný ako ručiteľ je žalobcovi povinný zaplatiť 29.936,03 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 11.1.2019 do zaplatenia, všetko do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku a s tým, že jeho povinnosť určená týmto rozsudkom zaniká v rozsahu, v akom bude nárok žalobcu uspokojený v konkurze vedenom proti dlžníkovi Y. L., X.. X.X.XXXX, L. Č.C. K. XXXX/XX, Y., na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. .

II. Žalobca má proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 29.5.2019 a na Okresný súd Martin doručenou dňa 4.10.2019 sa žalobca pôvodne proti dvom žalovaným a to žalovanému v rade 1/ /Y. L., X.. X.X.XXXX, L. Č. K. XXXX/XX, XXX XX, Y. a žalovanému v rade 2/ H. P., X.. XX.X.XXXX, L. V. F. XXX, XXX XX, domáhal zaplatenia sumy 29.936,03 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 29.936,03 € od 11.1.2019 do zaplatenia.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.6.2015 žalobca žalovanému v rade 1/ na preklenutie obdobia, kým žalovaný v rade 1/ nesplní všetky podmienky pre pridelenie cieľovej sumy a poskytnutie stavebného úveru, poskytol medziúver č. XXXXXXXXXX vo výške 30.000 €. Čerpanie finančných prostriedkov medziúveru sa uskutočnilo dňa 2.7.2015 v sume 9.568 €, dňa 20.7.2015 v sume 14.432 € a dňa 12.2.2016 v sume 5.640 €. Dňa 2.7.2015 si žalobca strhol poplatok za spracovanie medziúveru vo výške 360 €. Žalovaný v rade 1/ sa zaviazal platiť úver pravidelnými mesačnými čiastkami v sume 189,47 € a súčasne sa zaviazal splácať do pridelenie cieľovej sumy úver vrátane úrokov medziúveru vo výške 5,69 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami v sume 142,25 €. Súčasne sa žalovaný v rade 1/ zaviazal do pridelenia cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 47,22 €. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaný v rade 1/ zaviazal splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,75 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami v sume 189,47 €. Žalovaný v rade 2/ prevzal ručiteľský záväzok, teda zaviazal sa uspokojiť pohľadávku žalobcu, ak ju neuspokojí žalovaný

v rade 1/. Žalovaný v rade 1/ porušil zmluvne dohodnuté podmienky a prestal úver riadne splácať, preto žalobca listom zo dňa 6.11.2018 vyzval žalovaného na doplatenie omeškaných splátok a úhradu vymáhanej pohľadávky, pričom ho zároveň upozornil, že v prípade, ak omeškané splátky nedoplatí, žalobca bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Ani jeden zo žalovaných na písomné upozornenie nereagoval. Keďže omeškané splátky neboli doplatené, žalobca dňa 10.1.2019 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom, pričom jeden rovnopis tohto oznámenia zaslala žalovanému v rade 1/ a druhý rovnopis žalovanému v rade 2/. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru žalobca zúčtoval nasporenú sumu vo výške 1.528,78 € so sumou poskytnutého medziúveru vo výške 30 € a rozdiel na istine potom predstavuje 28.471,22 €. Dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje sumu 30.006,03 €, pričom pozostáva z istiny vo výške 28.471,20 €, z nezaplatených úrokov za úver vo výške 1.464,81 € a z poplatkov vo výške 70 €, ktoré si však žalobca neuplatňuje. Keďže žalobca neuplatňuje sumu 70 € titulom poplatkov, dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti predstavuje sumu 29.936,03 €.

3. K žalobe žalobca pripojil zmluvu o poskytnutom spotrebiteľskom úvere čísla uvedeného v žalobe, amortizačnú tabuľku pre medziúver a stavebný úver a predpoklady pre výpočet RPMN medziúveru a stavebného úveru, všeobecné podmienky stavebného sporenia pre fyzické osoby, upozornenie na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti - list žalobcu zo dňa 6.11.2018 adresovaný obom žalovaným a doručenky preukazujúce doručenie tohto listu a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru

- list žalobcu adresovaný obom žalovaným zo dňa 10.1.2019 a doručenky preukazujúce doručenie týchto listov obom žalovaným. Ďalej žalobca pripojil výpis z účtu zosplatneného medziúveru a výpis z účtu stavebného sporenia, ktorým preukázal priebeh sporenia žalovaným v rade 1/ a priebeh splácania medziúveru žalovaným v rade 1/. Ďalej pripojil výzvu na zaplatenie dlhu - predžalobnú upomienku zo dňa 16.4.2019 adresovanú obom žalovaným.

4. V upomínacom konaní Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz dňa 12.8.2019, voči ktorému obaja žalovaní včas podali odpor a dôvodnosť žaloby týmto odporom namietali.

5. Žalovaní v odpore žalobu namietali a poukazovali na skutočnosť, že platobný rozkaz nemal byť vydaný vzhľadom na skutočnosť, že sú uplatňované nároky zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú podľa názoru žalovaných v rozpore so zákonom a ktoré mal súd povinnosť ex offo skúmať. Podľa ich názoru súd nemal vôbec platobný rozkaz vydať, ale mal nariadiť pojednávanie a zamietnuť žalobný návrh ako neprijateľný. Skutkové tvrdenia žalobcu sa podľa ich názoru opierajú len o súkromné listiny, ktoré žalobca označuje ako výpis z účtu zosplatneného úveru a výpis z účtu stavebného sporenia, z ktorých nie je zrejmé absolútne nič. Žalobcom predložené tabuľky nehovoria nič o tom, kto tento dokument vydal, kedy ho vydal a z akého hodnoverného systému mal byť vyprodukovaný, koľko mal žalobca poskytnúť finančných prostriedkov, či vôbec boli a na aký účet mali byť poskytnuté finančné prostriedky z úveru, či je verifikovaný bankovým systémom banky a z akého účtu mali byť prijímané platby. Žalobca nijako nepreukázal, že by nejaké úverové prostriedky a v akej výške a komu na aký účet vôbec poskytol. Nie je preto možné určiť, či úverový vzťah vôbec vznikol a či žalovaný v rade 1/ nejaké plnenie niekedy prijal a z čoho mali byť vypočítané akési úroky a úroky z omeškania. Podľa názoru žalovaných v rozpore s písm. b/ . boli uzavreté dve zmluvy o úveroch, pričom jeden úver č. XXXXXXXXXX mal byť poskytnutý už k uzavretej existujúcej zmluve o stavebnom sporení. Takúto zmluvu však žalobca nepredložil. Samotná úverová zmluva spôsobí zmätočne, nezrozumiteľne, nakoľko navodzuje dojem, že ide o dva úvery a to vo výške 30.000 € a následne 17.677,72 € a spotrebiteľ potom nadobúda dojem, že za poskytnutie sumy 47.677,72 € zaplatí len 66.013,19 € ako celkovú čiastku medziúveru. Zmluva teda jednoznačne zahmlieva skutočnú výšku úveru, ktorú by mal žalobca spotrebiteľovi poskytnúť. Iným logickým výkladom by však spotrebiteľ sa mohol dopracovať k zisteniu, že za medziúver 30.000 € po 221 splátkach vo výške 142,25 € mesačne a z následne nasporenej čiastky po 47,22 € mesačne počas 221 splátok dostane na sumu 12.322,28 €, nakoľko zostávajúci stavebný úver predstavuje sumu 17.677,72 €. Skutočná výška medziúveru by mala potom predstavovať sumu 12.322,28 € a pri splatnosti 221 splátok po 142,25 € by to však znamenalo, že RPMN takéhoto úveru by bola minimálne vo výške 13,17 % a nie 5,98 %. Keďže sporenie je nevyhnutnou podmienkou poskytnutia úveru, zrejme aj to, že spotrebiteľ má stále počas 337 mesiacov platiť splátku 189,47 €, zmluva navodí ďalší priestor pre nejednoznačnosť. V tomto prípade by aj suma povinného sporenia mala byť považovaná za súčasť splátky, ktorá čiastočne amortizuje istinu medziúveru a v tom prípade pri medziúvere 30.000 € po 337 mesiacov so splátkou 189,47 € mesačne by RPMN bola až 6,45 %, celkové náklady 63.851,39 €. Žalobca však v zmluve uvádza čiastku 66.013,19 € a v tomto prípade je RPMN jednoznačne vyššia, ale nie je

zrejmé, z čoho náklady 66.013,19 € pozostávajú. Zmluva navodzuje výhodnosť úveru, ale v skutočnosti zavádza spotrebiteľa v skutočnej RPMN, ktorá podľa názoru žalovaných nebola správne uvedená. Termín „medziúver“ podľa názoru žalovaných nemá oporu v o stavebnom sporení a je to výmysel žalobcu, ktorý obchádza zákon. Keď žalobca uvádza, že si poplatok vo výške 1,2 % za spracovanie medziúveru uplatní znížením z poukazovaných prostriedkov úveru, je potom zrejmé, že nikdy nemohol poskytnúť úver vo výške 30.000 €, znížený o poplatok 360 €, ale zmluvné úroky dojednáva z výšky 30.000 €.

6. Žalobca reagoval replikou, ktorá došla na súd 26.9.2019, z ktorej vyplynulo, že na žalobe trvá. Zmluvu považuje za platnú s tým, že neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky. Žalobca opätovne poukázal na skutočnosť, že úverové prostriedky boli poskytnuté v troch častiach tak, ako je uvedené v žalobnom návrhu a poplatok za spracovanie medziúveru vo výške 360 € je účtovaný v súlade s čl. VIII. bod 8.1 zmluvy, podľa ktorého veriteľ je oprávnený zúčtovať pri prvom čerpaní peňažných prostriedkov úveru tak, že celková suma poukazovaných peňažných prostriedkov úveru bude znížená o výšku tohto poplatku. Tento poplatok bola banka oprávnená požadovať od dlžníka podľa ust. Obch. zákonníka, pričom výška poplatku bola dohodnutá priamo v zmluve a žalovaní ju akceptovali. Tento poplatok nie je poplatkom za vedenie, evidenciu, alebo správu stavebného úveru, ktorého dojednanie by bolo vylúčené ust. o stavebnom sporení a predstavuje 0,9 % z poskytnutého úveru. Výpisy z účtu medziúveru a stavebného sporenia sú listinami, ktoré žalobca bežne aj v iných sporoch pripája k svojím žalobám a nikdy neboli spochybňované. Žalovaní obdržali raz do roka bankový výpis z účtu a majú možnosť si tak porovnať výšku zostatku ku koncu toho ktorého kalendárneho roka. Podaný odpor považuje žalobca za zmätočný a vyvoláva dojem, že žalovaným ide len o vyhnutie sa splneniu si povinností vyplývajúcich zo zmluvy, ktoré pred rokmi celkom slobodne a vážne uzatvorili a ktorých podmienky istý čas aj dodržiavali.

7. Žalovaní potom reagovali duplikou, ktorá na súd došla 12.11.2019, kde zotrvali na predchádzajúcej argumentácii. Opätovne zdôraznili, že výpis z účtu zosplatneného úveru a výpis z účtu stavebného sporenia ako súkromné listiny žalobcu, neuznávajú. Namietli posudzovanie bonity klientov. Popreli, že by žalovaný v rade 2/ dostával výpis z účtu ako spoludlžník (tak mylne nazvali pôvodného žalovaného v rade 2/, ktorý ale bol ručiteľom poskytnutého medziúveru). Tvrdili, že žalobca nikdy neposkytol sumu, o ktorej tvrdí, že ju poskytol a nevie to preukázať a naviac uviedli, že žalovaný v rade 1/ Y. L. podal žiadosť o oddlženie podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

8. Pred prvým pojednávaním vo veci samej súd preveroval, či na majetok žalovaného v rade 1/ nebol vyhlásený konkurz a zistil, že 10.12.2019 Okresný súd Žilina pod sp. zn. vydal uznesenie, ktorým na majetok žalovaného v rade 1/ vyhlásil konkurz a ustanovil správcu - Bratislavskú konkurznú a reštrukturalizačnú, k.s., so sídlom M. R. Štefánika 7, Žilina, IČO: 48 182 966. Tým bol žalovaný v rade 1/ ako dlžník zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze.

9. Na pojednávaní dňa 9.1.2020, kde súd túto skutočnosť preveril pri výsluchu žalovaného v rade 1/, súd uznesením konanie o nároku žalobcu voči žalovanému v rade 1/ zastavil a to podľa , keďže v tomto konaní bola uplatnená pohľadávka, ktorá môže byť upokojená iba v konkurze a totiž pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz ( z). V tomto prípade potom súd po právoplatnom zastavení konania voči žalovanému v rade 1/, pokračoval v konaní len vo vzťahu k žalovanému v rade 2/, ktorý bol ručiteľom žalovaného v rade 1/. Keďže konkurz vedený na majetok dlžníka, žalovaného v rade 1/, jednou z dvoch foriem oddlženia v zmysle ust. , v zmysle ust. citovaného zákona, pohľadávka, ktorá sa v dôsledku oddlženia stala voči dlžníkovi nevymáhateľná, je i naďalej vymáhateľná voči ručiteľovi, alebo inej osobe, ktorá pohľadávku voči dlžníkovi zabezpečuje.

10. Po právoplatnom zastavení konania vo vzťahu k žalovanému v rade 1/ súd vykonával konanie a dokazovanie vo vzťahu k pôvodnému žalovanému v rade 2/ H. P. s tým, že prihliadal na vyjadrenia, ktoré obaja žalovaní pred pojednávaniami, ale po nariadení pojednávania, vznášali k uplatnenému nároku. Žalovaný v rade 1/ bol potom vypočutý len ako svedok. V rámci dokazovania potom súd vypočul pôvodného žalovaného v rade 1/ ako svedka a žalovaného v rade 2/ ako stranu sporu, prečítal listiny,

ktoré strany sporu pripojili do súdneho spisu a takto vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav veci:

11. Žalobca na výzvu súdu doložil ďalšie listiny do súdneho spisu a poskytol vyjadrenie, ktoré na súd došlo 12.2.2020, z ktorého vyplynulo, že v prípade žalovaného v rade 1/, ktorý bol podľa zmluvy dlžníkom, preveroval jeho bonitu v zmysle platných podmienok na základe preverovanej bonity z úveru. To znamená, že dlžník Y. L. nepredkladal potvrdenie o príjme. Ten bol akceptovaný na základe toho, že z nového úveru v Prvej stavebnej sporiteľni žalobca vyplácal úver dlžníka v R. R., ktorý musel byť klientom splácaná bez upomienok po dobu minimálne 12 mesiacov s tým, že splátka nového úveru musí byť nižšia ako splácaného úveru a výška nového úveru zároveň nesmela presiahnuť o viac ako 5 % výšku zostatku splácaného úveru, teda maximálne o sumu 2.000 €. Žalobca preveroval iba zdroj príjmu dlžníka, v tomto prípade cez dopyt do Sociálnej poisťovne. Preveruje sa, že je klient zamestnaný u daného zamestnávateľa a od akého dátumu. Samotná výška príjmu sa neskúma. Žalobca má za to, že ak klient splácal predchádzajúci úver 12 mesiacov bez upomienok s vyššou splátkou, ako úver, ktorý ide žalobca splatiť, tak bonita dlžníka je tým dostatočne preverená. Pri ručiteľovi bol príjem preverený štandardne predložením potvrdenia o príjme, preverením výšky príjmu, dopytom do Sociálnej poisťovne. Prepočet bonity klientov potom vyšiel, že bonita klientov bola vysoká. Žalobca tiež pripojil návrh zmluvy o stavebnom sporení zo dňa 1.3.2014 a pokiaľ šlo o výpočet RPMN, tak zmluva bola uzavretá 23.6.2015 a žalobca predložil bližšiu špecifikáciu pre výpočet RPMN pre fázu medziúveru a fázu stavebného úveru, pričom vychádzal pri výpočte RPMN zo vzorca, ktorý tvorí prílohu č. 2 . Žalobca predpokladá, že mesačné splátky úroku z medziúveru, istiny a úroku zo stavebného úveru budú realizované prvý deň v mesiaci od mesiaca nasledujúceho po čerpaní úveru. Intervaly medzi dátumami použitými pri výpočtoch sú vyjadrené v rokoch, alebo zlomkoch roka. Rokom sa rozumie 365 dní, používa sa 12 rovnakých mesiacov, mesiac má 30,41666 dní bez ohľadu na to, či je rok priestupný, priestupné roky sa nezohľadňujú. Ďalšie predpoklady, z ktorých žalobca pri výpočte RPMN vychádzal, sú prílohou zmluvy o úvere a túto prílohu žalobca pripojil. Žalobca do celkových nákladov na medziúver zaráta poplatok za spracovanie medziúveru vo výške 360 € a celkový súčet 5,69 % úrokov z medziúveru spolu vo výške 31.437,25 € (221 x 142,25 €). Žalobca s poukazom na vyššie spomínaný vzorec použil údaje, ktoré boli priložené v prílohe, z ktorej rovnako vyplýva, že poplatok za spracovanie medziúveru 360 € bol zohľadnený ako samostatný náklad. RPMN pre stavebný úver bola vypočítaná vo výške 4,77 % ročne. Nakoľko predstavuje celkové náklady spotrebiteľa vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru, pri predpokladanej výške poskytnutého stavebného úveru v sume 17.677,72 € žalobca do celkových nákladov na stavebný úver zarátal pomernú čas zaplateného poplatku za uzatvorenie zmluvy o stavebnom sporení vo výške 18 €, ktorý dlžník uhradí pri pridelení stavebného úveru osobitnou splátkou a 4,75 %-né úroky zo stavebného úveru, spolu vo výške 4.197,95 € za mesiace december 2033 až júl 2043. Žalobca ako vstupné údaje s poukazom na vyššie spomínaný vzorec použil údaje, ktoré ďalej priložil v prílohe.

12. RPMN pre stavebný úver bola vypočítaná vo výške 4,77 % ročne. Nakoľko RPMN predstavuje celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru pri predpokladanej výške poskytnutého stavebného úveru v sume 17.677,72 €, žalobca do celkových nákladov na stavebný úver zarátal pomernú časť zaplateného poplatku za uzatvorenie zmluvy o stavebnom sporení vo výške 18 €, ktorý dlžník uhradí pri pridelení stavebného úveru osobitnou splátkou a 4,75 %-né úroky zo stavebného úveru vo výške 4.197,95 € za mesiace december 2033 až júl 2043. Žalobca ako vstupný údaj podľa tohto vzorca použil údaje, ktoré boli uvedené v prílohe tohto podania. K tomuto podaniu súčasne pripojil aj tabuľku prepočtu výšky RPMN pre stavebný úver, modelovanie sadzby RPMN pre stavebný úver a doklady preukazujúce dopyt do Sociálnej poisťovne týkajúci sa osoby žalovaného v rade 1/ ako aj výpis z účtu v Slovenskej sporiteľni a to úveru č. XXXXXXXXX za účtovné obdobie 1. polroka 2015 preukazujúci, akým spôsobom žalovaný v rade 1/ tento úver splácal.

13. Žalobca potom na žalobe zotrval.

14. Splnomocnenec žalovaného na pojednávaniach rozporoval poskytnutie úveru pôvodnému žalovanému v rade 1/, pretože výpis z interného systému žalobcu nepovažoval za hodnoverný dôkaz pre žalovanú stranu.

XX. Y. L. vo svojej výpovedi uviedol, že okolo roku 2015 uzavrel úverovú zmluvu so žalobcom, pretože chcel konsolidovať svoje predchádzajúce dlhy. Mal dlhy v spoločnosti Quatro, aj dlh v R. R., ktorý sa spomína v úverovej zmluve. Pripustil, že tento úver súvisel s nejakým zabezpečením bývania a to konkrétne úver od Slovenskej sporiteľne. Mal tiež uzavretú nejakú zmluvu o stavebnom sporení, ale jej detaily si presne nepamätal. V tomto období pracoval v Žiline v podniku Deck Trade ako šofér a skladník. Jeho príjem dosahoval 1.100 € v čistom. Navyše bol aj invalidným dôchodcom a poberal invalidný dôchodok 314 € mesačne. Až po uzavretí úverovej zmluvy so žalobcom vážnejšie ochorel, bol rok práceneschopný, podrobil sa niekoľkým operáciám a nedokázal úver splácať. Úverovú zmluvu uzavrel prostredníctvom finančného agenta, ktorého meno si našiel na internete. Mohla to byť pani G. F. a so žalovaným P. ako ručiteľom šiel niekde na Oravu do jej kancelárie. Finančná agentka ho inštruovala najskôr telefonicky, aké doklady od neho vyžaduje. Zdokladoval jej, aké má úvery, koľko na ne spláca, aké má úverové splátky. Myslí, že predkladal aj príjem vo forme potvrdenia jeho zamestnávateľa o príjme. Aké doklady boli vyžadované od pána P. ako ručiteľa, povedať nevedel. Pani F. ich o niekoľko dní zavolala, že môžu prísť podpísať zmluvu. Tak s pánom P. prišli, zmluvu podpísali, pričom ju ani nečítali a peniaze, ktoré dostal, vlastne ani nevidel, pretože boli použité na úhradu jeho iných dlhov. Nevie sa vyjadriť, či mu nejaké peniaze prišli aj na účet, alebo to šlo všetko na úverové účty, ktoré chcel poskytnutými financiami splatiť. Nespochybnil, že mu nebolo poskytnutých 30.000 € mimo spracovateľského poplatku. Nevedel povedať, či zaplatil viac, alebo menej, než tvrdí stavebná sporiteľňa, teda že zaplatil 4.310,47 €. Jemu totiž splátky boli strhávané priamo z účtu a preto sa už o ne nestaral.

16. Samotný žalovaný vypovedal, že Y. L. išiel ručiť z toho dôvodu, že bol jeho kamarát a aj samotný pán L. jemu niekedy vypomáhal drobnými pôžičkami. Zmluvný proces sa odohral asi tak, že šiel autom Y. L. niekde na Oravu, mohlo to byť aj v H., kde mala sídliť finančná agentka, ktorá s nimi uzatvárala predmetnú úverovú zmluvu. Ona od neho vyžadovala, aby priniesol potvrdenie svojho zamestnávateľa o výške zárobku. Vedel, že ide prevziať ručiteľský záväzok za pána L., pričom ona sa s ním a pánom L. rozprávala pri tomto rokovaní o úverovej zmluve. Pýtala sa ho na deti, na počet vyživovacích povinností, teda skúmala jeho osobné pomery. Vzala si aj potvrdenie jeho zamestnávateľa a v ten deň bola s nimi spísaná aj zmluva. Návrh zmluvy podpísal on, aj pán L., avšak tie zmluvné vyhotovenia potom Y. L. so sebou zobral a o pár dní sa stretli na Mestskom úrade vo Vrútkach, kde si dali overiť podpisy. Tým celá záležitosť pre neho skončila. Vedel, aký záväzok ide prevziať a vedel aj, čo je podstatou ručenia. Preto sa veľmi prekvapil, keď vlastne minulý rok dostal obsielku od súdu, kde bol zaviazaný k tomu, aby splatil takýto vysoký dlh a samozrejme zaskočil ho aj samotný pán L., keď dal na seba vyhlásiť konkurz. On sám svoju ručiteľskú pohľadávku voči L. prihlásil v konkurze proti nemu. V súčasnosti ale končí zamestnanie, jeho firma bola zrušená a on bude od 1.6.2020 nezamestnaný. Preto by mal problémy zaplatiť spomínaný dlh, keďže aj v minulosti zarábal 650 - 700 € v čistom zárobku. Pri tom, aj keď nie je ženatý, má vyživovaciu povinnosť k jednému 5-ročnému dieťaťu. Vyživovaciu povinnosť voči maloletému R. H. mu určil Okresný súd Považská Bystrica v sume 200 €.

17. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX súd zistil, že ako veriteľ ju uzatvorila dňa 23.6.2015 Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom v Bratislave s dlžníkom Y. L., pôvodným žalovaným v rade 1/ a ručiteľom H. P., v súčasnosti žalovaným. Podľa predmetu zmluvy na preklenutie obdobia, kým dlžník splní všetky podmienky na pridelenie cieľovej sumy a poskytnutie stavebného úveru, poskytol veriteľ dlžníkovi medziúver pod č. XXXXXXXXXX vo výške 30.000 €. Po dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj všeobecných podmienok stavebného sporenia sa medziúver zúčtuje bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia, čím sa medziúver zmení na stavebný úver pod č. XXXXXXXXXX vo výške cca 17.677,72 €. Presnú výšku stavebného úveru ku dňu podpisu zmluvy nie je možné stanoviť, bude sa rovnať rozdielu cieľovej sumy a na sporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Dlžník sa zaviazal tento medziúver splatiť. Základnými podmienkami medziúveru bola celková výška medziúveru 30.000 €, úroková sadzba medziúveru 5,69 % ročne, výška mesačnej splátky úrokov z medziúveru 142,75 €, počet splátok medziúveru do pridelenia cieľovej sumy bol 221, úroková sadzba úrokov z omeškania zodpovedala maximálnej výške ustanovenej podľa predpisov Občianskeho práva, aktuálne vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu zvýšenej o 5%-uálnych bodov. Medziúver bol poskytnutý dlžníkovi, ktorý mal uzavretú existujúcu zmluvu o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX, pričom počiatočný vklad na tento účet bol 0% cieľovej sumy. Výška mesačného vkladu je 47,22 €, splatnosť vkladu je v 15. deň v mesiaci, počet mesačných vkladov, ktoré je potrebné uskutočniť na plnenie podmienky pridelenia cieľovej sumy, je 221. Číslo stavebného úveru potom zodpovedalo číslu

zmluvy o stavebnom sporení. Výška stavebného úveru po pridelení cieľovej sumy bola 17.677,72 €, úroková sadzba stavebného úveru 4,75 % ročne, výška mesačnej splátky vrátane úrokov stavebného úveru 189,47 €, splatnosť splátok bol v 15. deň v mesiaci, počet splátok istiny stavebného úveru 116, počet splátok úrokov stavebného úveru 116. Doba trvania medziúveru i stavebného úveru v rokoch predstavoval 28,08 roka, konečná splatnosť oboch úverov bola do 15.7.2043 za predpokladu, že si dlžník bude plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách uvedených v zmluve a vo všeobecných zmluvných podmienkach. RPMN stavebného úveru predstavovala 4,77 % ročne, RPMN medziúveru 5,98 % ročne. Predpoklady pre výpočet RPMN bol uvedené v prílohe k zmluve a amortizačná tabuľka, ktorá obsahuje súhrnný prehľad o výške jednotlivých splátok v lehotách a podmienkach splácania istiny, úrokov a súvisiacich poplatkov, bola prílohou k zmluve. Priemerná hodnota RPMN u spotrebiteľských úveroch za predchádzajúci kalendárny štvrťrok SR bola 14,33 % ročne. Celkový výška medziúveru bola 30.000 € a celková čiastka medziúveru, ktorú musí dlžník zaplatiť, 66.013,19 €. Výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru zo sumy poskytnutých peňažných prostriedkov pre medziúver bola 6,89 % a pre stavebný úver 4,85 %. Súčasťou zmluvy boli aj všeobecné obchodné podmienky žalobcu.

18. Článok IV. upravoval obdobie nároku na čerpanie úveru a podmienky čerpania.

19. Článok V. obsahoval údaje o úročení, splatnosti a splácaní, pričom bod 5.3 zmluvy jednoznačne uvádzal, že do pridelenia cieľovej sumy predstavujú splátky sumu 189,47 €, vklady na účet stavebného sporenia predstavujú sumu 47,22 € a úroky z medziúveru predstavujú sumu 142,25 €. Po pridelení cieľovej sumy bude suma 189,47 € predstavovať splátku stavebného úveru vrátane úroku. Zmluva podľa čl. VI. bola zabezpečená ručením žalovaného, pričom v zmysle čl. VIII. poplatok za spracovanie medziúveru vrátane zmluvnej dokumentácie predstavoval 1,2 % z cieľovej sumy, minimálne 100 €, maximálne 999 € a veriteľ si mal právo zúčtovať pri prvom čerpaní peňažných prostriedkov úveru tak, že celková suma poukázaných peňažných prostriedkov úveru bude znížená o výšku tohto poplatku. Článok VIII. potom obsahoval údaje o poplatkoch, ktoré účtoval veriteľ.

20. Podľa čl. X. mal veriteľ právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, ak je dlžník v omeškaní s platením čo i len jednej splátky stavebného úveru, alebo úrokov z medziúveru po dobu dlhšie ako tri mesiace, alebo je v omeškaní s platením čo i len jedného vkladu na účet zmluvy o stavebnom sporení po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bol dlžník podľa čl. X. bod 16 povinný zaplatiť celý zostatok úveru vrátane príslušenstva veriteľovi v lehote určenej veriteľom v písomnom oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Od nasledujúceho dňa po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bol veriteľ oprávnený účtovať úrok z omeškania podľa tejto zmluvy z celého zostatku úveru. Odstúpením od zmluvy nezanikal záväzok dlžníka, ani ručiteľa. Veriteľ mal v zmysle čl. X. po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, alebo odstúpenie od tejto zmluvy, právo zúčtovať nasporenú sumu na účte zmluvy o stavebnom sporení, ku ktorej je medziúver poskytnutý so sumou poskytnutého medziúveru dlžných úrokov a poplatkov.

21. Zmluva v záverečných ustanoveniach obsahovala vyhlásenie ručiteľa, teda žalovaného, že ručí za zaplatenie záväzku dlžníka podľa tejto zmluvy vrátane príslušenstva úveru, úrokov, úrokov z omeškania, neuhradených poplatkov účtovaných v zmysle sadzobníka poplatkov, zmluvnej pokuty a poplatkov a nákladov súvisiacich s vymáhaním pohľadávky a príslušenstva, platnosť ručiteľského záväzku zaniká plným splatením úveru vrátane príslušenstva, ručiteľ berie na vedomie, že voči nemu sa právo veriteľa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi. Ručiteľ podpisom potvrdil a vyhlásil, že bol oboznámený s úplným znením tejto zmluvy a všeobecných obchodných podmienok veriteľa.

22. Súčasťou zmluvy bola aj amortizačná tabuľka pre medziúver a stavebný úver, predpoklady, ktoré použil veriteľ pre výpočet RPMN medziúveru a stavebného úveru a všeobecné podmienky stavebného sporenia.

23. Pokiaľ žalovaná strana namietala nesprávnosť výpočtu RPMN, tabuľka výpočtu RPMN bola pripojená do spisu žalobcom a žalovaná strana neposkytla argumenty, ktorou by tam uvedené údaje preukazujúce správnosť výpočtu RPMN úveru aj medziúveru uvedeného v zmluve, vyvrátila. Pokiaľ žalovaná strana namietala, že zákon o stavebnom sporení nepozná pojem medziúveru, tak v tomto prípade podmienky poskytnutia stavebného úveru, alebo medziúveru upravoval článok XIV. všeobecných podmienok stavebného sporenia pre fyzické osoby v znení z októbra 2014, ktoré tvorili neoddeliteľnú prílohu zmluvy o stavebnom úvere a medziúvere a z článku XIV. ods. 4 vyplynulo,

že stavebná sporiteľňa môže z dočasne voľných zdrojov fondu do výšky cieľovej sumy poskytnúť stavebnému sporiteľovi úver i v prípadoch, keď stavebný sporiteľ ešte nemá nárok na pridelenie cieľovej sumy, to znamená medziúver. Stavebná sporiteľňa poskytne medziúvery z dočasne voľných zdrojov fondu s úrokovou sadzbou fixovanou na celú dobu splácania ako aj s úrokovou sadzbou fixovanou na určitú dobu fixácie. Na poskytnutie medziúveru nie je právny nárok a podmienky stanovené všeobecnými podmienkami pre úver sa primerane vzťahujú aj na medziúver.

24. Podľa presvedčenia súdu, aj keď bola zmluva nazvaná ako Zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle jej účelu, ktorý bol uvádzaný v článku III. tejto zmluvy, bolo účelom úveru v súlade s ustanoveniami o stavebnom sporení, modernizácia, obnova bytu, rodinného domu vrátane súvisiacich drobných stavieb bytového domu, alebo udržiavacie práce na nich, pričom zvolený účel použitia je možné kombinovať so všetkými účelmi použitia, ktoré definuje . Dlžník sa zaviazal použiť úver výlučne na financovanie bytových potrieb a potrieb súvisiacich s bývaním na území Slovenskej republiky a tento účel sa zaviazal aj preukázať.

25. Predmetnú zmluvu súd vyhodnotil ako zmluvu korektnú a platnú. Jej základný právny rámec poskytovalo ust. na nasl. Obch. zákonníka, ktorý v týchto ustanoveniach upravoval zmluvu o úvere a poskytoval základný právny rámec pre úpravu úverovej zmluvy, avšak jej špecifiká vymedzoval o stavebnom sporení a vzťahovali sa neho aj ustanovenia o spotrebiteľských úveroch, a to v zmysle ust. citovaného zákona, tam uvedené ustanovenia . Podľa presvedčenia súdu zmluva mala všetky ustanovenia vyžadované ust. , až z/, / až 11/ . A tak ako vyplynulo aj z vyjadrení dlžníka, ale aj z vyjadrenia ručiteľa a dokladov, ktoré predložila stavebná sporiteľňa, bonita dlžníka i ručiteľa bola preverovaná v súlade vtedy platným ust. . Bonita dlžníka bola preverená dopytom na Sociálnu poisťovňu poskytnutím informácií o samotného Y. L. a zistením, akým spôsobom Y. L. splácal dovtedajší úver v R. R., ktorý bol použitý na zabezpečenie potrieb bývania. U ručiteľa bola bonita preverovaná tak, ako sa samotný žalovaný vyjadril, potvrdením jeho zamestnávateľa o výške príjmu. Už z výpovede Y. L. bolo ale zrejmé, že jeho príjmové pomery mu vtedy dovoľovali platiť splátky v celkovej výške 189,47 €, z čoho suma 47,22 € bola pripisovaná na účet stavebného sporenia a suma 142,25 € bola platená titulom úrokov z medziúveru. Preto podľa presvedčenia súdu veriteľ postupoval tak u dlžníka ako u ručiteľa s odbornou starostlivosťou a mal oprávnenie vyžadovať v prípade porušenia zmluvných podmienok od dlžníka jednorazové splatenie úveru. V žiadnom prípade na strane veriteľa nebolo zistené hrubé porušenie povinnosti podľa , za ktoré by sa považovalo posudzovanie schopností splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkov, rodinnom stave spotrebiteľa, alebo bez prihliadnutia na údaj z príslušnej databázy, alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

26. Ako vyplynulo z výpovede žalovaného, tak tí rokovali ohľadne obsahu úverovej zmluvy s finančnou agentkou G. F. Y. H., avšak vyhotovenie úverovej zmluvy si zobrali so sebou a následne boli overiť svoje podpisy dňa 23.6.2015 na Mestskom úrade vo Vrútkach, o čom svedčia osvedčovacie doložky na úverovej zmluve. Teda mali podľa presvedčenia súdu k dispozícii dosť času, aby sa s obsahom zmluvy oboznámili. Tvrdenia pôvodného dlžníka a žalovaného ručiteľa v odpore a vo vyjadreniach, ktoré boli pripojené do súdneho spisu o nejasnom obsahu zmluvy sú podľa presvedčenia súdu účelové a boli poskytnuté v snahe odvrátiť splácanie úveru.

27. Z prehľadu o splácaní úveru totiž nakoniec vyplynulo, že Y. L. posledný vklad na účet stavebného sporenia urobil 19.3.2018, pričom celkovo za obdobie od 1.3.2014 do 10.1.2019 nasporil 1.528,78 €. Posledná splátka úrokov z úveru v zníženej sume 43 € bola podľa výpisu z účtu zosplatneného medziúveru žalovaným L. urobená 16.4.2018. Teda je zrejmé, že žalovaný Y. L., ktorý bol dlžníkom predmetnej úverovej zmluvy, nedodržiaval jej podmienky a medziúver riadne nesplácal a rovnako nevykonával pravidelné vklady na účet stavebného sporenia.

28. Upozornením na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 6.11.2018 upozornila Prvá stavebná sporiteľňa tak dlžníka Y. L., ako aj ručiteľa H. P., že napriek opakovaným výzvam ku dňu 6.11.2018 dlžník dlhuje vrátane splátky za mesiac november 2018 sumu 754,55 € (z čoho vyplýva, že dlhoval viac ako 3 splátky medziúveru), a že v takomto prípade, ak do 25.11.2018 nedôjde k úhrade dlhu, môže sporiteľňa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Je zrejmé, že ani dlžník, ani ručiteľ, ktorí podľa doručeniek túto notifikáciu prevzali, nereagovali, a preto listom z 10.1.2019, ktorý bol doručený 15.1.2019

dlžníkovi a dňa 14.1.2019 žalovanému ručiteľovi, Prvá stavebná sporiteľňa ku dňu 10.1.2019 vyhlásila mimoriadnu splatnosť celého úveru. Podľa presvedčenia súdu toto právo veriteľa uplatnené v súlade so zmluvnými podmienkami a v súlade s ust. § 53 ods. 9 Obč. zákonníka platne zmenilo zročnosť dlhu tak, že k 10.1.2019 sa stal splatný celý zvyšok úveru. Žalovaná strana namietala, že dlžníkovi by bol medziúver vo výške 30.000 € mimo spracovateľského poplatku vyplatený, avšak táto skutočnosť sa nevykázala ako pravdivá, pretože stavebná sporiteľňa predložila výpisy z účtu preukazujúce, že Y. L. na jeho účet uvedený v V. L. č. R. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX poukázala dňa 3.7.2015 sumu 9.568 €, dňa 15.2.2016 sumu 5.640 € a dňa 21.7.2015 sumu 14.432 €. Keďže šlo o úver, boli sumy poskytované postupne, pričom ich časť bola použitá na vyplatenie úveru č. XXXXXXXXXX vedeného v R. R. a časť bola použitá na kúpu rodinného domu v zmysle predloženej kúpnej zmluvy, ktorú dlžník predložil žalobcovi ako doklad účelového použitia úverových prostriedkov.

29. Z listiny nazvanej Výpis z účtu zosplatneného medziúveru potom bolo nesporne preukázané, že dlžná suma k 10.1.2019 predstavovala sumu 29.936,03 €, z toho nezaplatené úroky do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru predstavovali sumu 1.464,81 € a istina predstavovala sumu 28.471,22 €. Táto suma už predstavuje sumu zníženú o sumu 1.528,78 €, ktorá bola žalovaným, pôvodným dlžníkom Y. L., nasporená na účte stavebného sporenia od 1.3.2014 do 10.1.2019.

30. Nárok žalobcu nachádza právnu oporu nielen v ustanoveniach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale aj v príslušných ustanoveniach Obch. zákonníka () a v ustanoveniach Obč. zákonníka o ručení ().

31. Podľa § 497 Obch. zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

32. Podľa § 502 ods. 1 Obch. zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

33. Podľa § 502 ods. 2 Obch. zákonníka pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

34. Podľa § 546 Obč. zákonníka dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

35. Podľa § 548 ods. 1 Obč. zákonníka ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval.

36. Podľa § 548 ods. 2 Obč. zákonníka ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník.

37. Podľa § 550 Obč. zákonníka ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi.

38. Nárok žalobcu voči pôvodnému dlžníkovi Y. L. by nachádzal oporu vo vyššie citovaných ustanoveniach Obch. zákonníka, ktorý predstavuje základný právny rámec v ust. § 497 a nasl. Obch. zákonníka pre úpravu úverovej zmluvy. V tomto konaní, keďže na majetok pôvodného dlžníka Y. L. bol vyhlásený konkurz, už žalobca mohol uplatňovať len pohľadávku vo vzťahu k žalovanému H. P., ktorým bol ručiteľom v predmetnom úverovom vzťahu a nárok žalobcu voči žalovanému H. P. potom nachádza oporu vo vyššie citovanom ustanovení § 548 ods. 1 Obč. zákonníka.

39. Súd preto žalovaného zaviazal, aby žalobcovi zaplatil istinu vo výške 29.936,03 €, pozostávajúcu z vyššie uvádzanej istiny a vyčíslených zmluvných úrokov spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne z tejto

sumy odo dňa nasledujúceho po dni, ku ktorému sa dlh voči dlžníkovi Y. L.Ň. stal splatný. Nárok žalobcu na úroky z omeškania nachádza právnu oporu v ust. Obč. zákonníka v spojení s ust. Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obč. zákonníka. Výška úroku z omeškania je o 5 %-uálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

40. Vo výrokovej časti tohto rozsudku súd vyjadril tú skutočnosť, že žalovaný ako ručiteľ je žalobcovi povinný zaplatiť dlh len v takom rozsahu, v akom nárok žalobcu voči dlžníkovi Y. L. nebude uspokojený v konkurze, ktorý je proti dlžníkovi vedený na Okresnom súde Žilina v konaní vyššie uvedenej sp. značky. Vzhľadom na výšku dlhu a finančnú situáciu žalovaného mu súd poskytol dlhšiu lehotu na plnenie.

41. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. a keďže žalobca bol v konaní plne úspešný, má proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.