Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/30/2020

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves v spore žalobcu: W.. U. S., A.. XX.XX.XXXX, S. W. X. A. Q., U.. M. XXXX/ X, právne zastúpeného U.. N. O., Y., X. X. Q. X. A. Q., N. XX, proti žalovanej: P.. B. D., A.. XX.XX.XXXX, S. W. X. A. Q., U.. M. XXXX/X, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Zamieta sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia .

II. Nepriznáva sa žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX návrh, ktorým žiada, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanej povinnosť nevstupovať do nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese X. A. Q., E. X. A. Q., k. ú. X. A. Q., zapísaných na Liste vlastníctva č. XXXX , a to do bytu č. XX, ktorý sa nachádza na X. p. obytného domu s. č. XXXX, or. č. X na ulici U.. M. XXXX/X, ďalej do spoločných časti a spoločných zariadení obytného domu s. č. XXXX postavenom na pozemku parcela C KN č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX Y. XXXX v podiele XXX/XX XXX, a na pozemok - parcelu C KN č. XXXX

- zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX P., pozemok parcela C KN č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX P., pozemok parcelu C KN č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX P., pozemok parcelu C KN č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX P., pozemok parcelu C KN č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX P. v podiele XXX/XX XXX.

2. Tento svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. XXP/ XX/XXXX N. T. XX.X.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť XX.X.XXXX, bolo manželstvo strán sporu rozvedené a maloletý syn B., zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu nie je doposiaľ vyporiadané, medzi nimi však prebiehajú mimosúdne rokovania. Sporné ostáva vyporiadanie spoluvlastníctva k nehnuteľnosti - bytu č. XX, ktorý sa nachádza na ulici U. M. XXXX/X Q. X.X. A. Q., zapísaný na LV č. XXXX, O.. Ú.. X. A. Q.. Žalovaná navrhuje byt predať, byt však má záujem nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva žalobca. Predmetný byt č. XX opustila žalovaná ešte v čase pred rozvodom manželstva. Od tohto momentu výlučne žalobca byt užíva a výlučne žalobca platí mesačné splátky úveru na bývanie ako aj úhrady za služby spojené s bývaním spoločnosti. Žalovaná si zo spoločného bytu zobrala všetky osobné veci, ako aj časť zariadenia domácnosti. Podľa vedomostí žalobcu, žalovaná v súčasnej dobe žije v rodičovskom dome na adrese T. X. XX. Žalovaná bez ohľadu na pokročilý nočný čas - XX.XX M.., v týždni, kedy mal maloletého B. Q. starostlivosti otec (žalobca) , niekoľkokrát vstúpila do bytu na M. J. a zakaždým si z bytu odniesla buď osobné veci maloletého B., alebo zariadenie domácnosti, poprípade kontrolovala, či je byt uprataný, šatstvo oprané, jedlo nakúpené, maloletého B. chodila počas prestávok v škole kontrolovať. Okresný súd X. A. Q., Uznesením sp. zn. XXP/XXX/XXXX N. T.Y. XX.XX.XXXX, na návrh žalovanej, neodkladným opatrením dočasne zveril maloletého B. do jej osobnej starostlivosti a upravil styk žalobcu s maloletým. V období, keď sa realizovalo neodkladné opatrenie, žalovaná žalobcu nekontaktovala, neintrigovala, mala však snahu zamedziť styku žalobcu so synom v rozsahu upravenom neodkladným opatrením.

Uznesenie Okresného súdu X. A. Q. X.. N.. XXP/XXX/XXXX bol uznesením Krajského súdu v O. Uznesením sp. zn. XCoP/XXX//XXXX zmenený a návrh matky (žalovanej) na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý. Po zrušení neodkladného opatrenia, nasledovalo obdobie relatívneho kľudu. V piatok, dňa XX.X.XXXX cca o XX.XX M.. a rovnako tak aj v pondelok dňa XX.X.XXXX cca o X.XX M.. a to bez toho, aby o svojom zámere informovala žalobcu, sa žalovaná domáhala vstupu do bytu na M. ulici s tým, že sa do bytu sťahuje. V piatok bola na miesto trvalého pobytu žalobcu privolaná hliadka Obvodného oddelenia policajného zboru v X. A. Q.. V pondelok bola svedkom konania žalovanej p. Q. X.. V piatok dňa XX.X.XXXX E. XX.XX hod bol maloletý B. odovzdaný matkou (žalovanou), do starostlivosti otca (žalobcu) na mieste trvalého pobytu žalobcu. Pár minút na to, si žalovaná, vynosila pred dvere bytu č. XX veci zbalené v igelitových veciach ( táto skutočnosť len potvrdzuje to, že žalovaná nemá v byte žiadne veci) a snažila sa vojsť do bytu, v čom jej žalobca zabránil vložením kľúča do zámky. Následne privolal hliadku OO PZ v X.. Ešte pred rozvodom, bol na žalovanú v postavení poškodenej v súvislosti s trestným oznámením, ktoré podala na žalobcu pre podozrenie zo spáchania trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby , vypracovaný znalecký posudok por. č. XX/XXXX, ktorý vypracovala F.. O. Š., z obsahu ktorého je zrejmé, že žalovaná je osoba, ktorá v prvom rade hľadí na seba a svoje potreby a to bez ohľadu na následky jej konania voči tretím osobám a urobí všetko preto, aby dosiahla svoj cieľ. Vzhľadom na vyššie popísané konania žalovanej a jej osobnosť, je spolužitie strán sporu v jednej domácnosti absolútne vylúčené. Konanie žalovanej je nepredvídateľné. Žalobca žije v strese, nevie čo môže od žalovanej očakávať. Obáva sa, že v čase jeho neprítomnosti žalovaná vymení na byte zámku a žalobca sa do bytu nedostane. Žalobca sa cíti nekomfortne, a má dôvodné obavy o psychiku ich maloletého syna. Zákaz vstupu do bytu nijakým spôsobom nebude obmedzovať povinnosť žalovanej ako matky prevziať si maloletého v čase určenom ako začiatok starostlivosti v mieste trvalého bydliska žalobcu ako otca, nakoľko k odovzdávaniu maloletého poväčšine dochádzalo pred vchodom bytového domu. Žalobca má za to, že nad právom žalovanej byt užívať prevažuje právo žalobcu na súkromný život, nedotknuteľnosť jeho obydlia, práva na riadny a nikým nerušený výkon jeho rodičovských práv k maloletému ako aj právo maloletého B. na nikým a ničím nerušenú starostlivosť poskytovanú mu žalobcom. V tejto situácii je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu, preto v snahe predísť negatívnym následkom spolužitia žalobcu a žalovanej v jednej domácnosti, prihliadnúc na to, že v tomto prípade je predpoklad, že neodkladným opatrením je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

3. Žalobca k svojmu návrhu pripojil výpis z list vlastníctva číslo XXXX, H. Okresného súdu X. A. Q. X..N.. XXP/XX/XXXX-XX, Návrh žalovanej na mimosúdne vyporiadanie BSM zo dňa XX.X.XXXX a zo dňa X.X.XXXX, prípis žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX označený ako „ odpoveď na vysporiadanie BSM“, Doklady o úhrade - poštové poukazy F., doklady SIPO za obdobie apríl XXXX Y. Y. XXXX, výpis z účtu žalobcu Y. XXXX Y. Y. XXXX, písomné vyhlásenie p. Q. Š. zo dňa XX.XX.XXXX, výňatok zo Znaleckého posudku č. XX/XXXX -strany X, XX-XX a Uznesenie Krajského súdu v O.G. X..N.. XCoP/XXX/XXXX-XX.

4. Zároveň navrhol súdu , aby si tento vyžiadal od OO PZ v X. A. Q. záznam zo zásahu zo dňa XX.X.XXXX, nakoľko ku dňu spísania uvedeného návrhu sa mu nepodarilo uvedený záznam od polície získať.

5. Z predložených listinných dôkazov mal súd osvedčené, že žalobca a žalovaná sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. X. A. Q. a zapísaných na Liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom X. A. Q. , katastrálny odbor a to bytu č. XX nachádzajúceho na X. p. obytného domu s. č. XXXX, or. č. X na ulici U.. M. XXXX/X v podiele 1/1 k celku , ako aj spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXX/XXXXX k celku na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu s. č. XXXX postavenom na pozemkoch - parcelách registra „ I. evidovaných na katastrálnej mape pod parcelnými číslami XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX, ako aj spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXX/XXXXX k celku na uvedených parcelách.

6. Rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. XXP/XX/XXXX-XX N. T. XX.XX.XXXX bolo manželstvo strán sporu rozvedené a na čas po rozvode bola schválená rodičovská dohoda o úprave rodičovských práv a povinností k ich mal. synovi B., na základe ktorej bol tento zverený do ich striedavej osobnej starostlivosti.

7. Zo vzájomnej korešpondencie strán sporu (Návrhy žalovanej na mimosúdne vyporiadanie BSM zo dňa XX.X.XXXX Y. N. T. X.X.XXXX, prípis žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX označený ako „ odpoveď na vysporiadanie BSM“) vyplynulo, že dňom XX.XX.XXXX zároveň zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo

strán sporu a že toto nie je medzi nimi dosiaľ vysporiadané žiadnym zákonom určeným spôsobom. V rámci uvedeného vysporadúvania ich bezpodielového spoluvlastníctva nie je zhoda na tom, akým spôsobom má byť toto ich spoluvlastníctvo vypriadané vo vzťahu k vyššie uvedenému bytu č. XX.

8. Z Uznesenia Krajského súdu v O. sp.zn. XCoP/XXX/XXXX-XX vyplynulo, že neodkladné opatrenie nariadené uznesením tunajšieho súdu sp.zn. XXP/XXX/XXXX-XX N. XX.XX.XXXX, O.torým bol tento maloletý syn strán sporu dočasne zverený do osobnej starostlivosti žalovanej , bolo zmenené a jej návrh v danej veci bol zamietnutý. Naďalej teda medzi stranami sporu vo veci úpravy ich rodičovských práva a povinnosti k ich maloletému synovi platí úprava vyplývajúca z vyššie uvedeného rozsudku sp.zn. XXP/ XX/XXXX-XX N. T. XX.XX.XXXX.

9. Podľa písomného vyhlásenia Q. Š. zo dňa XX.XX.XXXX táto sa dňa XX.XX.XXXX E. X,XX hod nachádzala v byte na ulici M. Č.. X u žalobcu, pričom podľa tohto jej vyhlásenia sa žalovaná v čase o X,XX M. pokúsila do uvedeného bytu vojsť , a to najprv kľúčom, potom zvonením, klopaním, búchaním na dvere a vykrikovaním na chodbe s tým, že následne po cca 15 minútach dotyčná odišla.

10. Podľa , ( ďalej len ako „CSP“), neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

11. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

13. Podľa , za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.

14. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

15. Podľa , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

16. Podľa , o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

17. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

18. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

19. Podľa , súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

20. Podľa , ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

21. Podľa , neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

22. Podľa , neodkladné opatrenie podľa je vykonateľné jeho vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

23. V prejednávanom spore bol podaný návrh, ktorý po posúdení jeho obsahu súdom v zmysle zodpovedá návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez podania žaloby vo veci samej.

24. V tejto súvislosti súd uvádza, že súd musí vždy individuálne vyhodnotiť, či nedostatok návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bráni pokračovaniu v konaní alebo nie. Ak opis rozhodujúcich skutočností, ktorý je zo strany navrhovateľa v návrhu síce daný, avšak nie je dostatočný na to, aby súd neodkladné opatrenie nariadil, má to nevyhnutne za následok zamietnutie návrhu. Pokračovaniu v konaní nebráni ani úplná absencia opisu skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, rovnako ako absencia označenia dôkazov alebo listín, ktoré má navrhovateľ pripojiť v zmysle . Tieto vady návrhu sú dôvodom na jeho zamietnutie. Aplikuje sa pritom striktná zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu a dôslednosť pri koncipovaní návrhu a jeho príloh. (porovnaj Š., P.., C., X.., W., U.., P., X.., W., U.., S., P.., Y. O.. . Komentár. Praha: I..M..W., XXXX, X.. XXXX).

25. Podľa platnej právnej úpravy súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Vo vzťahu k uvedeným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia pritom zákon výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená.

26. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa (v tomto prípade rozumej žalobcu) odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Požiadavka odôvodnenosti bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má povahu osvedčovania. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle a násl. .

27. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či

a./ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b./ navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie ( princíp opodstatnenosti), c./ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu , ktorej sa navrhovateľ domáha ( princíp efektívnosti), d./ navrhovaným neodkladným opatrením , pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebudú vytvorený nenávratný stav,

e./ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzujú povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah ( princíp proporcionality) , f./ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( ). (porovnaj Š., P.., C., X.., W., U.., P., X.., W., U.., S., P.., Y. O.. . Komentár. Praha: I..M..W., XXXX, X.. XXXX).

28. Všetky vyššie uvádzané zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré by boli potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcami osvedčenému porušeniu ich práv a právom chránených záujmov; t.j. či ide o zásah primeraný.

29. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR X I. XX/XXXX). Podľa právnej teórie (Š., P.. a kolektív Civilné právo procesné, B. X..H..E.., W. XXXX, X. XXX) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS XXX/XXXX, G.. Ú. XXX/XXXX, Y..).

30. Žalobca osvedčil prvý z predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia , a síce existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami, keďže z jeho tvrdení obsiahnutých v jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinných dôkazov je zrejmé, že obe sporové strany sú toho času bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým sa žalobca domáha právnej ochrany voči žalovanej skrz inštitút neodkladného opatrenia. Obe strany sporu sa zároveň zatiaľ mimosúdne sporia o spôsob vzájomného mimosúdneho vyporiadania svojich nárokov k týmto nehnuteľnostiam. Je preto možno konštatovať existenciu vzájomného právneho vzťahu medzi stranami tohto sporu.

31. V tejto súvislosti súd konštatuje, že procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, a to aj pokiaľ nejde o neodkladné opatrenie nariadené počas konania alebo pred nadväzujúcim konaním vo veci samej. Z povahy veci vyplýva, že zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. V rámci osobitných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí preto navrhovateľ opísať skutočnosti, hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku , ktorému sa má poskytnúť ochrana (porovnaj Š., P.., C., X.., W., U.., P., X.., W., U.., S., P.., Y. O.. . Komentár. Praha: I..M..W., XXXX, X.. XXXX).

32. V danom prípade existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami bola vzhľadom na vyššie prezentované skutočnosti minimálne osvedčená, takže súd pristúpil k posudzovaniu naplnenia ďalších predpokladov pre nariadenie tohto neodkladného opatrenia.

33. Potreba úpravy pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok, že ide o akútny a jednorázový stav. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozšírenie škody alebo inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. (porovnaj Š., P.., C., X.., W., U.., P., X.., W., U.., S., P.., Y. O.. . Komentár. Praha: I..M..W., XXXX, X.. XXXX).

34. V danom spore je cez písomné vyhlásenie Q. Š. N. T. XX.XX.XXXX osvedčené, že žalovaná sa dňa XX.XX.XXXX E. X,XX hod. pokúsila vstúpiť do bytu č. XX na ulici M. Č.. X, ktorý toho času žalobca užíva, a to najprv kľúčom, potom následne sa vstupu domáhala zvonením, klopaním, búchaním na dvere a vykrikovaním na chodbe s tým, že následne po cca 15 minútach dotyčná odišla. To však samo o sebe

ešte neodôvodňuje záver, že žalobca v danom prípade osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov, t.j. naplnenie princípu opodstatnenosti.

35. Naliehavosť a nutná potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti.

36. Predovšetkým zo strany žalobcu absentuje akékoľvek zdôvodnenie nutnosti obmedzenia prístupu žalovanej do spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu, v ktorom sa byt strán sporu nachádza, a poťažne aj na príslušné pozemky, na ktorých uvedený bytový dom stojí. To platí tým skôr, že ako sa vyjadruje samotný žalobca, práve v týchto častiach ( vchod bytového domu, resp. časť pred týmto vchodom) dochádza medzi stranami sporu k vzájomnému si odovzdávaniu ich spoločného dieťaťa v rámci realizácie ich spoločnej striedavej osobnej starostlivosti oň. Žalobca vôbec neopisuje akých zásahov do jeho práv sa žalovaná práve v týchto častiach nehnuteľnosti dopúšťa, ktoré v konečnom dôsledku by mali spôsobovať nenapraviteľnú, resp. len ťažko napraviteľnú ujmu na jeho strane, ktorá následne by opodstatňovala ním požadované obmedzenie prístupu žalovanej do tohto bytového domu, resp. na tieto príslušné pozemky. Ani žiaden z nim predkladaných dôkazov takéto skutočnosti neosvedčuje.

37. Pokiaľ ide o samotný byt č. XX, žalobca svoju požiadavku na uloženie zákazu vstupu žalovanej doň odôvodňuje porušením (ohrozením) svojho práva na jeho súkromný život, nedotknuteľnosť svojho obydlia, ako aj práva na riadny a nikým nerušený výkon jeho rodičovských práv.

38. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že si žalobca ako účinný prostriedok ochrany týchto svojich práv zvolil inštitút neodkladného opatrenia, ktorým napriek jeho dočasnosti, sleduje trvalú úpravu pomerov.

39. Právna argumentácia žalobcu v prospech vyhovenia navrhovaného neodkladného opatrenia však postráda dôležitú právnu skutočnosť; v celom rozsahu ignoruje povahu a charakter neodkladného opatrenia; je nepochybné, že nariadením neodkladného opatrenia by žalobca bez riadneho prejednania veci dosiahol faktické vypratanie žalovanej z bytu, a teda predmetným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia dožadujúc sa ním trvalej úpravy neprípustne obchádza inštitút konečnej súdnej ochrany v podobe žaloby vo veci samej, ktorou sa určí komu predmetný byt v rámci vyporadúvania bezpodieloveho spoluvlastníctva strán sporu pripadne do výlučného vlastníctva( , príp. 3 v spojení s ), resp. prípadne ako majú strany sporu v dôsledku nezhody medzi nimi s danou vecou nakladať , t.j. daný byt užívať , a to až do ich vzájomného vyporiadania ( pre analogiam) .

40. Postup, ktorý žalobca predmetným návrhom zvolil narúša princíp proporcionality, pretože ním navrhované neodkladné opatrenie obmedzuje žalovanú v jej práve na predmetný byt neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Obe strany sporu totiž až do ich vzájomného vyporiadania majú rovnaké práva k predmetnému bytu, vrátane jedného zo základných atribútov vlastníckeho práva, právo ho užívať. Pokiaľ medzi nimi dochádza k nezhode v realizácii tohto atribútu, zákon im dáva možnosť obrátiť sa na súd a v rámci postupu podľa pre analogiam túto otázku vyriešiť v sporovom konaní vo veci samej. V žiadnom prípade však nie je možné to obísť cestou nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým sa žalovaná vylúči z jeho užívania skrz zákazu vstupu doň.

41. Neobstojí argument žalobcu poukazujúci na jeho právo na súkromie a nedotknuteľnosť jeho obydlia, pretože takýmto právom vo vzťahu k predmetnému bytu podľa názoru súdu naďalej disponuje aj samotná žalovaná.

42. pojem "súkromný a rodinný život" ani "obydlie" bližšie nedefinuje. Keďže základné práva a slobody podľa je potrebné vykladať a uplatňovať v zmysle a duchu medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách (PL. Ú. X/XX, F.. Ú. XX/XX), súd pri vymedzení obsahu

uvedených pojmov musí prihliadať aj na príslušnú judikatúru týkajúcu sa predovšetkým čl. 8 ods. 1 Dohovoru( porovnaj Nález ÚS SR sp.zn. G..Ú. N. T.Y..XX.XXXX).

43. Podľa názoru ústavného súdu zodpovedanie otázky, či bývanie osoby v byte po zániku jej odvodeného práva na bývanie v ňom možno považovať za jej "obydlie" v zmysle , bude závisieť od skutkových okolností konkrétneho prípadu a príslušnej zákonnej úpravy, ktorej výklad a uplatňovanie musí byť v súlade s a medzinárodnými zmluvami o ľudských právach. ( porovnaj Nález ÚS SR sp.zn. G..Ú. N. T. XX.XX.XXXX).

44. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva , že pojem „obydlie“ je autonómny pojem, ktorý nezávisí od klasifikácie vnútroštátneho práva. To, či daný priestor je alebo nie je „obydlím“, na ktoré sa vzťahuje právo na ochranu podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru, závisí na skutkových okolnostiach, predovšetkým existencii dostatočnej a nepretržitej väzby k určitému miestu [pozri rozsudok W. Q.. X. O., XX. X. XXXX, X. XXXX-G., § 52 - § 54, a správu komisie z 11. januára 1995, § 63; rozsudok L. Q.. X. O., XX. A. XXXX, § 46, séria A, č. 109; rozsudok K. Q.. X. O., Č.. XXXX/XX, rozhodnutie komisie z X. C. XXXX, DR 13, s. 40; a rozsudok F. Q.. H., č. XXXXX/XX, § 36 (Zbierka rozsudkov a rozhodnutí, 2004-XI)]. Preto to, či majetok môže byť klasifikovaný ako „obydlie“, je skutkovou otázkou a nezávisí od zákonnosti obývania podľa vnútroštátneho práva (pozri rozsudok P. Q.. X. O., Č.. XXXXX/XX, § 46, XX. P. XXXX). /( porovnaj Rozsudok Komory z XX. U. XXXX vo veci: W. F. I.- sťažnosť č. XXXX/XX, uverejnený aj na stránke Ústavného súdu SR/).

45. Žalobcom dosiaľ len tvrdená skutočnosť, že žalovaná si z predmetného bytu odniesla svoje osobné veci ešte neodôvodňuje prijať záver o tom, že zároveň týmto postupom jej zaniklo právo na obydlie k predmetnému bytu, a de facto tak žalovaná, v prípade ak sa aj dožaduje vstupu do predmetného bytu, tak narúša žalobcovo právo na súkromie, ktorého súčasťou je aj právo na obydlie v danom byte, pretože rovnaké právo k tomuto bytu svedčí aj jej samotnej.

46. Súd preto nepovažoval za potrebné ani si vyžiadať od OO PZ v X. A. Q. záznam zo zásahu zo dňa XX.X.XXXX , nakoľko z opisu udalosti z daného dňa obsiahnutého v odôvodnení návrhu žalobcu je zrejmé, že tento záznam mal osvedčovať len skutočnosť pokusu žalovanej o vstup do predmetného bytu napriek nesúhlasu žalobcu, čo však vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie súdu ohľadne pojmu „ právo na obydlie“ oboch strán sporu , je pre posúdenie tejto veci irelevantné.

47. Rovnako tak postupom, ktorý si zvolil žalobca podaním tohto návrhu, nie je možné argumentovať, že sa ním domáha ochrany na riadny a nikým nerušený výkon jeho rodičovských práv vo vzťahu k maloletému synovi strán sporu, nakoľko k tomu slúžia príslušné inštitúty rodinného práva, resp. nadväznosti na ne civilného mimosporového procesu ( napr. iná úprava práva a povinnosti strán sporu k dieťaťu a to aj prípadne predbežným spôsobom, obmedzenie styku rodiča s dieťaťom, ktorý naň nevhodne vplýva a pod.).

48. Vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie súd preto návrh žalobcu na nariadenie ním požadovaného neodkladného opatrenia v plnom rozsahu zamietol.

49. Podľa , ( ďalej len ako „CSP“), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

50. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

52. Podľa § 262 ods.1CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

53. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

54. Podľa článku 4 ods. 1 a 2 Základných princípov , ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

55. Podľa článku 17 Základných princípov , súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

56. O trovách konania súd rozhodoval podľa v spojení s článkami 4 a 17 Základných princípov teda prihliadajúc na pomer úspechu strán v spore ako aj skutočnosť že si úspešná strana v spore nárok na náhradu trov konania neuplatnila, resp. že jej v danom štádiu konania ani žiadne nemohli vzniknúť.

57. Súd pri posudzovaní uvedeného úspechu vzal na zreteľ skutočnosť, že pomer úspechu žalovanej bol 100%. Žalovanej ako úspešnej strane sporu by tak vznikol nárok na plnú náhradu trov konania.

58. V danom spore si však žalovaná trovy konania neuplatnila a ani nebola nijako procesne aktívne činná, keďže súd s ňou v rámci rozhodovania o návrhu na neodkladné opatrenie ani nekonal. výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, resp. kedy jej tieto ani vzhľadom na procesný postup ( pri zamietnutí návrhu na neodkladné opatrenie sa protistrane nedoručuje ani rozhodnutie a ani návrh) nemohli vzniknúť.

59. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona ( analogia legis alebo analogia iuris). Súd preto s použitím Základných princípov aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s základných princípov zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodnutie postupom najskôr podľa o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne ďalším rozhodnutím o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnená žalovaná síce bola úspešná v spore, avšak náhradu trov konania si neuplatnila, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

60. Súd preto rozhodol tak, že žalovanej ako úspešnej strane sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach . ( a , / ďalej len ako „ “/). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( ) V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( a )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.