Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/108/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu: F. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXX/X, W., zastúpeného Mgr. Ladislavom Riedlom, advokátom so sídlom Levočská 89, Prešov, proti žalovanému: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, o zdržanie sa výkonu záložného práva s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 4.6.2019, č. k. -200 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a stranám náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou podľa zmluvy o zriadení záložného práva, ktoré je súčasťou zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úver k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. W., zapísaným na LV č. XXX, a to rodinnému domu súp. č. XXX na pozemku KN C XXX/X vo výmere 432 m2

- zastavené plochy a nádvoria. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že žaloba žalobcu je opodstatnená. Zaoberal sa námietkou premlčania žiadaného nároku a dospel k záveru, že žiadne právo premlčané nie je. Skonštatoval, že v danom prípade nenastal stav ultima ratio na predaj rodinného domu žalobcu bez súdneho procesu na dobrovoľnej dražbe. Veriteľ sa mohol domáhať vykonania iného primeranejšieho spôsobu výkonu záložného práva danej nehnuteľnosti, v súlade s rozhodnutím Ústavného súdu SR . Bolo zistené, že žalobca v predmetnej nehnuteľnosti býva aj so svojou rodinou. Predajom rodinného domu ako obydlia žalobcu by došlo k vážnemu zásahu do práv na obydlie chránených osôb. Záložné právo bolo možné realizovať aj súdnou cestou pri zachovaní záložného práva. Zdôraznil, že výkon práva veriteľa ultima ratio dobrovoľnou dražbou nie je jediným riešením zabezpečujúcim veriteľovi právo na domoženie sa svojej pohľadávky. Vzhľadom na výšku nesplateného úveru a hodnoty zabezpečovaného zálohu nemožno konštatovať, že by tieto boli v hrubom nepomere, avšak táto skutočnosť nespôsobuje iné právne posúdenie veci. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal posudzovaním charakteru zmluvy uzatvorenej medzi stranami konania so záverom, že táto zmluva má spotrebiteľský charakter a úverový vzťah bolo potrebné posúdiť v zmysle predpokladov a nasl. , ako aj vo svetle cieľov Smernice Rady 93/13/EHS. Uznanie záväzku žalobcom z 30.10.2015 súd prvej inštancie vyhodnotil ako neplatný právny úkon, žalobca nemal možnosť ovplyvniť znenie tohto úkonu a jeho obsah a dôvodom, pre ktorý ho podpísal mohli byť skutočnosti spočívajúce v obavách v súvislosti s poskytnutým úverom a jeho riadnym nesplácaním. Žalobca vzhľadom na svoj vek a vzdelanie

nemusel mať presnú predstavu o právnych následkoch uznania takéhoto záväzku. Žalobe preto vyhovel a o trovách konania strán rozhodol podľa a nasl. .

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žaloba bola zamietnutá a uplatnil si náhradu trov konania. Poukazuje na to, že žaloba, tak ako bola zo strany žalobcu uplatnená, nie je prípustná. Neboli splnené vecné procesné podmienky konania, keď táto žaloba je v rozpore s a možnosť podať takúto žalobu nevyplýva z osobitného predpisu. Nesúhlasí so závermi súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval neprijateľné zmluvné podmienky v zmluve o úvere, ktorá bola uzatvorená medzi stranami sporu. Poukazuje na to, že z jeho strany je uplatňovaný nárok na zmluvný úrok za úver od poskytnutia peňažných prostriedkov až do ich reálneho vrátenia, a teda nielen do momentu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, ktorá nastala listom z 10.12.2014 a jeho nárok v tejto súvislosti je opodstatnený, keďže vyplýva priamo zo zákona, a to z ustanovení . Aplikácia na právny vzťah založený zmluvou o úvere vyplýva priamo zo zákona z kogentného ust. a v rozsahu, v akom neodporujú úprave obsiahnutej v a nasl. . Pokiaľ ide o spôsob mimosúdneho procesu výkonu záložného práva, a teda klauzulu o dobrovoľnej dražbe, žalovaný nesúhlasí s tým, že takéto dojednanie v zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V tejto súvislosti poukazuje na ust. . Pokiaľ ide o úkon uznania dlhu ako jednostranný právny úkon žalobcu, žalovaný tvrdí, že žalobca urobil uznávajúci prejav slobodne, vážne, bol si zjavne vedomý existencie a trvania dlhu v čase uznania a dlh v čase vykonania uznávacieho prejavu premlčaný nebol. Uznanie dlhu bolo zaslané žalobcovi poštou, ktorý následne prejavil slobodnú vôľu uznať dlh čo do dôvodu aj výšky. Zdôrazňuje ďalej, že výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je legálny prostriedok výkonu záložného práva, vyplývajúci z a nasl. , ust. a zároveň ust. z. č. o dobrovoľných dražbách, ktorý sleduje legitímny cieľ, a to uhradzovaciu funkciu záložného práva v prípade, ak je zrejmé, že záložný veriteľ si nevie inak uspokojiť svoju pohľadávku. Žalobca nebol ochotný dobrovoľne uhradiť svoju pohľadávku zo zmluvy o úvere. Poslednú úhradu dlhu vykonal žalobca ešte 4.2.2016 a vo vzťahu k nemu je vedených viacero exekučných konaní. Záložný veriteľ je oprávnený navrhnúť výkon záložného práva aj prostredníctvom dobrovoľnej dražby bez exekučného titulu, priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci. Výkonu záložného práva nebráni ani skutočnosť, že predmet zálohu je obydlím žalobcu, nakoľko zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva absolútna nedotknuteľnosť obydlia. Zákon o dobrovoľných dražbách pritom pamätá na ochranu obydlia, napr. s poukazom na tohto zákona. Žalovaný teda výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby v danom prípade považuje za oprávnený.

4. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok podľa predpokladov a nasl. z. č. , ďalej len spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( ) a zistil, že odvolanie žalovaného opodstatnené nie je.

6. Odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením veci s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument zo strany uplatnený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní.

7. Z obsahu spisu plynie, že medzi stranami sporu bola dňa 31.07.2008 uzatvorená zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, ktorá nepochybne má charakter zmluvy spotrebiteľskej. Táto zmluva má formulárovú podobu, kde žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa, keďže pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Listom z 10.12.2014 žalovaný oznámil žalobcovi vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru z dôvodu porušenia jeho povinnosti splácať úver riadne a včas. Žalovaný na základe uvedeného vyzval žalobcu, aby vrátil celú dlžnú sumu, vrátane príslušenstva, ktorá k 10.12.2014 bola vyčíslená rozsahom 40.897,53 eur. Strany sporu uzatvorili tiež zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok dňa 31.7.2008 a nebolo sporné, že žalovaný pristúpil k výkonu záložného práva uskutočnením predaja nehnuteľností, založených v prospech žalovaného formou dobrovoľnej dražby v súlade so z. č.

8. Základnou črtou spomínanej formulárovej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Samotná zmluva je spísaná na formulári a prílohou sú zvyčajne Všeobecné obchodné podmienky, keď tieto dokumenty žalobca nepochybne ovplyvniť nemohol. Z toho dôvodu je potrebné na právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom aplikovať spotrebiteľské právne normy, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Zmluvné podmienky upravené v spotrebiteľskej zmluve sa nemôžu odchýliť od úpravy uvedenej v v neprospech spotrebiteľa. V neprospech spotrebiteľa teda nie je možné dohodnúť podmienky plynúce z ustanovení , ak ustanovenia sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Predmetný úverový vzťah bolo preto potrebné posúdiť vo svetle cieľov Smernice Rady 93/13/EHS.

9. Nemali by byť žiadne pochybnosti o pohľadávke žalovaného a dá sa stotožniť s jeho argumentáciou aj v tom, že dobrovoľná dražba je jeden zo zákonných spôsobov výkonu záložného práva a že má na jej vykonanie právo. Nie sú tiež pochybnosti v tom, že žalobca porušil zmluvné povinnosti, pokiaľ ide o splácanie úveru. Odvolací súd sa však nestotožňuje s názorom, že neexistujú žiadne obmedzenia výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou a zdôrazňuje, že aj tak silné právo, akým nepochybne záložné právo je, môže pri jeho výkone čeliť obmedzeniu vo svetle princípov súkromného práva.

10. V tomto smere možno závery Ústavného súdu v spojení s rozsudkom Súdneho dvora (, C-34/12) označiť za akýsi manuál výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou v sporoch so slabšou zmluvnou stranou.

11. Okolnosti, akými sú chránený záloh (obydlie), chránené osoby ako dražbou dotknuté osoby, proporcionalita vzťahu pohľadávky a zálohu, možnosti udržania vlastníctva k zálohu uspokojením pohľadávky iným spôsobom ako dražbou v prípade núteného výkonu záložného práva (súdnou exekúciou), dobrovoľná dražba ako prostriedok ultima ratio pri existencii iných možností výkonu práva, možnosti reštartu v splácaní úveru, hrozba mimosúdneho vymoženia plnenia z neprijateľnej zmluvnej podmienky, oslabenie práva premlčaním, nedostatok odbornej starostlivosti veriteľa pri vyhodnocovaní bonity dlžníkov dôležitej na splácanie úveru predstavujú okolnosti, ktoré môžu mať relevanciu v konaní o zdržanie sa výkonu záložného práva v procese dobrovoľnej dražby. Oddialenie dobrovoľnej dražby a dosiahnutie súdneho príkazu na zdržanie sa dobrovoľnej dražby závisí od intenzity spomínaných okolností. Ak súčasne pôsobia dve a viac z vyššie uvedených okolností, úmerne s tým stúpa opodstatnenie obmedzenia dobrovoľnej dražby, najmä ak záložné právo opatrením súdu nezanikne a veriteľovi plynú úroky z omeškania.

12. Je potrebné zdôrazniť, že samotná zmluvná podmienka o dobrovoľnej dražbe nie je nekalá. V tejto súvislosti ide predsa o zákonný prostriedok výkonu záložného práva. Problém nastáva vtedy, ak sa má inak legálnym prostriedkom vymôcť nečestné plnenie. V danom prípade ide o vymoženie dohodnutých úrokov ako ceny úverovej služby po splatnosti úveru, ktoré žalovanému nemôžu patriť, keďže po splatnosti vzniká nárok na úroky z omeškania a klauzula o ich plnení v rozpore s týmto pravidlom je absolútne neplatná (do pozornosti napr. rozsudok KS Prešov, sp. zn. , ). Súdy taktiež už v minulosti vo vzťahu k žalovanému nepriznali plnenie zo zmluvnej podmienky ukladajúcej povinnosť platiť úroky popri úrokoch z omeškania. Vtedy už je možné zmluvnú klauzulu, ktorá inak má oporu v zákonom regulovanom pravidle, posúdiť ako nekalú.

13. Je evidentné, že viac ako jedna z okolností relevantných pre dočasné zdržanie dobrovoľnej dražby pôsobí v čase rozhodovania súdu. Za týchto okolností sa odvolací súd stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie v rámci preventívneho posúdenia (ne)proporcionality výkonu dobrovoľnej dražby a obranu žalovaného o práve vykonať „bez ďalšieho“ dobrovoľnú dražbu za nedôvodnú. K otázke prečo práve žaloba o zdržanie sa výkonu záložného práva odvolací súd uvádza, že nič iné hmotné právo neponúka, a preto ak v čase rozhodovania súdu ( ) pretrváva hrozba porušenia práv a právom chránených záujmov, je práve žaloba o zdržanie sa adekvátnym prostriedkom ochrany. Ak pominie dôvod ochrany pri zmene skutkových okolností, daný rozsudok nepredstavuje prekážku rozsúdenej veci.

14. Odvolací súd konštatuje, že úverová zmluva, na základe ktorej žalovaný začal s výkonom záložného práva, bola súdom prvej inštancie podrobená súdnej kontrole zmluvných podmienok a uvedené sa týka aj úkonu uznania dlhu, ktorý vo formulárovej podobe vyhotovil žalovaný a ktorý sa týka bližšie

nešpecifikovanej istiny 43.739,47 eur s ďalším príslušenstvom. Uznanie dlhu vyhotovené a predložené žalobcovi zo strany žalovaného, žalobca pokiaľ ide o jeho obsah ovplyvniť nemohol, išlo o vopred pripravené tlačivo a súd prvej inštancie v tejto súvislosti správne uzavrel, že dôvodom, pre ktorý došlo k jeho podpisu boli skutočnosti spočívajúce v obavách, súvisiacich s poskytnutým úverom a jeho riadnym nesplácaním. Žalobca tak vzhľadom na svoj vek a vzdelanie nemal presnú predstavu o právnych následkoch takéhoto uznania záväzku a tento úkon súd prvej inštancie opodstatnene vyhodnotil ako absolútne neplatný s poukazom na ust. . Takéto konanie zo strany žalovaného nemôže požívať súdnu ochranu podľa a pre úplnosť odvolací súd dodáva, že princíp, podľa ktorého neznalosť zákona neospravedlňuje, v spotrebiteľských právnych vzťahoch ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa (rozhodnutie NS SR sp. zn. ).

15. S poukazom na všetky vyššie uvádzané dôvody odvolací súd preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny postupom podľa .

16. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a nasl. . Žalovaný vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalobcovi v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( alebo 421 ods. 1 ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v .