Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoE-199-2019.pdf
PDF · 80.63 KB
Case nature
Subarea
13CoE/199/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a z členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866 proti povinnému: R. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXX, okres XXX XX C., o vymoženie 66,39 eur a trov exekúcie vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Frigom, Exekútorský úrad, Námestie SNP 538/16, 091 01 Stropkov, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 13.9.2018, č.k. 10Er/216/2006-16, takto
rozhodol:
I. Odvolanie o d m i e t a.
II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 13.9.2018, č.k. 10Er/216/2006-16 (ďalej len „uznesenie“) exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Frigovi priznal trovy exekúcie vo výške 69,16 eura a zaviazal oprávneného uhradiť priznané trovy exekúcie súdnemu exekútorovi do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 4.4.2006 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Exekučným titulom je právoplatný a vykonateľný blok Obvodného oddelenia Policajného zboru v Štítniku na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 1160927 zo dňa 27.7.2003. Dňa 11.12.2017 bol súdu prvej inštancie doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty. Súd citoval § 57 ods. 1 písm. b), § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Z.z. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“) a uviedol, že v čase vydania exekučného titulu bolo účinné ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, podľa ktorého rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na jej zaplatenie. Súd zistil, že vyššie uvedený exekučný titul zo dňa 27.07.2003, ktorý bol podkladom na nariadenie exekúcie, nadobudol právoplatnosť dňa 27.07.2003 a vykonateľnosť dňa 11.08.2003. To znamená, že exekúcia mohla byť vykonaná do dňa 11.08.2006. Súd exekúciu zastavil vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, a to z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty v zmysle § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, pretože rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie sa stalo neúčinným, čím stratilo spôsobilosť byť podkladom pre predmetnú exekúciu. O náhrade trov exekúcie rozhodol v zmysle § 3 a nasl. vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 69,16 eura. Na ich náhradu zaviazal oprávneného v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Súd prvej inštancie videl zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie a neodôvodnenom
vzniku trov exekúcie v tom, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie oneskorene, t.j. päť mesiacov pred uplynutím prekluzívnej lehoty.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie v zmysle § 388 C.s.p. tak, že exekúciu zastaví podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, nakoľko po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané a vzhľadom na to, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 243j Exekučného poriadku, súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie neprizná.
4. Oprávnený podal odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.); súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.); pri výroku o zastavení exekúcie neboli splnené procesné podmienky (365 ods. 1 písm. a) C.s.p.). Oprávnený poukázal na znenie § 202 ods. 1 a 3 siedmej časti - Procesné ustanovenia Exekučného poriadku, podľa ktorého v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Ak tento zákon neustanovuje inak, súd v exekučnom konaní rozhoduje uznesením. Proti uzneseniu je odvolanie prípustné, len ak to ustanovuje tento zákon. Vzhľadom na citované ustanovenia mal oprávnený za to, že sudca má obligatórne konať a rozhodovať v exekučnom konaní len o veciach proti ktorým je prípustné odvolanie a nakoľko Exekučný poriadok vo svojich ustanoveniach priamo neupravuje prípustnosť odvolania voči rozhodnutiu o trovách exekučného konania, mal o trovách exekúcie, vrátane určenia ich výšky, rozhodnúť vyšší súdny úradník. Vyššie uvedenému zodpovedá aj obdobná úprava § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorej o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z vyššie uvedeného vyplynulo, že nesprávnym procesným postupom konajúceho súdu bolo oprávnenému znemožnené, aby využil svoje procesné právo spočívajúce v podaní sťažnosti voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Oprávnený bol názoru, že § 202 ods. 5 siedmej časti Exekučného poriadku má procesnú povahu, a preto mal súd pri kreovaní výroku o zastavení exekúcie rozhodovať za použitia všeobecnej intertemporálnej procesnej zásady, podľa ktorej sa nové procesné predpisy uplatnia aj na konania, ktoré boli začaté pred prijatím novelizovaných procesných predpisov aj v tomto konaní začatom pred 01. 04. 2017 a uviesť dôvod pre ktorý sa exekúcia zastavuje, teda postupovať tak ako to vyžaduje § 202 ods. 5 Exekučného poriadku. Ďalej oprávnený uviedol, že žiadne ustanovenie právneho predpisu neukladá oprávnenému povinnosť uplatniť svoje právo v určitom, presne vymedzenom časovom predstihu. V tejto súvislosti dal oprávnený do pozornosti znenie uznesenia Krajského súdu v Košiciach, č.k. 14CoE/232/2013-39, podľa ktorého pod zavinením v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku je možné považovať tzv. procesné zavinenie. Pokiaľ oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v trojročnej prekluzívnej lehote, nemožno toto správanie hodnotiť ako zavinenie, pretože oprávnený postupoval v súlade s právom a návrh na vykonanie exekúcie podal v zákonnej lehote. Na základe uvedeného vyjadril oprávnený presvedčenie, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný včas. Oprávnený vyjadril názor, že súdny exekútor tým, že návrh na zastavenie exekúcie podal až po uplynutí jedenástich rokov po zániku práva, konal tým nehospodárne a nepostupoval v súlade so zákonom. V dôsledku uvedeného bol oprávnený presvedčený, že sú splnené podmienky predpokladané § 243j Exekučného poriadku, t. j. že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa na to, aby súd nepriznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie.
5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného je potrebné odmietnuť podľa § 358 C.s.p..
8. Oprávnený podal odvolanie jednak proti výroku o zastavení exekúcie čo do uvedenia dôvodu jej zastavenia a jednak proti výroku o náhrade trov konania.
9. Čo sa týka prvého z napadnutých výrokov (výrok o zastavení exekúcie), oprávnený v podanom odvolaní nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Mal za to, že súd mal exekúciu zastaviť z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané (§ 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku) a nie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, t.j. z dôvodu že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným. Jeho odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie teda smeruje proti odôvodneniu napadnutého uznesenia.
10. Podľa § 358 C.s.p., odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
11. Čo sa týka druhého z napadnutých výrokov (výrok o povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie), oprávnený nesúhlasil s tým, aby bol na ich náhradu zaviazaný a navrhol súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie nepriznať v zmysle § 243j Exekučného poriadku.
12. Podľa § 355 ods. 2 C.s.p., proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
13. Podľa § 357 C.s.p., odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
14. Civilný sporový poriadok v § 355 stanovuje, že odvolanie možno podať len proti tým uzneseniam, proti ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Ide o zmenu oproti doterajšej právnej úprave Občianskeho súdneho poriadku účinnej do 30.6.2016, ktorá naopak taxatívne vypočítavala uznesenia, proti ktorým odvolanie nebolo prípustné. Medzi taxatívne uvedené uznesenia, proti ktorým je odvolanie prípustné, nie je v ustanovení § 357 C.s.p. zaradené uznesenie súdu o trovách exekúcie, ktoré však nemožno podriadiť ani pod § 357 písm. m) C.s.p.. Trovy exekúcie vo vzťahu k súdnemu exekútorovi nie sú totiž trovami konania (v zmysle § 251 C.s.p.), pretože ide o odmenu súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času (§ 196 Exekučného poriadku). Pritom od 1.7.2016 (od novely účinnej súčasne s účinnosťou C.s.p.) ani Exekučný poriadok nemá žiadne ustanovenie, ktoré by pripúšťalo možnosť podať proti trovám exekúcie akýkoľvek opravný prostriedok.
15. Rozhodovanie súdu o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie niektorým z dôvodov uvedených v § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku je rozhodnutím v exekučnom konaní vydaným podľa Exekučného poriadku. V žiadnom ustanovení Exekučného poriadku v znení platnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie sa výslovne neuvádza prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu o trovách exekúcie.
16. Podľa § 386 písm. c) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
17. Vzhľadom na to, že oprávnený podal odvolanie proti prvému výroku napadnutého uznesenia (výrok o zastavení exekúcie) čo do jeho odôvodnenia, pričom podľa § 358 C.s.p. takéto odvolanie nie je prípustné a zároveň proti druhému výroku o náhrade trov konania, proti ktorému odvolanie prípustné taktiež nie je, odvolací súd podľa § 386 písm. c) C.s.p. odvolanie oprávneného odmietol.
18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).