Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Er-494-2016.pdf
PDF · 71.8 KB
Case nature
Subarea
10Er/494/2016
Uznesenie
Okresný súd Poprad, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752 proti povinnému: R. M., nar.: XX.XX.XXXX, trv. bytom mesto U., o vymoženie 952,88 eur s prísl., v konaní vedenom u súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota, pod sp. zn. EX 804/16, takto
rozhodol:
I. Exekučné konanie z a s t a v u j e.
II. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jánovi Gasperovi, PhD., Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota trovy exekúcie vo výške 3,00 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Oprávnenému a povinnému náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu JUDr. Ing. Jánovi Gasperovi, PhD. dňa 27.10.2016 sa začalo exekučné konanie voči povinnému. Exekučným titulom je právoplatný a vykonateľný rozsudok Stáleho arbitrážneho súdu, zriadeného Asociáciou arbitrážnych súdov, z. z. p. o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, zo dňa 25.01.2016, sp. zn. 110/07/15, právoplatný dňa 12.08.2016, vykonateľný dňom 16.08.2016, ktorým rozhodcovský súd zaviazal povinného zaplatiť oprávnenému sumu 952,88 eur, spolu s príslušenstvom.
2. Uznesením č. k. 10Er/494/2016-22 zo dňa 29.12.2017 tunajší súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Dňa 17.01.2018 podal oprávnený proti uvedenému uzneseniu odvolanie, následkom čoho Krajský súd v Prešove, uznesením č. k. 1CoE/27/2019-70 zo dňa 29.10.2018 napadnuté uznesenie tunajšieho súdu potvrdil. V nadväznosti na rozhodnutie Krajského súdu Prešov, uznesenie č. k. 10Er/494/2016-22 zo dňa 29.12.2017 nadobudlo právoplatnosť dňa 05.12.2018.
3. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
4. Podľa § 44 ods. 4 Exekučného poriadku, ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
5. Podľa § 47 ods. 3 veta druhá Exekučného poriadku, do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
6. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
7. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
8. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutých trov exekúcie.
9. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
10. Súd vzhľadom na vyššie uvedené v zmysle § 44 ods. 4 Exekučného poriadku exekučné konanie v celom rozsahu prvým výrokom tohto uznesenia zastavil aj bez návrhu.
11. O trovách exekučného konania súd vo vzťahu k súdnemu exekútorovi rozhodol v súlade s ustanovením § 47 ods. 3 veta druhá Exekučného poriadku. Súdny exekútor si trovy exekúcie uplatnil vo výške 46,67 eur, pričom súd vyslovil, že mu tieto priznáva len v rozsahu hotových výdavkov, podľa § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) vo výške 2,50 eur za poštovné poplatky. K uvedenej odmene a náhrade hotových výdavkov patrí súdnemu exekútorovi aj 20% DPH (0,50 eur).
12. Súd súdnemu exekútorovi nepriznal požadovanú odmenu vo výške 33,19 eur, nakoľko podľa § 47 ods. 3 druhej vety Exekučného poriadku, do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov, pričom poverenie na vykonanie exekúcie vydané nebolo, preto súd priznal iba náhradu vynaložených a preukázaných hotových výdavkov. Celková výška trov exekučného konania, ku ktorých úhrade súd druhým výrokom tohto uznesenia v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného predstavuje teda sumu 3,00 eur. Súd uložil oprávnenému povinnosť náhrady trov exekučného konania s tým, že oprávnený bol tým subjektom, ktorý návrh na vykonanie exekúcie podal a nakoľko nedošlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie, nesie zodpovednosť na zastavení exekučného konania.
13. Súd taktiež nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu výdavkov v sume 3,20 eur, označenú ako paušálne výdavky, nakoľko súdny exekútor ich žiadnym spôsobom nešpecifikoval a nepreukázal nespochybniteľnú výšku tejto sumy ba ani jej vynaloženie. Súd nepopiera, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie. Pokiaľ takéto doklady v priloženej špecifikácii obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov súd len pasívne "prevzal" z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Pokiaľ ide o náhradu kancelárskych výdavkov za kopírovanie dokumentov, tieto sú v zmysle § 25 vyhlášky zahrnuté v odmene exekútora, nakoľko ide o výdavky za administratívne práce. Ak vyhláška výslovne v § 22 osobitne náklady na tlač, kopírovanie, obálky a pod. neuvádza, tak z toho jasne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo upraviť vyhláškou výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti, v ktorej je zahrnutá aj náhrada za vykonané administratívne práce a náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác (§ 25 vyhlášky) a náhradu výdavkov v preukázateľnej výške; žiadne ďalšie výdavky osobitne nad rámec uvedeného (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013). V tomto smere súd poukazuje aj na právny názor vyslovený v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoE/77/2010-44 zo dňa 26. 05. 2010, 17CoE/400/2011-49 zo dňa 21. 12. 2011, 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013, 15CoE/232/2011-40 zo dňa 13. 07. 2011, 17CoE/45/2012-74 zo dňa 30. 03. 2012.
14. Tretím výrokom tohto uznesenia rozhodol súd o trovách účastníkov exekučného konania tak, že ich náhradu nepriznal, pretože oprávnený zastavenie konania zavinil tým, že podal nedôvodný návrh na začatie exekúcie, ktorého výsledkom bolo zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a povinný, hoci by mu nárok na náhradu trov exekučného konania vznikol, si trovy neuplatnil, pričom súd má za to, že mu v doterajšom priebehu exekučného konania žiadne trovy nevznikli.
15. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustná sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na tomto súde v 2 vyhotoveniach. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas sťažnosť, nenadobúda uznesenie právoplatnosť.
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania ( § 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napadá, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné. O sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.