Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Co-109-2019.pdf
PDF · 105.19 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/109/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu G.. P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX M., zastúpeného JUDr. Jaroslavom Škapincom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Advokátskou kanceláriou Juristi s.r.o., Popradská 66, proti žalovanému I. M. Y., Q. XX, XXX XX M., zastúpenému JUDr. Ondrejom Kellerom, advokátom, so sídlom v Humennom, Námestie slobody 2, o zaplatenie sumy 50.000,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 29.4.2019 č. k. 7C/9/2018 - 80 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Priznáva žalovanému vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému vo vzťahu k žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že dňa 31.3.2015 boli na účet žalovaného vložené finančné prostriedky vo výške 50.000,- eur a to titulom pôžičky tak, ako to tvrdil žalobca. Danú skutočnosť žalovaný nepoprel. Táto pôžička bola poskytnutá iba žalobcom z prostriedkov v tom čase patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva. Suma 25.000,- eur už bola žalobcovi uhradená, čo potvrdzoval v priebehu konania až do posledného pojednávania, kedy začal tvrdiť, že suma 25.000,- eur bola síce uhradená, ale údajne u takzvaných čiernych peňazí. Túto skutočnosť bližšie neozrejmil, každopádne súd prvej inštancie mal za to, že čo do istiny 25.000,- eur, pôžička bola splatená. Podľa tvrdení žalobcu, v druhej polovici roka 2016 žalovaného vyzýval aj na splatenie druhej časti pôžičky. Následne žalobca ako akcionár žalovaného zmluvou o prevode akcií zo dňa 24.10.2016 previedol svoje akcie, cenné papiere emitenta - žalovaného, na spol. U. I. s.r.o. a zároveň na kupujúceho postúpil pohľadávku vo výške 228.500,01 eur, vzniknutú na základe čiastkových plnení zmluvy o pôžičke, a to bezodplatne. Žalobca v tejto zmluve vyhlásil, že nemá žiadne neuspokojené nároky voči žalovanému. Postúpenie pohľadávky bolo oznámené žalovanému. Podľa súdu prvej inštancie v predmetnej zmluve postupovaná pohľadávka bola dostatočne, určito a zrozumiteľne špecifikovaná a to jednak výškou a titulom. V čase uzatvorenia tejto zmluvy žalobcovi vzhľadom na jeho tvrdenia v žalobe a počas konania pohľadávka zo zmluvy o pôžičke z roku 2015, ktorej vrátenie je predmetom konania bola známa. Zo zmluvy o prevode akcií nevyplýva, žeby vyčíslená pohľadávka titulom čiastkových plnení zo zmluvy o pôžičke nezahŕňala aj túto pohľadávku žalobcu voči žalovanému. Súd prvej inštancie zdôraznil, že bolo na žalobcovi preukázať opak a z jeho strany nedošlo k uneseniu dôkazného bremena. Výšku postupovanej pohľadávky vyčísľoval žalobca, postúpenie pohľadávky žalovanému oznámil a ten danú skutočnosť akceptoval.
Žalobca nepreukázal, aby nad výšku vyčíslenej pohľadávky titulom pôžičky v zmluve o prevode akcií, vo vzťahu k žalovanému, mal ďalšiu pohľadávku na základe rovnakého právneho titulu. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že veriteľ, ktorý postúpil svoju pohľadávku inému veriteľovi a oznámil toto postúpenie pohľadávky dlžníkovi, stráca oprávnenie vymáhať pohľadávku od dlžníka. Od tohto okamihu je dlžník povinný plniť postupníkovi namiesto svojmu doterajšiemu veriteľovi. Výnimku ukladá § 530 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý dáva postupcovi možnosť vymáhať postúpenú pohľadávku vo svojom mene a na účet postupníka, ak ho o to postupník požiada, a to len v prípade, ak postupník súčasne nevymáha pohľadávku a je dlžníkovi preukázaný súhlas postupníka s vymáhaním dlhu postupcom. Tieto podmienky zo strany žalobcu preukázané neboli. Súd prvej inštancie ďalej zdôraznil, že za predmet vlastníctva a ani bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa nepovažujú pohľadávky a záväzky, ktoré sa riadia všeobecným právnym režimom záväzkových vzťahov. Podľa súdnej praxe sa za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí nepovažujú napr. zmluva o pôžičke uzavretá len jedným z manželov alebo zmluva o výpožičke uzavretá len jedným z manželov. V danom prípade suma 50.000,- eur bola poskytnutá zo spoločného majetku žalobcu a jeho manželky žalovanému, ale výlučne ako pôžička poskytnutá žalobcom, a to za účelom preklenutia nepriaznivej finančnej situácie žalovaného v čase jej poskytnutia zo strany žalobcu ako akcionárom žalovaného v tom čase. Žalobca zo spoločného majetku použil finančné prostriedky na svoje účely a potreby. Nejde teda o spoločnú pohľadávku. Následne bolo bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcu a jeho manželky za trvania manželstva zrušené a bola medzi nimi uzatvorená aj dohoda o vyporiadaní BSM. V rámci tejto dohody pri širšom vyporiadaní, mala byť aj táto skutočnosť zohľadnená, avšak nebola. Nesprávny je názor žalobcu, že nakoľko tieto finančné prostriedky neboli predmetom vyporiadania BSM po uplynutí troch rokov sa na ňu vzťahuje režim § 149 ods. 4 a 5 Občianskeho zákonníka, a že táto pohľadávka je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a jeho manželky. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie je daná vecná aktívna legitimácia na strane žalobcu. Pohľadávku titulom pôžičky žalobca postúpil v roku 2016 na nového veriteľa, postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené a žalobca tak stratil oprávnenie túto pohľadávku vymáhať.
3. O trovách konania strán sporu rozhodol podľa § 255 a nasl. CSP.
4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žalobe bolo vyhovené, alternatívne navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov konania. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nesprávny, nerešpektujúci ustálenú súdnu prax a v dôsledku jeho vágnosti aj za nepreskúmateľný. Žalobca totiž v priebehu konania argumentoval, že samotná zmluva o prevode akcií v čl. IV. ods. 2 pripúšťa existenciu ďalších pohľadávok voči žalovanému aj nad rámec sumy 228.500,01 eur, a to aj toho istého druhu a vyplývajúce z rovnakého právneho titulu ako sú čiastkové pohľadávky tvorené touto sumou. Nie je to však v zmluve uvedené dostatočne, nezameniteľne a presne, ktoré konkrétne plnenia, v akej výške a z ktorého konkrétneho pôžičkového vzťahu sú pohľadávkami tvoriacimi dokopy sumu 228.501,- eur, ktoré majú ako jediné byť postúpené. Záver súd prvej inštancie, že v zmluve o prevode akcií je postupovaná pohľadávka špecifikovaná dostatočne, určito a zrozumiteľne, nie je v danej veci právne významný. Dôvodom je, že táto postupovaná pohľadávka je tvorená množstvom čiastkových pohľadávok zo zmluvy o pôžičke na to, aby s ohľadom na čl. IV. ods. 2 zmluvy a s ním možnú existenciu ďalších pohľadávok plynúcich z totožného právneho titulu, mohla byť postupovaná pohľadávka považovaná za vymedzenú dostatočne určito bolo nevyhnutné, aby boli presne vyšpecifikované jednotlivé čiastkové pohľadávky tvoriace dokopy masu sumy 228.501, - eur, aby ich nebolo možné zameniť s inými pôžičkovými vzťahmi existujúcimi v zmysle čl. IV. ods. 2. S touto argumentáciou sa súd prvej inštancie nevyporiadal. V dôsledku neurčitosti vymedzenia postupovaných pohľadávok má žalobca za to, že tento nedostatok je tak závažného charakteru, že bez ďalšieho už len sám o sebe spôsobuje právnu nemožnosť postúpenia pohľadávky a táto pohľadávka nemohla byť prevedená na spoločnosť, ktorá je druhou zmluvnou stranou zmluvy o prevode akcií.
5. Ak by aj boli preskúmateľné závery súdu prvej inštancie, nie je možné automaticky vyvodiť záver o vôli žalobcu zahrnúť predmetnú pohľadávku pod uvedenú masu, obzvlášť, ak zo znenia čl. IV. ods. 1 a ods. 2 zmluvy o prevode akcií vyplýva, že v tejto sume nie sú zahrnuté všetky pohľadávky žalobcu, plynúce z totožného právneho titulu, a ak sám žalobca uviedol, že predmetná pohľadávka do tejto masy nespadá. Súd dospel k záveru iba na základe hypotetickej domnienky, bez vyvrátenia skutočnosti, ktoré je spochybňovali, čo má za následok nesprávnosť a nepreskúmateľnosť tohto záveru. Vzhľadom na skutočnosť, že tvrdenia o tom, že pohľadávka bola postúpená na základe zmluvy o prevode akcií, túto
skutočnosť akcentoval žalovaný, tak dôkazné bremeno ohľadom preukázania tejto skutočnosti bolo naopak na žalovanom.
6. Žalobca ďalej poukazuje na to, že v zmysle jeho upresňujúcej výpovede v apríli 2019, bola predmetná pôžička poskytnutá žalovanému zo strany jeho manželky a sume 50.000,- eur bola žalovanému poskytnutá z podielových listov na meno manželky žalobcu. Súd prvej inštancie zmenu žaloby spočívajúcu v zmene skutkových okolností nepripustil, s čím sa žalobca nestotožňuje a podľa jeho názoru nenastala ani jedna z okolností uvedených v § 143 CSP, v prípade ktorých môže súd nepripustiť zmenu žaloby. Ide o nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie zakladajúci odvolací dôvod podľa § 365 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie sa nesprávne vyporiadal s rozšíreným nárokom v tom zmysle, že ho zamietol, pokiaľ ide o istinu 50.000,- eur a nevyporiadal sa s tvrdením žalobcu, že sumu 25.000,- eur vrátil svojej manželke ako osobe, ktorá poskytla žalovanému požičanú sumu, túto istinu nevrátil žalovaný, a preto súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o neopodstatnenosti žaloby v rozsahu 25.000,- eur.
7. Žalovaný navrhol rozsudok potvrdiť ako vecne správny a uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Z argumentáciou žalobcu žalovaný opätovne vyjadruje svoj nesúhlas, má za to, že súd prvej inštancie správne rozhodol, ak konštatoval nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu. Poukazuje na to, že žalobca bol do 24.10.2016 50 %-ným akcionárom žalovaného, teda do času, kedy zmluvou o prevode akcií previedol všetky akcie vo svojom vlastníctve na kupujúceho U. I. s.r.o. Žalovaný za účelom vyvrátenia podstaty tvrdenia žalobcu poukazoval na čl. IV. bod 2 zmluvy o prevode akcií, kde žalobca ako predávajúci svojim vlastnoručným podpisom prehlásil okrem iného aj to, že po nadobudnutí účinnosti tejto zmluvy už nemá žiadne ďalšie neuspokojené nároky voči žalovanému a pre prípad, že by podľa účtovníctva alebo inak mali existovať, tak týchto sa výslovne vzdáva a tieto ex lége po účinnosti zmluvy prevádza na kupujúceho v súvislosti s predajom akcií. Žalobca teda účinnosťou zmluvy o prevode akcií prehlásil, že vo vzťahu k žalovanému nemá žiadne neuspokojené nároky. Je logické takéto vyhlásenie žalobcu, keďže aj nadobúdateľ akcií potreboval mať právnu istotu, že žalobca nebude v budúcnosti vnášať prípadné ďalšie možne existujúce nároky voči žalovanému, do ktorého vlastnícky vstupoval. Je teda zrejmé, že žalobca uplatňuje u žalovaného ako dlžníka zaplatenie pohľadávky, ktorú zmluvou o prevode akcií postúpil ako postupca na postupníka - nového veriteľa a v žiadnom prípade sa nejedná o ďalšiu pôžičku mimo predmetu postúpenia, ako je to z jeho strany tvrdené. Dôkazné bremeno tvrdenia, že žalovaná suma je nad rámec postúpenia, je na strane žalobcu a uvedené musí súdu preukázať, čo súd prvej inštancie podľa jeho názoru správne vyhodnotil.
8. Žalobca zotrval na argumentácii uvedenej v odvolaní a poukazuje na to, že dôkazné bremeno ohľadom určených skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý s existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí a ide o teóriu tzv. presúvania dôkazného bremena, čo konštatuje aj ustálená súdna prax. Žalovaný dôkazné bremeno v tejto situácii neuniesol.
9. Rovnako aj žalovaný poukázal na doterajšiu argumentáciu v spore z jeho strany. Stotožňuje sa so žalobcom v časti prechodu dôkazného bremena zo žalobcu na žalovaného v zmysle citovaných rozhodnutí NS SR, avšak zdôrazňuje, že predmetom tohto konania je zaplatenie pôžičky, ktorá bola predmetom postúpenia žalobcu na nového veriteľa, kde žalobca vyhlásil, že voči žalovanému nemá ďalšie neuspokojené nároky. Žalobca teda sám špecifikoval predmet postúpenia, urobil vyhlásenie o neexistencii ďalších iných nárokoch, a ak teraz tvrdí, že pohľadávka je nad rámec predmetu postúpenia, je na ňom dôkazné bremeno.
10. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v §379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu opodstatnené nie je.
11. Je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil, o veci následne správne rozhodol a skutkové zistenia prvoinštančného súdu majú oporu vo vykonanom dokazovaní.
12. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že dňa 31.3.2015 bola na účet žalovaného vložená suma 50.000,- eur, a to titulom pôžičky, žalobca ako vtedajší generálny riaditeľ spoločnosti žalovaného poskytol túto pôžičku z prostriedkov, ktoré patrili v tom čase do bezpodielového spoluvlastníctva s jeho manželkou a k jeho zrušeniu za trvania manželstva došlo až rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 17.9.2015 č. k. 18C/392/2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.9.2015.
13. Podľa tvrdení žalobcu išlo o pôžičku bezúročnú, ktorú mal žalovaný vrátiť po predchádzajúcej výzve a strany sporu nerozporovali, že suma 25.000,- eur z tejto pôžičky bola žalovaným vrátená žalobcovi dňa 8.6.2016.
14. Žalobca v druhej polovici roka 2016 vyzýval žalovaného na vrátenie aj druhej časti pôžičky a je ďalej zrejmé, že dňa 24.10.2016 žalobca ako akcionár žalovaného zmluvou o prevode akcií, previedol svoje akcie, cenné papiere emitenta - žalovaného. Žalobca ako predávajúci v tejto zmluve potvrdil, že on ako fyzická osoba vlastní ku dňu podpisu tejto zmluvy pohľadávku voči emitentovi akcií - spoločnosti žalovaného, v celkovej výške 228.501,01 eur, ktorá vznikla na základe čiastkových plnení zmluvy o pôžičke a túto pohľadávku žalobca v celosti bezodplatne postúpil na kupujúceho - spoločnosť U. I. s.r.o. so sídlom v M.. V bode 2 článku IV. žalobca ako predávajúci vyhlásil, že po nadobudnutí účinnosti tejto zmluvy už nemá žiadne ďalšie neuspokojené nároky voči spoločnosti žalovaného a pre prípad, žeby podľa účtovníctva alebo inak mali existovať, týchto sa výslovne vzdáva a tieto ex lege po účinnosti zmluvy prechádzajú na kupujúceho v súvislosti s prevodom akcií.
15. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
16. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ním spojené.
17. Podľa § 530 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na žiadosť postupníka môže postupca vymáhať postúpený nárok sám vo svojom mene na účet postupníka. Ak postúpenie pohľadávky sa oznámilo alebo preukázalo dlžníkovi (§ 526), môže postupca pohľadávku vymáhať iba v prípade, že ju nevymáha postupník a postupca preukáže dlžníkovi súhlas postupníka s týmto vymáhaním.
18. Pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou (§ 40 ods. 1 OZ), na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník). Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich preňho zo záväzku. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje ani to, aby dlžník o nej vedel. Nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky vždy je, že musí ísť o pohľadávku identifikovateľnú a existujúcu. Následky postúpenia sa prejavia v právnom postavení všetkých troch účastníkov. Dotýkajú sa oprávnení a povinností postupcu, postupníka aj dlžníka.
19. Postupca stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Pohľadávku po postúpení nie je oprávnený vymáhať a nie je oprávnený ani prijať plnenie od dlžníka. Keďže postúpením pohľadávky postupca prestal byť veriteľom, je povinný postupníkovi vydať alebo na neho previesť všetky prostriedky ochrany a zabezpečovacie prostriedky, ktoré sa viažu k pohľadávke.
20. Postupník sa na základe postúpenia stane veriteľom namiesto postupcu a pohľadávku nadobúda s príslušenstvom a všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené. Pohľadávku nadobúda aj s námietkami, ktoré možno proti nej uplatniť.
21. Dlžník nie je postúpením vo svojom právnom postavení dotknutý. Námietky, ktoré mal v čase postúpenia proti pohľadávke sa mu zachovávajú aj po postúpení. Je však povinný plniť už novému veriteľovi, len čo sa o postúpení pohľadávky dozvedel.
22. V súvislosti so zmluvou o prevode akcií zo dňa 24.10.2016 je potrebné uviesť, že táto obsahuje aj zmluvu o postúpení pohľadávok, ktoré sú definované celkovou sumou, menou, stručne právnym
dôvodom vzniku - plnenia zo zmluvy o pôžičke a dlžníkom, ktorým je spoločnosť žalovaného. Nebolo zistené, aby žalobca ako jeden z účastníkov tejto zmluvy mal pochybnosti o určitosti predmetu zmluvy o postúpení pohľadávky a o súlade jeho vyjadrenia v zmluve v čl. IV. s jeho skutočnou a vážnou vôľou. V kontexte všetkých okolností vecí bol si vedomý toho, že postupuje pohľadávku vzniknutú na základe čiastkových plnení zmluvy o pôžičke na kupujúceho, keď tomuto presvedčeniu zodpovedalo jazykové vyjadrenie predmetu zmluvy, vôľa zmluvných strán, ktorá bola v zhode s jazykovým prejavom a úmysel žalobcu postúpiť a úmysel kupujúceho nadobudnúť postupovanú pohľadávku.
23. Súd prvej inštancie správne poukázal na časové súvislosti týkajúce sa uplatňovanej pohľadávky z ústnej zmluvy o pôžičke z 31.3.2015. Opodstatnene zdôraznil, že v čase uzatvorenia zmluvy o prevode akcií a o postúpení pohľadávky bolo známe, že existuje ešte nezaplatená časť pôžičky z marca 2015, preto záver súdu prvej inštancie v tom zmysle, že táto pohľadávka je obsiahnutá v istine 228.500,01 eur je so zreteľom na všetky okolnosti prejednávanej veci správny. Nebolo pritom preukázané, žeby v prípade istiny 50.000,- eur išlo o ďalšiu pôžičku žalovanému mimo predmetu postúpenia tak, ako to v ďalšom priebehu konania tvrdil žalobca. Bol to žalobca, ktorý špecifikoval predmet postúpenia a v spomínanej zmluve vyhlásil neexistenciu iných ďalších neuspokojených nárokoch voči žalovanému.
24. Vecná, či už aktívna alebo pasívna legitimácia je stav plynúci z hmotného práva, podľa ktorého strana je subjektom práv, či povinností, ktoré sú predmetom konania. Nedostatok aktívnej, či pasívnej legitimácie strany je vždy dôvodom pre zamietnutie žaloby, pričom súd v tomto smere nie je viazaný poučovacou povinnosťou stanovenou v § 160 CSP (predtým § 5 OSP). Poučovacia povinnosť súdu je obmedzená len na poučenie strán o ich procesných právach a povinnostiach (procesných úkonoch, ktoré môžu vykonať, ich dôsledkoch a procesnom postupe). Preskúmanie vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta. Exces v postupe konajúceho súdu, ktorý opomenie vyriešenie podstatnej otázky, akou je aj otázka existencie vecnej legitimácie, k zodpovedaniu ktorej je konajúci súd ex offo viazaný, protirečí obsahu základného práva na súdnu ochranu garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj obsahu práva na spravodlivé súdne konanie garantovaného čl. 6 ods. 1 Dohovoru (do pozornosti nález Ústavného súdu SR III. ÚS 266/2014).
25. Vychádzajúc z uvedeného tak súd prvej inštancie správne konštatoval, že aktívna vecná legitimácia žalobcu v tomto spore nie je daná po predchádzajúcom zistení, že platne postúpil pohľadávku tvoriacu predmet sporu na iný subjekt a zároveň správne konštatoval, že v danom prípade neboli splnené podmienky prípadného postupu podľa § 530 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý umožňuje postupcovi vo svojom mene a na účet postupníka vymáhať postúpenú pohľadávku.
26. Súd prvej inštancie zároveň správne zistil, že suma 50.000,- eur bola síce poskytnutá zo spoločného majetku žalobcu a jeho manželky, ale výlučne ako pôžička poskytnutá žalobcom za účelom preklenutia nepriaznivej finančnej situácie žalovaného, kedy žalobca bol jedným z akcionárov tejto spoločnosti a nešlo teda o spoločnú pohľadávku.
27. Odvolací súd sa vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam žalobcu zaoberal tým, či postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b) CSP).
28. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 29.4.2019 neopodstatnene nepripustil zmenu žalobného návrhu, pokiaľ ide o zmenu skutkových okolností ohľadom subjektu, ktorý mal poskytnúť danú pôžičku je potrebné uviesť, že zmena žaloby je základným dispozičným úkonom žalobcu, je teda prejavom tzv. dispozičného princípu sporového konania. Žalobu v civilnom konaní treba vnímať ako komplexné podanie žalobcu, ktoré má spĺňať náležitosti podľa § 131 a nasl. CSP. Pod zmenou žaloby treba chápať zmenu akejkoľvek náležitosti, ktorú žaloba má mať. Za zmenu žaloby tak vo všeobecnosti treba považovať zmenu tzv. žalobnej žiadosti (petitu žaloby) a zmenu tzv. rozhodujúcich skutkových okolností (skutkového stavu), na ktorých žaloba spočíva.
29. Úvaha či výsledky konania, ku ktorým sa dospelo pred požadovanou zmenou návrhu (ne)môže byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu, súvisí s predbežným hodnotením dôkazov a je výsledkom vnútorného presvedčenia sudcu a jeho myšlienkového postupu. Takáto úvaha patrí súdu rozhodujúcemu
o návrhu na pripustenie zmeny návrhu (§ 142, § 143 CSP). Pokiaľ ním bol súd prvej inštancie, žalobca nie je oprávnený napadnúť odvolaním správnosť takejto úvahy, lebo odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa pripustila alebo nepripustila zmena návrhu nie je prípustné, čo plynie z ust. § 357 CSP. Preto ani odvolací súd nemôže prehodnocovať správnosť týchto postupov.
30. Odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne a v úplnosti odôvodnil. Je potrebné uviesť, že požiadavka na riadne, úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje zásadu spravodlivého procesu, vyplýva to aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný, bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď. Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúcim (Riuz Torija c/Španielsko z 9.12.1994).
31. Súd prvej inštancie dostatočne vysvetlil, z akých dôvodov podanú žalobu zamietol a odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia upraveným v § 220 ods. 2 CSP. Nemožno konštatovať, že by rozhodovacím procesom súdu prvej inštancie došlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom a k porušeniu jeho práv na spravodlivý súdny proces. Za odňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nemožno považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa. Ako už bolo uvádzané, podstatné pre prejednávanú vec je to, že žaloba bola zamietnutá pre chýbajúcu aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, s čím sa stotožnil aj odvolací súd.
32. Za situácie, že správne je aj rozhodnutie o trovách konania strán sporu, odvolací súd s poukazom na uvádzané dôvody tento rozsudok potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387 CSP.
33. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 a nasl. CSP. Vzhľadom na výsledok odvolacieho konania má žalovaný vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov tohto štádia konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).