Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38Odi-5-2023.pdf
PDF · 118.83 KB
Case nature
Area
Subarea
38Odi/5/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou JUDr. Hanou Hubinákovou v právnej veci o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. D. XX, začaté na podnet Krajská prokuratúra Trenčín, Legionárska 7158/, 912 50 Trenčín, takto
rozhodol:
I. Oddlženie dlžníka A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. D. XX pre nepoctivý zámer n e z r u š u j e.
II. Dlžník n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 31.5.2023 bol súdu doručený podnet Krajská prokuratúra Trenčín (ďalej len KP TN) na zrušenie oddlženia dlžníka A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. D. XX (ďalej len dlžník) pre nepoctivý zámer. V podnete KP TN uviedla, že v súdnom konaní na Okresnom súde Partizánske sp.zn. 4C/30/2022 o vydanie bezdôvodného obohatenia, začatého na návrh žalobcu Slovenská republika zastúpená Okresnou prokuratúrou Partizánske proti dlžníkovi, je žalobcom uplatňované právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 10.901 eur, ktoré predstavuje bezdôvodné obohatenie z nepoctivých zdrojov, keďže dlžník bol rozsudkom Okresného súdu Partizánske o schválení dohody o vine a treste č.k. 1T/29/2021-165 zo dňa 6.6.2021 právoplatne odsúdený za spáchanie prečinu neoprávnené podnikanie podľa § 251 ods. 1, 2 písm. c/ Tr. Zák. na tom skutkovom základe, že v dobe od 20.4.2018 do 27.4.2020 bez živnostenského oprávnenia sústavnou činnosťou za účelom dosiahnutia zisku samostatne vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť kupoval a následne predával ojazdené motorové vozidlá, čím získal prospech za uvedené obdobie vo výške najmenej 10.901 eur. Živnostenský list bol dlžníkovi vydaný ku dňu 1.12.1998 v šiestich predmetoch podnikania, pričom podnikateľskú činnosť dlžník ukončil vo všetkých predmetoch podnikania k 13.3.2009. Správca konkurznej podstaty JUDr. Vladimír Žitník súdu oznámil, že nebol zistený žiaden majetok vo vlastníctve dlžníka. Z návrhu na vyhlásenie konkurzu a z pripojenej informácie Centrálneho registra exekúcii plynie, že proti dlžníkovi bolo v čase podania návrhu vedených celkovo 5 exekúcií, v ktorých sa vymáhala suma súhrnne bez príslušenstva vo výške 1.976,41 eur. Z predloženého zoznamu veriteľov plynie, že dlžník oznámil konkurznému súdu celkovo 7 veriteľov a to najmä veriteľov finančných služieb, od ktorých mal pravdepodobne poskytnuté úvery a pôžičky. V období od 20.4.2018 do 27.4.2020 si dlžník svoju obživu takmer na mesačnej báze zabezpečoval páchaním trestnej činnosti – nelegálnou kúpou a predajom osobných automobilov, ktoré formálne nechával evidovať na nevlastného syna B. E. a tieto predával so ziskom, ktorý mu zabezpečoval pravidelný mesačný príjem. Za obdobie do zverejnenia uznesenia o oddlžení v Obchodnom vestníku páchaním trestnej činnosti získal v úhrne nepoctivý prospech vo výške 8.917 eur, ktorý neuviedol v návrhu na vyhlásenie konkurzu ani v jeho prílohách. Dlžník mal prostriedky na úhradu pohľadávok vymáhaných v exekučnom konaní a zatajovaním svojho príjmu a majetku ukrátil plnenie pohľadávok svojich veriteľov a to aj veriteľov, ktorých pohľadávky neboli v rozhodnom čase vymáhané v exekúcii. Neuvedenie príjmu získaného kúpou a následným predajom
osobných motorových vozidiel do návrhu a naopak uvádzanie, že dlžník je bez príjmu je spôsobilé založiť dôvody nepoctivého zámeru dlžníka pri oddlžení podľa § 166g ods. 2 písm. a/, h/ ZKR. Dlžník mal viac ako 2 roky príjmy z trestnej činnosti, tieto zatajoval, používal na úhradu vlastných výdavkov, skrýval páchanie trestnej činnosti a zároveň požiadal CPP o pomoc a podal návrh na konkurz. Keďže dlžník v návrhu zatajoval skutočný príjem, tvrdil, že príjem nemá, od roku 2015 je evidovaný na úrade práce, mal dlžník snahu aj poškodiť svojich veriteľov. Dlžník pri dosahovaní príjmu z trestnej činnosti nemusel ani spĺňať podmienku platobnej neschopnosti tak ako to ustanovuje § 3 ods. 2 ZKR a bol by daný aj dôvod nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 2 písm. f/ ZKR. Podnecovateľ poukázal, že záväzky dlžníka ktoré neplnil, boli postupne od roku 2016 do 2020 postupne vymáhané súdnymi exekútormi v exekúciách. Dlžník ani na osobnom stretnutí so správcom neuviedol dosahovanie príjmu z kúpy a predaja motorových vozidiel, ktorá skutočnosť je dôležitou informáciou, ktorú bol povinný správcovi pri osobnom stretnutí oznámiť a teda je daný dôvod nepoctivého zámeru aj podľa § 166g ods. 2 písm. c/ ZKR. Podnecovateľ taktiež poukázal, že dlžník páchal trestnú činnosť a zadovažoval si prostriedky na uspokojovanie potrieb a páchanie ďalšej trestnej činnosti nielen pred podaním návrhu na konkurz a počas konkurzu ale i po jeho skončení. V čase po podaní návrhu dňa 18.11.2019 dlžník získal sumu 1.250 eur trestnou činnosťou, po vyhlásení konkurzu dňa 8.1.2020 získal 900 eur trestnou činnosťou a po zrušení konkurzu z dôvodu, že majetok dlžníka nepokryje ani náklady konkurzu dňa 28.2.2020 získal 1.150 eur. Dlžník mal početné skúsenosti s podnikaním od roku 1998.
2. Uznesením č.k. 38Odi/5/2023-12 zo dňa 29.6.2023, právoplatné dňa 9.7.2023 začal súd na podnet prokurátora konanie o zrušenie oddlženia dlžníka A. B., keďže boli naplnené všetky zákonné podmienky podľa § 166f ods. 6 ZKR.
3. Podnet na začatie konania spolu s poučením a uznesením o začatí konania č.k. 38Odi/5/2023-12 bol dlžníkovi doručený dňa 4.7.2023. K uvedenému sa dlžník v súdom určenej lehote nevyjadril.
4. Na prejednanie veci nariadil súd pojednávanie na deň 10.11.2023 a 2.2.2024, na ktoré sa dlžník dostavil. Na pojednávaniach súd vykonal dokazovanie výsluchom dlžníka a oboznámením obsahu listinných dôkazov a to podnetom prokurátora na č. l. 1 – 6, návrhom na začatie trestného stíhania na č. l. 7-8, rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/29/2021-165 na č. l. 9-10, Úradným záznamom JUDr. Žitníka č. l. 25 – 32, oznámením Mesto Šaľa č. l. 36, oznámením F. G. H. č. l. 37, oznámením JUDr. Žitníka č. l. 38, zoznamom pohľadávok vytlačeným z ESS z konkurzného spisu, vyjadrením VŠZP č. l. 39-41, vyjadrenie Slovak Telecom č. l. 42, vyjadrenie B. č. l. 45 – 47, vyjadrenie Tatrabanka a.s. doručené 8.12.2023, vyjadrenie Home Credit doručený 6.12.2023, vyjadrenie JUDr. Pekár doučené 11.12.2023, vyjadrenie BNP Paribas personal finance, S.A. doručené 18.12.2023, z pripojeného spisu sp.zn. 40OdK/940/2019 informáciou z CRE na č. l. 3, životopisom č. l. 4-5, zoznamom veriteľov a majetku č. l. 6-8, z pripojeného spisu sp.zn. 1T/29/2021 zápisnicou o výsluchu podozrivého na č. l. 121 – 123, zápisnicou o výsluchu obvineného na č. l. 129 – 133.
5. Dlžník na pojednávaní dňa 10.11.2023 a 2.2.2024 vypovedal, že čo sa týka nákupu motorových vozidiel, nejaké peniaze mali našetrené, z toho kúpil vozidlo, na ktorom spravil čo bolo treba, nejaký čas si ho nechali a následne ho posunul ďalej. Robil to preto, lebo ho baví opravovať autá. Na nákup ďalších áut mal peniaze z toho, čo sa predalo. Voči veriteľom záväzky platil a to mesačne na účet veriteľom, pričom mal aj exekúciu. Každý mesiac platil veriteľom. Čo vedel, to platil, keď mu dala manželka, dcéra alebo niekto z rodiny. Príjmy z predaja áut používal na nákup ďalších áut a ich opráv, z týchto príjmov záväzky veriteľom nehradil. Do zoznamu majetku uviedol všetko čo vedel a mal. Nákup, opravu a následný predaj vozidiel nerobil pre to, aby sa obohatil, chcel byť automechanik a toto ho baví, je to koníček. Keby vedel, že niečo takéto z toho vznikne nerobil by to určite, snaží sa žiť slušne, má rodinu, deti. Nerobil to za účelom získania peňazí, inak by nebýval v prenájme. Snaží sa pracovať, je zamestnaný, je to jeho tretia práca. V roku 2015 skončil u zamestnávateľa, nakoľko mu nevyhovovali tri zmeny a mal aj zdravotné problémy. Exekúcie sa snažil platiť, do osobného bankrotu išiel z dôvodu, že už nemal z čoho platiť, nemal z čoho žiť. Po skončení konkurzu ani v jeho priebehu neplatil veriteľom z dôvodu, že nemal z čoho, nakoľko musel zaplatiť byt a má 12 ročné dieťa. Príjem z predaja vozidiel správcovi neohlásil, nakoľko si neuvedomil, že niečo takéto by mu mal nahlásiť. Správca sa ho ani nepýtal, či mám nejaký iný príjem. Na pojednávaní 2.2.2024 opakovane vypovedal, že si kúpili auto pre seba, potom mohli kúpiť lepšie, tak kúpil lepšie a staré vrátil bývalému vlastníkovi, z toho bol v mínuse, lebo čo do toho auta vrazil, to mu nevrátil, nemal na to, aby sa súdil. To lepšie auto bolo tiež treba opraviť, na jeho opravu nemal, požičal si na to od švagra, to auto opravil a používali ho pre svoju potrebu. Potom
mal zase možnosť kúpiť lepšie auto, všetko to boli staré autá, tieto si opravil a potom ich užíval, potom ich predal a teda ten príjem z predošlého auta použil na druhé auto. Všetky tieto autá používal na vlastnú potrebu, boli to staré autá, všetko čo vedel si opravil, užíval ich pre vlastnú potrebu a keď sa naskytla možnosť kúpiť lepšie auto, znova ho kúpil, opravil a užíval. Z predaja týchto áut ani nemal nejaký naviac príjem, príjem z týchto predajov používal na nákup ďalšieho auta na vlastnú potrebu. Príjem z ich predaja v podstate ani nemal, lebo do tých áut investoval na súčiastky. Nepamätal si, čo mu exekútori zrážali mzdy alebo či to platil exekútorom dlžník sám. Preddavky na verejné zdravotné poistenie vo výške 70,91 eur/mesiac v období 1-4/2020 ako aj spoločnosti BNP Paribas personal finance S.A. platil buď z príjmu z práce alebo mu požičal švagor, rodina. V období 3/15 – 5/18 ako aj 8/2014 – 8/2018 vykonával platby Home Credit z príjmu z práce.
6. Rozsudkom Okresného súdu partizánske č.k. 1T/29/2021-165 zo dňa 9.6.2021, právoplatný a vykonateľný dňa 9.6.2021, bol dlžník uznaný vinným za prečin neoprávneného podnikania podľa § 251 ods. 1,2 písm. c/ TZ na tom skutkovom základe, že v dobe od 20.4.2018 do 27.4.2020 bez živnostenského oprávnenia kupoval a následne predával ojazdené motorové vozidlá, čím získal za uvedené obdobie prospech vo výške najmenej 10.901 eur.
7. Z úradného záznamu JUDr. Žitníka na čl. 25-32 vyplýva, že dlžník sa dňa 15.1.2020 dostavil do kancelárie správcu na jeho výzvu, kde čestne vyhlásil, že nevlastní žiaden majetok.
8. Z oznámenia Mesto Šaľa na čl. 36 vyplýva, že voči dlžníkovi eviduje pohľadávku 201,83 eur titulom neuhradeného miestneho poplatku za komunálny odpad za obd. 2009-2016, ktorá bola vymáhaná exekučne bez akejkoľvek úhrady.
9. Súdny exekútor F. G. H. na čl. 37 oznámil, že v exekúcii v prospech VšZP, a.s. o vymoženie pohľadávky 75,38 eur proti dlžníkovi, bola vymožená suma spolu 35,19 eur a to 2/2017-0,19eur, 2/2018-5eur, 4/2018-10eur, 7/2018-10 eur a 9/2018-10 eur.
10. Z oznámenia správcu JUDR. Žitníka na čl. 38 vyplýva, že dlžník správcovi písomne ani ústne neoznámil príjem z predaja motorových vozidiel.
11. Z oznámenia VšZP, a.s. na čl. 39 vyplýva, že 2/2020, 4/2020 a 8/2020 dlžník uhradil preddavky na verejné zdravotné poistenie za obdobie 1-4/2020.
12. Z oznámenia Slovak telekom .a.s. na čl. 42 vplýva, že pohľadávku voči dlžníkovi postúpili na EOS KSI Slovensko, s.r.o., pričom do momentu postúpenia evidujú platby realizované vkladom na účet a to 82,49 eur dňa 16.8.2012 a 12,35 eur dňa 16.1.2012.
13. Z oznámenia SLSP, a.s. na čl. 45 vyplýva, že táto od roku 2010 neeviduje voči dlžníkovi žiadnu pohľadávku.
14. Z oznámenia Home Credit Slovakia a.s. na čl. 48-49 vyplýva, že dlžník realizoval platby z úverových zmlúv v rôznych výškach v období od 19.8.2014-21.8.2018.
15. I. J. a,s, na čl. 50 oznámila, že voči dlžníkovi neeviduje žiadne pohľadávky.
16. Súdny exekútor JUDr. Ľubomír Pekár na čl. 53 oznámil, že v prospech oprávnených bola od povinného v období 2000-2006 vymožená suma 310,72 eur.
17. Spol. BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA na čl. 56-77 oznámila prijaté úhrady od dlžníka v období od 20.4.2018-27.4.2020 v sumách po 5 eur alebo 20 eur.
18. Zo zoznamu pohľadávok na čl. 82-132 vyplýva, že do konkurzu vyhláseného na majetok dlžníka si prihlásili pohľadávky veritelia Blackside, a.s., SR-Daňový úrad Trenčín, VšZP, a.s. zistené spolu vo výške 6.119,95 eur.
19. Z informácie z Centrálneho registra exekúcií vyplýva, že proti dlžníkovi boli vedené viaceré exekučné konania v období r. 2000-2017.
20. Zo životopisu dlžníka vyplýva, že od roku 1990 bol dlžník zamestnaný až do roku 2015, od kedy bol evidovaný na úrade práce, má stredoškolské vzdelanie bez maturity, všetky výdavky v domácnosti financovala manželka, financie, ktoré si požičal splácal, kým bol zamestnaný. Manželka dlžníka je zamestnaná ako robotník, má jednu maloletú dcéru 12 rokov.
21. Zo zoznamu veriteľov vyplývajú celkovo 7 veritelia.
22. Zo zoznamov majetku nevyplýva žiaden majetok dlžníka.
23. Zo zápisnice o výsluchu podozrivého a obvineného (spis sp.zn. 1T29/2021 čl. 121-123, 129-133) vyplýva, že dlžník pred očtk vypovedal, že predával motorové vozidlá z dôvodu privyrobenia si na živobytie, predával ojazdené vozidlá, z čoho mal nejaký zisk.
24. Podľa § 166fods. 6 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKR), súd, ktorý rozhodol o oddlžení na podnet prokurátora, zruší takéto oddlženie, ak zistí, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Takéto konanie možno začať do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára.
25. Podľa § 1 Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), Podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
26. Podľa § 23 ods. 2 CMP, Ak tento zákon neustanovuje inak, možno začať konanie aj bez návrhu. O začatí konania bez návrhu súd vydá uznesenie.
27. Podľa § 34 CMP, Ustanovenia Civilného sporového poriadku o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany a koncentrácii konania sa v konaniach podľa tohto zákona nepoužijú. Ustanovenia Civilného sporového poriadku o zázname procesných úkonov technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku sa v konaniach vykonávaných notármi ako súdnymi komisármi nepoužijú.
28. Podľa § 35 CMP, Súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
29. Podľa § 36 CMP, Súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
30. Podľa § 166g ods. 1 ZKR, Dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, pokračoval vo výkone podnikateľskej činnosti alebo inej obdobnej činnosti alebo začal podnikať, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.
31. Podľa § 166g ods. 2 písm. a/, c/, f/, h/ ZKR, Dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada; v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu; v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; zo zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa.
32. Podľa § 166g ods. 3 ZKR, Súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo má iné osobitné životné skúsenosti.
33. Podľa § 166g ods. 4 ZKR, Súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti.
34. Podľa § 3 ods. 2 predposledná a posledná veta ZKR, Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a), predpokladá sa, že je platobne neschopný.
35. Ustanovenie § 166f ods. 6 ZKR umožňuje začať konanie o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer nie len na návrh veriteľa dotknutého oddlžením ale aj na základe podnetu prokurátora. Na seminári Účinky úpadkových konaní (konkurz, reštrukturalizácia) na súdne a iné konania, ktorý sa uskutočnil v detašovacom pracovisku Justičnej akadémie v Omšení v dňoch 2. - 3. marca 2020, autori legislatívnych zmien bankrotového práva v záverečnej diskusii prezentovali stanovisko, podľa ktorého bola žalobná legitimácia prokurátora zapracovaná v rámci schvaľovacieho procesu legislatívnych zmien priamo v Národnej rade Slovenskej republiky bez príslušného pripomienkového konania. Predmetné oprávnenie prokurátora malo byť akousi poistkou pre prípady zjavného zneužívania bankrotového práva v prípadoch ekonomických káuz, v ktorých by v dôsledku prípadnej pasivity veriteľov v podstate vyhlásenie osobného bankrotu a jeho účinky nebolo možné napriek verejnému záujmu zvrátiť. Zmyslom právnej úpravy bolo umožniť preskúmať poctivý zámer dlžníka aj bez veriteľskej žaloby a to na základe konania, ktoré by bolo začaté ex offo na základe príslušného impulzu zo strany prokuratúry ako orgánu ochrany práva. Podľa autorov legislatívnych zmien je toto konanie potrebné ponímať ako mimosporové konanie, pričom prokurátor v ňom nevystupuje ako klasický účastník konania, pretože dáva iba podnet na začatie tohto konania a súd bude musieť vykonať dokazovanie ex offo. Tu je však potrebné podotknúť, že takýto výklad koncepčne naráža na limity súčasnej úpravy civilného mimosporového konania, ktorá tento typ konania neponíma ako mimospor, pričom okruh konaní, ktoré sa majú prejednávať v režime CMP, je viazaný na tie, ktoré sú exaktne upravené v osobitnej časti, pričom ich okruh v zásade nie je možné rozširovať. Avšak v prípade, ak pro futuro v dôsledku zmien hmotnoprávnej úpravy dôjde k identifikovaniu právnych vzťahov, na ktoré by mal byť použitý mimosporový procesný režim (ako v danom prípade, keďže prokurátor je oprávnený podať len podnet na začatie konania o zrušenie oddlženia a teda konanie v takomto prípade môže začať len uznesením súdu o začatí konania, čo je možné len v režime CMP), je možné tak urobiť, a to s využitím princípu právnej istoty, princípu verejného záujmu o ochranu určitých vzťahov a princípu analógie. Podstatná je možnosť aplikovať všeobecné ustanovenia CMP na vec, ktorá síce expressis verbis nie je v ňom upravená, ale nemôže podliehať sporovému procesnému režimu (neexistencia žaloby a ani sporových strán). V konaniach prejednávaných v režime CMP má význam uplatnenie troch diametrálne odlišných princípov v porovnaní so sporovým konaním, a to: princípu oficiality, princípu materiálnej pravdy a vyšetrovacieho princípu za vylúčenia všetkých, striktne formálnych inštitútov a procesných postupov (koncentrácie konania, prostriedky procesného útoku, procesnej obrany).
36. Súd pri prejednaní veci postupoval podľa procesných ustanovení CMP, keďže podľa názoru súdu v danej veci nie je možné aplikovať procesné ustanovenia CSP a to z dôvodu neexistencie žaloby, podaním ktorej by začalo súdne konanie a takisto neexistencie procesných sporových strán so svojimi procesnými povinnosťami a právami. Súd však pri prejednaní veci uplatnil vyšetrovací princíp v obmedzenom rozsahu a teda vykonával dokazovanie (mimo návrhu účastníka) len za účelom zistenia skutočného stavu veci ohľadom skutočností vymedzených v podnete prokurátora ako nepoctivý zámer dlžníka. Podľa názoru súdu nie je možné v tomto konaní uplatniť vyšetrovací princíp v plnom rozsahu a teda preniesť na súd celú aktivitu ohľadom zisťovania všetkých možných do úvahy pripadajúcich skutočností, ktoré by mohli byť posúdené ako nepoctivý zámer. Súd preto vykonal dokazovanie len ohľadom tých skutočností, ktoré prokurátor uviedol ako skutočnosti odôvodňujúce nepoctivý zámer v podanom kvalifikovanom podnete.
37. V prvom rade súd pod doručení podnetu a posúdení jeho obsahovej stránky (či je tento kvalifikovaný a či skutočnosti popísané v podnete by mohli byť právne posúdené ako nepoctivý zámer) súd zisťoval, či je možné začať konanie ex offo s poukazom na 6 ročnú zákonnú lehotu, ktorou je súd obmedzený pri začatí konania na podnet prokurátora. V danom prípade bol konkurz vyhlásený na majetok dlžníka
v januári 2020, pričom podnet bol doručený súdu dňa 31.5.2023 a teda súdu nebránila v začatí konania ex offo zákonom stanovená lehota (do 6 rokov od vyhlásenia konkurzu).
38. Čo sa týka samotného vymedzenia skutočností, ktoré by mali zakladať nepoctivý zámer dlžníka, prokurátor v podnete uvádzal, že dlžník mal nepoctivý zámer z dôvodu, že v zozname majetku neuviedol príjem, ktorý mal z trestnej činnosti a tento neoznámil ani správcovi pri osobnom stretnutí, vyhlásil, že nevlastní žiaden aktuálny majetok, posledné 3 roky nevlastnil majetok väčšej hodnoty, zatajoval príjem z trestnej činnosti, čím mal snahu poškodiť svojich veriteľov a nebol platobne neschopný, keďže dosahoval príjem z trestnej činnosti prevyšujúci vymáhané sumy v rámci exekučných konaní vedených proti nemu. Teda podľa názoru prokurátora sú u dlžníka naplnené skutkové podstaty nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 2 písm. a/, c/, h/, f/ ZKR.
39. Na zistenie skutočného stavu ohľadom uvedených skutkových okolností súd vykonal dokazovanie aj nad rámec toho, ktoré „navrhoval“ v podnete prokurátor, pričom po takto vykonanom dokazovaní súd nemal za preukázané, že by dlžník mal pri oddlžení nepoctivý zámer.
40. Z dokazovania vyplynulo, že je pravda, že dlžník v zoznamoch majetku (ktoré tvorili prílohy návrhu na vyhlásenie konkurzu) neuviedol príjem z trestnej činnosti a tento neuviedol ani na osobnom stretnutí so správcom. Uvedené mal súd preukázané z jednotlivých zoznamov majetku z konkurzného spisu ako aj z oznámenia správcu, v ktorom oznámil, že dlžník mu na osobnom stretnutí tento príjem neuviedol, pričom tieto skutočnosti dlžník ani nerozporoval. Uvedené konanie však podľa názoru súdu nie je možné posúdiť ako nepoctivý zámer v zmysle § 166g ods. 2 písm. a/, c/ ZKR. V konaní nebolo preukázané, že by dlžník sumou získanou (pred podaním návrhu na konkurz) z tejto činnosti reálne disponoval aj v čase vyplnenia tlačiva zoznamu majetku a teda nebolo preukázané, že bol povinný ju do tohto zoznamu majetku uviesť. Z výsluchu dlžníka má súd preukázané, že uvedený príjem z tejto činnosti slúžil dlžníkovi na úhradu základných životných potrieb (keďže bol nezamestnaný a iný príjem na uspokojovanie životných potrieb nemal) a nákup súčiastok na opravu áut, z čoho vyplýva, že tento uvedené financie ku dňu vyplneniu zoznamov už nemal v dôsledku ich bežnej spotreby. Takisto neuvedenie príjmu, ktorý dosiahol za posledné 3 roky pred vyplnením zoznamu majetku, nie je možné právne posúdiť ako nepoctivý zámer, keďže tento príjem dosahoval v čiastkových sumách, ktoré spotreboval na bežnú spotrebu a teda nenakumuloval jednorázovo príjem, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako príjem nie nepatrnej hodnoty. Súd v tomto smere poukazuje, že podľa trestného rozsudku sp.zn. 1T 29/2021-165 zo dňa 6.6.2021 dlžník za obdobie páchania trestnej činnosti od 20.4.2018 do 27.4.2020, t.j. za 24 mesiacov nadobudol príjem vo výške 10.901 eur a teda v priemere 454 eur mesačne. S prihliadnutím na uvedené pri zohľadnení okamžitej spotreby týchto financií na bežné veci nie je možné ustáliť, že by tento v posledných 3 rokoch disponoval majetkom väčšej hodnoty. Takisto nie je možné neoznámenie tohto príjmu správcovi právne posúdiť ako nepoctivý zámer podľa § 166g ods. 2 písm. c/ ZKR, nakoľko podľa názoru súdu sa nejedná o dôležitú informáciu, ktorú dlžník neuviedol. Za dôležitú informáciu, ktorú je dlžník v rámci konkurzu správcovi povinný oznámiť je možné považovať takú informáciu, ktorá by mohla mať vplyv na uspokojenie veriteľov, teda napr. neuvedenie takej informácie, v dôsledku neuvedenia ktorej by nebol do konkurznej podstaty spísaný majetok dlžníka, z ktorého by mohlo dôjsť k uspokojeniu veriteľov. V tejto súvislosti je potrebné poukázať, že konkurzu podlieha majetok, ktorý patril dlžníkovi ku dňu vyhlásenia konkurzu (§ 167h ods. 1 ZKR), pričom sám prokurátor v podnete uviedol, že po oddlžení/vyhlásení konkurzu dlžník z trestnej činnosti získal príjem 900 eur dňa 21.1.2020, teda dlžník týmto príjmom nedisponoval ku dňu vyhlásenia konkurzu (8.1.2020) a teda ani by nebol zahrnutý a spísaný do konkurznej podstaty. Vzhľadom k tomu nie je možné ustáliť nepoctivý zámer podľa § 166g ods. 2 písm. c/ ZKR, keďže neoznámenie tohto príjmu pre konkurz a uspokojenie veriteľov nebolo dôležitou informáciou majúcou vplyv na ne/uspokojenie veriteľov a zároveň z tohto dôvodu nie je možné ustáliť ani nepoctivý zámer podľa § 166g ods. 2 písm. h/ ZKR, teda že zatajením príjmu by mal dlžník snahu poškodiť veriteľov, nakoľko i v prípade, keby dlžník uvedený príjem, ktorý nadobudol počas konkurzu vo výške 900 eur, oznámil správcovi, tento by netvoril konkurznú podstatu na účely zvýšenia uspokojenia veriteľov. Neuvedenie resp. zatajenie tejto informácie nemalo vplyv na možnú výšku uspokojenia veriteľov v konkurze. Preto dlžník neuvedením tejto informácie nemohol mať snahu veriteľov poškodiť. Vykonaným dokazovaním a to dopytom na jednotlivých veriteľov bolo preukázané, že dlžník čiastočne plnil svoje záväzky aj keď len v minimálnych sumách (VšZP, a.s., BNP Paribas personal finance S.A., Súdny exekútor F. G. H., Home Credit Slovakia, Súdny exekútor JUDr. Ľubomír Pekár, Slovak telecom, a.s.) či už pred obdobím páchania trestnej činnosti ako aj počas obdobia, kedy mal príjem z trestnej činnosti, pričom pri zohľadnení skutočnosti, že tento bol od roku 2015 nezamestnaný,
je zrejmé, že dlžník vyvinul snahu na uspokojenie svojich veriteľov aspoň v minimálnej výške, ktorá zodpovedala jeho možnostiam. Dlžník sa tak nevyhýbal plneniu si záväzkov, práve naopak, vzhľadom na svoje možnosti sa snažil uhrádzať záväzky či už vymáhané exekučne alebo nie podľa svojich možností. Súd zohľadnil, že dlžník bol od roku 2015 (viď životopis) nezamestnaný, pričom z príjmu ktorý mal z tejto činnosti a to v priemere 454 eur mesačne nie je možné uzavrieť, že by tento príjem užíval nad pomery, že by za ne obstarával nadštandartné veci vymykajúce sa základným životným potrebám a teda že by miesto plnenia si záväzkov použil tento príjem na zvýšenie svojej životnej úrovne. Dlžník bol dlhodobo nezamestnaný, stále býva v prenajatom byte, má neplnoleté školopovinné dieťa a teda je zrejmé, že uvedený príjem prioritne používal na živobytie pre seba a svojich rodinných príslušníkov. Takisto súd zohľadnil, že síce dlžník je ženatý a býva v spoločnej domácnosti s manželkou, avšak v zmysle životopisu dlžníka je jeho manželka zamestnaná ako robotník a teda nedá sa predpokladať, že by príjem, ktorý dlžník dosahoval z trestnej činnosti v priemere 454 eur, nepotrebovali použiť na základné životné potreby a domácnosť, nakoľko z pracovnej pozície robotník je zrejmé, že príjem manželky nemohol vystačovať na úhradu všetkých nákladov na domácnosť a základné životné potreby pre trojčlennú rodinu. Preto je zrejmé a súd nemá dôvod pochybovať a ani nebolo v konaní preukázané , že by príjem dlžníka z trestnej činnosti dosahovaný v priemere 454 eur mesačne, mohol vôbec použiť na iné ako základné životné potreby seba či svojho dieťaťa.
41. Pokiaľ ide o tvrdenie o neexistencii platobnej neschopnosti dlžníka, súd po vykonanom dokazovaní nemal preukázané, že dlžník bol platobne schopný v čase podania návrhu. Práve naopak, z Informácie z Centrálneho registra exekúcií mal súd preukázané, že voči dlžníkovi sa viedli viaceré exekúcie už od roku 2000, pričom dopytom na súdnych exekútorov bolo preukázané, že v rámci exekučných konaní voči dlžníkovi boli vymožené len minimálne čiastky. Z uvedeného tak vyplýva, že dlžník bol v zmysle definície platobnej neschopnosti fyzickej osoby platobne neschopný, keďže v konaní nebol preukázaný opak (podľa § 3 ods. 2 tretia a štvrtá veta ZKR, Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a), predpokladá sa, že je platobne neschopný). Súd nemal preukázaný taký príjem dlžníka, z ktorého by bol tento schopný plniť všetky svoje záväzky do 180 dní po splatnosti.
42. Súd v rámci konania posudzoval celkové správanie dlžníka voči veriteľom pred podaním návrhu na konkurz ako aj spôsob jeho života po oddlžení, pričom nezistil také skutočnosti, ktoré by mohol právne posúdiť ako nepoctivý zámer. Dlžník pred podaním návrhu napriek svojej ťažkej finančnej situácii mal snahu v rámci svojich možností plniť svoje záväzky aspoň v minimálnych čiastkach, po oddlžení sa zamestnal a vedie riadny život bez ďalšieho zadlžovania sa. Takisto pri osobnom výsluchu na pojednávaní súd nepozoroval žiadne špekulatívne konanie dlžníka, práve naopak, dlžník bol ochotný všetky skutočnosti objasniť, vypovedať, pričom vo svojich výpovediach si nerozporoval, odpovedal na otázky súdu priamo, bezprostredne, pričom opakovane uvádzal súdu, že ani nerozumie, čo je predmetom tohto konania a čo má byť jeho výsledkom, keďže za spáchanie trestnej činnosti už bol právoplatne odsúdený a k tejto sa priznal. Súd prihliadal na osobu dlžníka miernejšie vzhľadom k tomu, že má vzdelanie bez maturity, vedie riadny život, zamestnal sa a nevytvára žiadne nové záväzky. Napriek tomu, že v minulosti dlžník podnikal, súd na neho neprihliadaj kvôli tejto skutočnosti prísnejšie, nakoľko tento bol podnikateľsky činný do roku 2009, teda pred viac ako 15 rokmi, kedy podnikateľské aj právne prostredie bolo odlišné a teda súd túto skutočnosť nepovažoval za tak relevantnú, titulom ktorej by mal posudzovať konanie dlžníka prísnejšie.
43. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 52 CMP tak, že dlžník nemá právo na náhradu trov konania, keďže v tomto zákone nie je ustanovené inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici v dvoch rovnopisoch (§ 357 písm. m/ CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.