Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27CoE/13/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudcov JUDr. Antona Jačeka a Mgr. Michala Novotného, v exekučnej veci oprávneného: Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom Olejkárska 2375/1, 811 09 Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpený JUDr. Mariánom Chovancom, advokátom so sídlom Trnavská cesta 60, 821 02 Bratislava, proti povinnému: I. Y., nar. X. S. XXXX, bytom G. XX, XXX XX I., vedenej u súdneho exekútora Mgr. Vladimíra Usačeva, Exekútorský úrad Bratislava, Lehotského č 4, 811 05 Bratislava, pod sp. zn. Ex 1767/07, o vymoženie 23,47 eura a príslušenstvo, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda z 18. novembra 2009 č. k. -12, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Povinnému sa n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. uložil oprávnenej povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 167,85 eura do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne použitím ustanovení , , , a , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia (v ďalšom texte „Exekučný poriadok“) ako i poukazom na ust. až ods. 3, ako i a , , vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Vecne mal súd prvej inštancie za to, že priznaná odmena a náhrada hotových výdavkov predstavuje sumu 167,85 eura, ktorá pozostáva podľa a vyhlášky č. účinnej do 01.05.2008 z odmeny za účelne vynaložené hodiny na exekúciu vo výške 31,61 eura, podľa z paušálnej odmeny vo výške 82, eura a podľa cit. vyhlášky z náhrady za hotové výdavky vo výške 53, eura.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie, v ktorom poukázal na to, že z ust. § 31 ods. 1 Exekučného poriadku. vyplýva oprávnenie exekútora podať návrh na zastavenie exekúcie pre nezaplatenie preddavku, súd ale nemusí podľa okolností prípadu exekúciu zastaviť. Vyslovil názor, že zastavenie exekučného konania v danom prípade nie je opodstatnené, že oprávnenému by tým nebola poskytnutá dostatočná súdna ochrana a došlo by tým k upretiu práva garantovaného a medzinárodnými zmluvami. Exekútor si náhradu trov môže uplatniť nielen preddavkom, ale aj trovami exekučného konania, ale oprávnený sa výkonu svojho práva môže domáhať len exekúciou. Vzhľadom na to navrhol, aby súd v exekučnom konaní pokračoval a návrh exekútora na zastavenie exekúcie zamietol. Čo sa týka trov konania, argumentoval výlučne poukazom na ust. (v ďalšom texte „“) a výslovne navrhol, aby súd uplatnil moderačné právo a náhradu trov exekučného konania primerane znížil.

3. Povinný odvolací návrh nepodal a k odvolaniu oprávneného sa nevyjadril.

4. K odvolaniu oprávneného sa písomne vyjadril súdny exekútor podaním zo dňa 06. mája 2010 doručeným súdu prvej inštancie dňa 10. mája 2010 a navrhol, aby odvolací súd odvolanie „zamietol v celom rozsahu“ a priznal trovy exekučného konania podľa vyčíslenia exekútora. Poukázal na to, že advokát oprávneného si musel byť vedomý povinností uhradiť zákonom stanovený preddavok na odmenu a na náhradu trov exekučného konania v prípade, že bude k tomu vyzvaný. Poukázal tiež na to, že takmer všetky úkony vykonané v predmetnom exekučnom konaní boli financované zo zdrojov súdneho exekútora. Jeho finančná situácia sa ale dostala na úroveň, keď už nie je v ekonomických silách a rezervách exekútora vykonávať a prefinancovávať ďalšie úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky. Požiadal o riešenie, ktoré sa napriek viacerým stretnutiam nenašlo. Preto s poukazom na § 197 ods. 2 Exekučného poriadku požiadal o primeraný preddavok, ktorý ani zďaleka nepokrýval spotrebované hotové výdavky. Poukázal tiež na skutočnosť, že súdny exekútor je povinný prijať každý podaný návrh. Okrem toho oprávnený mal možnosť využiť inštitút zmeny súdneho exekútora a nájsť si takého, ktorý by bol schopný prefinancovať náklady exekučného konania z vlastných zdrojov. Na záver poukázal na to, že náhradu trov exekučného konania upravuje Exekučný poriadok a vyhl. č. ako lex specialis, ktorých ustanovenia majú prednosť pred , na ktoré sa odvoláva oprávnený.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( , ďalej len „“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( a Exekučného poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie ( E. p. v spojení s a Exekučného poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vo výroku vecne správne potvrdiť ( ).

6. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku sa exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

7. Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013 sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že súdny exekútor si uplatňoval náhradu trov exekúcie vo výške 501,67 eura a súd prvej inštancie mu tieto vyčíslené trovy skrátil o viac ako 3/4, pričom súd prvej inštancie v tomto smere svoje rozhodnutie riadne zdôvodnil a súdny exekútor sa voči takto priznaným trovám ani neodvolal a s rozhodnutím súdu prvej inštancie ako aj odôvodnením v tejto časti sa odvolací súd stotožňuje. Teda odvolací súd sa zaoberal primeranosťou a správnym vyčíslením trov exekútora, ktoré oprávnená namietala v odvolaní, pričom priznané trovy exekúcie považoval za súladné s vyhl. č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

9. Oprávnená aj napriek tomu v odvolaní žiadala, aby súd použil aj moderačné právo a v zmysle priznané trovy exekúcie ešte krátil.

10. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť , ktorý zrušil a nahradil doterajší zákon upravujúci občianske konanie pred súdmi.

11. Nová právna úprava však už neobsahuje právne ustanovenie, ktoré by bolo totožné so znením a . Najbližšie k tomuto ustanoveniu má , podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

12. Exekučný poriadok však trovy exekúcie komplexne upravuje v siedmej časti a to v a nasledujúcich. Vzhľadom na špeciálnu úpravu trov konania v Exekučnom poriadku bola preto vylúčená aplikácia a nasl. vrátane , resp. analogicky a nasl. vrátane o náhrade trov konania pri rozhodovaní o trovách exekúcie.

13. Odvolací súd na podklade uvedeného v zmysle a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

14. V odvolacom konaní plne úspešnému povinnému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením ), o ktorom v zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením , musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle ustanovenia rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol povinný v odvolacom konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

16. výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).

17. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania povinného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa v spojení s o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

18. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).