Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/113/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu Slovak Telekom, a.s., so sídlom v Bratislave, Bajkalská 28, IČO: 35 763 469, zastúpeného KC LEGAL, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Zámocká 10, proti žalovanej E. P., F.. XX. XX. XXXX, T. Ď. XXX, o zaplatenie 609,42 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. -43 zo dňa 25. septembra 2018 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

Náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 291,91 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 57,47 eura od 26. 08.2 016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 51,84 eura od 27. 09. 2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 70,59 eura od 26. 10. 2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 49,69 eura od 26. 11. 2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 62,32 eura od 28. 12. 2016 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia 609,42 eura s prísl. titulom zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzavretej medzi žalobcom a Jozefom Janičom dňa 30. 11. 2014.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle , až 4, , , , , , , , , , , , , a nar. vlády č. vzal za preukázané, že k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 30. 11. 2014, bola uzatvorená medzi žalobcom a pôvodným účastníkom dňa 22. 06. 2015 dohoda o zmene účastníka zmluvy o poskytovaní verejných služieb - dohoda o prevzatí dlhu, na základe ktorej žalovaná vstúpila do právneho postavenia pôvodného účastníka a stala sa novým účastníkom zmluvy. Následne dňa 29. 12. 2015 došlo medzi žalobcom a žalovanou k uzavretiu zmluvy o poskytovaní verejných služieb spolu s dodatkami zo dňa 29. 12. 2015 a 05. 08. 2016, pričom časť obsahu zmlúv bola určená odkazom na všeobecné podmienky a cenník žalobcu. Mal za preukázané, že na základe uvedených zmlúv žalobca poskytol žalovanej verejné služby elektronickej komunikácie, za ktoré sa žalovaná zaviazala zaplatiť cenu podľa platného cenníka. Žalobca vyfakturoval žalovanej poskytnuté služby faktúrou č. 7606751130 s dátumom splatnosti 25. 08.

2016 v sume 57,47 eura, faktúrou č. 7607697435 s dátumom splatnosti 26. 09. 2016 v sume 51,48 eura, faktúrou č. 7608676832 s dátumom splatnosti 25. 10. 2016 v sume 70,59 eura, faktúrou č. 7609670738 s dátumom splatnosti 25. 11 .2016 v sume 62,32 eura a faktúrou č. 3416536671 s dátumom splatnosti 23. 06. 2017 v sume 317,51 eura titulom zmluvnej pokuty.

4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy poskytnutých služieb v sume 291,91 eur je dôvodný, z ktorého dôvodu žalobe v tejto časti vyhovel.

5. Žalobcovi priznal aj uplatnený nárok na úroky z omeškania, predstavujúce príslušenstvo pohľadávky v žalobcom uplatnenej zákonnej výške 5 % ročne a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej ktorej faktúry.

6. Pokiaľ ide o zaplatenie sumy 317,51 eura ako nároku na zaplatenie zmluvných pokút v zmysle dodatku zo dňa 05. 08. 2016 a dodatku zo dňa 29. 12. 2015 (zo zmluvy zo dňa 30. 11. 2014 v sume 202,10 eura a zo zmluvy zo dňa 29. 12. 2015 v sume 115,41 eura) uplatnenej žalobcom z dôvodu porušenia záväzku viazanosti zo strany žalovanej riadne a včas uhradiť žalobcom vyúčtovanú cenu poskytnutých služieb, v tejto časti súd žalobu považoval za nedôvodnú. Konštatoval, že v danom prípade sa nejedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie v zmysle , keďže ustanovenie o zmluvnej pokute je súčasťou formulárových všeobecných zmluvných dojednaní a žalovaná ako spotrebiteľ si zmluvnú pokutu osobitne nevyjednala vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, ktorá skutočnosť predstavuje neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zároveň dôvodil, že na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že žalobca sa snažil zohľadniť časový aspekt porušenia povinnosti vyjadrený denným klesaním základu zmluvnej pokuty počas plynutia doby viazanosti do dňa prerušenia poskytovania služieb, nakoľko uvedený spôsob klesania nie je v dodatkoch uvedený a zároveň nezohľadňuje závažnosť porušenia tej ktorej zmluvnej povinnosti, výšku pohľadávky vzniknutej porušením záväzku a viaže sa iba na moment porušenia poskytovania služieb bez zohľadnenia prípadnej možnosti ich obnovenia, čím výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa a dodávateľovi umožňuje uplatniť voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu v neprimeranej sume. Vzhľadom k uvedenému považoval uvedenú zmluvnú podmienku za absolútne neplatnú a priznanie plnenia z takejto podmienky za priamo odporujúce zákonu.

7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle s odkazom na ust. a keďže úspech strán sporu bol v konaní prevažne rovnaký, stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

8. Proti tomuto rozsudku, a to proti jeho zamietajúcemu výroku a výroku o trovách konania v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa , ) a a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok v napadnutých výrokoch zrušil v časti II. a III. výroku a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 49,05 eura. Žalobca zastáva názor, že žalovaný si zmluvnú pokutu osobitne vyjednal so žalobcom a mal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy, keďže mal možnosť výberu a mohol si zakúpiť od žalobcu aj služby bez záväzku viazanosti. Má za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil, že zmluvná pokuta spôsobuje značnú nerovnováhu v neprospech žalovaného, keďže rovnako ako žalovaný je v prípade porušenia záväzkov zo zmluvy sankcionovateľný aj žalobca v zmysle o elektronických komunikáciách. Sankcionovanie žalovaného zmluvnou pokutou žalobca nepovažuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku a to s ohľadom na znenie a . Vytkol súdu prvej inštancie, že záver o tom, že zmluvná pokuta umožňuje žalobcovi vymáhať zmluvnú pokutu pri porušení takmer akejkoľvek povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, je nesprávny a z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, ako k uvedenému záveru dospel. Uviedol, že spôsob klesania zmluvnej pokuty vyplýva priamo z Dodatku zo dňa 29. 12. 2015 a Dodatku zo dňa 05. 08. 2016, teda že základom pre výpočet zmluvnej pokuty za porušenie záväzku viazanosti je suma špecifikovaná v tabuľke č.1 pričom zmluvná pokuta bude vypočítaná podľa vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do ukončenia zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti. Zároveň má zato, že súd prvej inštancie pochybil, keď sa pri posudzovaní zmluvnej pokuty nezaoberal primeranosťou zmluvnej pokuty, teda výškou dojednaného základu zmluvnej pokuty k hodnote zabezpečeného záväzku. Záverom doplnil, že nárok žalobcu na vyúčtovanie zmluvnej pokuty nie je viazaný na prerušenie poskytovania služieb ani na

vypojenie SIM karty z prevádzky, ale na porušenie záväzku viazanosti, preto nie j e možné hovoriť o podmienenosti zmluvnej pokuty.

9. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací preskúmal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. 5 Z.z. (ďalej len „“) v rozsahu danom v ust. a , z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.

11. Odvolací súd konštatuje, že odvolaním nebol napadnutý prvý výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 291,91 eura s prísl.. V tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť. Predmetom odvolacieho prieskumu bol výrok, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu v prevyšujúcej časti, rovnako ako aj súvisiaci výrok o trovách konania.

12. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti sa dotýka nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty v celkovej výške 317,51 eura s prísl. s tým, že dohoda o zmluvnej pokute vyplýva z dodatkov k zmluve o poskytovaní verejných služieb, ktoré uzavreli sporové strany spolu so zmluvou o poskytovaní verejných služieb dňa 29. 12. 2015 a dňa 05. 08. 2016. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne právne posúdil obsah dohody o zmluvnej pokute ako neprijateľnú zmluvnú podmienku.

13. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. a , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver a nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv, ani iná vada konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny podľa ust. potvrdil.

14. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v napadnutej časti, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje ( ).

15. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého dohoda o zmluvnej pokute je neprijateľnou zmluvnou podmienkou z dôvodu, že zmluvná pokuta nebola so žalovanou osobitne vyjednaná, keďže žalovaná nemala možnosť ovplyvniť obsah dodatku k zmluve a že jej výška nezohľadňuje výšku pohľadávky, vzniknutej porušením záväzku zo zmluvy.

16. K uvedenému záveru súdu prvej inštancie pre úplnosť odvolací súd uvádza, že dojednanie zmluvnej pokuty v prejednávanej veci síce zohľadňuje časový aspekt porušenia zmluvnej povinnosti v rámci doby viazanosti, avšak nezohľadňuje požiadavku primeranosti zmluvnej pokuty k hodnote a významu zabezpečenej povinnosti. Pri takomto dojednaní má spotrebiteľ povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu v rovnakej výške bez ohľadu na výšku pohľadávky, vzniknutej porušením záväzku. Paušálne dojednanie zmluvnej pokuty síce umožňujúce zníženie výšky zmluvnej pokuty v závislosti od uplynutia času od uzavretia dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti, nezohľadňujúce intenzitu a význam toho - ktorého porušenia povinností a ani výšku pohľadávky vzniknutej porušením záväzku, preto predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Takáto dohoda výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa a dodávateľovi umožňuje pri akomkoľvek i menej významnom porušení povinností uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu v plnej výške, resp. umožňuje dodávateľovi uplatniť si zmluvnú pokutu v rovnakej výške proti spotrebiteľom, ktorých dlh voči dodávateľovi je rôzneho rozsahu.

17. K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne posudzoval vzťah medzi stranami sporu ako občianskoprávny a zároveň vzťah spotrebiteľský a zohľadnil tú skutočnosť, že zmluva o poskytnutí verejných služieb, uzavretá podľa zák. medzi stranami sporu je typickou štandardnou formulárovou zmluvou, na ktorú v zásade dopadá súdna kontrola v zmysle a nasledujúcich . Zmluvné podmienky boli vopred dané dodávateľom a žalovaná v postavení spotrebiteľa mala síce možnosť sa s nimi oboznámiť pred podpisom zmluvy, ale nemala možnosť ovplyvniť ich obsah ( Obč. zák.).

18. Zmluvná pokuta, ktorá je súčasťou formulárovej zmluvy, nemôže byť preto považovaná za individuálne dojednanú. Vzhľadom na charakter dojednania a jej začlenenie v texte právneho úkonu - dodatku k zmluve, nemôžu byť žiadne pochybnosti, že zmluvná pokuta nebola dojednaná individuálne. O takéto individuálne dojednanie by sa jednalo vtedy, keby táto časť dohody bola výsledkom dojednania zmluvných strán. O individuálnom dojednaní však nemožno hovoriť v prípade, keď si zákazník zvolí určitú formu záväzku (jednu z ponúkaných možností), avšak musí prijať celý súbor opatrení a dojednaní, ustanovených v zmluve, všeobecných podmienkach a cenníku, minimálne ich nemôže vylúčiť.

19. Odvolateľ nepreukázal opak v zmysle , preto platí prezumpcia predpokladaná zákonom, že sa nejedná o individuálne dojednanú podmienku.

20. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty celkom vo výške 317,51 eura (202,10 eura a 115,41 eura), pričom nešpecifikoval, ako dospel k jednotlivým sumám zmluvných pokút.

21. Podmienky nároku na zmluvnú pokutu v prejednávanej veci boli vopred zo strany žalobcu naformulované bez možnosti zmeny zo strany spotrebiteľa, a žalobca v konaní nepreukázal, aby táto podmienka bola individuálne vyjednaná. Dôkazné bremeno pritom podľa je na žalobcovi.

22. Tým, že si spotrebiteľ vybral určitý typ telefónu, ktorý sa stal predmetom kúpy za zľavnenú cenu, nie je podľa názoru odvolacieho súdu splnená podmienka individuálneho dojednania zmluvnej pokuty a jej výšky, ktoré boli vopred dané zo strany dodávateľa.

23. Motív zmluvných strán, a to z akých dôvodov pristúpila žalovaná, ale aj žalobca k uzavretiu predmetnej zmluvy, nie je pre záver súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky významný. Nemožno totiž prehliadať, že výšku zľavnenej kúpnej ceny (resp. akciovej ceny) postavil žalobca dobrovoľne v rámci svojej obchodnej politiky. Rozhodujúce je dojednanie o zmluvnej pokute v predmetnej spotrebiteľskej zmluve (resp. dodatku k zmluve) o poskytovaní verejných služieb, ktoré je objektívne spôsobilé poškodiť spotrebiteľa, subjektívny postoj zmluvných strán, ktorý ich viedol k uzavretiu zmluvy, nie je v tomto prípade významný.

24. Správne preto rozhodol súd prvej inštancie, ak dojednania o zmluvných pokutách, obsiahnuté v dodatkoch k zmluvám o poskytovaní verejných služieb posúdil, ako zmluvné dojednania spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

25. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle v spojení s tak, že náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznal. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný a úspešnej žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).