Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Co-53-2020.pdf
PDF · 69.73 KB
Case nature
Subarea
7Co/53/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcov: 1/ V. N., Z.. X.X.XXXX, B. A.D. XX, Q., zastúpenej: JUDr. Lýdia Rácková, advokátka, so sídlom Lichnerova 72, Senec, 2/ T. O., Z.. XX.X.XXXX, B. B. XX, F., zastúpenej: Ing. Darina Tóthová, bytom Budovateľská 8, Stupava a 3/ Ľ. J., Z.. XX.XX.XXXX, B. A.H. X, B., zastúpenej: D.. L. K., B. B. X, Q. a 4/ M. Š., Z.. XX.XX.XXXX, B. B. XX, B., zastúpenej: JUDr. Lýdia Rácková, advokátka, so sídlom Lichnerova 72, Senec proti žalovanému: X. Q., Z.. X.X.XXXX, B. P. XX, Q., zastúpenom: JUDr. Zuzana Stavrovská, bytom Kristy Bendovej 6, Bratislava o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalobkyne 1/ a 4/ proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 6.11.2019, č.k. 5C/536/2008-500, jednomyseľne, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie sa mení tak, že štátu sa priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalobkyniam 1/ až 4/ vo výške 50% a proti žalovanému vo výške 50%.
Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie priznal štátu voči žalobcom 1/ - 4/ a žalovanému nárok na náhradu trov konania (výrok I.) a vyslovil, že žalovaný má proti žalobcom 1/ - 4/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% (výrok II.).
2. Rozhodnutie právne odôvodnil čl. 4 ods. 1, 2, § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 2 a § 396 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a vecne tým, že štátu vznikli v konaní výdavky, preto je potrebné, aby rozhodovanie o nároku na náhradu trov štátu vychádzalo z rovnakých princípov, ktoré platia pre rozhodovanie o nároku na náhradu trov, ktoré vznikli strane sporu, z toho dôvodu použil analógiu prípustnú v zmysle čl. 4 C.s.p. Dospel k záveru, že vzhľadom k tomu, že sporové strany uzavreli súdny zmier, majú v konaní rovnaký úspech a nesú zodpovednosť za náhradu trov štátu rovnakým dielom. O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žalovanému priznal plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.
3. Proti uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobkyne 1/ a 4/ z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo vzťahu k výroku I. namietali, že výrok je nevykonateľný, keďže v ňom absentuje určenie pomeru, akým sa majú sporové strany podieľať na povinnosti nahradiť trovy štátu. V súvislosti s výrokom II. uviedli, že súd prvej inštancie sa mal riadiť ust. § 255 ods. 2 C.s.p., nakoľko žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný iba z dôvodu, že súd prvej inštancie nezdôvodnil, prečo priznal štátu voči žalovanému nárok na náhradu trov konania a v ďalšom rozhodnutí sa odklonil od pôvodného rozhodnutia a náhradu trov štátu priznal napokon voči obom stranám sporu, z toho dôvodu nemožno považovať úspech žalovaného za plný, ale iba čiastočný. Navrhli, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že štátu prizná voči stranám sporu nárok na náhradu trov konania, a to voči žalobcom
1/ až 4/ vo výške 50% a voči žalovanému vo výške 50% a žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, alternatívne, že žalovaný má proti žalobcom 1/ až 4/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 50%.
4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkýň nevyjadril.
5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380 v spojení s § 470 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkýň je dôvodné.
6. Podľa čl. 4 ods. 1 C.s.p. ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
7. Podľa čl. 4 ods. 2 C.s.p. ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
8. Podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
9. Odvolací súd považoval námietku žalobkýň vo vzťahu k absencii určenia pomeru v prvom výroku napadnutého rozhodnutia za dôvodnú. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania je potrebné aj vzhľadom na vykonateľnosť výroku rozhodnutia uviesť (percentuálne, zlomkom, príp. iným kvalifikovaným spôsobom) pomer, v akom sa priznáva nárok na náhradu trov konania a proti komu. Ak súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že považoval úspech žalobkýň na jednej strane a žalovaného na strane druhej za rovnaký, bolo potrebné, aby vo výroku rozhodnutia určil, že štátu priznáva voči žalobkyniam 1/ až 4/ a žalovanému nárok na náhradu trov konania v pomere 50% voči každej strane sporu.
10. Na základe uvedeného odvolací súd výrok I. napadnutého rozhodnutia podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že štátu priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobkyniam 1/ až 4/ vo výške 50% a proti žalovanému vo výške 50%.
11. Vzhľadom na zmenu napadnutého uznesenia rozhodoval odvolací súd o celých trovách konania, ktoré v danom prípade predstavujú trovy odvolacieho konania (keďže o ostatných trovách bolo rozhodnuté v rámci uzatvoreného súdneho zmieru). Berúc do úvahy skutočnosť, že žalovaný bol úspešný v poradí prvom odvolacom konaní (keď odvolací súd na základe ním podaného odvolania zrušil uznesenie zo dňa 9.1.2019, č.k. 5C/536/2008-477, ktorým súd prvej inštancie rozhodoval o trovách štátu) a žalobkyne 1/ a 4/ boli úspešné v tomto odvolacom konaní (a v danom prípade ide o nerozlučné spoločenstvo žalobkýň 1/ až 4/), odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 255 ods. 2 C.s.p. a vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).