Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cob-140-2019.pdf
PDF · 93.6 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/140/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: Ing. Radoslav Albrecht - RADOSŤ, Budapeštianska 34, 040 13 Košice, IČO: 32 562 764, zast. JUDr. Michal Treščák ml., advokát so sídlom Thurzova 6, 040 01 Košice, proti žalovanému: Roland Schwartz - Roltech, 044 23 Jasov 50, o zaplatenie 850,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice- okolie zo dňa 6.11.2018, č.k. 17Cb/80/2015-106, v znení opravného uznesenia zo dňa 17.11.2019, č.k. 17Cb/80/2015-143 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 850,- eur spolu s úrokom z omeškania 9,5% ročne od 6.9.2011 až do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania proti žalovanému vo výške 100%.
2. Rozhodol tak o žalobe doručenej mu dňa 4.9.2015, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 850,- eur spolu s prísl., titulom nezaplatenia provízie z uzavretej Zmluvy o sprostredkovaní. Dôvodil, že sprostredkoval pre žalovaného uzatvorenie Dohody o dodávke a realizácií zabezpečovacieho systému pre spoločnosť GINDRE KOMPONENTY, s.r.o. pre ktorú bol generálnym dodávateľom Columbex International a u ktorého bol žalovaný koncovým dodávateľom a realizátorom zákazky. Províziu vyúčtovanú faktúrou č. 05/08/211 zo dňa 22.8.2011, splatnou dňa 5.9.2011 vo výške 850,- eur žalovaný napriek viacerým výzvam neuhradil.
3. Žalovaný sa v konaní bránil tvrdením, že nárok uplatnený žalobou je premlčaný, vyúčtovaná výška provízie neprimeraná a v rozpore s dobrými mravmi.
4. Ako nesporné skutočnosti súd prvej inštancie vyhodnotil existenciu zmluvnými stranami ústne dojednanej Zmluvy o sprostredkovaní, kde žalobca bol sprostredkovateľom a žalovaný záujemcom. Jej predmetom bolo sprostredkovanie realizácie zabezpečovacieho systému v subdodávke pre spoločnosť Columbex International s.r.o. v priestoroch spoločnosti GINDRE KOMPONENTY, s.r.o. za dojednanú províziu vo výške 850,- eur, ktorá mala byť uhradená potom, ako bude žalovanému uhradená cena diela jeho odberateľom. Spornou skutočnosťou bolo, či resp. aká bola medzi stranami sporu dohoda o splatnosti provízie z uzavretej zmluvy o sprostredkovaní.
5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 642 a nasl. OBZ (právna úprava zmluvy o sprostredkovaní) § 387 a nasl. OBZ (právna úprava premlčania) § 365 a nasl. OBZ (právna úprava omeškania dlžníka, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného v čase vzniku omeškania (právna úprava výšky úrokov z omeškania).
6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že strany sporu uzavreli Zmluvu o sprostredkovaní podľa § 642 OBZ, ktorou sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).
7. Bolo v konaní nesporné, že žalobca ako sprostredkovateľ splnil svoju povinnosť z uzavretej sprostredovateľskej zmluvy, preto na províziu má nárok. Ako už bolo uvedené vyššie, spornou v prejednávanom spore bola skutočnosť, kedy vznikol nárok sprostredkovateľa túto províziu si vyúčtovať a kedy sa táto stala splatnou. Vychádzajúc z rozsahu dispozičných ustanovení o určení doby plnenia, si strany sporu v zmysle § 646 OBZ stanovili vznik práva na províziu potom, ako bude mať žalovaný cenu prác zaplatenú, a to na základe faktúry vystavenej veriteľom (žalobcom) a žalovaný sa zaviazal uhradiť ju v lehote splatnosti v nej uvedenej. Uvedené mal súd za preukázané e-mailovou komunikáciou medzi stranami sporu, výpoveďou žalobcu a výpoveďou žalovaného. Premlčanie posúdil v súlade s § 387 a nasl. OBZ, keďže splatnosť fa bola 5.9.2011, ak bola žaloba podaná na súde 4.9.2015, pri 4-ročnej premlčacej dobe uzavrel, že nárok uplatnený žalobou premlčaný nie je (§ 391 ods. 1, § 397 OBZ.).
8. Ako nedôvodnú zhodnotil súd prvej inštancie aj námietku žalovaného ohľadom skutočnosti, že výška uplatnenej faktúry je v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom, pretože je neprimeraná. Vychádzal pri tom najmä zo skutočnosti, že s takto určenou výškou provízie žalovaný súhlasil, že o túto sumu navýšil faktúru, ktorou účtoval cenu diela spoločnosti Columbex Intenational s.r.o. a že táto spoločnosť ním vystavenú faktúru plne uhradila.
9. Keďže sa žalovaný so zaplatením faktúry dostal do omeškania, priznal súd prvej inštancie žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania, a to v súlade s § 365 OBZ a § 369 ods. 1 OBZ, ktorých výšku určil podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v čase vzniku omeškania.
10. O trovách prvoinštančného konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal v konaní úspešnému žalobcovi. Žalobcovi priznal aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a to v súlade s § 255 ods. 1 CSP, ako úspešnému v odvolacom konaní.
11. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. h) a f) CSP.
12. Dôvodí, že súd z výsluchu žalovaného vyvodil nesprávne skutkové zistenia, ak vyhodnotil tvrdenie žalovaného (ohľadom nároku na províziu a jej splatnosti) ako dohodu o splatnosti podľa ľubovoľne vystavenej faktúry žalobcom, pretože žalovaný týmto spôsobom vypovedal o svojej bežnej podnikateľskej praxi, nie o tom, že akceptuje žalobcom vystavenú faktúru.
13. Zdôraznil, že ak by aj mal súd za to, že sa jedná o výzvu veriteľa podľa § 340 ods. 2 OBZ, tak pri dôslednej aplikácií tohto ustanovenia bolo nevyhnutné právne uzavrieť, že žalobca mal a mohol faktúru doručiť ihneď, nakoľko strany zmluvy komunikovali spolu elektronickými prostriedkami, čo by aj v prípade doručovania poštou mohlo byť v rozmedzí 2-3 dní, teda nie do 25.8.2011. V takomto prípade by bol dlžník, teda žalovaný povinný plniť nasledujúci deň, t.j. 26.8.2011 a premlčacia doba by uplynula dňa 26.8.2015.
14. Za nesprávny považuje aj záver súdu, že výška provízie 850,- eur nie je v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom. V tejto súvislosti bolo podľa názoru odvolateľa nevyhnutné zistiť, aká bola konečná fakturácia, o ktorej žalobca nepochybne vedel.
15. Opätovne zdôraznil skutočnosť, že strany zmluvy dojednali splatnosť provízie, preto mal súd vychádzať z § 340 OBZ.. Dôvodí, že v prejednávanej veci si dostatočne určili predmet svojich záväzkov, keďže si dohodli čas a spôsob zaplatenia ceny za sprostredkovanie. Zo zmluvy je totiž zrejmé, že účastníci záväzkového vzťahu spôsob zaplatenia ceny za sprostredkovanie dohodli presne v zmysle možností stanovených zákonom, a to po splnení zmluvy. Na základe uvedeného je preto neudržateľný
záver o včasnom podaní žaloby na súd. Tvrdí, že ak si strany sporu v ústnej zmluve dojednali čas plnenia „potom, ako bude žalovanému vyplatená cena vyúčtovaných prác“, teda zmluvou bol medzi zmluvnými stranami dojednaný aj čas, kedy mal žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi splniť.
16. Na základe uvedeného je záväzok splatný a vymáhateľný na súde odo dňa nasledujúceho po dni 11.8.2011, kedy žalovaný zaslal žalobcovi SMS s textom: „Nestíham nič, peniaze došli OK, pošlem ti tú fa a Ty mi daj ešte tú fa na 100,- eur.“ Plnenie od žalovaného bolo podľa názoru odvolateľa uplatniteľné na súde hneď po tom, ako získal žalobca informáciu o naplnení odkladacej podmienky, kedy bolo v zmysle zmluvy možné uplatniť nárok žalobcu na súde a postupovať podľa § 392 ods. 1 OBZ. Neobstojí preto právna argumentácia prvostupňového súdu v zmysle, že až uplynutím lehoty splatnosti faktúry (ako výzvy v prípade, že by splatnosť nebola v zmluve výslovne dohodnutá) sa právo žalobcu na peňažné plnenie od žalovaného premenilo na žalovateľný nárok, s čím následne súd spája postup podľa § 391 OBZ, že právo nebolo bez dodatočného vyzvania veriteľom nárokom, ktoré by sa dalo uplatniť na súde. Uvedená úvaha je podľa odvolateľa v rozpore so základnými zásadami zmluvnej kontraktácie podľa OBZ. Zmluvné strany uzavreli Zmluvu o sprostredkovaní v ústnej forme, pričom boli v zmluve definované zmluvné strany, predmet záväzku, výška provízie a jej splatnosť. Zmluvné strany svojim prejavom vôle nevylúčili ostatné ustanovenia Obchodného zákonníka o zmluve o sprostredkovaní. Nesprávne právne posúdenie veci prvostupňovým súdom dôvodí žalovaný aj tým, že súd neprihliadol na ust. § 646 Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva, že za sprostredkovanie uzavretia zmluvy má žalobca nárok na plnenie od záujemcu.
17. Podľa názoru odvolateľa faktúra len deklaruje určité skutočnosti pre účely daňového úradu a účtovníctva a nemôže byť povýšená nad zmluvu medzi zmluvnými stranami, pričom by žalobca nebol s jej vystavením, zaslaním a dobou splatnosti ničím viazaný a teda faktúru by mohol poslať kedykoľvek a do 4 rokov od splatnosti faktúry uplatniť nárok na súde. Opätovne zdôraznil, že zmluvné strany neviazali splatnosť záväzku na vystavenie faktúry alebo na dátum splatnosti v nej uvedený.
18. V ďalšom odvolateľ dôvodí, že v rozsudku použitý výklad prvostupňového súdu sa prieči aj výkladovým pravidlám pre právne úkony uvedené v § 266 Obchodného zákonníka a zdôraznil, že súd prvej inštancie vykonal nemalé úsilie v snahe vytvoriť a odôvodniť myšlienkovú konštrukciu o neurčitosti, či dokonca neexistencii dohody strán v otázke splatnosti záväzku. Tento postup je podľa odvolateľa v rozpore s nálezom Ústavného súdu SR z 1.4.2015 sp.zn. IÚS 640/2014, ktorý vyjadril preferenciu výkladu právneho úkonu v prospech jeho platnosti.
19. Na základe uvedeného odvolateľ navrhol, aby súd prvej inštancie rozsudok zmenil a žalobu ako nedôvodnú zamietol.
20. Žalobca rozsudok navrhol ako vecne správny potvrdiť.
21. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
22. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. e), t.j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolanie meritórne prejednal.
23. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.
24. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.
25. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27.5.2020 o 9.50 hod. v pojednávacej miestnosti č. 235 na II. poschodí, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP.
26. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav na základe dokazovania, ktoré vo veci vykonal. Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli, pričom prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo a vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 191 CSP.
27. Na úvod je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci už rozhodol rozsudkom zo dňa 13.6.2017, č.k. 17Cb/80/2015-58, keď žalobe vyhovel. Na základe odvolania žalovaného bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený uznesením odvolacieho súdu zo dňa 21.5.2018 č.k. 2Cob/2/2018-82 a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie; s tým, že súdu prvej inštancie bolo uložené po dôkladnom zistení obsahu ústnej dohody titulom uplatnenej provízie zo sprostredkovateľskej zmluvy a všetkých náležitostí zmluvy o sprostredkovaní vyvodiť oprávnenosť/ neoprávnenosť uplatneného nároku.
28. Žalobca sa teda domáhal zaplatenia sumy 850,- eur s prísl.. Žalobu odôvodnil tým, že na základe ústnej zmluvy sprostredkoval pre žalovaného uzatvorenie dohody o dodávke a realizácií zabezpečovacieho systému pre spoločnosť GINDRE KOMPONENTY s.r.o., pre ktorú bol generálnym dodávateľom Columbex International, u ktorého bol žalovaný konečným dodávateľom a realizátorom zákazky. Bolo nesporné a v konaní preukázané, že dohodnutá výška za sprostredkovanie provízie bola 850,- eur a že túto províziu vyúčtoval žalobca žalovanému faktúrou č. 05/08/2011, splatnou dňa 5.9.2011. Spornou skutočnosťou v konaní bol okamih vzniku nároku žalobcu na províziu za sprostredkovanie.
29. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, tak ako správne konštatoval súd prvej inštancie, že provízia vo výške 850,- eur mala byť uhradená potom, ako bude žalovanému uhradená cena diela jeho odberateľom na základe faktúry vystavenej žalobcom. Uvedené nepochybne vyplýva z výpovede žalobcu aj z výpovede žalovaného, ktorý k otázke o platobných podmienkach uviedol „ ...bolo v podstate všetko tak, ako vypovedal žalobca...“ s tým, že sám oznámil žalobcovi uhradenie ceny diela odberateľom. Potvrdil aj skutočnosť, že lehotu splatnosti určuje veriteľ vo faktúre. Je pravdou, že týmto potvrdil svoju bežnú podnikateľskú prax v tomto smere, z jeho výpovede ale vyplýva, že sa v nej v prejednávanej veci nijak neodklonil.
30. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie správne právne ustálil, že v rozsahu dispozičných ustanovení o určení doby plnenia si strany v zmysle ust. § 646 Obchodného zákonníka
stanovili vznik práva na províziu po tom, ako bude mať žalovaný cenu prác zaplatenú, a to na základe faktúry vystavenej veriteľom (žalobcom) a že žalovaný sa zaviazal uhradiť ju v lehote splatnosti na nej uvedenej. Uvedené preukazuje napokon aj e-mailová komunikácia žalovaného, kde oznamuje žalobcovi, že „peniaze došli OK“ na základe čoho žalobca vystavil faktúru na 850,- eur. Na čo žalovaný odpísal „tú 850,- eur ti dám na 2 krát“.
31. Na základe uvedeného aj odvolací súd dospel k rovnakému názoru ako súd prvej inštancie, a to, že medzi stranami sporu bola dohodnutá provízia a jej splatnosť, z čoho následne vyplýva aj správne posúdenie premlčacej doby.
32. K námietke žalovaného o nevykonaní navrhnutého dôkazu odvolací súd udáva, že vzhľadom na dohodu sporových strán o predmete a čase plnenia navrhovaný dôkaz by nemal relevantný význam, preto ho súd prvej inštancie nevykonal, s čím sa odvolací súd stotožňuje.
33. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.
34. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní úspešný žalobca. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).