Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_12Csp-90-2019.pdf
PDF · 108.19 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/90/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, Majerníkova 3479/3A, Bratislava, proti žalovanému: Y. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B., X. XXXX/ XA, o zaplatenie 469 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 180 Eur z a s t a v u j e .
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 200 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 200 Eur od 13. 10. 2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
IV. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 09. 09. 2019, doručenou súdu dňa 10. 10. 2019, sa žalobca domáhal zaplatenia sumy vo výške 469 Eur (pozostávajúcej z istiny 200 Eur, odplaty 56 Eur, zmluvnej pokuty 33 Eur a poplatkov za upomienky 180 Eur) spolu so zmluvným úrokom vo výške 70 % ročne zo sumy 200 Eur od 12. 10. 2015 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 256 Eur od 13. 10. 2016 do zaplatenia.
2. Žalobca žalobu zdôvodnil tým, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 12. 10. 2015 žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 200 Eur. Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov je vo výške 56 Eur a úrok vo výške 70,00 % ročne z poskytnutého úveru. Termín konečnej splatnosti poskytnutého úveru bol dohodnutý na 12. 10. 2016. V zmysle všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa žalobca a žalovaný dohodli, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, žalovaný sa zaväzuje žalobcovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím porušil dojednania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a stratil výhodu splátok, žalobca vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzku. V zmysle všeobecných obchodných podmienok sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi za každú zaslanú upomienku čiastku 30 Eur. Žalovanému bolo zaslaných spolu 6 upomienok. Žalovaný je povinný zaplatiť 180 Eur za zaslané upomienky. Žalovaný doposiaľ uhradil žalobcovi sumu vo výške 0 Eur.
3. K žalobe pripojil žalobca zmluvu o spotrebiteľskom úvere, všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru a výpis z obchodného registra.
4. Podaním doručeným súdu dňa 20. 01. 2020 zobral žalobca žalobu späť v časti poplatkov za upomienky vo výške 180 Eur a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Žalobca zároveň doplnil, že jednotlivé platby žalovaného sa započítavajú prednostne na istinu z poskytnutého úveru a až po uhradení istiny na neuhradený zmluvný úrok, pokutu, poplatky za zaslanie upomienok a ďalšie. Keďže žalovaný nemal snahu uhrádzať svoj záväzok, nedošlo k započítaniu úhrad žalovaného ani na istinu poskytnutého úveru. Súčasne žalobca pripojil dohodu o plnení v splátkach.
5. Žalovanému boli žaloba s prílohami a následné podanie žalobcu s prílohou riadne doručené, k týmto sa nevyjadril.
6. Podľa § 144 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.
7. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
8. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
9. Súd v súlade s citovanými ustanoveniami konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 180 Eur vo výroku I. rozsudku zastavil, keď nebolo potrebné zisťovať stanovisko žalovaného k čiastočnému späťvzatiu žaloby, pretože k nemu došlo pred prvým pojednávaním.
10. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b) CSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomné.
11. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi k nej pripojenými, ako i oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
12. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 12. 10. 2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 200 Eur. V zmluve bolo dojednané, že veriteľ sa zaväzuje poskytnúť dlžníkovi úver v sume 200 Eur a žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 196 Eur, t. j. zaplatiť celkovú čiastku 396 Eur. Odplata bola vo výške 56 Eur, čo malo predstavovať ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len „RPMN“) vo výške 28 %. Priemerná RPMN bola 24,67 %. Úrok bol vo výške 70 % ročne, čo predstavovalo 140 Eur. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku vo výške 396 Eur, ak nie je dohodnuté inak do 12. 10. 2016 na účet veriteľa špecifikovaný vo všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo v hotovosti mandatárovi. Doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nastane dňa 12. 10. 2016. Zmluva obsahuje aj dohodu, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, žalovaný sa zaväzuje žalobcovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33 Eur.
13. Nebolo sporné, že žalovaný na zmluvu nič neplnil.
14. Podľa § 52 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
15. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
16. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
17. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôže odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
19. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
20. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
21. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
22. Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
23. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
24. Podľa § 9 ods. 2 písm. c), písm. d), písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálne miery nákladov.
25. Podľa § 11 ods. 1 písm. b), písm. d) a písm. e) Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
26. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
27. Podľa § 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.) odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
28. Podľa § 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
29. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
30. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
31. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu 13. 10. 2016 vo výške 0,00 %.
32. Najskôr je potrebné uviesť, že zmluvný vzťah účastníkov založený na základe predmetnej zmluvy o úvere spadá pod úpravu Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, pričom súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by aplikáciu Zákona o spotrebiteľských úveroch vylučovali.
33. Žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere tak, ako to vyplýva zo všeobecných obchodných podmienok žalobcu, v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka a Zákona o spotrebiteľských úveroch. V danom prípade sa jedná o právny vzťah účastníkov na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred veriteľom, ktorej obsah nemal spotrebiteľ možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v Zákone o spotrebiteľských úveroch, ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 01. 04. 2004 predpisom lex specialis a i v prípade spotrebiteľského úveru ide o spotrebiteľskú zmluvu. To znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú vyslovene upravené Zákonom o spotrebiteľských úveroch, použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch. Napokon aj podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka veta prvá, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskom zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (Občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa.
34. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby je zaplatenie istiny 200 Eur, odplaty 56 Eur, zmluvnej pokuty 33 Eur, zmluvného úroku 70,00 % ročne zo sumy 200 Eur od 12. 10. 2015 do zaplatenia a úroku z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 256 Eur od 13. 10. 2016 do zaplatenia.
35. Súd pristúpil k skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy a zistil, že zmluva neobsahuje podstatnú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to správny údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje RPMN v nesprávnej výške 28 %, teda nižšej než je úrok 70 %. Nakoľko úrok je jedným z činiteľov výpočtu RPMN, výška RPMN musí byť nevyhnutne taká istá alebo vyššia ako je dohodnutá úroková sadzba úveru. Takto je zrejmé, že žalobca uviedol RPMN v nesprávnej výške, a to v neprospech spotrebiteľa. Ak by žalobca seriózne pristupoval k údaju o RPMN, nemohol uviesť hodnotu RPMN nižšiu ako je úroková sadzba, keďže RPMN zohľadňuje všetky náklady na úver.
36. V zmluve nie sú uvedené ani všetky predpoklady použité pre výpočet RPMN v zmysle citovaného ustanovenia a je nepochybné, že do kategórie týchto predpokladov je potrebné zaradiť i matematický výpočet s vysvetlivkami pre spotrebiteľa tak, aby bolo možné do matematického vzorca doplniť všetky údaje uvedené v zmluve, potrebné na jeho výpočet, a aby bolo možné overiť správnosť jeho výpočtu. Vzorec na výpočet RPMN je uvedený len vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru, avšak úplne absentujú akékoľvek vysvetlivky k uvedenému matematickému vzorcu, takže nie je zrejmé, čo jednotlivé údaje vo vzorci znamenajú. Spotrebiteľ teda nemá možnosť preveriť správnosť výpočtu RPMN ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť do úverového vzťahu s veriteľom.
37. V zmluve chýba tiež údaj o dátume narodenia spotrebiteľa v zmysle § 9 ods. 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch.
38. Rovnako chýba v zmluve aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. c) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a síce adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Ak by sa i požadovaný údaj uvádzal v obchodných podmienkach, uvedené by nepostačovalo, pretože z dôvodu, že ide o náležitosť zmluvy vyžadovanú zákonom, uvedený údaj musí byť uvedený zreteľne a výslovne v rámci ustanovení zmluvy, kde uvedený nie je.
39. Okrem vyššie uvedeného súd poukazuje na skutočnosť, že úver bol poskytnutý zmenkou. Podľa § 1 ods. 2 veta posledná Zákona o spotrebiteľských úveroch však spotrebiteľský úver nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti, pričom poskytnutie úveru zmenkou je podľa názoru súdu obchádzaním tohto ustanovenia. Spotrebiteľ si berie úver z dôvodu, že potrebuje finančné prostriedky v danom čase, takže je možné sa dôvodne domnievať, že po uzavretí zmluvy bola na základe zmenky suma 200 Eur vyplatená žalovanému v hotovosti (keďže na zmluve nebol ako spôsob poskytnutia úveru vyznačený vklad na účet, bankový prevod na účet ani poštová poukážka), čo spôsobuje následok podľa § 11 ods. 1 písm. e) Zákona o spotrebiteľských úveroch.
40. Súd dodáva, že okrem vyššie uvedeného bolo potrebné vyhodnotiť výšku úroku a výšku odplaty za neprimerane vysoké a prekračujúce najvyššiu prípustnú výšku odplaty (§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka). Súd pritom poukazuje na ustanovenie § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., podľa ktorého odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iná náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. S poukazom na citované ustanovenie, v prípade prejednávanej zmluvy bola odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi jednak odplata v sume 56 Eur, ako aj úrok v sume 140 Eur. S poukazom na ustanovenie § 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. tak potom bola prekročená najvyššia prípustná výška odplaty (k § 53 ods. 6), ktorá nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov (24,67 %), ktorá bola prekročená, a to už samotným úrokom z úveru (70,00 % ročne). Z tohto dôvodu je dojednanie o úroku a odplate neplatné pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka).
41. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sa spotrebiteľský úver považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. e) a § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemá nárok na zaplatenie odplaty za poskytnutie úveru, úroku z úveru ani žiadnych iných poplatkov, ani na zaplatenie zmluvnej pokuty, ale len na vrátenie poskytnutej sumy úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovaného.
42. Nakoľko žalobca zobral žalobu späť v časti poplatkov za upomienky, súd sa týmito nezaoberal.
43. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty, súd dospel k záveru, že žaloba v tejto časti bola podaná nedôvodne, keďže nárok na jej zaplatenie sa viazal na neuhradenie „celkovej čiastky úveru“ v dohodnutej lehote. Ako to vyplýva z odôvodnenia uvedeného vyššie, žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie úveru aj s príslušenstvom, t. j. v celkovej dohodnutej výške, preto žalovaný túto zmluvnú (právnu) povinnosť ani nemohol porušiť a žalobca potom nemá nárok na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty. Súd však poukazuje aj na to, že zmluvu vopred pripravil veriteľ a žalovaný ako spotrebiteľ nemal
možnosť ovplyvniť jej obsah, len zmluvu podpísať v takom znení, ako ju veriteľ vopred pripravil. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, keď žalobca nepreukázal v konaní opak, súd nepovažuje zmluvnú pokutu za individuálne dojednanú. Nakoľko nárok na zmluvnú pokutu patrí iba v prípade, že táto bola individuálne písomne dojednaná, čo žalobca nepreukázal, súd v tejto časti žalobu zamietol.
44. Pokiaľ sa teda úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalovanému bola poskytnutá žalobcom z titulu úveru suma 200 Eur, pričom žalovaný na zmluvu nič neplnil, súd zaviazal vo výroku II. rozsudku žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu poskytnutého úveru vo výške 200 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z priznanej sumy od nasledujúceho dňa po splatnosti úveru, t. j. 13. 10. 2016 do zaplatenia a vo zvyšku vo výroku III. rozsudku žalobu zamietol z dôvodu, že pokiaľ nie je dané právo na zaplatenie samej istiny, nemožno priznať ani požadované príslušenstvo takej istiny.
45. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
46. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
47. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
48. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
49. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
50. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
51. Podľa čl. 4 ods. 2 CSP, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
52. Podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
53. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd aplikoval ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca zavinil zastavenie konania v sume 180 Eur a zároveň mu bola priznaná suma 200 Eur s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu vo výške 42,64 % a hrubý úspech žalovaného vo výške 57,36 %, a teda konečný čistý úspech žalovaného predstavuje 14,72 % (57,36 - 42,64). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalovaného voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 14,72 % trov konania. Súd však žalovanému s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP a čl. 17 CSP náhradu trov konania vo výroku IV. rozsudku nepriznal, pretože mu v konaní žiadne trovy nevznikli. Súd mal pritom za to, že v súlade s čl. 17 CSP, t. j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov konania žalovaného uvedeným spôsobom za použitia čl. 4 ods. 2 CSP (keď potrebného ustanovenia niet), t. j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.