Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoP-21-2020.pdf
PDF · 147.5 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoP/21/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. C., W. C. a K. C., všetci nar. XX. P. XXXX, bytom u matky, zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, deti matky: P. N., nar. XX. N. XXXX, trvalo bytom Y., R. XX/XX, zastúpenej advokátom: JUDr. Zsolt Hodosi, so sídlom Dunajská Streda, Veľkoblahovská 6750, a otca: D. C., nar. XX. P. XXXX, trvalo bytom Y., M. XXX/XX, zastúpeného advokátom: JUDr. Tamás Puskás, so sídlom Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 1203, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 10. októbra 2019 č.k. 20P/69/2018 -661 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie: I. otcovi maloletých detí uložil povinnosť prispievať na výživu maloletých A., W. a K. sumou 140 eur mesačne na každé dieťa, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc mesiacom november 2019, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda z 5. mája 2017 č.k. 5P/11/2017 -59 v časti výživného; II. dlžné výživné za obdobie od 12. októbra 2018 do 31. októbra 2019 vo výške 379,35 eur na každé z mal. detí zaviazal otca zaplatiť v splátkach po 80 eur splatných spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok a III. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1 , 2 , 4 a 5 , § 63 ods. 1 , § 75 ods. 1 , § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZR “). Vecne dôvodil, že po vykonaní dokazovania výsluchom účastníkov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to potvrdeniami o návšteve školy mal. deťmi, potvrdením o zamestnaní a príjme matky, výpisom zo živnostenského registra SR k osobe otca, dokladmi o výdavkoch na domácnosť rodičov matky, dokladmi o výdavkoch matky na mal. deti (pokladničné doklady, poštové poukazy, žiadosti o vydanie cestovných pasov pre maloletých, lekárske správy, potvrdenie ZŠ o platbách v aktuálnom školskom roku), dokladmi o výdavkoch otca (dodatok č. 2 z 28.12.2017 k zmluve o poskytnutí podpory vo forme úveru č. 201/1060/2010 z 30.6.2010 uzavretej so ŠFRB, potvrdenie banky o platbách úveru, splátkový kalendár na motorové vozidlo Citroen Jumper, poštový poukaz - ZSE Energia, a.s.), daňovým priznaním otca k dani z príjmov fyzickej osoby za r. 2017 a 2018, účtovnou uzávierkou otca za r. 2018, výpismi zo súkromného a podnikateľského účtu otca za r. 2018 a 2019, výpismi z účtu matky za r. 2018 a 2019, správou kolízneho opatrovníka zo dňa 12. júla 2019 mal za preukázané, že mal. deti sú na základe rodičovskej dohody schválenej rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda z 2. mája 2017 č.k. 5P/11/2017 -59 v osobnej starostlivosti matky, ktorá s nimi žije v domácnosti svojich rodičov (starých rodičov maloletých). Rodičia matky jej vypomáhajú so starostlivosťou o maloleté deti, a to aj finančne. Maloleté deti navštevujú 2. ročník ZŠ, sú zdravé, všetci nosia okuliare. Od októbra 2018 vynakladá matka na maloletých v súvislosti so školou najmenej 30 € mesačne (strava, ZRPŠ, školský klub, hygienické potreby), na čom sa otec nepodieľa. Otec platí výživné vo výške 110 € mesačne na každé z detí. Maloleté
deti trávia čas s otcom každý utorok a každý prvý piatok popoludní; každý druhý piatok si ich otec bráva k sebe na celý víkend. Počas realizácie styku otca s maloletými otec hradí všetky výdavky spojené so starostlivosťou o maloleté deti. Matka je zamestnankyňou H. T. B. v pozícii kontrolór, jej príjem v období od 07/2018 do 06/2019 predstavoval priemerne 923,88 € mesačne netto vrátane daňového bonusu. Iný príjem nemá. Matka v januári 2018 obdržala sumu 40.000 € od otca, mesačne poberá prídavky na všetky maloleté deti vo výške 73,02 €. Matka pri podaní návrhu vyčíslila tieto výdavky sumou priemerne 250,80 € mesačne na každé z detí, následne k 6. septembru 2019 vyčíslila výdavky zhodne sumou priemerne 301,50 € mesačne na každé z detí, k vyčísleniu predložila rozpis a doklady o nákupe tovarov pre deti. Otec je od novembra 2008 podnikateľom registrovaným v živnostenskom registri; príjem z inej činnosti nemá. Otec v roku 2018 vyplatil matke titulom vyporiadania BSM sumu 40.000 € a prevzal na seba úver vo výške 32.571,27 € za predtým spoločnú nehnuteľnosť. Otec pred začatím školskej dochádzky kupoval mal. deťom školské tašky, peračníky a zošity, svoje tvrdenie preukázal pokladničným dokladom na sumu 379,49 €. Z daňových priznaní otca vyplýva, že za rok 2017 predstavoval jeho základ dane sumu 1.392,69 €, pričom daň z príjmu neplatil, a v roku 2018 hospodáril so stratou 13.374,86 €. Tieto údaje však súd prvej inštancie nepovažoval za dôveryhodné, vyvodil, že otec musel daňové priznania optimalizovať vo svoj prospech, čo je u podnikateľov bežnou praxou a konštatoval, že podnikateľská činnosť otca je zisková, otec dokáže zabezpečiť všetky svoje potreby, avšak nevykazuje také príjmy, ktoré by odôvodňovali uloženie povinnosti prispievať maloletým na tvorbu úspor. Matkou vyčíslené výdavky (najmä pokiaľ ide o stravu) sú podľa názoru súdu prvej inštancie neprimerané veku maloletých a ich dobrému zdravotnému stavu. Za dôvodnú považoval zmenu pomerov na strane maloletých, keď títo sú starší, s čím sú spojené i vyššie výdavky, ktoré doposiaľ matka nemusela vynakladať (školské pomôcky, ZRPŠ) a tiež výdavky spojené so zdravotným stavom (ošetrenie zubným lekárom, obstaranie a úprava okuliarov). Súd prvej inštancie odôvodnené výdavky ustálil sumu 280 eur na každé z mal. detí. Vzhľadom na pravidelnú osobnú starostlivosť otca, ktorý nad rámec bežného výživného uhrádzal aj iné výdavky maloletých súd uzavrel, že suma výživného vo výške 140 eur na každé z maloletých detí zodpovedá jeho možnostiam a majetkovým pomerov, preto otca zaviazal prispievať na výživu maloletých takouto sumou (výrok I.). Dlžné výživné za obdobie od 12. októbra 2018 do 31. októbra 2019 otcovi umožnil zaplatiť v splátkach spolu s bežným výživným (výrok II.) O trovách konania rozhodol v zmysle § 52 z.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP “) tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok III.)
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie voči výroku II. podala v zákonnej lehote odvolanie matky maloletých s návrhom na zru šenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Matka odvolanie odôvodnila poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. e) a h) z.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP “). Namieta postup súdu prvej inštancie, keď súd nerozhodol o vyživovacej povinnosti otca, pokiaľ ide o tvorbu úspor pre maloleté deti. V súvislosti s ekonomickým aspektom uloženia vyživovacej povinnosti na tvorbu úspor poukazuje na to, že otec je platiteľom DPH, z dôvodu, že 12 po sebe nasledujúcich mesiacov pred podaním žiadosti o registráciu DPH dosiahol v podnikaní obrat vo výške 49.790 eur. Pri zohľadnení pravidla o prednosti výživného pre maloleté deti pred inými výdavkami povinného rodiča ako aj súdnej praxe možno podľa názoru matky určiť vyživovaciu povinnosť otca v rozmedzí od 1.037,29 eur (25% jeho príjmu) do 1.659,66 eur (40% jeho príjmu) na maloleté deti. Otec v súčasnosti prispieva na výživu maloletých spolu sumou 330 eur, čo predstavuje len 7,95 % jeho príjmu. Podľa udania matky otcov mesačný príjem môže predstavovať sumu 4.000 eur, ktorú skutočnosť možno vyvodiť z obratov na jeho účtoch. Otec v roku 2018 vložil na svoj účet spolu 80.620 eur, čo predstavuje mesačný priemer 6.718,33 eur a v období od januára 2019 do júla 2019 sumu 23.237,82 eur, čo predstavuje mesačný priemer 3.319,68 eur. Podnikanie otca hodnotí ako ziskové, na účty vkladá len takú hotovosť, ktorá pokrýva jeho mesačný náklady na podnikanie, inak hospodári s hotovosťou. Matka v podaní zo dňa 18. marca 2019 navrhla vykonať dokazovanie vo vzťahu k ekonomickým a účtovným dokladom vypovedajúcim o reálnom podnikaní otca, súd prvej inštancie však tieto dôkazy nevykonal, čím nesprávne a neúplne zistil skutkový stav veci, keď navyše tento záver neodôvodnil. Otec maloletých detí bez vedomia a súhlasu matky zru šil sporenie maloletých detí a hotovosť vo výške 15.000 eur z účtov previedol na svoj účet, pričom tieto peniaze použil na svoje potreby. Takýmto konaní maloleté deti ukrátil v majetkovej oblasti, práve vo vytvorených úsporách. Nakoľko otec nepreukázal svoje príjmy z podnikania, nepredložil doklady preukazujúce jeho majetkové pomery, súd prvej inštancie mal vychádzať z toho, že príjem otca predstavuje 20-násobok sumy životného minima, t.j. sumy 4.204 eur. Súd prvej inštancie pochybil, keď na zistený skutkový stav neaplikoval ustanovenie § 63 ods. 1 ZR .
3. K odvolaniu matky podal vyjadrenie otec, ktorý k tvrdeniu matky o príjme otca vo výške 4.149,16 eur mesačne uviedol, že z mesačného príjmu musí zakúpiť tovar, aby tento mohol následne predávať. Mesačný príjem otca nie je možné zamieňať s pojmom zisk, ako to robí zámerne matka. V sume tržieb je zahrnutá aj suma nákladov, ktorú musí otec vynaložiť na kúpu tovaru. Rovnako keď otec dostane peniaze za tovar, v tej sume je zahrnutá aj suma DPH, ktorú následne musí vyplatiť štátu. Tvrdenia matky o prednosti vyživovacej povinnosti považuje za špekulatívne. Z podnikateľského účtu vyplýva, že otec mesačne vynakladá len nevyhnutné výdavky spojené so zabezpečením podnikateľskej činnosti, ako mzdy, odvody, nájom, DPH, leasing motorového vozidla. Matkine tvrdenia označil za klamlivé, matka zbiera pokladničné bloky od celej rodiny, keď vyjde najavo, že sumy výživného používa na svoje vlastné účely, začne sporiť na inom bankovom účte. Sumy, ktoré otec vložil na bankový účet, potrebuje nevyhnutne na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, ktoré sú navyše vedené v účtovníctve otca a sú súčasťou tržieb z podnikania. Otec okrem vyporiadania BSM, keď matke jednorazovo vyplatil sumu 40.000 eur prevzal na požiadanie matky aj spoločný úver. Ak má otec mesačné tržby vo výške 4.000 eur, neznamená to automaticky, že ide o jeho príjmy. V priebehu konania bolo jednoznačne preukázané, že sumy výživného matka používa pre svoje vlastnú účely. V čase rozvodu manželstva matka niekoľkokrát vybrala zo spoločného účtu niekoľko tisíc eur, pričom otec v snahe zachrániť nasporené peniaze pre maloleté deti tieto vybral z účtu. Otec zru šenie sporiacich účtov ako aj výber nasporených peňazí pre maloleté deti vysvetlil už v konaní o rozvod manželstva. Opakovane uvádza, že v priebehu konania na výzvu sudu predložil všetky doklady preukazujúce jeho príjmy, pričom nepreukázal a ani nemal žiadne špekulatívne výdavky. Pokiaľ vyvstane potreba, otec je ochotný predložiť celé účtovníctvo. Nakoľko súd od otca nežiadal žiadne iné doklady, nemal dôvod nič zatajiť.
4. K odvolaniu matky sa vyjadril procesný opatrovník, ktorý navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.
5. Replika matky k vyjadreniu otca a procesného opatrovníka podaná nebola.
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v celom rozsahu odvolanie otec maloletých s návrhom na zru šenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne zmenu napadnutého rozsudku tak, že odvolací súd návrh matky na zvýšenie výživného pre maloleté deti zamieta. Otec odvolanie odôvodnil poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. b) , e) , f) a h) CSP . Namietal, že z vyjadrení matky vyplýva, že najväčšiu časť nákladov súvisiacich s nástupom školskej dochádzka tvoria náklady na obedy maloletých. V tejto súvislosti otec poukazuje na zákon č. 544/2010 Z.z. o dotáciách, keď od 1. septembra 2019 bola zavedená dotácia, ktorú poskytuje štát na stravovanie žiakov základných škôl, čo znamená, že maloleté deti budú mať obedy v škole zadarmo. V zmysle všeobecne záväzného nariadenia mesta F. B. je poplatok za stravovanie detí v školskom zariadení stanovený paušálne sumou 0,30 eur mesačne na jedno dieťa, pričom v prípade ďalších súrodencov je výška paušálneho poplatku vo výške 0,15 eur. Z toho vyplýva, že náklady súvisiace so stravovaním maloletých predstavujú sumu 12 eur mesačne spolu na všetky tri deti. V prípade maloletých došlo k výraznému zníženiu nákladov súvisiacich so stravovaním v škole, a teda k výraznému zníženiu nákladov v porovnaní so stavom v čase predchádzajúcej úpravy výživného. Náklady súvisiace so školou sú podľa vykonaného dokazovania nižšie o cca 50-60 eur mesačne, pričom touto skutočnosťou sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal. Z výpisov bankového účtu matky vyplýva, že matka mala v období od septembra 2018 do januára 2019 mesačné výdavky vo výške 30 eur. Matka tak celú svoju mzdu ako aj výživné pre maloleté deti použila pre vlastné účely a previedla tieto prostriedky na svoj sporiaci účet. Od konania prvého pojednávania vo veci došlo k zmene, keď matka začala účelovo vyberať peniaze z osobného účtu, pričom niektorý mesiac vybrala sumu 350 eur, ďalší mesiac sumu 2.000 eur. Na otázku právneho zástupcu otca, matka nevedela vysvetliť, z akého dôvodu a na aké účely vybrala z účtu sumu 2.000 eur. Matka bola na základe návrhu otca zaviazaná predložiť výpis zo sporiaceho účtu, avšak tento výpis na pojednávaní nepredložila, keď uviedla, že na tento výpis zabudla. Otec považuje tvrdenie matky o režijných nákladoch vo výške 147 eur mesačne za nepravdivé, má za to, že všetky náklady na domácnosť znášajú rodičia matky. Zvýšením výživného tak nedôjde k zvýšeniu finančných prostriedkov na maloleté deti, ale k zvýšeniu prostriedkov, ktoré bude matka opätovne používať na svoje vlastné účely. Súd prvej inštancie nevzal do úvahy to, že sumy výživného matka používa pre svoje vlastné účely. Otec poukazuje aj na výrazné neodôvodnené výdavky prezentované matkou, keď v období 01-02/2019 predstavovali výdavky vo výške 260-270 eur, avšak v 04/2019 už výdavky predstavovali sumu 503 eur. Otec odmieta predloženie dokladov o nákupoch potravín pre maloleté deti, nákupy matky počas jedného mesiaca považuje za absurdné a
nereálne vzhľadom na vek maloletých detí. Z pokladničných dokladov predložených matkou vyplýva len to, že matky tieto špekulatívne zbierala od širšej rodiny a následne predložila súdu. Náklady matky na stravovanie maloletých detí je ovplyvnené aj tým, že 10 dní v mesiaci trávia maloleté deti u svojho otca, ktorý zabezpečuje starostlivosť o ne. Nie je zrejmé, na základe akých skutočností a dôkazov súd prvej inštancie dospel k záveru, že náklady na stravovanie maloletých predstavujú sumu 300 eur mesačne. Tento záver je v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania. Otec spochybňuje aj predložené pokladničné bloky za nákup oblečenia pre maloleté deti, keď je z nich zrejmé, že ide o nákupy v obci vzdialenej 30 km od bydliska matky, nákupy uskutočnené v pracovných dňoch a v pracovnom čase matky, pričom boli vystavené v krátkom čase v tom istom obchode. Nákupy oblečenia sú v rozpore s tým, že z výpisu z bankového účtu matky nevyplývajú žiadne výbery ani platby za údajne nakúpené oblečenie. Opätovne ide o pokladničné bloky zbierané celou rodinou ako aj priateľmi matky. Otec spochybňuje dôveryhodnosť matky, ktorá na nariadených pojednávaniach preukázateľne klamala o prevodoch vysokých súm na jej sporiacich účtoch. Nesúhlasí s tvrdením súdu o optimalizácií daňového priznania otca. Otec v roku 2018 otvoril nový obchod so zeleninou, s otvorením obchodu sa mu prirodzene zvýšili náklady, stal sa platcom DPH, pričom tržby sa nezvýšili do takej miery, akou sa zvýšili náklady, čo je dôvodom, prečo otec hospodáril so stratou. Otec predáva ovocie a zeleninu aj s pomocou rodinných príslušníkov, tieto príjmy však nie sú v takej výške, aby to odôvodňovalo zvýšenie výživného. Otec počas celého konania predložil všetky doklady požadované súdom, všetky príjmy ako aj výdavky vedel odôvodniť a vysvetliť. Súd prvej inštancie nežiadal otca o doklady z účtovníctva, otec je ochotný tieto doklady na výzvu súdu predložiť. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, ako súd dospel k odôvodneným nákladom na maloleté deti jednotlivo vo výške 280 eur mesačne, rozsudok neobsahuje žiadne výpočty, čísla na základe ktorých by súd dospel k takejto sume. Začatie povinnej školskej dochádzky nemožno paušálne považovať za dôvod zvýšenia výživného. Na jednej strane došlo k zmene na strane maloletých detí, keď nastúpili povinnú školskú dochádzku, avšak na druhej strane došlo aj k výraznému zníženiu nákladov na stravovanie maloletých. Otec sa okrem bežného výživného podieľal aj na nákladoch súvisiacich s nástupom maloletých do školy v roku 2018. Pokiaľ ide o školský rok 2019/2020 matka v auguste 2019 dostala mimoriadnu dávku na maloleté deti vo výške 270 eur, z ktorej sumy mohla vyplatiť všetky mimoriadne výdavky súvisiace so začatím školského roka. Súd prvej inštancie nezohľadnil ani to, že od poslednej úpravy výživného maloleté deti trávia u otca viac času, minimálne 10 dní v mesiaci, v týchto dňoch hradí všetky výdavky na deti otec. V napadnutom rozsudku chýba riadne odôvodnenie, keď súd poukázal iba na vek maloletých detí, na druhej strane neskúmal osobitné okolnosti prípadu, dokonca dôležité fakty odignoroval. Zmätočný je aj výrok rozsudku, keď súd zvýšil výživné od 1. novembra 2019 a v rozpore s tým zaviazal otca zaplatiť dlžné výživné od 12. októbra 2018.
7. K odvolaniu otca podala vyjadrenie matka, ktorá poukazuje na nedostatky odvolania otca, keď otec aj napriek tomu, že je v konaní zastúpený právnym zástupcom neoznačil rozsah, v akom rozsudok súdu prvej inštancie napáda jasným, zrozumiteľným a určitým spôsobom. Čl. I až V. sú opakovaním tvrdení uvedených už vo vyjadrení otca z 13. septembra 2019. V súvislosti s námietkou otca o nedostatku riadneho odôvodnenia matka konštatuje, že otec len účelovo vyberá jednotlivé časti odôvodnenia. Na to, aby bol rozsudok o zvýšení výživného presvedčivý, nemusí obsahovať matematické výpočty. Matka tiež poukazuje na to, že náklady povinného rodiča, ktoré vynaloží na maloleté deti počas styku s nimi nie je možné započítať do plnenia vyživovacej povinnosti.
8. Procesný opatrovník vyjadrenie k odvolaniu otca nepodal.
9. Otec v replike k vyjadreniu matky zotrval na skutočnostiach uvedených v odvolaní. Matka od začiatku konania zámerne odvracia pozornosť od najdôležitejšieho faktu, a to že finančné prostriedky od otca titulom výživného pre maloleté deti nepoužíva na potreby maloletých detí, ale pre vlastné potreby. Matka úmyselne zavádzala na pojednávaní, zbierala od rodinných príslušníkov a priateľov pokladničné doklady, opakovane nepredkladala výpisy zo sporiaceho účtu. Otec má za to, že odôvodnenými výdavkami nie je sporenie zo sumy výživného pre vlastné, resp. osobné účely.
10. Duplika matky k replike otca podaná nebola.
11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP ) po zistení, že odvolania boli podané včas a oprávnenými osobami - matkou aj otcom maloletých detí (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP ),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP ), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody podaného odvolania (§ 65 CMP ), pričom dospel k záveru, že odvolania matky aj otca maloletých sú dôvodné, nakoľko súd prvej inštancie nezistil dostatočne skutkový stav veci a vec nesprávne právne posúdil.
12. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie pod sp. zn. 20P/69/2018 je návrh matky maloletých detí A., W. a K. C., všetci nar. XX. P. XXXX na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca zo sumy 110 eur mesačne na každé maloleté dieťa ako výživného ostatne určeného rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 5P/11/2017 -59 z 2. mája 2017, na matkou navrhovanú sumu 140 eur mesačne na každé maloleté dieťa a sumu 100 eur na každé maloleté dieťa určenú na tvorbu úspor. Predmetom odvolacieho konania je vzhľadom na odvolacie námietky oboch rodičov preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým zvýšil vyživovaciu povinnosť otca tak, že tomuto uložil povinnosť prispievať na výživu každého maloletého dieťaťa sumou 140 eur mesačne počnúc mesiacom november 2019, a dlžné výživné za obdobie od 12. októbra 2018 do 31. októbra 2018 vo výške 379,35 eur na každé z detí otca zaviazal zaplatiť v splátkach po 80 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.
13. Podľa § 121 CMP , rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zru šiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
14. Podľa § 26 ZoR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
15. Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zru šenie výživného možné len na návrh.
16. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (3). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (5).
17. Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov, a ak si túto povinnosť rodičia neplnia, môže súd aj bez návrhu určiť rozsah ich vyživovacej povinnosti. Každý z rodičov je pritom povinný prispievať na výživu svojho dieťaťa podľa jeho schopností a možností a to v rozsahu, aby bolo zabezpečené právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni jeho rodičov. Podľa ustálenej súdnej praxe, rodič ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti je povinný prispievať na výživu svojich detí sumou vo výške 20% až 30% z jeho netto príjmu a to vzhľadom na odôvodnené potreby toho, ktorého dieťaťa. Výživou dieťaťa, na ktorú obidvaja rodičia prispievajú, sa rozumie zaobstarávanie, respektíve uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa.
19. Pri rozhodovaní o zmene výživného v zmysle citovaných ustanovení zákona je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa
závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku.
20. V zmysle ustanovenia § 78 ZoR v spojení s ustanovením 121 CMP predstavuje práve zmena pomerov hmotno-právnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne a to okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne, vývojom životných nákladov.
21. Podstatná zmena pomerov musí byť v súdnom konaní dostatočne preukázaná, takže súd musí preto podrobne skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a porovnať ich s aktuálnymi pomermi. Povinnosťou súdu v konaní o zvýšenie alebo zníženie výživného je predovšetkým dôsledne porovnať zmenu odôvodnených potrieb na strane dieťaťa vo vzťahu k primeranosti určeného výživného, životnej úrovne rodičov s poukazom na vek, zdravotný stav, schopnosť starať sa o seba, pravidelné, ako aj náhodné výdavky dieťaťa v súvislosti so školskou dochádzkou, zdravotnou starostlivosťou, ako aj jeho kultúrnymi, športovými a inými voľnočasovými aktivitami. Rovnako na strane povinných osôb súd musí porovnávať zistené aktuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery s pomermi zistenými v čase posledného rozhodovania, aby mohol dospieť k záveru buď o podstatnej zmene pomerov, prípadne k záveru, že k zmene pomerov nedošlo a to v súvislosti s príjmami rodičov dieťaťa, počtom ich vyživovacích povinností, osobných a materiálnych pomerov v nadväznosti na vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, vedomosti, pracovné skúsenosti, ako aj situáciu na trhu práce a podobne. Majetkové pomery treba posudzovať komplexne, nakoľko zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu a jednak jeho životný štandard, ktorým sa prezentuje navonok.
22. Pri zmene pomerov je nutné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré majú podstatný vplyv na posúdenie výšky vyživovacej povinnosti a ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v čase poslednej úpravy. Preto aj dokazovanie súdu sa musí starostlivo orientovať na to, či došlo k zmene pomerov, t. j. rovnako dôležité je spoľahlivé zistenie okolností rozhodujúcich pre pôvodne stanovené výživné ako je zistenie okolností rozhodujúcich pre stanovenie výživného v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave. Dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je len preukázaná podstatná zmena pomerov, za ktorých bolo doteraz výživné určené. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že súd vo veci v zmysle vyššie uvedených zásad dôsledne nepostupoval, keď jednak nezisťoval zmenu pomerov oproti pôvodnej úprave výživného a následne ani dôsledne nezisťoval odôvodnené potreby maloletých A., W. a K. na jednej strane a možnosti a schopnosti výživou povinného rodiča - otca na druhej strane.
23. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane maloletých detí, z úvah súdu prvej inštancie je zrejmé len to, že za zmenu pomerov považoval nástup povinnej školskej dochádzky a s ním súvisiacich výdavkov, ktoré nijako nešpecifikoval. Súd sa obmedzil na jednoduchú úvahu a konštatovanie sumy výdavkov na každé z maloletých detí mesačne vo výške 280 eur, avšak absentuje tu jednak porovnanie aktuálne vynakladaných výdavkov (tu rozumej výdavkov v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie, nakoľko pre súd je záväzný stav v čase vydania rozhodnutia, pozn. odvolacieho súdu) spojených so starostlivosťou o maloletých s výdavkami v čase ostatnej úpravy, a tiež to, aké konkrétne výdavky pod túto sumu spadajú. Matka ostatne vyčíslila mesačné výdavky na každé z maloletých v sume 301,50 eur (podanie na č.l. 345 spisu), pričom za každý mesiac jednotlivo špecifikovala každú položku, ktorú bolo potrebné skúmať a posúdiť, či ide o skutočne odôvodnené mesačne náklady. V jednotlivých mesačných výpisoch sú uvedené položky ako napr. „ostatné“, ktorých obsah súd nezisťoval. Rovnako pokiaľ ide o každomesačné položky „hračky“, resp. „zošity“ v sume 100 eur, javilo sa potrebných skúmať, či ide o odôvodnené potreby maloletých. Pokiaľ ide o náklady spojené so stravovaním, tiež nie je zrejmé, či matkou vyčíslené sumy pohybujúce sa v rozmedzí od 250 eur do 350 eur za ten ktorý mesiac zahŕňajú aj stravovanie v školskom zariadení, ktoré je s účinnosťou od 1. septembra 2019 bezplatné, hradené len mesačnou sumou 0,30 eur na jedno dieťa, a v prípade viacerých detí 1-icou tejto sumy, ktorú skutočnosť napokon namietal aj otec v odvolaní. Matka opakovane uvádzala, že so starostlivosťou o maloleté deti jej finančne vypomáhajú jej rodičia, avšak nepreukázala v akom rozsahu, s úhradou akých nákladov, prípade s akým vecným plnením. V súvislosti s výdavkami na starostlivosť o maloletých neuniklo pozornosti
odvolacieho súdu to, že z výpisov z osobného účtu matky (na č.l. 275, č.l. 325) boli matke základnou školou, ktorú maloleté deti navštevujú poukázané platby v sumách 244 eur; 108,90 eur; a 66 eur titulom cestovného, pričom aj tieto prostriedky môžu slúžiť na čiastočné uspokojovanie potrieb maloletých. S tým úzko súvisí skutočnosť, ktorú súd prvej inštancie taktiež nevzal do úvahy, a to, keď matka na hlavnom pojednávaní dňa 10. októbra 2019 (zápisnica na č.l. 647 spisu) na otázku právneho zástupcu otca uviedla súdu, že okrem príspevku na cestovné pre maloleté deti poberá každoročne príspevok pri príležitosti narodenín maloletých v sume 330 eur. V súvislosti s odôvodnenými potrebami maloletých detí je potrebné poukázať na to, že za takéto výdavky je potrebné považovať len tie, ktoré rodič v súvislosti so starostlivosťou o maloleté deti skutočne vynakladá. Preto matkou uvádzané mimoškolské aktivity ako jazdectvo, angličtina či futbal, o ktorých sama uviedla, že by mali maloletí do budúcna záujem nemožno za odôvodnené potreby považovať, keď ide zatiaľ len o tvrdenie o predpokladanom hradení výdavkov do budúcna. Pokiaľ súd prvej inštancie považoval za výšku odôvodnených mesačných výdavkov na každé z maloletých detí sumu 280 eur pričom žiadnym spôsobom neskúmal odôvodnené potreby maloletých, nemožno potom ustáliť konkrétnu výšku výživného, ktorá by mala zodpovedať zákonným kritériám pre určenie primeranosti vyživovacej povinnosti otca voči maloletým A., W. a K..
24. Pokiaľ ide o skúmanie osobných a majetkových pomerov otca, súd prvej inštancie vychádzal z daňových priznaní za rok 2017 a 2018 a tiež výpisov z osobného a podnikateľského účtu. V rámci skúmania príjmu otca súd prvej inštancie len konštatoval aké príjmy otcovi boli na jeho účty vkladané, a aké platby z účtu odchádzali. Súd prvej inštancie daňové priznania nepovažoval za relevantné, mal za to, že otec svoje príjmy optimalizoval, avšak toto tvrdenie podložil len zistením, že v roku 2017 otec podnikal ziskovo, pričom už ale rok 2018 bol otec v strate. V odôvodnení absentuje akékoľvek uvedenie výšky príjmu otca, z ktorého súd prvej inštancie pri určení vyživovacej povinnosti vychádzal, pričom ustálenie výšky príjmu má význam práve pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti (20 % - 30 % z čistého príjmu povinného rodiča). Otec v konaní uviedol, že počas zimných mesiacov pracoval na bitúnku, tiež uviedol, že predaj ovocia a zeleniny uskutočňuje aj s pomocou rodinných príslušníkov, pričom aj z tohto podnikania dosahuje príjem cca vo výške 5.000 eur ročne. Z obsahu pripojeného spisu sp. zn. 5P/11/2017 vyplýva, že otec v čase ostatnej úpravy výživného podnikal nielen predajom ovocia a zeleniny ale aj v oblasti autodopravy, ale súd prvej inštancie nezisťoval, či otec nevykonáva podnikateľskú činnosť naďalej aj v autodoprave. Na druhej strane nijako neskúmal ani pravidelné mesačné výdavky otca uhrádzané v súvislosti s podnikaním (mzdy, odvody, DPH, nákup tovaru na účely predaja, prípadne ďalšie) ako ani výdavky otca vynakladané v súvislosti s uspokojovaním bežných potrieb (strava, domácnosť a ďalšie), tiež neskúmal a ani neprihliadol na to, v akom rozsahu sa otec podieľa na výživnom aj starostlivosťou o maloleté deti. Matka síce tvrdila, že otec okrem bežného výživného neprispieva maloletým deťom žiadnym plnením, otec však toto tvrdenie matky vyvrátil predložením dokladu o nákupe školských pomôcok pre všetky deti pred nástupom do 1. ročníka (potvrdenie na č.l. 241), tiež tým, že s maloletými deťmi bol na dovolenke (letnej ako aj zimnej), deťom nakupuje oblečenie, zabezpečuje starostlivosť počas dní, kedy sa realizuje styk maloletých detí s otcom. Otec vyjadril ochotu podieľať sa na zvýšených výdavkoch maloletých aj v súvislosti so začiatkom školského roka 2019/2020, matka ho však o výdavkoch neinformovala. V súvislosti s ustálením príjmu je potrebné dodať, že sumu uvedenú ako základ dane v daňovom priznaní (1.392 eur) nemožno stotožňovať s mesačným príjmom otca. Z charakteru podnikateľskej činnosti otca je zrejmé, že z mesačných tržieb musí zabezpečiť nákup tovaru na ďalší predaj, preto pokiaľ by aj bola mesačná tržba z predaja ovocia a zeleniny v sume presahujúce 4.000 eur (ako tvrdí matka v odvolaní), nejde o čistý príjem otca. Otec v konaní prezentoval vôľu predložiť súdu svoje účtovníctvo, resp. relevantné podklady na preukázanie svojich príjmov, na výzvu súdu predkladal výpisy z účtov (osobného aj podnikateľského), súd však ďalšie dôkazy nežiadal, hoci na preukázanie príjmových pomerov mal. Nielenže súd prvej inštancie nevykonal náležité dokazovanie vo vzťahu k aktuálnym príjmom otca, tieto napokon ani neporovnal s príjmami, ktoré otec dosahoval v čase ostatnej úpravy výživného.
25. Pokiaľ ide o pomery matky, ktorej boli maloleté deti A., W. a K. zverené do osobnej starostlivosti, a ktorá zabezpečuje s výnimkou dní, keď sú deti v starostlivosti otca, celodennú starostlivosť o maloletých, aj v tomto smere bolo potrebné náležite skúmať jej majetkové a aj osobné pomery. Z obsahu spisu vyplýva, že k zmene pomerov došlo aj na strane matky, ktorá v čase ostatnej úpravy výživného dosahovala príjem vo výške cca 500 eur (viď pripojený spis sp. zn. 5P/11/2017 ), aktuálne dosahuje príjem v priemere 920 eur (t.j. zvýšenie o takmer 420 eur). U matky bolo potrebné zohľadniť aj to, že titulom vyporiadania BSM jej bola otcom vyplatená suma 40.000 eur, zároveň matke ubudla povinnosť splácať úver, ktorú na seba po vyporiadaní BSM prevzal otec (s mesačnou splátkou 172,50 eur),
matka poberá rodinné prídavky na maloleté deti, uplatňuje si daňový bonus, poberá tiež príspevky na dopravu a tiež príspevky titulom narodenín maloletých vyplácané každoročne. Tu treba podotknúť, že matka rovnako ako otec má vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom, ktorá sa neobmedzuje len na osobnú starostlivosť o ne. Matka v konaní predložila výpisy z osobného účtu, pričom tieto neposkytujú obraz o jej majetkových pomeroch. Z výpisov osobného účtu matky je zrejmé, že mesačné výdavky predstavujú platby za telekomunikačné služby (Orange Slovensko, a.s.), príjmy na osobný účet predstavuje mzda, výživné poukazované otcom, rodinné prídavky. Iné obraty z účtu nevyplývajú (teda ani tie, ktoré matka vydokladovala pokladničnými blokmi a tiež špecifikáciou nákladov na maloleté deti). Až následne po druhom hlavnom pojednávaní a po poukázaní otca na túto skutočnosť na osobnom účte matky táto zrealizovala výbery v sumách 2.300 eur; 300 eur; 500 eur; 500 eur; dôvod súdu nevedela uviesť. Otec opakovane navrhoval vykonať dokazovanie predložením výpisu zo sporiaceho účtu matky, pretože vznikla pochybnosť o skutočných výdavkoch, resp. výdavkoch, ktoré matka súdu tvrdila, nakoľko nebolo zrejmé z akých prostriedkov výdavky financuje, keď na jej osobnom účet žiadne obraty neboli realizované. Matka aj napriek opakovanej výzve súdu nepredložila výpis zo sporiaceho účtu, pričom za týmto účelom bolo hlavné pojednávanie trikrát odročené (dňa 23.1.2019 - zápisnica na č.l. 168 spisu, dňa 14.3.2019 - zápisnica na č.l. 243 spisu, dňa 15.8.2019 - zápisnica na č.l. 2019 spisu). Aj napriek odročovaniu pojednávaní za účelom predloženia sporiaceho účtu matkou potom súd prvej inštancie nepochopiteľne na pojednávaní (na ktorom bol vyhlásený rozsudok) návrh otca ma vykonanie tohto dôkazu zamietol. Odvolací súd ale má za to, že výpis zo sporiaceho účtu spolu s potvrdeniami o všetkých príjmoch matky dotvára celkový obraz o majetkových pomeroch matky, ktoré sú pre určenie výšky výživného pre maloleté deti rovnako významné a preto mal tento dôkaz súd prvej inštancie zabezpečiť a zohľadniť ho pri posúdení majetkových pomerov na strane matky.
26. S poukazom na vyššie uvedení, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie síce správne citoval príslušné ustanovenia ZoR upravujúce zákonné podmienky, z ktorých súd pre určenie vyživovacej povinnosti vychádza, avšak tieto neboli premietnuté relevantným spôsobom do rozhodovania, pretože v dôkaznej fáze súd prvej inštancie nevykonal potrebné dokazovanie, a to tak na zistenie príjmových schopností a možností oboch rodičov ako ani odôvodnených potrieb maloletých detí. Nedostatočný postup pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu a vykonanie dokazovania nezodpovedá § 62 a nasl. ako ani kritériám vyplývajúcim z § 75 ZoR. Pri posudzovaní kritérií pre určenie výšky vyživovacej povinnosti súdy musia pristupovať prísne za súčasného zhodnotenia všetkých relevantných skutočností, čo sa v danom prípade nestalo.
27. Súd prvej inštancie tiež pochybil, keď v rozpore s elementárnou logikou výrokom I. rozsudku zvýšil výživné na maloleté deti počnúc mesiacom november 2019, v dôsledku čoho potom otcovi nevznikol ku dňu rozhodovania nedoplatok na výživnom, ale výrokom II. určil a vyčíslil už nedoplatok odo dňa 12. októbra 2018 (t.j. od podania návrhu matky). Takýto výrok potom nie je vykonateľný, pretože ak momentom zvýšenia bol práve mesiac november 2019, do tohto času potom nemohol vzniknúť dlh na výživnom. Tento rozpor, resp. nesúlad v určení momentu zvýšenia a následnom vyčíslení dlhu na výživnom je potrebné odstrániť. Rozhodnutie náležite a logicky odôvodniť. 28. Práve pre všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu (keď matka napadla výrok II. rozsudku a otec napadol rozsudok v celom rozsahu) v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zru šil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
29. Podľa čl. 2 základných princípov CSP . ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
30. Podľa čl. 6 CMP . súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.
31. Podľa § 35 CMP , súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
32. Podľa § 36 CMP , súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
33. Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (medzi ktoré bezpochyby patrí aj konanie o výžive maloletých v zmysle § 111 písm. c) CMP .) je v
zmysle príslušných ustanovení CMP , ktoré možno začať aj bez návrhu. Toto konanie charakterizuje tzv. vyhľadávací princíp, to znamená, že CMP , a to práve vyššie citované ustanovenia § 35 a § 36 CMP dávajú súdu oprávnenie vykonať aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci konania za účelom náležitého zistenia skutkového stavu. Práve tieto ustanovenia predstavujú svojim spôsobom akési prelomenie zásady formálnej pravdy, kedy súd prestáva byť viazaný dôkazmi a návrhmi strán a môže vstúpiť do konania a iniciatívne zisťovať skutočnosti, ak takáto potreba počas konanie vyvstane. Takýmto postupom súd potom zabezpečí spravodlivé a zákonné rozhodnutie vo veci.
34. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne, tentokrát už náležite skúmať a posúdiť jednak odôvodnené potreby maloletých detí, na preukázanie ich rozsahu vyzve matku ako toho z rodičov, ktorému boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti. V tomto smere sa súd prvej inštancie zameria na zistenie nielen bežných výdavkov na maloletých ale i výdavkov spojených s návštevou školského zariadenia, mimoškolských aktivít ak také matka bude tvrdiť, výdavkov spojených so zdravotnou starostlivosťou o maloletých, prípadne ďalších pravidelných mesačne vynakladaných výdavkov, to všetko za účelom zistenia, či maloleté deti majú s uspokojovaním svojich osobných potrieb spojené aj iné ako len bežné výdavky a v kladnom prípade aké. Tieto zistenia potom súd neopomenie konfrontovať s odôvodnenými výdavkami na strane maloletých v čase ostatného rozhodovania o výžive maloletých.
35. Pokiaľ ide o osobné a majetkové pomery na strane otca ako povinného rodiča, súd prvej inštancie zistí a následne ustáli priemerné mesačné príjmy otca, pričom zároveň zistí aj to, či otec disponuje aj iným príjmom, prípadne hnuteľným či nehnuteľným majetkom, ktorý je možné zohľadniť pri určení vyživovacej povinnosti. Rovnako bude potrebné skúmať aj celkovú životnú úroveň otca, jeho bytové pomery ako aj prípadné spolužitie ďalšej osoby s príjmom v jeho domácnosti. Takto dôsledne bude súd postupovať aj pri skúmaní mesačných výdavkov otca, keď bude jeho povinnosťou zistiť aké nevyhnutné výdavky má otec spojené s podnikateľskou činnosťou (resp. s výkonom povolania), aké výdavky s uspokojovaním svojich potrieb (či už bytové alebo osobné), a tiež výdavky spojené so starostlivosťou o maloleté deti nad rámec platenia bežného výživného, majúc na mysli výdavky, ktoré otec vynakladá na starostlivosť o maloletých v čase realizácie styku, a tiež výdavky, ktoré otec hradí nad rámec bežného výživného. A v tomto prípade všetky zistenia porovná s príjmami a výdavkami v čase ostatného rozhodnutia o výživnom.
36. Napokon, v rovnakom rozsahu ako u otca bude potrebné vyššie uvedené skutočnosti skúmať sekundárne aj na strane matky, pretože ako bolo uvedené v odôvodnení vyššie, matka aj napriek výzve súdu nepredložila súdu výpisy zo sporiaceho účtu, pričom ide o nezanedbateľný majetok. Súd zistí či a v akej výške matka poberá rodičovský príspevok, v akej výške a akou formou si uplatňuje daňový bonus na maloleté deti, vyzve matku na preukázanie výšky a spôsobu vyplácania príspevkov hradených školským zariadeným a samosprávou maloletým deťom a tiež všetky ďalšie príspevky a intervaly vyplácania, ktoré matka na maloleté deti poberá. Rovnako aj na strane matky bude potrebné skúmať životnú úroveň a jej nevyhnutné výdavky. Tieto zistenia porovná s príjmami a výdavkami v čase ostatného rozhodnutia, za súčasného zohľadnenia osobnej starostlivosti matky o maloleté deti, ktoré je postavená na roveň finančným plneniam.
37. V súhrne súd posúdi odôvodnenosť tých ktorých výdavkov maloletých detí, konfrontujúc ich s príjmovými pomermi rodičov, v závislosti od čoho určí výšku výživného, ktoré sa vzhľadom na vek maloletých (t.č. maloletí A., W. a K. navštevujú 3. ročník, majú 9 rokov a 10 mesiacov a doposiaľ na ich strane neboli zistené zvýšené výdavky potrebné na uspokojovanie ich osobných potrieb s výnimkou výdavkov spojených s nákupom okuliarov) odvolaciemu súdu javí primerané vo výške 25 % príjmu povinného rodiča - otca na všetky maloleté detí.
38. Až po takto doplnenom dokazovaní bude možné ustáliť výšku výživného na mal. A., W. a K. tak, aby výživné reálne zodpovedalo ich odôvodneným potrebám a zároveň možnostiam a schopnostiam otca ako povinného rodiča z vyživovacej povinnosti. Zároveň súd prvej inštancie posúdi dôvodnosť matkou navrhovaného určenia výživného na tvorbu úspor, pričom rozhodnutie aj vo vzťahu k tomuto nároku presvedčivo odôvodní. Až po tom súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne a to aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 CSP ), nové rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s ustanovením § 220 CSP tak, aby právne aj skutkové závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto záverom vedúce, boli logické, presvedčivé a zrozumiteľné.
39. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP ). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 CSP ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP ).